Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/314/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208868
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313208868.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: O. T., nar. X.X.XXXX,
bytom X. č. XXX, o zaplatenie istiny 826,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 16. februára 2016, č.k. 15C/204/2013-75, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh žalobcu doručený súdu dňa

28.3.2013 vo forme tlačiva podľa prílohy nariadenia ES č. 861/2007, ktorým sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 826,45 eur, spolu so zmenkovým úrokom 0,25%
denne a zákonným úrokom vo výške 6% ročne ako aj náhrady trov predmetného konania. Žalovanej
za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky žalobcu bolo doručené tlačivo
C na odpoveď, vyplnené tlačivo C žalovaná nedoručila, k uplatnenej pohľadávke sa nevyjadrila. Súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 18.1.2016, č.k. 15C/204/2013-71, čiastočne zastavil konanie v časti o
zaplatenie zmenkového úroku v rozsahu vo výške 0,19% denne z pôvodnej uplatnenej sumy. Právne súd

prvej inštancie vec posúdil podľa článku 1 § 48 ods. 1, podľa § 11 ods. 1, § 17 Zákona č. 191/1950 Sb.
zákona zmenkového a šekového, podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a 5,§ 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 39, § 3 ods. 1 O.z.. Zistil, že žalovaná vystavila dňa 26.3.2009 v Galante zmenku na
zmenkovú sumu 826,45 eur s tým, že na ňu zaplatí pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, Bratislava, zmenkovú sumu 826 eur, 45 centov a zmenkový úrok 0,25% denne
od dátumu začiatku úročenia 27. marca 2010. Zmenka bola splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, vystavená „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na

zmenke je uvedený údaj číslo zmluvy 2550342, proti povinnej sa viedlo na súde prvej inštancie
exekučné konanie sp.zn. 12Er/28/2011, ktoré bolo právoplatne zastavené. Z rozhodovacej činnosti v
obdobných veciach má súd vedomosť, že zmluvy o úvere, na základe ktorej bol aj v tomto exekučnom
konaní vydaný exekučný titul rozhodcovský rozsudok sp.zn. Sr 07925/10 zo dňa 7.9.2010 vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., obsahovali neprijateľné
podmienky, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi, slovenským právnym poriadkom ako aj právnym
poriadkom Európskeho spoločenstva, čím spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto sú neplatné. Exekučný súd posudzoval danú
právnu vec ako spotrebiteľský právny vzťah, preto ex offo skúmal nekalosť zmluvných podmienok v
spotrebiteľskejúverovejzmluvepodľavnútroštátnychprávnychpredpisovaajnoriemeurópskehopráva.
Skutočnosť, že zmluva sa prieči dobrým mravom spôsobuje absolútnu neplatnosť, v dôsledku čohonemôže byť platná ani vystavená zmenka, ktorá zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah, čo korešponduje
aj s právnym názorom vysloveným NS SR zo dňa 6.5.2008, sp.zn. 4Obo 161/2007. Okrem toho v
obdobných veciach súd posúdil aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutú vo všeobecných

obchodných podmienkach ako neindividuálne dojednanú podľa § 53 ods. 1 O.z.. Pretože mal súd za to,
že žalobca nemohol byť dobromyseľný pri nadobúdaní zmenky, ktorá obsahuje číslo príslušnej úverovej
zmluvy, ktorú súd posúdil ako neplatnú a musel vedieť, že určité kauzálne vzťahy existujú, považoval
návrhom uplatnený nárok za nedôvodný a preto návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a
vystaviteľom zmenky, v tomto konaní žalovanou. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, má len
zmenku, ktorú nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie či dokumenty žalobca k
zmenke nemá. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku

je neprípustné a nezákonné. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.
Uspokojil sa s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania a v každom druhu konania
skúmať z úradnej moci, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. Žalobca trvá na tom, aby
súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci tam, kde

mu to právny poriadok neumožňuje. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovanou vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd môže
v sporovom konaní rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi
konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvodcu nachádza v iných konaniach. Súd prvej inštancie ignoroval
ustanovenie § 17 z.č.191/1950 Sb.. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne

námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť v znesená zo strany žalovaného a predovšetkým
žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby
túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd. Žalovaný mohol na základe článku 5 ods. 3 až 6 nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a
to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštatovanej nariadením. Následkom bolo nesprávne

rozhodnutie vo veci, súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p.
Poukázal tu na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002, sp.zn. 25Cdo 1839/2000, z ktorého
vyplýva, že zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok
celkom nezávislý od zabezpečovanej pohľadávky. Teda súd nemôže od žalobcu požadovať preukázanie
vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, pretože ide o celkom odlišný právny vzťah,

než aký je predmetom tohto súdneho konania. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
a návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny.

5. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

6. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovaného (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúce mu zo
Zmluvy o úvere č. 2550342, čo vyplýva z čísla zmluvy o úvere uvedeného na zmenke. Žalobca
nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35807 598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystaveniaiplatobnémiestosanachádzajúnaúzemíSR.Odvolateľnespochybňujevpodanomodvolaní
postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Obsahom zmenky je záväzok žalovaného ako spotrebiteľa

zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 826,45 eur a
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto sumy od 27.3..2010. Uvedená zmenka, ktorá je vzorovým
tlačivom, do ktorého boli vyššie uvedené údaje vpísané, bola vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku indosovala na rad žalobcu.

8. Odvolacie námietky žalobcu, spochybňujúce postup súdu pri vykonávaní dôkazov a rozhodovaní,
ako ani námietky týkajúce sa skúmania charakteru vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným súdom, nie sú dôvodné.

9. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007z

11.07.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného
vyplýva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 nevylučuje ústne
pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu. V danom prípade súd prvej inštancie
rozhodol bez nariadenia pojednávania, postupom súdu prvej inštancie však nebola účastníkom odňatá

možnosť konať pred súdom, keď rozhodoval zverejnením vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu stanovenými v článku 1 Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k
spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý

treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným
spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu
9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho
procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu,
vakomsavykonávajúdôkazy.Povinnosťsúdukontrolovaťaurčovaťpostupvrámcieurópskehokonania

vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj
povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o
procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia
spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.

10. K žalobcom vytýkanému vykonávaniu dôkazov z vlastnej iniciatívy súdu s ohľadom na predmet
konania, ako aj jeho zaoberaním sa kauzálnym vzťahom a ex offo skúmaním neprijateľných podmienok
úverového vzťahu odvolací súd uvádza:

11. Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje

prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 28, Cofidis, C-473/00, Zb.s.

I-10875, bod 32). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre
spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho,
žetentospotrebiteľosvojichprávachnevie,alebomáťažkostisichuplatnením(rozsudkyOcéanoGrupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

12. Súd tak musí aj pri nečinnosti spotrebiteľa dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na
jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 1/2012). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, je
predmetom verejného záujmu a vzťahuje sa na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom
alebododávateľomuzavrelzmluvuobsahujúcunekalúpodmienku,zdržínamietanianekalejpovahytejto

podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením alebo preto,
že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie.
(rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C -473/00 zo dňa 21.11.2002, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010).13. Ani proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo o konštrukciu s cieľom obísť princípy únijného

práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov únie. Súd by mal mať na
zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Aj
keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo zmenky,
je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu
majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a

nekalúpovahuzmluvnýchpodmienok,dohodnutýchvspotrebiteľskejzmluve,nazákladektorejzáväzok,
zabezpečený zmenkou, vznikol. Pokiaľ potom prvoinštančný súd postupujúc v tomto zmysle, po zistení,
že zmenka zabezpečuje spotrebiteľský vzťah, podrobil skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich
neprijateľnosti, postupoval správne. Ak by totiž súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany

prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv.
Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je
zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v
prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu

súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

14. Záväzok, zabezpečený zmenkou je spotrebiteľským vzťahom založeným zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aj na čas vystavenia zmenky bolo

potrebné aplikovať § 4 ods. 6 tohto zákona č. 258/2001 Z.z. Podľa tohto ustanovenia mohol veriteľ
zmenku vystavenú dlžníkom, ktorý mal v záväzkovom vzťahu postavenie spotrebiteľa, prijať len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením veriteľ nesmie prijať a

je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (znenie od 1.1.2008 do 31.12.2010). Zmenka
bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa zákonné ustanovenie, pretože daný
spotrebiteľský úver treba považovať pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere za úver bezúročný a bez poplatkov. Zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý nebol medzi

účastníkmi individuálne dojednaný, je s ohľadom na jeho výšku v rozpore so zásadou dobrých mravov,
čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 OZ.

15. Pokiaľ odvolateľ namietal vykonávanie dôkazov súdom prvej inštancie, ktoré nikto nenavrhol, keď
v zmysle ust. § 120 O.s.p. mal súd vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonávať

len nimi navrhnuté dôkazy (v tomto prípade iba žalobcom predložený dôkaz, ktorým je platná zmenka,
ktorej forma ani obsah neboli žalovaným spochybňované a preto neexistovala okolnosť, ktorá by
odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci), odvolací súd k
tejto argumentácii uvádza, že i keď vo všeobecnosti súčasné procesné predpisy prenechávajú do
značnej miery smerovanie konania v dispozícii účastníka (zvyšujúci sa dôraz na dispozitívnosť a

kontradiktórnosť konania), nemožno pripustiť, aby sa súdy dostali do postavenia, aby len automaticky
vytváraliexekučnétitulyvychádzajúceibazformálnychnáležitostípodkladovrozhodnutia.Takýtoprístup
by bol v príkrom rozpore so statusovým zákonom sudcov, ust. § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z.
v ktorom je zakotvené právo aj povinnosť sudcov byť pri výkone svojej funkcie nezávislý, zákony
a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia;

rozhodovať nestranne a spravodlivo. Preto, v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musí
súd dbať, aby neprestal byť orgánom ochrany práv. Práve takéto postavenie súdu je nevyhnutným
atribútom právneho štátu a spravidla je vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov stanovujúcich
ich základné princípy vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. V prípade Nariadenia je to
jednoduchý odkaz na spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo odkazuje v bode 1 Preambuly.

Nebolo by možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným
principiálnym pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný
postup, ktorý sám o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom na to bol súd prvého stupňa
aj v procese podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením návrhu, a bol oprávnený ajna vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré
zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia zmenky. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred
súdom prvej inštancie došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní

procesných otázok v priebehu konania, keď z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca mal objektívnu
možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, pripojeným do spisu bez návrhu účastníkov
konania podľa § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p., a ktoré pri rozhodovaní posúdil ako významné pre
zistenie skutkového stavu a právne posúdenie žalobcom uplatneného peňažného nároku zo zmenky
podľa § 123 O.s.p.. Toto ustanovenie, ktoré je prelomením zásady formálnej pravdy v sporovom

konaní, dáva súdu, i keď iba výnimočne, možnosť vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci
konania za účelom zistenia skutkového stavu. Súd prvej inštancie mal zo žalobcom predloženej zmenky
preukázané, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., na rad ktorej
vystavila dňa 17.12.2008 žalovaná zmenku, na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy 2550162. Práve
tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu prvej inštancie podľa § 120 ods. 1 veta tretia
O.s.p. pretože vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovanou má alebo nemá zabezpečovací

charakter, či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, príp. i zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade aj s právom Spoločenstva
(komunitárne právo), ktoré sa musí v členských štátoch EÚ uplatňovať jednotne. Rozsudok Súdneho
dvora Európskych spoločenstiev, ďalej len „Súdny dvor“ vo veci Simmeathal II (29.03.1978, 106/77),
pomenoval úlohu vnútroštátneho súdu: „Každý vnútroštátny súd je v medziach svojej právomoci povinný

v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z tohto právneho systému vznikajú
jednotlivcom“. Podľa názoru ESD by účinnosť komunitárneho práva bola oslabená, keby vnútroštátnym
súdom bolo bránené záväzne používať komunitárne právo v súlade s rozhodnutím, či ustálenou
judikatúrou Európskeho súdneho dvora. V tomto kontexte je potom možné považovať vnútroštátny
súd za „všeobecný komunitárny súd“, ktorý plní dvojitú úlohu; úlohu súdu členského štátu a súdu

Spoločenstva.Vnútroštátnysúdsnáslednýmstanoviskomspoločnéhozasadnutiaobčianskoprávnehoa
obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 podľa ktorého v prípade, ak z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto

skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v
čase, kedy bola zmenka vystavená. Úlohou súdov členských štátov EÚ (ďalej „vnútroštátny súd“) je
uplatňovať popri vnútroštátnom práve je pri použití vnútroštátneho práva a najmä ustanovení právnej
úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne
právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby dosiahol

výsledok stanovený touto smernicou dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva
o založení Európskeho spoločenstva). Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích
inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie
spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné

dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle
článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a
zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže
mať odradzujúci účinok, smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých

so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho
výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo
by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku (effet utilé). Z hľadiska práva EÚ platí
pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej, alebo osobitnej povahy na
dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva,

najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný
vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej
Smernice, aby sa dosiahol výsledok stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249
tretím odsekom Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu
vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na

zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej
existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky
je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej
zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvnýchpodmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný
postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice
93/13 EHS (C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný

súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr
(C-137/08) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo (C-618/10 Banco Espanol de Credito), že
odporuje európskemu právu ak ich súd nemôže skúmať alimine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post).
V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom
Európskej únie.

16. Súd z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu
pred nečestnými klauzulami pri štandartných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidlá
verejného poriadku, teda vždy za každých okolností ( porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská,
bod 50,51) a proces Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov Súdneho dvora a ex offo

súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a spotrebiteľ
nebýva natoľko právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej zmluvy a nárokmi zo
zmenky samej. Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu, teda napr. aj na prípadné uznanie dlhu. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek

indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o
zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Obč. zák.),
a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky
zákonník (§ 54 ods. 1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.
Odvolací súd riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu

neprijateľné zmluvné podmienky. Ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil
súd dohodu o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods.
4 písm. k) Obč. zák. Týka sa to najmä neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne) zmenkových
úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, tiež neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver,

neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod.
Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom
súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak všeobecný súd exekúciu nepovolil, a to
práve pre neprijateľné zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
indosovala zmenku (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na žalobcu CD Consulting

s.r.o.. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok, a že po nepovolení exekúcie pre rozpor s dobrými mravmi sa tentokrát uplatňujú v podstate
obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky, a to podľa nariadenia. Plnenie
v uvedenej výške odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom považuje za rozporné so zásadou
dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 v spoj. s § 3 Občianskeho zákonníka

a dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku majúc za to,
že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia
uplatňované v rozpore so zákonom bez zohľadnenia práv spotrebiteľa a ide o neplatné dojednanie (§
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ak je potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je

neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom
SR dňa 6.5.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007.

17. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď žalobu v celosti zamietol posúdiac vystavenú
zmenku ako absolútne neplatnú, posudzovanie otázky premlčania spôsobom zvoleným okresným

súdom sa však javí ako irelevantné, keďže predmetom konania je nárok uplatnený zo zmenky a dohoda
o vyplňovacom práve zmenky bola od počiatku neplatná, z tohto dôvodu ani nevznikla pohľadávka zo
zmenky, ktorej zaplatenia sa žalobca v konaní domáha a preto je právne irelevantné v tejto veci zaoberať
sa premlčaním nárokov, ktoré vznikli v súvislosti s uzatváraním úverovej zmluvy.

18. Keďže odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v
postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).19. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná.

20. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).