Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616203943
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616203943.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci R. U., nar.

XX.X.XXXX, bytom F. O. X., B. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, Spišská
Nová Ves, Radničné nám. 4, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pred rozhodcom Mgr.
Miroslavom Semancom, sp.zn. 812/06/15 zo dňa 11.12.2015.

II. Súd konanie o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským
arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížová
56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 812/06/15 zo dňa 11.12.2015 zastavuje.

III. Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške
331,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.3.2016 domáhala, aby súd rozsudkom zrušil
rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zariadeným Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížová 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 812/06/15 zo dňa
11.12.2015. Zároveň sa domáhala, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského súdu vydaného
Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so
sídlom Krížová 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 812/06/15 zo dňa 11.12.2015 a to až do právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

2. Žalobu odôvodňovala tým, že rozhodcovský rozsudok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť
istinu vo výške 899,42 Eur s príslušenstvom, jej bol doručený dňa 22.2.2016. Nepoprela, že
dňa 17.8.2012 uzavrela so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8500014359, ktorej
predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 690,- Eur. Uvedená zmluva je svojou povahou zmluvou
spotrebiteľskou. Žalovaný v procesom postavení žalobcu podal žalobu na rozhodcovskom súde,

argumentujúc neplatením dlhu a omeškaním žalobkyne so splátkami vyplývajúcimi s úverovej zmluvy.
Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáhala u dôvodu popretia platnosti rozhodcovskej doložky
resp. nevedomosti o jej uzavretí, z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, pretože
rozhodcovskádoložkaobsahujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,tiežpretožesporniejespôsobilýmnarozhodovanie rozhodcovským súdom, nakoľko nie sú zohľadnené normy na ochranu práv spotrebiteľa,
ako aj preto že žalobkyňa sa nemohla vopred oboznámiť s podmienkami konania a jeho vnútornými
predpismi a plnenie na ktoré bola rozhodcovským rozsudkom zaviazaná je svojou povahou objektívne

nemožné, právom nedovolené, odporujúce dobrým mravom. Podľa žalobkyne porušil rozhodcovský súd
ustanovenie § 28 ods. 6 ZSRK. Žiadala, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, avšak
v tejto časti zobral žalobu späť a žiadala konanie zastaviť.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že tvrdenie žalobkyne o tom, že nemala vedomosť

o uzavretí rozhodcovskej zmluvy je nepreukázateľné a účelové a nemá žiadny vplyv na platnosť
uzatvoreného právneho úkonu. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol žalobkyni dostupný, predmetná
rozhodcovská zmluva je objektívne čitateľná, zrozumiteľná a určitá. Je rozdelená na oddelené názvom
označené články a tieto na jednotlivé číselne označené odseky. Veľkosť písma, ktorá je dostatočná,
farba, font alebo iné grafické úpravy nemôžu mať vplyv na informačnú schopnosť textu, nakoľko
rozhodujúci je obsah zmluvy a jeho objektívna zistiteľnosť, zrozumiteľnosť a určitosť. Žalobkyňa

nešpecifikuje, ktoré informačné povinnosti mali byť porušené a na základe ktorých ustanovení zákona.
Nie je objektívne možné a ani prípustné preukazovať žalovaným opak vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré
sú uvedené všeobecne a bez opory v akejkoľvek skutočnosti. Žalovaný preukazuje predložením
rozhodcovskejzmluvydodržaniepísomnejformyobligatórnejnáležitostitohtoprávnehoúkonu.Vzmysle
všeobecnéhoobčianskehoprávaupravujúcehoprávneúkonyplatí,žepísomnáformaúkonujedovŕšená

podpisom listiny. Listina tak predstavuje vyjadrenie prejavu vôle konajúcej osoby, tento prejav vôle je
potrebné vykladať v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa vôbec nespochybnila,
že by sa s obsahom Rozhodcovskej zmluvy nemohla oboznámiť a ani nepreukázala svoje tvrdenia
uvádzané v žalobe. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že spor zo spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilý
na rozhodovanie rozhodcovským súdom, pretože nie sú zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa

najmä európske smernice a rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, poukázal na skutočnosť, že prejednávanie a rozhodovanie
sporov zo spotrebiteľských právnych vzťahov právna úprava výslovne predpokladala za účinnosti
zákona č. 244/2002 Z.z.. Dôkazom toho sú napríklad ustanovenia § 31 ods. 3, § 33 ods. 2, § 40
ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uvedené ustanovenia boli účinné

do 31.12.2014 a od 1.1.2015 je účinný zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, ktorý proces spotrebiteľského rozhodcovského konania výslovne upravuje. V zmysle § 1 ods.
1 písmeno a) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tento zákon upravuje
spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Rozhodcovský rozsudok bol vedený pred stálym rozhodcovským
súdom, ktorý je oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory a súčasne rozhodcovský rozsudok bol

vydaný rozhodcom, ktorý je zapísaný v zozname rozhodcov vedených Ministerstvom spravodlivosti SR
oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Ďalším dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
mala byť skutočnosť, že neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská
doložka obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písmeno a) Občianskeho
zákonníka s čím taktiež nesúhlasil s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka

v znení účinnom do 31.12.2014 (t.j. v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy). Z formulácie čl. 3,5
rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v
konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť
postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov
medzi zmluvnými stranami atď. Z jej obsahuje zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je

len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje
sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ
nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia takejto
rozhodcovskej zmluvy je dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu, podľa ktorej Cieľom tejto
úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení

rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa

tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude
v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Okrem uvedeného je rozhodcovská zmluva
individuálne uzatvoreným právnym úkonom. Uvedené vyplýva jednak z názoru odbornej praxe, a tiež ajz rozhodovacej činnosti súdov. Podľa názoru prezentovaného v odbornej literatúre - Štandardné zmluvy
sa pri výklade pojmu individuálnosť a jeho vzťahu k vzniku rozhodcovskej zmluve uvádza "Ustanovenie
§ 93b citovaného zákona (pozn. zákon č. 483/2001 Z.z.) ukladá povinnosť navrhnúť spotrebiteľovi

rozhodcovskú doložku určitého obsahu a garantuje mu práv s takouto doložkou nesúhlasiť. Implicitne
sa pritom vychádza z toho, že spotrebiteľ má možnosť uzatvoriť s bankou zmluvu rovnakého obsahu
aj bez uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Ak, a iba vtedy, ak takú možnosť spotrebiteľ skutočne má,
tak bude dojednanie o rozhodcovskej doložke skutočne individuálne dojednané. Ak je ale odmietnutie
rozhodcovskej doložky zo strany spotrebiteľa viazané na iné zmluvné podmienky v ostaných otázkach

zmluvy, ktoré sú pre spotrebiteľa menej priaznivé, tak je spotrebiteľ nepriamo nútený rozhodcovskú
doložku uzatvoriť. " Ak by sa mal teda pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť, tak je na mieste
záver, že ide o každé také ustanovenie, ktoré nielen spotrebiteľ naformuloval (táto predstava však s
ohľadom na spôsob nazerania na pojem spotrebiteľ zo strany súdu je nereálna, vzhľadom na to ako je
posudzované postavenie spotrebiteľa), ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil
dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať. V pomeroch tejto

veci sú podstatné dve základné oprávnenia resp. možnosti žalobcu vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či
rozhodcovská zmluva vznikne, eventuálne či dôjde k jej zrušeniu. Jednak je to ustanovenie o tom, že
rozhodcovská zmluva nie je podmienkou pre získanie úveru a teda že k jej uzavretiu vôbec nemusí dôjsť
(obdoba súčasného § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z., ktorú žalovaný formuloval do rozhodcovskej
zmluvy už v roku 2014). Druhý je ustanovenie o možnosti jednostranného ukončenia rozhodcovskej

zmluvy úkonom žalobcu (dlžníka) - odstúpením aj bez uvedenia dôvodu. Práve možnosť dodatočného
odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy sa z pohľadu vyššie uvedeného definovania pojmu "individuálny"
javí ako základný fakt, ktoré neguje tvrdenia žalobcu. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu,
kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala hneď v
popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné

konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Naviac, keď v danom čase bol informovaný o
tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok.
Pritom v spojení s informáciou pre rozhodovanie o prijatí rozhodcovskej zmluvy je podstatné
a) prehlásenie veriteľa, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy,
b) informovanie o tom, čo rozhodcovské konanie je.

Zároveň existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy si žalobca v lehote 14
dní (jej dĺžka je rovnocenná, ako s lehotami definovanými v zákone pre možnosť odstúpenia od
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo vrátenie tovaru kúpeného na diaľku a pod.) mohol uzavretie
rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Žalobca - spotrebiteľ - ako osoba v primeranom rozsahu
obozretná a rozhľadená mal právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu aj dodatočne (vedený hocakým

úmyslom). O tomto práve bol informovaný transparentným spôsobom, kedy priamo nad podpisovou
doložkou sa v bode II rozhodcovskej zmluvy nachádzalo ustanovenie o tomto oprávnení. Žalobca
uzatvoril so žalovaným rozhodcovskú zmluvu. Podpis spoludlžníka - žalobcu je totožný s podpisom
na Zmluve o revolvingovom úvere ako aj Dohode o zrážkach zo mzdy pričom ich uzatvorenie
žalobca žiadnym spôsobom nespochybňuje. V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný poukázal na

rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa, a to konkrétne na rozsudok Krajského súdu Prešov
sp.zn. 13Co/l 11/2014 v spojení s opravným uznesením zo dňa 1.10.2015 a uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/439/2015 zo dňa 28.07.2015. Obsahom žaloby je tiež tvrdenie v
zmysle ktorého sa žalobca vopred nemohol skutočne oboznámiťs podmienkami konania a vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu, čo je v priamom rozpore s § 53 ods. 4 písmeno a) Občianskeho

zákonníka a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné. Predmetom rozhodcovského konania
nie je žiadne plnenie (tak ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 4 písmeno a)) zo strany či
už spotrebiteľa alebo dodávateľa. Žalobca nekonkretizuje (a ani nemôže keďže žiadne také plnenie
neexistuje) na aké plnenie sa uzatvorením rozhodcovskej zmluvy zaviazal. Predmetom spotrebiteľského
rozhodcovského konania je spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom
konania bol vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v ktorom rozhodcovský súd postupuje
podľa Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní obdobne ako postupuje všeobecný súd
podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca tvrdí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (najmä s poukázaním na neprimeranú
výšku zmluvnej pokuty, výšku ročnej úrokovej sadzby). Žalovaný napáda aj opodstatnenosť tvrdení
žalobcu smerujúcich voči ním uzavretej zmluve o revolvingovom úvere. Pri posúdení tvrdení žalobcu
uvádzaných v žalobe, teda ohľadne výšky úrokov, sú rozhodujúce tie ustanovenia (právne normy), ktorédanú otázku výslovne upravujú. Toto aplikačné pravidlo vyplýva z jednej zo základných zásad vecnej (a
aj časovej) pôsobnosti právnych noriem a ktorá je vyjadrená tak, že lex specialist derogat len generalis.
Teda špeciálne ustanovenie neguje (vylučuje) z aplikácie všeobecné ustanovenie. Uvedené súdna prax

potvrdzuje opakovane (pórov, uznesenie NS SR sp. zn. IM Cdo 8 /2007 kde výslovne uvádza úprava lex
generalis sa nemôže uplatniť, ak jestvuje úprava v lex specialis). Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka platí, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Uvedené ustanovenie je svojou povahou a obsahom
lex specialis, keďže ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú v rozsahu, v akom nejaká otázka

nie je (pre účely spotrebiteľských právnych vzťahov) upravená osobitne v Občianskom zákonníku.
Termínom "zákon" sa v danom ustanovení pritom nešpecifikuje konkrétny právny predpis, ale akýkoľvek
právny predpis vyhlásený v štátom stanovenej (alebo uznanej) forme ako zákon. Zákonom je potom
možné rozumieť každé ustanovenie právneho poriadku. Zákonom v prípade úpravy maximálnej výšky
odplaty bolo v rozhodnom čase (t.j. v čase uzavretia jednotlivých zmlúv) pritom ustanovenie, ktoré
upravovalo maximálnu výšku odplaty. Ak by uvedená hodnota, určená na jeho základe, bola prekročená,

potom by v zmysle označeného ustanovenia nešlo o neplatný právny úkon. Dlžník z takejto zmluvy
by nebol povinný platiť len úrok v rozsahu prevyšujúcom najvyššiu prípustnú hodnotu. Z toho vyplýva,
že návrh na určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere odporuje zákonu, a to konkrétne §
502 ods. 1 Obchodného zákonníka ktorý určuje iný právny následok v prípade rozporu výšky úrokov
so zákonom, než aký tvrdí žalobca. Výška odplaty za spotrebiteľské úvery a jej maximálna hranica

(teda obmedzenie) bolo z vecnej pôsobnosti ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka vyňaté prijatím
právnej úpravy o výslovnej regulácii odplaty, a to od 01.07.2008 (kedy nadobudlo účinnosť nariadenie
vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa vykonávali ustanovenia § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z.).
Po zrušení zákona č. 258/2001 Z.z. zákonodarca určil, že maximálna odplata bude stále regulovaná
explicitne (a nie všeobecne, na základe pravidla o dobrých mravoch). Táto úprava bola zavedená

do zákona č. 40/1964 Zb. Z toho je možné konštatovať, že otázka odplaty nemá byť posudzovaná
podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej právnej úpravy. Výška odplaty za úver poskytnutý na
základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 17.8.2012 upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti. Finančným trhom sa rozumie "sústava subjektov finančného trhu,
jeho nástrojov a transakcií (finančných investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom
ide o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov."

resp. ,je hmotne motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí." (Sidak,
M., Duračinská, M. a kol. Finančné právo. 1 vydanie. Bratislava. C.H.Beck. 2012) V zákone bolo teda
výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob
a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto
vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore

citované ustanovenia podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle
ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda
okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých,
ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu
priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená.

Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom
trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR.
Tá bola v rozhodnom období t.j. ku dňu 17.8.2012 vo výške 45,60 %. Dohodnutá odplata v zmluve
priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Oba údaje boli stanovené
ako údaje platné v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Udaj o priemernej výške RPMN

je zverejňovaný Ministerstvom financií SR štvrťročne, je verejne prístupný a rovnako je uvedený v
zmluvách pod názvom priemerná RPMN. Platný sa tento údaj stáva od 16 dňa po jeho zverejnený (§
9 ods. 2 písm. z zákona č. 129/2010 Z.z.). Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie
je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre
vznik zmluvy o úvere. Ak by konajúci súd dospel na základe zákonného postupu k správnemu záveru o
rozpore výšky úrokovej sadzby, potom by mal určiť aká časť je v súlade a aká v rozpore. Ustanovenie
§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanejvýške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Z uvedeného
ustanovenia teda plynie nielen to, že úverová zmluva z dôvodu výšky úrokovej sadzby nie je neplatnou.
V zmysle relevantných právnych noriem ide o platný právny úkon. Žalobca považuje aj v rozpore so

zákonom uplatnenie zmluvnej pokuty. Toto tvrdenie v žalobe je nesprávne. Podľa ust. § 53b ods. 1
Občianskeho zákonníka Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom pre uvedené zákonné ustanovenie bolo
nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., na ktoré sa o.i. v návrhu na začatie konania aj poukázalo (a na ktorého

ustanovenia, aj keď iné, poukazuje samotný súd). Podľa ust. § 3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred
vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok
úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna

miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Podľa ust. § 3a ods. 2 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek
iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Podľa ust. § 3a ods. 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných
prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú

prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok
z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania.
V čase uzavretia zmluvy bol úrok z omeškania 8,05 % ročne. Zákonodarca tak právne aproboval a
predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu
dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, tj. v tomto prípade 24,15% na základe tejto

skutočnosti môže byť maximálna výška sankcií dohodnutá v zmluve vo výške 24,15%, čo zjavne splnené
je, nakoľko zmluvná pokuta vo výške 0,065 % denne je ročný úrok vo výške 23,725%). Uvedené vyplýva
aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Preto žiadal, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu
zamietol.

4. Na pojednávanie sa žalovaný, ani jeho právny zástupca nedostavili, doručenie predvolania mal súd
riadne preukázané. Svoju neúčasť ospravedlnili. Tiež žalobkyňa sa pojednávania nezúčastnila, svoju
neúčasť ospravedlnila, súd preto v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 17.8.2012 a zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere

spoločnostiPROFICREDITSlovakia,s.r.o.,rozhodcovskýmrozsudkomč.812/06/15zodňa11.12.2015,
zrozhodcovskéhospisusaoboznámilsdoručenkamisvedčiacimiodoručenírozhodcovskéhorozsudku,
obsahom žaloby zo dňa 20.5.2015 a obsahom rozhodcovskej zmluvy č. 8500014359 zo dňa 17.8.2012
a zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaný v postavení žalobcu podal na Slovenský arbitrážny súd v Bratislave dňa 19.6.2015 žalobu,
ktorou sa dožadoval zaplatenia sumy 899,42 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa
17.8.2012 uzavrel so žalobkyňou v postavení žalovanej zmluvu o revolvingovom úvere na základe ktorej
jej poskytol úver v sume 690,- Eur, ktorý mala splácať v 48 splátkach po 35,44 Eur, celkovo mala zaplatiť
1.701,12 Eur. Pri úvere bola RPMN 69,79 %, ročná úroková sadzba 70,00 %. V ten istý deň uzavreli

účastníci rozhodcovskú zmluvu na základe ktorej na konanie o veci je právomocný Slovenský arbitrážny
súd.

7. Rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížová 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 812/06/15 zo dňa

11.12.2015, ktorý bol doručený žalovanej dňa 22.2.2016 doposiaľ nenadobudol právoplatnosť ani
vykonateľnosť. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia súd zistil, že rozhodcovský súd sa zaoberal svojou
právomocou vo veci rozhodovať a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná na základe rozhodcovskej
zmluvy uzavretej medzi spornými stranami. Rozhodcovská zmluva nejaví známky neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Je jasne formulovaná na samostatnej listine, takže žalovaná nebola nútená ju v podpísať.

Jej uzavretie nebolo predpokladom alebo podmienkou uzatvorenie hlavného záväzku s ktorým súvisí,
pričom žalovaná mala právo od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť.8. Žalovaný uzavrel dňa 17.8.2012 so žalobkyňou Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500014359 a
zároveňrozhodcovskúzmluvuč.8500014359.Zčlánku5rozhodcovskejzmluvyč.8500014359vyplýva,
že akékoľvek spory nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace

s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o
revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa rokovacieho poriadku
týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava

- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., so sídlom
Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.

9. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že v zmysle § 28 ods. 6 Zák. č. 335/2014 Z. z. mal stály

rozhodcovský súd povinnosť aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený
na neprijateľnej zmluvnej podmienke, alebo na zmluvnom dojednaní, ktorý je v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd bol
povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
Jeho argumentácia obsiahnutá v samotnom rozhodcovskom rozsudku na strane 2, že rozhodcovská

zmluva nejaví známky neprijateľných zmluvných podmienok, nakoľko neuvádza spotrebiteľa do omylu
je jasne formulovaná na samostatnej listine, nenúti spotrebiteľa riešiť spor výlučne v rozhodcovskom
konaní, že spotrebiteľ bol v návrhu na uzavretia zmluvy poučený o dôsledku rozhodcovského konania
neobstojí, nakoľko základným kritériom na posudzovanie, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
bude hodnotenie súdu vychádzajúc z § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, či v zmluvách uzavretých

dodávateľom zo spotrebiteľom sú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa jeho názoru, rozhodcovská zmluva,
ktorá je prílohou úverovej zmluvy na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver nebola žalobkyni
dostatočne vysvetlená, žalobkyňa nebola oboznámená o následkoch rozhodcovského konania len je
bola spolu s úverovou zmluvou daná žalovaným na podpis. Vzhľadom k tejto skutočnosti, nešlo o

individuálne dojednanú zmluvu, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť jej obsah a keďže
mal záujem o poskytnutie úveru, musela túto rozhodcovskú zmluvu podpísať. Skutočnosť, že žalobkyňa
nechápe koncept rozhodcovskej zmluvy, tento koncept jej nebol pri podpise zmluvy o úvere dostatočne
vysvetlený, žalobkyňa nebola upozornená na skutočnosť, že vôbec nejakú rozhodcovskú zmluvu
uzatvára, nebola si vedomá jej obsahu a dôsledkov a jednoznačne poukazuje na neprijateľnosť takejto

zmluvnej podmienky, kedy sa spotrebiteľ dostáva do nerovného postavenia voči dodávateľom, ktorý sú
v takýchto právnych otázkach zbehlejší a sú teda voči spotrebiteľovi vo výhodnejšom postavení. Tiež
nemožnosť žalobkyne uskutočniť tak v rozhodcovskej zmluve ako aj v zmluve o úvere, akékoľvek zmeny,
je zásadným porušením práv žalobkyne ako spotrebiteľa. S poukazom na situáciu, v ktorej sa žalobkyňa
pri podpise zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy nachádzala, je jasné, že obe zmluvy podpísala len

z dôvodu, že nutne potrebovala finančnú čistku, ktorá jej bola následne na základe úverovej zmluvy
poskytnutá. Žalobkyni neboli jednotlivé články zmluvy zrozumiteľne vysvetlené, nebola oboznámená o
obsahu tejto zmluvy, pričom tak v rozhodcovskej zmluve ako aj v zmluve o poskytnutí revolvingového
úveru sú jednotlivé články napísané malým nahusteným písmom. Spotrebiteľ nemal možnosť tieto
články, ktoré boli vopred pripravené meniť, keďže tak v úverovej zmluve ako aj v rozhodcovskej zmluve

sa menilo len záhlavie s menom a údajmi o klientovi. Ak by aj rozhodcovská zmluva bola platne
uzavretá (čo v danom neprichádza v úvahu) poukázal na ustanovenia § 45 zákona č. 335/2014 Z.
z., kde v odseku 1 pod písm. i/ je uvedené, že sa žalobu je možné podať aj z toho dôvodu, ak stály
rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne-záväzných právnych predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa a podľa písm. j/ v tom prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré svojou povahou objektívne nemožné,
právom nedovolené, odporujúce dobrým mravom. Rozhodcovský súd teda bol podľa § 28 ods. 6 zákona
č. 335/2014 Z. z. povinný skúmať, či vymáhaný nárok je v súlade s ustanoveniami všeobecných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a či zmluvné dojednania a podmienky, za ktorých
bol tento úver spotrebiteľovi poskytnutý a to či sa už týka úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miery

nákladov, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľské úverové vzťahy by mali byť tak v súlade
s vnútroštátnymi právnymi predpismi ako aj s právnymi predpismi komunitárneho práva ako príklad
smernice Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá
ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkamia zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok a cieľom tohto je
garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí ( rozsudok Mostaza Astrum quaro , bod 37 astrum 51.)
Uviedol, že v zmluve na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok absentujú obligatórne

náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch takže sa by sa mala považovať za bezúročnú
a bez poplatkov.

10. Od 01.01.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, preto súd daný vzťah účastníkov konania preto podľa § 73 ods.1 3 (prechodné ustanovenia)

stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.
januárom 2015. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými
v čase jej uzavretia a keďže žalobkyňa podala žalobu v zákonom stanovenej lehote súd sa zaoberal
neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy.

11. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinného v čase
uzavretia rozhodcovskej zmluvy, t. j. 17.8.2012 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

12. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku

účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

13. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály

rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený
na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je
povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

14. Podľa § 45 ods. 1 písm. i/ j/ zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému
účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu

j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

15. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší
rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť

predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

16. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní doručený
rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku
1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

17. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnédojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 17.8.2012 zmluvu o

revolvingovom úvere č. 8500014359 na základe žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru v sume 690,-
Eur, ktorý mala táto splácať v 48 splátkach po 35,44 Eur, celkovo mala zaplatiť 1,701,12 Eur. Pri úvere
bola RPMN 69,79 %, ročná úroková sadzba 70,00 %. V ten istý deň uzavreli účastníci rozhodcovskú
zmluvu. Z obsahu spisu Slovenského arbitrážneho súdu pod sp. zn. 812/06/15, najmä jeho rozsudku
zo dňa 11.12.2015, sú zistil, že žalobkyňa v procesnom postavení žalovanej bola zaviazaná zaplatiť

žalovanému v procesom postavení žalobcu sumu 899,42 Eur spolu so zmluvnou pokutou a úrokmi z
omeškania, trovami rozhodcovského konania a trovami právneho zastúpenia.

22. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru č.
8500014359 zo dňa 17.8.2012, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná. V

zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými
stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením,
ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských
súdov, podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., so sídlom
Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.

23. Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak
výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Ak by začalo konania na návrh
žalobkyne ako spotrebiteľa mala by možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného ako

dodávateľa, ako tomu bolo v tomto prípade, žalovaná ako spotrebiteľka je nútená nezvratne podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo žalovaný ako
dodávateľ svojim konaním. Žalovaná ako spotrebiteľ má byť chránená pred oboma. Práve proti možnosti
dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-

právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.

24. Keďže žalobkyňa podala žalobu na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, povinnosťou súdu bolo zaoberať sa platnosťou rozhodcovskej zmluvy. Súd dospel k záveru,že uvedená zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech
žalobkyni ako spotrebiteľa napriek tomu, že bola uzavretá na samostatnej listine. Nebola individuálne
dojednaná, bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľky, ktorej motiváciou bolo uzavretie

úverovej zmluvy. Bod 5 rozhodcovskej zmluvy obsahuje neprijateľné dojednanie, pretože vylučuje právo
zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na
rozhodcovský súd. Z toho dôvodu je takéto dojednanie neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

25. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka
zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto
právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Pozornosti súdu neuniklo, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu
platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto
konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným
vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné
rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie
rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene
nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní

zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom
predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijíma a
odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné,
aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností

súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

26. Je evidentné, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, ktoré spotrebiteľ
nemôže meniť.

27. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalobkyňa si individuálne
vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy,
podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobkyňa má dokázať,
že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu
preukázať. Ak by si žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že

podmienky arbitráže boli individuálne vyjednané.

28. Ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkovi konania odstúpiť od zmluvy, ak je
to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku
zrušuje. Základnou podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských

sporoch je súd povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že
rozhodcovská zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky
(§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia
neplatnosť zmluvy a to neplatnosť absolútnu. Preto žalobkyňa nemohla odstúpiť od neplatného
právneho úkonu, ktorý nikdy nenastal.

29. Súd ustálil, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy a vec bude po právoplatnosti rozhodnutia na návrh niektorej zo sporových strán
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniaprejednanávsúdnomkonaní(§47ods.1zákonač.335/2014
Z.z.), keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi sporovými stranami individuálne dojednaná a žalovaný

s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj
dôsledky ich používania.

30. Zároveň súd podľa § 96 O.s.p. zastavil konanie o návrhu žalobkyne na odloženie vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, pretože v tejto časti zobrala svoj návrh späť pred začatím konania späť a

žiadala konanie zastaviť.

31. V kontexte s tým, súd poukazuje aj na ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z.32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalovanému.
36. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registratrestov,akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

37. Žalobkyňa je pre toto konane oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Z. z. a súd jej žalobe vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok
z žalobného návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 3 písm. c/
sadzobníka súdnych poplatkov t.j. vo výške 331,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.