Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/120/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511010015
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2511010015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr.

Ivana Ilavského a JUDr. Pavla Sládka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2013, v trestnej
veci obžalovanej M. I., pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky,
jedu alebo prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186 Trestného zákona, prejednal odvolanie, ktoré
podala obžalovaná proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch, sp. zn. 2T/2/2011 zo dňa 05.03.2012,
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaná M. I., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom M.,
U. XXXX/XXX, t.č. bytom Írsko, XX L. Y.,
A., R.. C.,

podľa § 285 písmeno b /Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Piešťany sp.zn. 2Pv/886/08 zo dňa 07.01.2011 pre trestný čin
nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora a obchodovania
s nimi podľa § 186 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom
základe, že

dňa 05. marca 2004 v čase o 05.30 hod. v O., na ulici A. V. č. X, v byte N. Y. neoprávnene prechovávala
pre vlastnú potrebu omamnú a psychotropnú látku a to heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu
o hmotnosti 0,04g s priemernou koncentráciou účinnej látky 18,7 % hmotnostného, obsahujúci 7,5
mg čistej látky diacetylmorfínu vo forme bázy, kde uvedené množstvo zodpovedá jednej obvykle
jednorazovej dávke drogy, pričom heroín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny

omamných látok,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná M. I. uznaná za vinnú z trestného činu nedovolenej výroby
a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v platnom znení, na tom skutkovom základe, že

dňa 05. marca 2004 v čase o 05.30 hod. v O., na ulici A. V. č. X, v byte N. Y. neoprávnene prechovávala
pre vlastnú potrebu omamnú a psychotropnú látku a to heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu
o hmotnosti 0,04g s priemernou koncentráciou účinnej látky 18,7 % hmotnostného, obsahujúci 7,5
mg čistej látky diacetylmorfínu vo forme bázy, kde uvedené množstvo zodpovedá jednej obvykle

jednorazovej dávke drogy, pričom heroín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny
omamných látok.

Za to jej bol podľa § 186 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona jej bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložený.

Podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona jej bola určená skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu.
V podanom odvolaní namieta predovšetkým dve základné skutočnosti, a to nezákonnosť zaisťovacieho
úkonu podľa § 21 Zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a taktiež skutočnosť, že konaním
obžalovanej neboli naplnené znaky trestného činu, z ktorého bola uznaná za vinnú.

Pokiaľ ide o procesný postup, je toho názoru, že obžaloba nepreukázala vykonanie zaisťovacieho
úkonu podľa § 21 zák. č. 171/1993 Zb. z. o Policajnom zbore a nepreukázala teda zákonné zaistenie
omamnej látky. V súdnom spise sa nenachádza písomné preukázanie vykonania tohto úkonu, z ktorého
by nepochybne vyplynula skutočnosť čo, kedy, u koho a akým spôsobom bola zaistená predmetná
omamná látka. V tomto smere obžaloba neuniesla dôkazné bremeno. Považuje to za podstatnú chybu

konania, pretože súd prvého stupňa pri posúdení zaistenia látky vychádzal len zo zápisnice o prevzatí
zaistenej veci, avšak prevzatie zaistenej veci pre účely trestného konania ešte nie je dôkazom o
vykonaní samotného zaisťovacieho úkonu, ani dôkazom o zákonnosti tohto zaistenia. Tento vecný
dôkaz - zaistená omamná látka je, okrem vyššie uvedeného, dôkazom v trestnom konaní procesne
nepoužiteľnýmajztohodôvodu,žebolzískanýnezákonnýmspôsobom.Orgányčinnévtrestnomkonaní

nepostupovali pri zabezpečení tohto dôkazu v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku o
vydaní, odňatí a prevzatí veci, ale v zmysle ustanovení Zákona o Policajnom zbore, pričom v tomto čase
už, ale existovalo konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu.

V ďalšom, podľa názoru obžalovanej, nebolo preukázané, že by bola naplnená skutková podstata

trestného činu podľa obžaloby, pretože skutková podstata trestného činu nedovolenej výroby a držby
omamnej a psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 186 Trestného
zákona v spojení s ustanovením § 89 odsek 12 zák. č. 140/1961 Zb. je potrebné mať v neoprávnenej
držbe látku v množstve, ktoré zodpovedá najviac obvykle jednorazovej dávke na použitie, a to pre
osobnú spotrebu. Pritom návykové látky sú v zmysle § 89 odsek 11 Trestného zákona látky, ktoré sú

spôsobilénepriaznivoovplyvniťpsychikučloveka,alebojehoovládaciealeborozpoznávacieschopnosti,
alebo sociálne správanie. V zmysle § 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sa teda jedná o látky, vyvolávajúce návyk a
psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania so závažnými zdravotnými a
psychosociálnymi následkami a tiež látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny

nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami.

Na trestnú zodpovednosť v zmysle § 89 odsek 12 Trestného zákona treba v konkrétnych prípadoch,
vzhľadom na to, že spravidla pôjde o závislých páchateľov, určiť aj tzv. objemové kritérium, pokiaľ ide
o naplnenie znaku najviac obvykle jednorazová dávka.

Zo záverov odbornej literatúry vyplýva, že fakticky omamnou, či psychotropnou látkou nie je látka, ktorá
je síce zaradená do prílohy č. 1, ale je v takom malom množstve a koncentrácii, že nie je schopná vyvolať
účinky vyžadované definíciami omamnej a psychotropnej látky, teda nie je schopná ovplyvniť psychikučloveka. Pri tomto posúdení množstva a koncentrácie omamnej, či psychotropnej látky berieme do
úvahy priemerného konzumenta týchto látok, okrem prípadu, pokiaľ ide o omamnú alebo psychotropnú
látku, ktorá je určená pre vlastnú potrebu konkrétnemu užívateľovi. Vtedy musí ísť o také množstvo a

koncentráciu danej látky, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku tohto konkrétneho užívateľa. Tu treba mať
na pamäti, že každý ľudský organizmus znáša pôsobenie rovnakej látky v tom istom množstve a v tej
istej koncentrácii inak.

Na základe uvedeného možno uzavrieť, že v prípade omamných a psychotropných látok

prechovávaných pre vlastnú potrebu sa jedná o látky určené na ovplyvňovanie psychiky konkrétneho
konzumenta, pričom na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby takáto konkrétna dávka
drogy bola aspoň v množstve a v koncentrácii spôsobilej ovplyvniť psychiku tohto konzumenta. Je
nevyhnutné vziať do úvahy skutočnosť, že každý ľudský organizmus znáša pôsobenie rovnakej látky
v tej istej koncentrácii inak. Za jednorazovú dávku na použitie sa totiž nepovažuje dávka konštantná,
ale individuálne sa meniaca, a to v závislosti od jedinca, najmä s prihliadnutím na stav jeho fyzickej

a psychickej dispozície a závislosti. Preto nevykonanie znaleckého dokazovania ohľadne stupňa, aké
konkrétne množstvo a koncentrácia zodpovedá u tohto konzumenta obvykle jednorazovej dávky je
závažné porušenie práv obvineného.

Napadnutý rozsudok vychádza len zo zistení Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave

podaných v odbornom jeho vyjadrení, ktoré nemožno považovať za dôkaz o tom, že by sa v danej veci
jednalo o množstvo obvyklej jednorazovej dávky v zmysle ustanovení Trestného zákona a zároveň,
či bola naplnená skutková podstata trestného činu podľa obžaloby. Odborné vyjadrenie vonkoncom
nezohľadňuje účinok dávky na psychiku obžalovanej a na jej fyzické a psychické dispozície. Z
vykonaného výsluchu znalca Ing. M. C. v tejto veci vyplynulo, že on nevie posúdiť konkrétny účinok látky

na obžalovanú, že túto otázku vôbec neskúmal a zároveň, že na ústave takúto otázku ani nie je možné
posúdiť. Preto na základe tohto odborného vyjadrenia nie je možné posúdiť, aké konkrétne množstvo
látky zodpovedá konkrétne u obžalovanej množstvu obvykle jednorazovej dávky požadovanej Trestným
zákonom pre naplnenie skutkovej podstaty predmetného trestného činu.

Odborné vyjadrenie teda nemá oporu v zákone, keďže vychádza len z určenia koncentrácie účinnej
látky, a nie z množstva omamnej látky, pričom príslušné ustanovenie Trestného zákona pojednávajúce
o tejto skutkovej podstate trestného činu hovorí o množstve omamnej látky, a nie o množstve absolútnej
koncentrácie účinnej látky.

Rozpornosťdôkazuvykonanímodbornéhovyjadreniavidíobžalovanáprostredníctvomsvojhoodvolania
aj v samotnom určení hmotnosti predmetnej „účinnej látky“. Podľa vyjadrenia sa malo jednať o jednotlivú
dávkudrogy-0,04g18,7%-néhoheroínu,ateda7,5mgčistejlátkydiacetylmorfínu.Presnématematické
určenie hmotnosti čistej látky je pritom 7,48 mg, a nie 7,5 mg, ako sa to uvádza vo vyjadrení. Pokiaľ,
podľa odborného vyjadrenia, sa za jednotlivú dávku považuje 8mg čistej látky, potom dávka o hmotnosti

7,48 mg nie je spôsobilá vyvolať účinok jednej dávky o hmotnosti 8 mg.

Z týchto dôvodov mala obžalovaná za nepreukázané splnenie všetkých znakov skutkovej podstaty
tohto trestného činu, a preto navrhla vo svojom odvolaní zrušiť napadnutý rozsudok a ju spod obžaloby
oslobodiť, resp. vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí, ktoré odvolací súd vykonal na žiadosť obžalovanej v jej neprítomnosti, obhajca
zotrval na dôvodoch svojho odvolania.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry, s poukazom na správnosť a zákonnosť súdu prvého stupňa, navrhla

odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v zmysle § 317 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že odvolanie
obžalovanej v konečnom dôsledku je dôvodné, pokiaľ ide o nedostatok jej trestnej zodpovednosti z

hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bola postavená pred súd.

V prvom rade pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd po obdržaní obžaloby
postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, v procesnom postupe sa nedopustilzásadných pochybení, pričom skutkový stav vzhľadom na dané možnosti po podaní obžaloby zistil v
miere nevyhnutnej a potrebnej pre objektívne rozhodnutie.

Následne však pochybil pri hodnotení dôkazov, keď skutok uvedený v obžalobe považoval za trestný
čin, hoci z hľadiska všetkých hmotnoprávnych kritérií v jej konaní nejde o trestný čin.

Krajský súd v prvom rade považuje za povinnosť vrátiť sa k procesnému postupu okresného súdu, a to
pokiaľ ide o úvodné právne úvahy obsiahnuté v odvolaní na strane 2 až 4 odvolania ohľadne zákonnosti

zaistenia omamnej látky od obžalovanej, s ktorými úvahami sa krajský súd nestotožňuje.

Pokiaľ ide o zákonnosť zaisťovacieho úkonu okresný súd, na strane 5 napadnutého rozsudku,
vyčerpávajúco vysvetlil na základe akých skutočností považoval spôsob zaistenia omamnej látky od
obžalovanej kritického dňa 05.03.2004 o 05:30 hod. príslušníkmi polície M. A. a O. P. za zákonný.
Krajský súd sa s týmto vysvetlením v plnej miere stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Považuje

za potrebné k tomuto vysvetleniu len dodať, že pri trestnom stíhaní tzv. drogovej trestnej činnosti
nie je vždy nevyhnutným, ani jediným, či rozhodujúcim dôkazom o takejto trestnej činnosti bolo vždy
zaistenie drogy potvrdené úradným tlačivom podľa § 21 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Dôkazné prostriedky vymenúva Trestný poriadok v ustanovení § 119 odsek 2, pričom všetky tu uvedené
dôkazné prostriedky sú rovnocenné, a teda aj tzv. drogovú trestnú činnosť možno dokazovať aj inak,

napr. svedeckými výpoveďami, ako bolo tomu z dôkazov uvedených v napadnutom rozsudku aj v tomto
prípade. V tomto ohľade už vonkoncom krajský súd odmieta úvahu v odvolaní smerujúcu k tomu, že
príslušníci polície v tomto posudzovanom prípade mali postupovať v zmysle príslušných ustanovení
Trestného poriadku, pretože zjavne tu išlo za zistených okolností prípadu o bezprostredne vzniknutú
situáciu vyžadujúcu neodkladnú reakciu spomínaných príslušníkov PZ podľa § 9 odsek 1 zákona č.

171/1993 Z. o Policajnom zbore.

Aj krajský súd teda považuje spôsob zaistenia predmetnej omamnej látky za zákonný.

Krajský súd sa však už nestotožňuje s úvahami okresného súdu v tom smere, že obžalovaná svojím

konaním naplnila znaky trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky,
jeduaprekurzora aobchodovaniasnimipodľa§186Trestnéhozákonač.140/1961Zb.vplatnomznení.

Vtomtosmereužkrajskýsúd,narozdielodproblematikyvyššieuvedenej, ohľadneprocesnéhopostupu
zasahujúcich príslušníkov PZ voči obžalovanej kritického dňa si v plnej miere osvojuje právne úvahy

uvedené v odvolaní, pokiaľ ide o dôvody nenaplnenia znakov tohto trestného činu.

Aj krajský súd je toho dôvodu, že zaistené množstvo drogy nenapĺňa znaky skutkovej podstaty tohto
trestného činu.

V tomto smere krajský súd si osvojuje všetky právne úvahy obsiahnuté v odvolaní obžalovanej s tým, že
ich nepovažuje za potrebné opakovať a reprodukovať, pričom sa obmedzí len na nasledujúcu stručnú
konštatáciu:

Zodpovedá skutočnosti, že po zistení skutkový stav preukazuje, že obžalovaná disponovala skladačkou

heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu s priemerným zastúpením účinnej látky 18,7 %
hmotnostného, pričom podľa znaleckého posudku mala táto látka hmotnosť 0,04 g a súčasne obsahovať
mala podľa znaleckého posudku 7,5 mg čistej látky diacetylmorfínu. Podľa znaleckého posudku sa jedná
o jednotlivú dávku drogy.

Podľa názoru krajského súdu, s ohľadom na ustanovenie § 89 odsek 11 a odsek 12 Trestného zákona č.
140/1941 v nadväznosti na § 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prekurzoroch, ide o množstvo, ktoré vyvoláva pochybnosť, či vôbec bolo spôsobilé ovplyvniť psychiku
obžalovanej M. I..

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na doterajšie skúsenosti, podľa ktorých sa za dennú dávku podľa
znaleckých posudkov kriminalistického a expertízneho ústavu považovali množstvá 10 mg až 20 mg
čistej látky, teda išlo o podstatne silnejšiu omamnú látku, ktorá bola údajne schopná ovplyvniť psychiku
daného konzumenta.V danom prípade však, ako na to poukazuje aj odvolanie, malo ísť o množstvo 7,5 mg účinnej látky,
ktoré množstvo vyvoláva pochybnosti, či bolo možné ním ovplyvniť psychiku obžalovanej M. I. tak, ako

to vyžadujú vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona a zákona o omamných, psychotropných
látkach a prekurzoroch.

V tomto smere treba len dodať, že podľa odborného vyjadrenia KEÚ sa priemerná jednotlivá
dávka čistého heroínu prerátava podľa štatistického údaju zisteného vyhodnotením veľkého množstva

jednotlivých dávok za dlhšie časové obdobie, pričom na území jej hodnota počas posledných 10 rokov
postupne klesala z pôvodných 20 mg na 8 mg heroínu v roku 2003. Pri záchytoch väčšieho množstva
drogy sa používa podľa kriminalistického a expertízneho ústavu tento údaj na zistenie množstva
priemerných dávok, ktoré by bolo možné z tohto materiálu pripraviť. To umožňuje navzájom porovnávať
jednotlivé prípady a zisťovať ich spoločenskú nebezpečnosť. V konkrétnych prípadoch, keď bola droga
zaistená v balení pre konečného spotrebiteľa (tzv. skladačka) sa za jednotlivú dávku drogy považuje

obsah skladačky. Počet jednotlivých dávok sa rovná počtu zachytených skladačiek s heroínom, i keď
množstvodrogyvkaždejznichsamôžeodpriemernejštatistickejhodnotylíšiť.Krajskýsúdsineosvojuje
tento názor, spriemerovaný prístup k posudzovaniu dennej dávky, ktorá tiež nie vždy vystihuje pojem
obvyklej dávky, nerešpektuje individuálny prístup ku každému konzumentovi, u ktorého vo vzťahu ku
každémuindividuálnemuprípaduzjavneideoinúosobnú,telesnú,duševnúdispozíciu,atedaukaždého

z konzumentov je množstvo omamnej látky, ktoré je spôsobilé ovplyvniť psychiku daného konzumenta
rozdielne.

U obžalovanej M. I. bolo zaistené tak hraničné, tak malé množstvo omamnej látky, že nenapĺňa znaky
skutkovej podstaty predmetného trestného činu. Z týchto dôvodov potom krajský súd bez ďalšieho

rozsudkom podľa § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a menovanú
oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.