Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/461/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513215427
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1513215427.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: A. E.Á., narodený

X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXXX, H., zastúpený advokátskou kanceláriou AS Legal, s.r.o., Hlučínska
1/11, Bratislava, proti žalovanému: J. C.L., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom J. H. XXX, zastúpený
advokátom JUDr. Matejom Marhavým, Šafárikovo nám. 4, Bratislava, o zaplatenie 5.500 eur s
príslušenstvom a odmenou 18,33 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 5Zm 483/2013-23 zo dňa 14.10.2013 sa v celom rozsahu ruší.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 5Zm 483/2013-23 zo dňa

14.10.2013 súd uložil žalovanému povinnosť, aby žalobcovi do troch dní od doručenia zaplatil zmenkovú
sumu 5.500 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 1.1.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 18,33 eur a
náhradu trov konania v celkovej výške 807,88 eur, alebo aby v rovnakej lehote podal námietky, v ktorých
musí uviesť všetko, čo proti zmenovému platobnému rozkazu namieta.
2. Žalovanému bol zmenkový platobný rozkaz doručený 22.10.2013
a v zákonnej lehote podal námietky, po podaní ktorých sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 461/2013.
3. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe

§ 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015.
Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.
z., Civilný sporový poriadok (CSP).
4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze
a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

podľa doterajších predpisov.
6. Súd dospel k záveru, že podľa doterajších predpisov sa dokončí len
konanie, týkajúce sa samotného zmenkového platobného rozkazu, t. j. konanie v rozsahu vyplývajúcom
z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový
platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.
Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje len o tom, či z dôvodov uvedených v námietkach
ponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti alebo ho celkom či sčasti zruší, v ostatnom už platí

Civilný sporový poriadok.
7. Žalovaný námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu odôvodnil
tým, že žalobcom uplatnenú zmenku síce vystavil, ale popiera jej platnosť, lebo žalobca zmenku
od neho vylákal so zlým úmyslom. Obchodná spoločnosť ALZAX spol. s r.o., ktorej bol konateľoma spoločníkom, uzavrela so žalobcom nájomnú zmluvu, z ktorej vznikol dlh 5.500 eur (nájomné 500
eur mesačne). Na požiadanie žalobcu vystavil ako fyzická osoba zmenku na 5.500 eur s tým, že mu
žalobca po zaplatení nájomného zmenku vráti. Zmenka mala na základe vzájomnej dohody slúžiť ako

poistka pre prípad nezaplatenia nájomného za priestory, ktoré mala jeho firma prenajaté od žalobcu. Po
splatení dlhu požiadal žalobcu v prítomnosti svedka, aby mu zmenku vrátil, na čo ho žalobca ubezpečil,
že zmenku zničí. Nemal dôvod mu nedôverovať, až po dvoch rokoch sa zo zmenkového platobného
rozkazu dozvedel, že žalobca zmenku zneužil, v rozpore s ich dohodou si napriek zaplateniu dlhu
zmenku ponechal a nezničil ju. Žiadnu inú zmenku pre žalobcu nevystavil. Na preukázanie svojich

tvrdení navrhol vykonať dôkaz výsluchom oboch strán, výsluchom svedkyne Z. F. a listinnými dôkazmi,
ktoré doplnil dodatočne (zmluvu o nájme nebytových priestorov a doklady o zaplatení nájomného). V
priebehu konania navrhol aj výsluch svedka E. H..
8. Žalobca žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti.
Námietky považoval za nedôvodné, žalovaný podľa neho ani len čiastočne nepreukázal skutočnosti,
ktoré by naznačovali dôvod zmenky, tvrdený v námietkach. Uviedol, že zmenka bola vystavená za

účelom zabezpečenia záväzku z titulu pôžičky, ktorú žalovanému vo výške 5.500 eur poskytol v hotovosti
dňa 20.9.2011 v reštaurácii BRIM v Malackách. Pri odovzdaní hotovosti a vystavení zmenky bol prítomný
vedúci reštaurácie K. J.. Žalovaný mu pôžičku nevrátil. Ako svedka o poskytnutí pôžičky navrhol vypočuť
K. J..
9. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo

vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, výsluchom strán a všetkých navrhnutých
svedkov. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli.
10. Z prvopisu zmenky vystavenej v Malackách 20. septembra 2011 súd
zistil, že sa žalovaný zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 31. decembra 2011 v Malackách zmenkovú
sumu 5.500 eur, bez protestu.

11. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona
zmenkovéhoašekovéhoč.191/1950Zb.(ďalejlenzmenkovýzákon)prevlastnúzmenku. Jejprvopisom
žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola
zaplatená,šesťpercentnéúrokyododňasplatnostiaodmenuvovýškejednejtretinypercentazmenkovej
sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).

12. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v prospech žalobcu vystavil len
jednu zmenku. Strany sa zhodli aj v tom, že táto zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu. Sporné ostalo,
aká kauzálna pohľadávka bola vystavením zmenky zabezpečená.
13. Žalovaný zotrval na tom, že zmenku vystavil na žiadosť žalobcu ako
zabezpečenie záväzku, ktorý mala jeho firma ALZAX s.r.o. voči žalobcovi na základe zmluvy o nájme

nebytových priestorov. Zmenková suma 5.500 eur zodpovedala nájomnému za obdobie od 1.2.2011 do
31.12.2011. Dohodnutý termín splatnosti síce nedodržal, ale dlh v roku 2012 vyrovnal, časť z hotovosti,
ktorú vybral zo svojho účtu, zvyšok z úveru, ktorý si s manželkou zobrali. Po zaplatení nájomného ho
žalobca ubezpečil, že zmenku roztrhal. Firma neplatila nájomné ani v roku 2012, so žalobcom sa v roku
2012 dohodli, že tento dlh vyriešia, keď sa z priestorov vysťahuje a urobí sa vyúčtovanie, ale keďže

medzitým firmu predal, vyriešiť dlh už mal nový majiteľ.
14. Okolnosti, za ktorých k vystaveniu zmenky došlo, žalovaný popísal tak,
že nakoľko sa jeho firme nedarilo a fakturované nájomné 500 eur mesačne neplatila, snažil sa kontaktu
so žalobcom vyhnúť. Dňa 20.9.2011 ho žalobca telefonicky zastihol, keď spolu s Z. F. a E. H. išiel autom
do Bratislavy, a žiadal, aby sa zastavil uňho v kancelárii. Zašiel preto za žalobcom do firmy Inštalmont v

Malackách, ostatní zatiaľ čakali v aute. Žalobca s ním riešil platenie nájomného a dohodli sa, že on ako
fyzická osoba vystaví zmenku na nájomné za obdobie od februára do decembra 2011 a zaplatí ju do
konca roka. Rovnopis alebo kópiu zmenky mu žalobca odovzdal, on sa vrátil do auta a zmenku odovzdal
kolegyni Z. F., aby ju založila.
15. Svedkyňa Z. F., ktorá bola do 20.12.2012 zamestnaná

v ALZAX spol. s r.o. ako obchodná riaditeľka a svedok E. H., bývalý spolužiak žalovaného, potvrdili, že
cestovali so žalovaným v aute, keď na základe telefonátu cestu prerušil a po návrate priniesol zmenku,
o ktorej uviedol, že ju podpísal pre žalobcu kvôli dlžnému nájomnému.
16. Žalobca zotrval na tom, že zmenka nemá nič spoločné s dlhom na
nájomnom. Uviedol, že nájomné nepotreboval zabezpečovať zmenkou, lebo v zmluve o nájme bola

klauzula o zadržaní tovaru, a tú považoval za dostatočnú záruku. Nájomné nebolo platené včas, dlh
za rok 2011 žalovaný vyrovnal až v roku 2012. Za obdobie od januára 2012 do decembra 2012 nebola
zaplatená ani jedna faktúra.
17. Okolnosti, za ktorých k vystaveniu zmenky došlo, žalobca popísal tak,že so žalovaným mali kamarátsky vzťah, žalovaný má dar reči, preto napriek dlhu na nájomnom
vyhovel jeho žiadosti a požičal mu peniaze. Vopred sa so žalovaným dohodli, že sa 20.9.2011 stretnú v
kaviarni BRIM v Malackách. Písomnú zmluvu neuzavreli, vystavenie zmenky ako zabezpečenie navrhol

žalovaný, preto on na stretnutie priniesol peniaze v hotovosti a predtlačenú zmenku. Do kaviarne prišiel
skôr než žalovaný, bol tam prevádzkar K. J., s ktorým sa síce nepriatelil ale sa občas ako Malačania
stretli, jemu povedal o pôžičke a o zmenke. Pri podpisovaní zmenky a odovzdávaní peňazí už K. J. nebol,
on a žalovaný si sadli k stolu, Purdjak ich obslúžil a odišiel za bar. B. podpísal zmenku a prevzal peniaze.
18. Žalovaný poprel, že by mali so žalobcom kamarátsky vzťah, osobne sa

stretli asi 3 krát a možno 10 krát spolu hovorili telefonicky, nemali preto ani možnosť vopred sa dohodnúť
na vystavení zmenky. Upozornil na to, že zmenka nie je predtlačená, ako tvrdil žalobca, údaje on vypísal
ručne v kancelárii žalobcu, na čom žalobca trval. Uviedol, že ak by zmenkou bola skutočne zabezpečená
osobná pôžička, bolo by nelogické, aby zo svojich súkromných peňazí vyplácal firemný dlh na nájomnom
a osobný záväzok nevyrovnal.
19. Svedok K. J. pri prvom výsluchu tvrdil, že žalobcu pozná

len ako hosťa z kaviarne BRIM KAFÉ. Uviedol, že so žalobcom vždy prehodili pár slov a raz mu žalobca
povedal, že čaká na nejakého pána a že ide o pôžičku. Nevenoval tomu pozornosť, robil si svoju prácu.
Potom prišiel muž, na ktorého žalobca čakal a periférne videl, že sa odovzdávajú peniaze. Obaja sedeli
pri stole, mali na ňom rozložené papiere, ale nevedel aké a nevidel ani podpisovanie, lebo k ich stolu
nechodil, peniaze si všimol len preto, že ich počítali.

20. Žalovaný poukázal na nepravdivosť tvrdení žalobcu a svedka K.
J., ktorí zhodne uviedli, že sa poznajú len z občasných návštev v kaviarni. Predložil dôkazy o tom, že
K. J. bol v období od 16.6.1996 do 16.7.1997 zamestnancom žalobcu. Uviedol, že obaja sú dlhoroční
kamaráti, pravidelne sa stretávajú, žalobca bol dokonca v roku 2014 na svadbe K. J.. Predložil aj
fotografie stiahnuté zo sociálnej siete, z profilu p. J. z rokov 2009 až 2013.

21. Pri dodatočnom výsluchu svedok K. J. priznal, že pred 20
rokmi pracoval pre žalobcu ako čašník, potom bol cca 8 rokov v zahraničí, vrátil sa v roku 2004, otvoril
si kaviareň, usporadúval „párty“, na ktoré chodil aj žalobca. Na vysvetlenie rozporu s predchádzajúcou
výpoveďou len uviedol, že so žalobcom neboli rodinní známi, žalobca ho pri začatí sporu oslovil, či si
nepamätá deň, keď sa odovzdávali peniaze a on povedal, že si niečo pamätá a že to nepovažuje za

problém.
22. Pri hodnotení dôkazov vykonaných na preukázanie, aký kauzálny
vzťah bol zmenkou zabezpečený, vychádzal súd zo zistenia, že podľa oboch strán sa jednaní o zmenke
a dôvode jej vystavenia zúčastnil len žalobca a žalovaný. Svedkovia, ktorých súd vypočul, sa o dôvode
vystavenia dozvedeli len sprostredkovane. Z. F. a E. H. vypovedali o skutočnostiach, ktoré im povedal

žalovaný. Svedok K. J. síce tvrdil, že periférne videl počítanie a odovzdávanie peňazí, ale odporcu
nepoznal, nevedel uviesť, aká suma bola odovzdaná a o skutočnosti, že sa malo jednať o pôžičku,
sa dozvedel len sprostredkovane od žalobcu. Pri podpísaní zmenky ani on nebol, nevidel, že by sa
niečo podpisovalo, vyjadroval sa len o rozložených papieroch, ktoré boli na stole. Navyše hodnovernosť
výpovede tohto svedka je vzhľadom na rozpory v jeho výpovedi a blízky vzťah k žalobcovi, pochybná.

23. O dôvode vystavenia zmenky preto súd mohol usudzovať len
z ostatných vykonaných dôkazov. Predovšetkým zo skutočnosti, že na základe zmluvy o nájme
nebytových priestorov, uzavretej dňa 1.2.2011 medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou
ALZAX spol. s r.o. ako nájomcom, sa nájomca, zastúpený žalovaným ako konateľom, zaviazal platiť
počnúc od 1.2.2011 prenajímateľovi nájomné vo výške 500 eur mesačne. Obe strany sa zhodli v tom, že

nájomca dohodnuté nájomné neplatil. Ku dňu vystavenia zmenky preto dlhoval nájomné za 8 mesiacov
a do 31.12.2011, kedy sa zmenka stala splatnou, sa malo zročným stať nájomné v celkovej výške 5.500
eur. Preto skutočnosť, že by zhoda dlžného nájomného za február až december 2011 bola s výškou
zmenkovej sumy a splatnosťou zmenky iba náhodná, je málo pravdepodobná.
24. Napriek presvedčeniu žalobcu, že mali so žalovaným kamarátsky

vzťah a žalovaný má dar reči, čím zdôvodňoval, že žalovanému poskytol 20.9.2011 pôžičku 5.500 eur,
považuje súd za ťažko uveriteľné, aby v situácii, kedy žalobca urguje žalovaného pre nezaplatenie
nájomného 4.000 eur, poskytol mu súčasne pôžičku v rovnakej sume, akú mal dlh na nájomnom
dosiahnuť ku dňu splatnosti zmenky.
25. Podľa názoru súdu neobstojí ani argumentácia žalobcu, pre ktorú

vylúčil potrebu zabezpečiť nedoplatok na nájomnom zmenkou. Podľa bodu 9.1. písm. c) nájomnej
zmluvy mal ako prenajímateľ zádržné právo k hnuteľným veciam ako i k zásobám materiálu, ktoré sa v
predmetenájmunachádzajúapatrianájomcovi.Zádržnéprávosíceplnízabezpečovaciufunkciu,alenie
uhradzovaciu. Žalobcovi by len umožnilo pri exekúcii prednostne uspokojiť svoju pohľadávku z výťažkuzadržovanej veci pred iným veriteľom (§ 151u zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník). Pohľadávku
na nájomnom mohol žalobca uspokojovať jedine z majetku nájomcu, ktorým bola spoločnosť s ručením
obmedzeným. Z pohľadu veriteľa je preto výhodnejšie získať zábezpeku od fyzickej osoby, ktorá ručí

celým svojim majetkom. Žalobca si nakoniec zádržné právo, ktoré označil za dostatočné zabezpečenie,
vôbec neuplatnil. Dôvodom bola zrejme práve tá skutočnosť, že mu žalovaný ako fyzická osoba poskytol
výhodnejšie zabezpečenie vystavením zmenky.
26. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že dôvodom
vystavenia zmenky nebola pôžička, ale že vystavením zmenky žalovaný zabezpečil pohľadávku, ktorú

mal žalobca na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov voči nájomcovi ALZAX spol. s r.o. titulom
nájomného za obdobie od 1.2.2011 do 31.12.2011.
27. Žalobca potvrdil, že nájomné za rok 2011 mu nájomca zaplatil, i keď až
v roku 2012. Jeho právny zástupca v záverečnom návrhu žiadal v prípade, ak sa súd nestotožní s
pôžičkou ako kauzou zmenky, ponechať napriek tomu zmenkový platobný rozkaz v platnosti, nakoľko
zmenka zabezpečovala pohľadávky do budúcna a nájomné za rok 2012 vyrovnané nebolo. Treba však

uviesť, že zmenka sa stala splatnou 31.12.2011, preto ňou nemohli byť zabezpečené tie pohľadávky,
ktoré sa mali stať zročnými až po jej splatnosti. Zmenkový platobný rozkaz preto súd zrušil.
28. O nároku na náhradu trov (§ 262 ods. 1 CSP) rozhodol súd
podľa zásad uvedených v ustanovení § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal žalovaný plný úspech, preto má nárok na

náhradu trov v celom rozsahu.
29. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2
vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).