Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. november 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 32Er/279/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712206145
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6712206145.3

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5,
851 01 Bratislava, IČO: 35724803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti povinnému P. O., A.. XX.X.XXXX, W. W. Q. XXXX/XX, XXX XX N.,
vedenej pod zn. EX 4658/12 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom
Bratislava, Záhradnícka 60, na uspokojenie pohľadávky vo výške 2061,66 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n úa exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd poverením zo dňa 27.04.2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie
exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému o vymoženie istiny 2.061,66 Eur s prísl. a náhrady
trov konania.

2. Exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2011-3310 zo
dňa 20.06.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre
rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych sporov, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.08.2011 a vykonateľnosť 21.08.2011. Predmetným rozhodcovským rozsudkom
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.061,66 € spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9 % ročne z čiastky 2.061,66 € odo dňa 21.11.2010 do zaplatenia a nahradiť mu

trovy konania vo výške 94,32 € a 236,88 € do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

3. Zo zmluvy o úvere zo dňa 16.12.2005 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo
výške 995,82 Eur, pričom dlžník sa zaviazal splácať splátky vo výške 816 Sk a poplatok za správu úveru
50 Sk mesačne, a to od 20.01.2006 do 20.11.2010, t. j. zaplatiť 1.696,01 Eur v 59 mesačných splátkach.

4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

6. Podľa § 57 ods. 1 pís. g/ E. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.7. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia.

8. V zmysle odôvodnenia exekučného titulu rozhodca založil svoju právomoc na rozhodcovskej zmluve.

9. Zo zmluvy o úvere súd zistil, že v jej V. časti je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so
Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

10. Zo Všeobecných obchodných podmienok súd zistil, že dojednanie o právomoci rozhodcovského
súdu je v jej časti C, bod 18 je uvedené, že Banka a Klient sa v zmysle § 3 zákona č. 244/2007 Z. z.
o rozhodcovskom konaní dohodli na uzavretí tejto rozhodcovskej zmluvy, a to formou rozhodcovskej
doložky k Zmluve v nasledovnom znení: 18.1. Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli
alebo vzniknú z Bankových prevodov pri nasledovných Bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi:

a/ pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b/ pri vydávaní a používaní platobných kariet, pri
poskytovaní a používaní Elektronických služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov
určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto
Bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude
prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. 18.2. Ak nadobudnú účinnosť' tie ustanovenie Štatútu,

ktoré upravujú príslušnosť Rozhodcovského súdu rozhodovať aj iné spory než sú uvedené v bode 18.1
tejto rozhodcovskej doložky, tak Banka a Klient sa dohodli, že všetky ostatné spory, ktoré vznikli alebo
vzniknú z Bankových obchodov pri ostatných Bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi, ďalej
spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto Bankové produkty alebo v súvislosti
s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, s výnimkou tých sporov, ktoré podľa

osobitného zákona nie je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní, bude prejednávať a rozhodovať
Rozhodcovský súd. 16.3. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným
právnym predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania pred Rozhodvocským súdom. 18.4 Banka a Klient sa
ďalej dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, ktoré bude pre obidve zmluvne strany

záväzné. 18.5. Banka a Klient sa dohodli, že táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy uzavretej
medzi Bankou a Klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom uvedeným v bode 18.1 a 18.2
tejto rozhodcovskej doložky, bez ohľadu na to, či je tento Bankový produkt vo VOP upravený. 18.6.
Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov obidvoch
zmluvnýchstrán.18.7.BankaaKlientsaďalejdohodli,žeodstúpenieodZmluvyuzavretejmedziBankou

a Klientom uvedenej v bode 18.6 tejto rozhodcovskej doložky sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky,
ktoré je jej súčasťou.

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v znení
účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

12. Podľa ods. 2 cit. ust., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ods. 3 cit. ust, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 cit. zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

15. Podľa ods. 2 cit. ust., ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

16. Podľa ods. 3 cit. ust., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

17. Podľa ods. 4 cit. ust., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1 cit. zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa ods. 2 cit., ust., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008,

za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

21. Podľa článku 2 smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na

účely tejto smernice
a) "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná
s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;
c) "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách

podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

22. Podľa článku 3 bod 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

23. Podľa bodu 2. cit. článku, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

24. Podľa bodu 3. cit. článku, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.25. Zmluvu, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným, súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a. s., pri uzatváraní
zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa

výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov, pričom
povinný bol pri uzatváraní zmluvy v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, keď súd nemal prečo mať pochybnosti o tom, že by zmluvu uzatváral v inom postavení ako
fyzickej osoby - nepodnikateľa. V dôsledku uvedeného je preto nevyhnutné aplikovať na danú situáciu
ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými

podmienkami.

26. Spotrebiteľské zmluvy nie sú samostatným typom zmluvy (aj keď sú v Občianskom zákonníku
pomenované), ale možno ich označiť ako druh zmluvy, pre ktoré najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

27. Pri skúmaní obsahu rozhodcovskej doložky súd vychádzal z ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Výnimky
z uvedenej zásady ustanovujú nasledovné odseky uvedeného ustanovenia, podľa ktorých takéto
podmienky môžu byť akceptovaným obsahom spotrebiteľskej zmluvy len v prípade, ak sa tieto týkajú
hlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny.Vzhľadomnaobsah§53ods.4Občianskehozákonníka
je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné,

a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky
zákonník a uvedená smernica spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú
zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto
podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov,
ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť

celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Cieľom takejto
úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí
nezaväzovali.

28. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu

nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha
riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od
zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v
spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Medzi absolútne
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v znení od 01.01.2008

v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Pritom neprijateľnosť
uvedenej zmluvnej podmienky nie je viazaná na čas od 01.01.2008, táto podmienka mala charakter
neprijateľnejzmluvnejpodmienkyajpredtýmtodátumom,pričomod01.01.2008zákonodarcaibadoplnil
demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok o toto písmeno r/ deklarujúc tak výslovne

túto neprijateľnosť. V čase uzatvorenia zmluvy bola pre Slovenskú republiku záväzná aj smernica
Rady 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v ktorej je uvedené,
že je povinnosťou členských štátov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách
nezaväzovali. Súd má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v citovanom znení je neprijateľnou
podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa. Nemožno tu uplatniť ani niektorú z výnimiek § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko
táto neprijateľná podmienka sa nedotýka predmetu plnenia ani ceny plnenia, ale právomoci orgánu,
bola vyhotovená drobným písmom k záveru všeobecných podmienok v časti C bodu 18 v členení,
ktoré sa môže spotrebiteľovi javiť ako nejasné, nezrozumiteľné a neurčité, a sú súčasťou všeobecnýchobchodných podmienok. Nakoľko bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený a
je otázkou, či vôľa dlžníka - povinného smerovala k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky, nakoľko jeho
hlavný zámer smeroval k uzatvoreniu zmluvy o úvere, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ

bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Toto všetko je
dôkazomkoncipovaniarozhodcovskejdoložkypredovšetkýmvzáujmezmluvnéhopartneraspotrebiteľa.
Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje
riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia
práv spotrebiteľa. Účinkom uplatnenia tejto rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľa ako slabšiu

zmluvnú stranu v podstate núti neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak
ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.

29. Na záver súd konštatuje, že formuláciu rozhodcovskej doložky uvedenú vyššie nemožno
považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i domácich
štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným a nespĺňa

predpoklady § 53 Občianskeho zákonníka na platné zmluvné spotrebiteľské ustanovenia. Takéto
zmluvné ustanovenie má podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť
predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Z
uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na prejednanie
veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese

exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo
tiež exekučným titulom).

30. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá
práve dojednaním o právomoci rozhodcovského súdu. Ak súd v exekučnom konaní skúma súlad

rozhodcovskej doložky/zmluvy s právnym poriadkom Slovenskej republiky, zaoberá sa tým, či
exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných
titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vedenie exekúcie je existencia
vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z
úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol

vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán,
ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej
správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo
20/2008 z 22. 04. 2009).

31. Nakoľko súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je
založenánaabsolútneneplatnejrozhodcovskejdoložke,exekučnýsúdpopreskúmaníexekučnéhotitulu
konštatuje, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý nemal na jeho
vykonanie založenú právomoc. Preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 pís. g/ vyhlásil za neprípustnú a
zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Pokiaľ zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti,
v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis
a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej

značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisovs prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.