Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Klaudia Kosková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214835
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115214835.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: T. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX F. F., zast. JUDr. Marta Ivaničová, advokátka, so sídlom Dolná
62, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom

Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a
určenie neprijateľnej podmienky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 13C/294/2015 - 37 zo dňa 5. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „Súd určuje, že úver poskytnutý odporcom

navrhovateľovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500034317 zo dňa 05.11.2013, je
bezúročný a bez poplatkov. (várok I.) Súd určuje, že zmluvná podmienka v bode 8.1 zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500034317 zo dňa 05.11.2013 uzatvorenej medzi účastníkmi konania v
znení „predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej

medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu
a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 185,26
eur, a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo
výške 96,24 eur v prípade ak bude dlžníkovi revolvingový úver poskytnutý“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Súd určuje, že rozhodcovská zmluva č. 8500034317 zo dňa 05.11.2013 uzatvorená medzi
účastníkmi konania je neplatná. (výrok II.) Odporca je povinný zaplatiť na účet Slovenská pošta, a.s.

- prevádzkovateľ systému, so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO 36 631 124 súdny
poplatok za návrh vo výške 99,50 eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (výrok
III.) Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 218,76 eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Marty Ivaničovej, číslo účtu SK56 0200 0000 0023 4604 6953,
BIC: SUBASKBX, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (výrok IV.)“

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané,
že žalobca (navrhovateľ) požiadal odporcu (žalovaného) o poskytnutie úveru, žalobca dňa 28.10.2013
podpísal formulár Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere. Túto
vyplnenú Žiadosť (bod. 5 formulára) súd posúdil ako návrh na uzavretie zmluvy - v zmysle §
43a Občianskeho zákonníka dal žalobca návrh na uzatvorenie zmluvy veriteľovi. V súlade s § 44
Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia návrhu žalobcu, avšak ak prijatie

návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto sa považuje v
súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý (vtomto prípade dlžníkom - žalobcom). Žalovaný v bode 6. Žiadosti (ktorý nemohol vyplniť žalobca pri
podávaní Žiadosti), ktorý žalovaný vyplnil a podpísal dňa 05.11.2013 uviedol iné údaje (RPMN) oproti
návrhu v bode 5. Preto súd považoval konanie žalovaného (veriteľa) nie za prijatie návrhu predloženého

žalobcom, ale za nový návrh. Ani dojednanie v bode 2. Zmluvných dojednaní (všeobecných podmienok),
že dlžník súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver výšku
úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti,
nemôže umožniť veriteľovi uzatvoriť platne zmluvu bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal v súlade
so zákonom (vyžaduje sa písomný návrh a písomné prijatie návrhu). Taktiež „Oznámenie veriteľa o

schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere“ zo dňa 05.11.2013 nemožno považovať
za prijatie návrhu predloženého dlžníkom - ide o jednostranný právny úkon žalovaného - veriteľa, nie
je podpísané žalobcom. V zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon. Zákon č. 129/2010 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 1
vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere avšak jej nedodržanie nie je sankcionované
neplatnosťou zmluvy, ale v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sa v takomto prípade úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okrem tohto je podľa názoru súdu predmetný úver bezúročný
a bezpoplatkový v zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zákona aj z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere
č. 8500034317 neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a to údaj
o RPMN (písm. j) ods. 2) - v jednotlivých listinách je rozdielna, je zmätočná, nesprávna (klamlivá), čo
v zmysle rozhodovacej praxe súdov má za následok ako keby RPMN nebola vôbec uvedená. Zmluva

taktiež neobsahuje náležitosť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (písm. k) ods. 2) - podľa názoru súdu nestačí,
ak je v zmluve uvedená výška mesačnej splátky predstavujúca súčet istiny, úrokov a iných poplatkov
bez toho, aby bola rozlíšená na splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov. Žalovaný

nepreukázal, že by splátkový kalendár bol súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve nie
je uvedený ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f) ods. 2), je uvedený iba v
oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

3. Výrok rozsudku (II.), ktorým súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 8.1 zmluvy je

neprijateľná, súd odôvodnil skutočnosťou, že Občiansky zákonník neprijateľné podmienky taxatívne
nevymenúva, ale dáva možnosť vyvodiť dôsledky zo zmluvného dojednania v spotrebiteľskej zmluve,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Zmluvné dojednanie bod 8.1 bolo žalovaným vopred zakomponované do textu
formulárovej zmluvy v takom znení, že bez ohľadu na to, či spotrebiteľ možnosť odkladu splátok niekedy

v budúcnosti využije, a či bude mať o túto službu záujem alebo nie, žalovaný si odplatu vyúčtoval už v
čase uzavretia zmluvy. Takéto zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na neprimerane vysokú
odplatu za poskytnutie služby, so splatnosťou ihneď pri poskytnutí úveru a jej jednostranné započítanie
s úverovými prostriedkami na vyplatenie, je jednoznačne neprijateľná a neplatná podmienka podľa §
53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka. Navyše je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že výška odplaty

v bode 8. 1 zmluvy v čase jej podpisu spotrebiteľom nie je vyplnená, dopĺňa ju zástupca žalovaného
po schválení úveru, pričom ide o určité percento z poskytnutého úveru. Údaj o odplate sa uvádza v
oznámení veriteľa o schválení úveru a teda výška odplaty (poplatku) rozhodne nemohla byť žalobcom
odsúhlasená, nebola individuálne dohodnutá.

4. Výrok III. rozsudku, ktorým súd určil, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi dňa
05.11.2013 je neplatná v zmysle § 39 0bčianskeho zákonníka, súd odôvodnil tým, že aj keď predmetná
rozhodcovská zmluva je spísaná na samostatnej listine a je podpísaná obidvoma zmluvným stranami,
napriektomunejdeoindividuálnedohodnutúrozhodcovskúzmluvu.Jenesporné,že žalobcajupodpísal
spolu so zmluvou o revolvingovom úvere, a jej obsah znemožňuje dlžníkovi dosiahnuť rozhodovanie

sporu pred štátnym súdom keď stanovuje, že akékoľvek spory budú riešené cestou príslušného súdu
alebo pred niektorým zo 4 v zmluve uvedených rozhodcovských súdov, pričom výber je na zmluvnej
strane podávajúcej návrh, čo je v zásade žalovaný ako veriteľ. Týmto sa súd vysporiadal so žalovaným
vznesenou námietkou res iudicate (žalovaný poukázal na to, že o záväzkoch zo zmluvy o revolvingovom
úvere bolo dňa 09.12.2014 právoplatne rozhodnuté na základe žaloby na plnenie v konaní vedenom na

Rozhodcovskom súde v Bratislave pri Asociácii pre rozhodcovské konania pod sp. zn. 1518/14), pričom
zároveň poukázal na judikatúru NS SR, že rozhodcovský rozsudok založený na neplatnej rozhodcovskej
doložke je ničotným aktom (3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011). K námietke absencie naliehavého
právneho záujmu (§ 80 písm. c) O. s. p.) súd poukázal na zákon č. 250/2007 Z. z. § 3 ods. 3, 5, z ktorýchvyplýva naliehavý právny záujem v spotrebiteľských veciach - rozsudok o určení je naplnením práva
podľa cit. ustanovení.

5. K zaplateniu súdneho poplatku z podanej žaloby súd zaviazal žalovaného z dôvodu, že žalobca je
oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, pričom bol v konaní
úspešný.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O s. p. zásady úspechu účastníkov vo veci. V

konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov jeho právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.

8. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží

povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania, alebo aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný napáda závery súdu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzavretá písomnou formou.
Zmluvná sloboda účastníkov zmluvy zahrňuje nielen právo uzavrieť zmluvu s určitým obsahom, ale aj

právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy. Ust. čl. 2.1 Zmluvných dojednaní práve vylučuje
aplikáciu § 44 a § 46 Občianskeho zákonníka, ktorá upravuje prijatie návrhu na uzavretie zmluvy.

10. RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, táto zákonná požiadavka na
určenie RPMN vylučuje prípustnosť záverov súdu ohľadne RPMN a jej dojednávania, pretože zákon ani

lennepredpokladá,žepôjdeovýsledokdohodyzmluvnýchstránoRPMN.Vbode5.formuláraŽiadostio
poskytnutierevolvingovéhoúverusauvádzaúdajohodnoteRPMN,ktorýjesohľadomnaúdajeuvedené
v žiadosti predpokladaným. Tento a všetky údaje v bode 5. vymedzujú predmet zmluvy, lebo ten je až
v obsahu - v bode 6., kde sa uvádza presný údaj RPMN úveru. Pritom RPMN nie je možné deklarovať
pre prípad poskytnutia revolvingu (lebo o ňom sa v čase uzavretia zmluvy nevie, či bude poskytnutý,

kedy). O úvere sa to vie a preto sa uvádza v bode 6. už presný údaj RPMN. Žalovaný zotrváva na
názore, že údaj RPMN nemôže byť objektívne dohodnutý medzi stranami z dôvodu, že pre jeho výpočet
je stanovené zákonné pravidlo a tento výpočet teda nezávisí len od vôle strán. Údaj o RPMN úveru nie je
osobitne dojednávaný zmluvnými stranami, ale vyplýva zo zákonného spôsobu na jeho výpočet. Tento
údaj sa nenavrhuje a nedojednáva v zmysle ust. § 44 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale sa určuje na

základe práve takých údajov, ktoré môžu byť a sú výsledkom dohody medzi stranami.

11. Predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Konečná splatnosť
úveru je uvedená v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí súčasť zmluvy, je
vyjadrená dátumom splatnosti poslednej splátky. Výslovne je to dané aj ust. čl. 4 ods. 4, 5 Zmluvných

dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorého je to „deň splatnosti poslednej splátky úveru,
resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára“. Ustanovenia Občianskeho zákonníka majú
dispozitívnu povahu. To znamená, že zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo obsah
zmluvného vzťahu má a nemá tvoriť, ako má byť vyjadrený, kedy zmluva vznikne. Na celistvosť listiny
možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných

odvolávok,obsahovejsúvislostitextu,jednotnejformypísmaalebozinéhooznačenia,akjetýmvylúčená
ďalšia manipulácia s textom.

12. Žalobca namieta, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval,
abybolisumyistiny,úrokuainýchpoplatkovtvoriacejednusplátkuuvedenéjednotlivopoprisebe.Takáto

požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky
uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod.

13. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe čoho má byť celé ustanovenie bodu 8.1 Zmluvy
neprijateľnou podmienkou. Uvedený výrok je predčasný, nepreskúmateľný.

14. Nesprávny je aj záver súdu spočívajúci v tom, že rozhodcovská zmluva je neplatný právny
úkon, nakoľko rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má povahu individuálneho
dojednania. V rozhodcovskej zmluve sa výslovne uvádza (bod 2.), že uzatvorenie rozhodcovskejzmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne dlžník
nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Taktiež v bode 7. rozhodcovskej zmluvy je
uvedené, že dlžník má právo od zmluvy odstúpiť do 14 dní, pričom toto odstúpenie nemá vplyv na

zmluvu o revolvingovom úvere a druhá strana (veriteľ) nemôže odstúpenie nijako ovplyvniť. Potom
má dlžník jednoznačne možnosť ovplyvniť to, či vec bude alebo nebude riešená v rozhodcovskom
konaní resp. pred akým súdom (či všeobecným alebo rozhodcovským). Táto skutočnosť potom vylučuje,
aby rozhodcovská zmluva bola kvalifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobca vedel, čo
znamená uzavretie rozhodcovskej zmluvy a nenamietal to ani v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská

zmluva obsahuje výslovne poučenie o význame a účinkoch jej uzavretia. V tejto veci rozhodcovská
zmluvaniejesúčasťouvšeobecnýchobchodnýchpodmienokresp.inejzmluvyasúčasnežalobcamohol
pri jej odmietnutí bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere.

15. Výška odplaty za poskytnutý úver na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 5.11.2013
upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy. Súd pri

rozhodovaní, pri posudzovaní zákonnosti a primeranosti úroku, nezvážil žiadne z určených kritérií na
posudzovanie obvyklosti odplaty, ako to vyplýva z cit. ustanovenia.

16. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného nebolo podané.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

18. Konanie vo veci začalo dňa 14.07.2015, rozhodnutie vo veci bolo súdom prvej inštancie vydané dňa
05.11.2015. Odvolanie žalovaného bolo podané 30.12.2015. Teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia

§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej

inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

21. Skôr než súd pristúpi k prejednaniu veci skúma, či sú splnené procesné podmienky. V odôvodnení
rozhodnutia okresný súd konštatuje, že žalovaný vzniesol námietku res iudicata, s odôvodnením, že o

záväzkoch zo zmluvy o revolvingovom úvere bolo dňa 09.12.2014 právoplatne rozhodnuté na základe
žaloby na plnenie v konaní vedenom na Rozhodcovskom súde v Bratislava zriadenom pri Asociácii pre
rozhodcovské konania pod sp. zn. 15718/14 a taktiež vzniesol námietku absencie naliehavého právneho
záujmu na určení požadovanom žalobcom.

22. Okresný súd k námietke res iudicatae uviedol, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR
rozhodcovský rozsudok založený na neplatnej rozhodcovskej doložke je ničotným aktom a rozsudok
o určení je naplnením práva podľa § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a nepredstavuje prekážku
rozsúdenej veci. Následne súd uviedol dôvody, pre ktoré v danom prípade rozhodcovskú doložku
považuje za neplatnú. Uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dohodnutá a že svojím

obsahom znemožňuje dlžníkovi (spotrebiteľovi) dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom.
Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom, ku ktorému dospel okresný súd skúmaním rozhodcovskej
zmluvy, že rozhodcovská zmluva je neplatná.23. V bode 2. rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a
dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom

dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný. V bode
3. rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil
o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je
možnosťriešeniasporovvyplývajúcichalebosúvisiacichsustanoveniamiZmluvyorevolvingovomúvere
s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria,

s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť
riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa
bodov 4. a 5. rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením,
ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní, alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov

podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: ......... nasleduje vymenovanie 4
konkrétnych rozhodcovských súdov ....... stým, že výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený
vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
Podľa bodu 7. rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia
dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník

povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je
oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
Podľa bodu 8. dlžník zároveň vyhlasuje, že bol zo stany veriteľa o následkoch podpisu rozhodcovskej
zmluvy riadne informovaný a rozumie nasledovnému poučeniu: .... nasleduje text bodov a) a e), ktorých
obsahom je úprava procesného postupu - priebehu rozhodcovského konania, pričom bod e) obsahuje

poučenie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu v znení: „ Súd na návrh
ktorejkoľvek zo strán zruší vydaný rozhodcovský rozsudok, ak sú dané dôvody podľa § 40 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom musí byť
podanýdo30dníoddoručeniarozhodcovskéhorozsudkutejzostrán,ktorásazrušeniarozhodcovského
rozsudku domáha, pokiaľ nie je stanovené inak.“

24. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

26. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie odseku 1 zakotvuje všeobecnú zásahu, podľa ktorej
spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať
neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na
zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky
zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných
podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za

neprijateľnúnepovažovalzmluvnúpodmienku,ktoráboladohodnutáindividuálne,novelazaneprijateľné
nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa v prvom rade nevzťahuje
na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných

podmienkach sa preto nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

27. Možno súhlasiť s názorom okresného súdu, že skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci
rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretávo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, ešte neodôvodňuje záver, že dohoda bola individuálne
dohodnutá a svedčí o vôli dlžníka - spotrebiteľa pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu
formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia

rôznych zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Na druhej strane je potrebné rešpektovať, že návrh na
uzatvorenie akejkoľvek zmluvy (teda i rozhodcovskej) predkladá spravidla len jedna zo zmluvných
strán, ako aj skutočnosť, že návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť dostatočne určitý, t. j. musí pod
sankciou neplatnosti uzatváranej zmluvy obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol
byť prejavom vôle druhej zmluvnej strany prijatý i bez nevyhnutnej potreby dopĺňania alebo iných zmien

tohto návrhu. Z uvedeného potom vyplýva, že len zo samotnej skutočnosti, že veriteľ predložil dlžníkovi
na podpis predpripravenú rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera nemožno vyvodiť záver,
že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, ale ani záver, že individuálne dojednaná bola.
Podstatné je to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola naformulovaná jednou zmluvnou stranou,
je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.

28. Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávaný prípad znamená, že dojednanie zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy,
ak by veriteľ predložil dlžníkovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že dlžník mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmaril uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere, a ďalej, že

dlžníkoviboliposkytnutéjasnéazrozumiteľnéinformácie,čoznamenáriešeniesporovvrozhodcovskom
konaní. Bod 3. rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka (spotrebiteľa), z ktorého vyplýva že
dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich
s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť
riešené aj v súdnom konaní. Ďalej bolo v citovanom bode uvedené, že výber jednej z alternatív

riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V bode 2. rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie
tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom
úvere medzi veriteľom a dlžníkom, a že dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy
zo strany veriteľa. Z uvedeného textu je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že dlžník pred
podpisom rozhodcovskej zmluvy mohol získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a

aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej
Zmluvy o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že dlžník uzatváral uvedenú
rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá
bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti

s uzatváraním zmlúv, na druhej strane zanedbateľné nie je, že od rozhodcovskej zmluvy mal možnosť
odstúpiť v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu (bod 7. rozhodcovskej zmluvy).
Preto odvolací súd má za to, že pokiaľ bola dlžníkovi na podpis predložená rozhodcovská zmluva na
samostatnomlistepapiera,abolodlžníkovivysvetlené,čoznamenározhodcovskékonanieaakésújeho
následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia Zmluvy

o revolvingovom úvere, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať na individuálne dojednanú.

29. K námietke naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie uviedol, že „naliehavý právny záujem
(§ 80 písm. c) O. s. p.) v spotrebiteľských veciach vyplýva z § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z..“
Iné skutočnosti, individuálne hodnotenie tejto otázky so zreteľom na všetky skutkové aj právne okolnosti

danej veci súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol. Odvolací súd preto považuje rozhodnutie súdu v
tejto časti za neodôvodnené a nepreskúmateľné. O to viac, keď vo veci predmetnej úverovej zmluvy bolo
zahájené konanie pred rozhodcovským súdom a v takomto konaní bol vydaný rozhodcovský rozsudok
sp. zn. 15718/14, v ktorom prípade sa žalobca mohol podľa ust § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002
o rozhodcovskom konaní domáhať žalobou podanou na príslušnom súde zrušenia rozhodcovského

rozsudku práve z dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Uvedenú skutočnosť, namieta
žalovanývovyjadreníkžalobnémunávrhuzodňa20.08.2015právevsúvislostisabsenciounaliehavého
právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení (§ 137 písm. c) CSP, § 80 písm. c) O. s. p.).
Náležité odôvodnenie naliehavosti právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení sa vyžaduje bez
ohľadu na skutočnosť, že pri rozhodovaní v spotrebiteľských veciach v konkrétnom prípade uplatneného

práva na poskytnutie ochrany je potrebné mať na zreteli základné interpretačné pravidlo - pravidlo
ochrany slabšej strany. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná
žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť ajtak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. (Podaná žaloba a rozsudok vo veci určovacej
žaloby neukladá splnenie povinnosti).
30. Z uvedených dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b) a c) CSP) odvolací súd rozsudok okresného súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

31. K odvolacej námietke žalovaného bod 9. odvolací súd dodáva, že ak žalovaný so žalobcom mienili
uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, takáto zmluva a v písomnej forme súdu preložená nebola. Zo
spisového materiálu aj z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že zmluva sa uzatvára na formulári veriteľa

(Žiadosť/Zmluva), ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru, aj zmluvou o úvere. Túto skutočnosť
však nemožno zneužívať k záverom, že došlo k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom napr. dodatočné dopisovanie
údajov do formulára po podpise dlžníkom, ako to bolo v danom prípade, kedy dlžník - žalobca
podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru (bod 5.). Zo súdu predloženej písomnosti nazvanej „Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500034317“ podpísanej žalobcom

(dlžníkom - spotrebiteľom) dňa 28.10.2013 v Banskej Bystrici a žalovaným (veriteľom - dodávateľom)
dňa 05.11.2013 v Bratislave, (ďalej Žiadosť/Zmluva) jednoznačne vyplýva, že žalobca okrem žiadosti
s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5. formulára Žiadosť/Zmluva) nemohol akceptovať a podpísať
aj bod 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere, pretože v čase keď žalobca Žiadosť/Zmluvu
podpisoval táto časť formulára nebola vôbec vyplnená. (Žalovaný ju vyplnil až následne a to bez účasti

žalobcu na svojom pracovisku v Bratislave a žalobcovi sa Žiadosť/Zmluva vrátila doplnená v bode 6. a
podpísaná veriteľom s dátumom podpisu 05.11.2013. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru,
čo bol formulár návrhu zmluvy jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu
6. predmetnej žiadosti, kde je výslovne uvedené „nevypĺňajte“.) Táto Žiadosť je návrhom na uzatvorenie
zmluvy a zo strany žalovaného nešlo o akceptáciu návrhu predloženého žalobcom, ale išlo o nový návrh,

ktorý by musel žalobca (druhá strana) písomne prijať, aby medzi nimi došlo k uzatvoreniu písomnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právna úprava zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v § 9 ods. 1 stanovila písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak nedodržanie písomnej
formy nie je sankcionované neplatnosťou zmluvy, ale v zmysle § 11 ods. 1 cit. zákona sa v takomto
prípade úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak nedošlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy o

úvere, táto skutočnosť má sama o sebe bez ďalšieho za následok, že takýto úver je treba považovať
za bezúročný a bez poplatkov, rovnako ako aj v prípade, ak zmluva neobsahuje niektorú z obsahových
náležitostí stanovených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

32.Odplatazaposkytnutieúveru,ktorájevyjadrenímskutočnejcenyspotrebiteľskéhoúveruzahrňujúcej

nielen úrok z úveru, ale aj všetky poplatky (resp. akékoľvek náklady) účtované veriteľom spotrebiteľovi
v súvislosti s poskytnutím úveru tzv. „ročná percentuálna miera nákladov - RPMN“ vyjadrujúca
porovnateľné číslo, ktoré má slúžiť spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií
a tým mu umožniť vybrať si najvýhodnejší úver podľa svojich potrieb (táto sa vypočítava z výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa, ktoré sú so spotrebiteľským

úverom spojené), patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi už pri
ponuke spotrebiteľského úveru a RPMN je povinný výslovne uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere
na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy. Neuvedenie tejto náležitosti v zmluve,
rovnako ako aj uvedenie nesprávnej hodnoty - ako v danom prípade, kedy RPMN je nižšia (68,72 %) ako
je úrok z poskytnutého úveru (70,02 %) je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

33. Úroková sadzba, ako percentuálna miera bežného ročného úročenia istiny úveru, je v Žiadosti/
zmluve uvedená sadzbou 70,02 % p. a., ktorá dohoda je nepochybne v rozpore s korektívom dobrých
mravov zakotveným v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
34. Za správny možno považovať názor žalovaného, že zákon o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje,
aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku v zmluve uvedené jednotlivo

popri sebe (ich rozpis na splátku istiny, splátky úroku a poplatkov), odvolací súd zastáva názor, že
spotrebiteľovi (dlžníkovi) by mal byť veriteľom poskytnutý podrobný splátkový kalendár a v prípade, ak
dlžník o takýto rozpis požiada, veriteľ je povinný takejto požiadavke vyhovieť.
35. Faktom je, že v danom prípade je termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru výslovne
uvedený iba v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (je uvedený ako deň splatnosti poslednej

splátky 07.05.2017), ktoré je iba jednostranným právnym úkonom. Rovnako dátum splatnosti prvej
splátky (07.12.2013) je výslovne uvedený iba v tomto Oznámení. V Zmluvných dojednaniach Zmluvy
o revolvingovom úvere, ktoré boli predložené súdu, v texte bodu 2.1. je síce ohľadom prvej splátky
uvedené: „V nadväznosti na Deň poskytnutia úveru (ods. 2.3) bude dátum splatnosti prvej splátky určenýna deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
dni poskytnutia úveru tak, že medzi Dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba
nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a súčasne nie kratšia ako 48 za sebou

idúcich kalendárnych dní (vrátane). Splatnosť nasledujúcej splátky v príslušnom mesiaci bezprostredne
nasledujúcim po splatnosti predchádzajúcej splátky bude deň číselným poradím rovnakým ako číselné
poradie dňa splatnosti predchádzajúcej splátky v príslušnom predchádzajúcom mesiaci.“ avšak podľa
názoru súdu pre bežného spotrebiteľa ustanovenia takéhoto znenia nie je zrozumiteľné bez väčších
ťažkostí. Potom aj keď je priamo v zmluve uvedený celkový počet splátok - splatnosť úveru 42, zákonnú

obsahovú náležitosť - konečnú splatnosť úveru nemožno mať za v zmluve uvedenú.
36. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.