Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/157/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215201559
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215201559.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu RYCHLOMAT s.r.o.,

Námestie sv. Egídia 64, 058 01 Poprad, IČO: 47 083 972 proti žalovanému E. G., nar. XX.X.XXXX, P.
XXX, XXX XX P., o zaplatenie 150,- Eur s príslušenstvom, dňa 26.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 120,- Eur spolu s 5 % p.a. úrokom z omeškania od
28.6.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 10 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 227,- Eur spolu s 5
% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 150,- Eur od 28.6.2014 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným dňa 28.5.2014 uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 150,- Eur.

3. Podľa zmluvy o pôžičke sa žalovaný zaviazal požičanú sumu 150,- Eur vrátane poplatku za

spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 30,- Eur a dohodnutého úroku vo výške 27,- Eur vrátiť v
lehote do 30 dní a to do 27.6.2014. Okrem poplatku za spracovanie úveru vo výške 30,- Eur nebola
žalovaným uhradená žalobcovi žiadna čiastka.

4. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil zvyšok svojho dlhu vo výške 177,- Eur (istina 150,- Eur a
dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 27,- Eur), podľa zmluvy o pôžičke, a to napriek výzve žalobcu, je
žalobca nútený sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou.

5.Podľačl.V.zmluvyopôžičkesažalovanýzároveňzaviazalzaplatiťžalobcovizmluvnúpokutuvovýške
15,- Eur za každý deň omeškania s vrátením pôžičky. Z takto dohodnutej zmluvnej pokuty si žalobca
uplatňuje od žalovaného zaplatenie sumy 50,- Eur.

6. Zároveň si z poskytnutej istiny uplatňuje žalobca aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % p.a.

7. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, aj keď mu žaloba, v rámci prípravy veci na pojednávanie,
bola doručená do vlastných rúk, s výzvou súdu zaujať k jej obsahu stanovisko.8. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

9. Konanie vo veci začalo dňa 20.3.2015 doručením žaloby žalobcom súdu, teda za účinnosti zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Do konca účinnosti tohto zákona (30.6.2016) konanie nebolo
skončené. Na konanie po 1.7.2016 je treba použiť nový procesný poriadok upravený zákonom číslo
160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) s tým, že právne účinky úkonov, ku ktorým došlo do uvedeného
dňa, zostávajú zachované.

10. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

11. V súlade s prvou vetou citovaného zákonného ustanovenia, súd vo veci nariadil pojednávanie, na
ktoré predvolal žalobcu a žalovaného, ako strany sporu.

12. Predvolané strany sporu sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili.

13. U žalobcu doručenie predvolania na pojednávanie sa v zmysle ustanovenia § 112 C.s.p. predpokladá
dňom 13.10.2016 a u žalovaného dňom 16.9.2016, kedy termín pojednávania vzal, pri účasti na
predchádzajúcom pojednávaní, na vedomie.

14. V zmysle uvedeného, súd podľa § 180 C.s.p. konštatoval, že sú splnené podmienky pre prejednanie

veci v neprítomnosti strán sporu a preto uznesením rozhodol vec prejednať v neprítomnosti žalobcu a
žalovaného.

15. Pri rozhodovaní sporu vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe a obsahu ním predložených
listín. Konštatoval pritom, že žalovaný žalobcom produkované skutkové tvrdenia v žalobe a ani obsah

žalobcom predložených listín, nepoprel.

16. Žalobca dňa 28.5.2014 uzavrel so žalovaným písomnú zmluvu, ktorú pomenovali ako „Zmluva
o pôžičke“, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca dňom podpisu zmluvy poskytuje žalovanému sumu
150,- Eur ako návratnú úročnú pôžičku tým spôsobom, že pri poskytovaní pôžičky žalobca odpočíta

žalovanému od poskytnutej sumy 30,- Eur, pri 30-dňovej pôžičke 20 %, pri 15-dňovej pôžičke 15 % a to
titulom poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky (čl. I. bod 2 zmluvy).

17. Žalovaný sa zaviazal požičanú sumu 150,- Eur vrátane poplatkov podľa čl. I. ods. 2, 4, čo činí 57,-
Eur, mínus 30,- Eur (poplatok za spracovanie a poskytnutie pôžičky), spolu činí 177,- Eur, vrátiť do 30-

tich dní v celosti a naraz to je do 27.6.2014.

18. Podľa bodu 1 zmluvy žalobca poskytuje pôžičku na základe § 657 a násl. Občianskeho zákonníka.

19. Žalobca tvrdí, že žalovaný svoj záväzok zaplatiť 177,- Eur (istina 150,- Eur a dohodnutý úrok z

pôžičky 27,- Eur) nesplnil a to napriek výzve.

20. Strany zmluvu, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, označili
ako „Zmluva o pôžičke“.

21. Slovenský právny poriadok rozoznáva dva základné typy zmlúv, na základe ktorých veriteľ poskytuje
dlžníkovi peňažné prostriedky na dočasné užívanie a to zmluvu o pôžičke a zmluvu o úvere.22. Zmluva o úvere je právne upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a násl.) a zmluva o pôžičke v
Občianskom zákonníku (§ 657 a násl.).

23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

24. Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej

pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej
akosti, spravidla toho istého druhu.

25. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení ku dňu 28.5.2014, t. j. ku dňu
uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476 ), zmluvy o úvere (§ 497 ), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591 ), zasielateľskej
zmluvy (§ 601 ), zmluvy
o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 ), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673 ), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682 ), zmluvy o inkase (§ 692 ), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700
), zmluvy o bežnom účte (§

708 ) a zmluvy o vkladovom
účte (§ 716 ).

26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

28. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v

najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

29. Napriek rovnakému účelu oboch typov zmlúv, ktorým je poskytnutie peňažných prostriedkov
veriteľom dlžníkovi na ich dočasné užívanie, existujú medzi nimi určité rozdiely. Medzi základné rozdiely

patrí, že úver je vždy poskytovaný za úrok, ktorý je považovaný za odplatu (cenu) pre veriteľa za
poskytnutie peňažných prostriedkov a dohoda o úroku je podstatnou časťou zmluvy o úvere (§ 502
Obchodného zákonníka), oproti tomu pri peňažnej pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka,
síce úroky možno dohodnúť (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nie je to však povinnosť a peňažná
pôžička tak môže byť aj bezúročná.

30. Z obsahu zmluvy dňa 28.5.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že zmluvné strany
dohodli aj úroky, ktoré žalovaný ako dlžník sa zaviazal zaplatiť spolu s požičanou sumou.

31. Významnou skutočnosťou pre určenie typu zmluvy má však obsah Všeobecných obchodných

podmienok žalobcu, ktoré podľa čl. IV. bod 16 zmluvy tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, najmä čl. 1
bod 4, podľa ktorého: „Dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy veriteľ
poskytne dlžníkovi úver, až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom“.32. Vzhľadom na uvedené nemožno mať pochybnosti o tom, že aj keď zmluvné strany zmluvu, na
základe ktorej žalobca mal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, pomenovali zmluvou o pôžičke
s tým, že na základe nej žalobca poskytuje žalovanému pôžičku podľa § 657 Občianskeho zákonníka,

v skutočnosti na základe tejto zmluvy žalobca poskytoval úver v zmysle § 497 a násl. Obchodného
zákonníka. Dohoda o úroku, ako to vyplýva z citovanej časti Všeobecných obchodných podmienok
žalobcu, je totiž vždy podstatnou časťou zmluvy a to nielen zmluvy uzavretej so žalovaným, ale všetkých
zmlúv, na základe ktorých žalobca úvery poskytoval, lebo Všeobecné obchodné podmienky tvoria
neoddeliteľnúsúčasťtýchtozmlúv,pričomtietovšeobecnépodmienkybolidopredupripravenéžalobcom

pre široký okruh jeho klientov, bez ich možnosti obsah všeobecných podmienok ovplyvniť. O tom, že
žalobca poskytoval nie pôžičku ale úvery, svedčia pritom aj ďalšie časti jeho Všeobecných obchodných
podmienok, napríklad článok I. bod 1, 3 a 5, ale aj ich ostatné časti, v ktorých poskytnutie peňažných
prostriedkov žalobcom je definované ako úver.

33. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 28.5.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

34. Zmluva o pôžičke (o úvere), z ktorej si žalobca v konaní uplatňuje svoju peňažnú pohľadávku,

bola dňa 28.5.2014 uzavretá medzi spoločnosťou RYCHLOMAT, s.r.o. zapísanou v obchodnom registri
Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo 27911/P s predmetom činnosti, okrem iného,
poskytovanie úverov alebo pôžičiek a tak pri uzatváraní zmluvy a jej plnení vystupovala ako dodávateľ,
v zmysle definície § 52 Občianskeho zákonníka a žalovaným, nekonajúcim pri uzatváraní tejto zmluvy a
jej plnení v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorý tak bol v postavení

spotrebiteľa. Zmluva medzi nimi uzavretá je preto zmluvou spotrebiteľskou. Zmluvu a jej podmienky,
za ktorých bol úver poskytnutý, je treba posudzovať aj podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, ale aj Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

35. Podľa § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje práva a
povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľským úverom nie sú:
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo

zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe

zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka , ak

v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14
nie je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,

k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitného predpisu,
n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,

o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,

q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok,
r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo
spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.

Na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia
§ 1 ,§ 2 , § 3 ods. 1 písm.
a) až d) a §

3 ods. 3 , §
4 ods. 14 , §
5 až 8 , § 9
ods. 1 , , 6 až 8 , § 10 , § 11 , § 12 ods. 2 , § 15 , § 17 , § 20 až 23 a § 25 až 27 . Na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ,
§ 2 , § 9 ods.

6,7 a 8 , §
11 , § 18 , § 20 , § 21 a § 23 , 25 až 27 . Ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa
vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému
súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o

spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia
§ 1 až 3, § 4 ods. 5 ,
§ 5 , § 6 , § 8 , § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až
l) a o) a t) , ods. 4 a 6 až 8 , § 11 , § 12 , § 14 , § 16 , § 18 až 23 a § 25 až 27 . Na finančný lízing sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. w)
a § 13 . Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani
osobitných predpisov.

36. Predmetom zmluvy uzavretej dňa 28.5.2014 bolo poskytnutie peňažných prostriedkov. Ide tak o
úverovú zmluvu, zároveň zmluvu spotrebiteľskú, ale na základe nej poskytnutý úver nie je úverom
spotrebiteľským. Žalovaný sa totiž žalobcom poskytnutý úver zaviazal vrátiť do jedného mesiaca od
poskytnutia a tak v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l/ zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, takýto úver nemá charakter úveru spotrebiteľského.

Napriek tomu zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.5.2014 nestráca charakter
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a žalovanému preto prislúcha ochrana v
zmysle citovaných zákonných ustanovení.

37. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 28.5.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na
zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť
od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi

plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené
sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak
spotrebiteľvýslovneotakétoplnenienepožiadal.Akdodávateľnepreukážeopak,považujesaopakujúce
sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia

zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa
osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia
výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4
písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť

a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o
vypovedaníadôvodevypovedaniatejtozmluvybezzbytočnéhoodkladupísomneinformujespotrebiteľa.
Ustanoveniaodseku4písm.g)ai)oneprijateľnýchpodmienkachsanepoužijúnaspotrebiteľskúzmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,

kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné
príkazy vystavené v cudzej mene.
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si

a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže
bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne
informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto

zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o
možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.

Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej predmetom jea) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,

b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob
úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

38. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 28.5.2014,
ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom
ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore
s týmto ustanovením je neplatná.

39. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná

podmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutásapovažuje zanekalú,aknapriekpožiadavke
dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa.

40. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, .e niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové
hodnotenie zmluvy naznačuje, .e aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď
predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá ,

musí o tom podať dôkaz.

41. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia

priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

42. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli

záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

43. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliadekvátneaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok

v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

44. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

45. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom
spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

46. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že sa nejedná o výpočet
taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou
podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen

samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho
formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese
uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj také zmluvné podmienky,ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so
spotrebiteľom.

47. Žalovaný žalobcom uplatňovaný nárok nepoprel, keď k žalobe žalobcu sa nevyjadril, aj keď mu táto
bola doručená do vlastných rúk s výzvou sa k nej vyjadriť a bez ospravedlnenia sa, napriek riadnemu a
včasnému predvolaniu, nedostavil na pojednávanie. V spore má však žalovaný postavenie spotrebiteľa,
vdôsledkučohoajprinečinnostižalovanéhobolopovinnosťousúdudbaťoto,abyprípadnánevedomosť
žalovaného ako spotrebiteľa nebola na jeho ujmu a vyvažoval tak práva a povinnosti oboch strán

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012). Súd preto zmluvu
uzavretú dňa 28.5.2014 medzi žalobcom a žalovaným a listiny tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť podrobil
ex offo súdnej kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ustanovenia § 53
Občianskeho zákonníka.

48. Podľa čl. IV. bod 1b zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky.

Všeobecné obchodné podmienky žalobcu tvoriace súčasť samotnej zmluvy boli dopredu pripravené
žalobcom ako formulár pre široký okruh spotrebiteľov bez ich možnosti obsah tejto listiny ovplyvniť.

49. Všeobecné obchodné podmienky boli žalobcom pripravené a žalovanému na podpis predložené s
textom, ktorého písmená sú vytlačené vo veľkosti voľným okom takmer nečitateľné. Veľkosť písmen

textu Všeobecných obchodných podmienok reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi oboznámiť
sa s ich textom a vyhodnotiť ich obsah. Všeobecné obchodné podmienky pritom obsahujú podrobnú
úpravu práv a povinností zmluvných strán, ktoré nesporne majú zásadný význam pre podmienky, za
ktorých žalobca úver ponúkal.

50. Podľa názoru súdu žalobca takýto text Všeobecných obchodných podmienok použil zámerne,
v snahe odradiť žalovaného ako spotrebiteľa od možnosti reálne sa s nimi oboznámiť a tým
získať kvalifikovaný obraz o podmienkach poskytnutia úveru a vyhodnotiť ich dôsledky na neho ako
spotrebiteľa.

51. Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy (zmluvy o pôžičke) preto konal spôsobom, pre ktorý listina
Všeobecné obchodné podmienky sú neplatné.

52. Pre neplatnosť Všeobecných obchodných podmienok je potom neplatná aj samotná úverová zmluva
(zmluva o pôžičke).

53. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy so žalovaným,
ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma textu spotrebiteľskej
zmluvy, keď k tomu došlo až zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým došlo k novele niektorých ustanovení
Občianskeho zákonníka, okrem iného aj ustanovenia § 53c (článok I. bod 6 zákona) s účinnosťou

od 1.1.2015, lebo tento názor podporuje aj ustanovenie § 1b novely nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo
v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ
uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

54. K rovnakému záveru, aj keď vo vzťahu k inému dodávateľovi (Home Credit Slovakia, a.s.) došli
aj iné súdy, napríklad Okresný súd Žilina a Krajský súd v Žiline v konaní Okresného súdu Žilina
sp. zn. 13C 39/2011, ale tiež Okresný súd Dolný Kubín a Krajský súd v Žiline v konaní vedenom u
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8C 48/2012. Skutkové a právne závery oboch súdov pritom v celom

rozsahu za vecne správne považoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní proti
týmto rozhodnutiam vedenom pod sp. zn. 1Cdo 320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn. 1Cdo 320/2013).

55. Vzhľadom na uvedené, súd potom ustálil, že úverová zmluva (zmluva o pôžičke) uzavretá dňa

17.7.2012 medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom tvoriaca základ žalobcom
uplatňovaného peňažného nároku je z dôvodov podľa § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná, lebo ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nie je zahrnuté medzi dôvody tzv.
relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka.56. Zákonom číslo 102/2014 Z.z. bolo ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené treťou
vetou v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“ (článok
II. bod 1) síce s účinnosťou od 1. mája 2014 (čl. XIV. zákona), no zákon č. 102/2014 Z.z. vo vzťahu k
článku II. bod 1 nemá prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho zásadu v nej vyjadrenú o prednostnom
použití ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je nutné použiť aj v prípade, že
k právnemu úkonu zakladajúcemu spotrebiteľský vzťah došlo pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah

medzi žalobcom a žalovaným nimi uzavretou zmluvou dňa 28.5.2014.

57. Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je tak treba použiť aj na posúdenie následkov
absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy.

58. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

59. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

60. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy dňa 28.5.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným,
každý z nich je podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť to, čo na základe tejto zmluvy dostal.

61. Zo zmluvy vyplýva, že na základe tejto zmluvy žalobca žalovanému poskytol peňažné prostriedky
v sume 150,- Eur, z ktorých ale hneď pri uzavretí zmluvy si odpočítal sumu 30,- Eur ako poplatok za
spracovanie a poskytnutie pôžičky. Žalobca tak žalovanému reálne poskytol peňažné prostriedky vo
výške 120,- Eur, čo žalovaný nepoprel. Žalovaný preto žalobcovi je, z dôvodu vydania bezdôvodného
obohatenia, povinný žalobcovi vydať sumu 120,- Eur.

62.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

63. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

64. Žalovanému bezdôvodné obohatenie vzniklo v momente prijatia sumy 120,- Eur, lebo žalobca mu
toto plnenie poskytol na základe neplatného právneho úkonu (neplatnej zmluvy), preto žalovaný bol
povinný hneď toto bezdôvodné obohatenie vydať.

65. Žalobca žalovanému peňažné prostriedky v sume 120,- Eur poskytol dňa 28.5.2014, preto žalovaný
v tento deň bol povinný aj tieto peňažné prostriedky žalovanému vydať. Žalovaný peňažné prostriedky
žalobcovi nevydal doposiaľ, preto dňom nasledujúcim, t. j. dňom 29.5.2014, sa dostal do omeškania
a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške ustanovenej vykonávacím
predpisom.

66. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 29.5.2014, t. j. k prvému dňu
omeškania žalovaného, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

67. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 29.5.2014 bola vo výške 0,25 % ročne. Žalovanému tak
vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 120,- Eur od
29.5.2014 do zaplatenia.68. Podľa § 216 ods. 1 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

69. Žalobca v žalobe úroky z omeškania žiadal priznať iba vo výške 5 % ročne a od 28.6.2014. Súd

je týmto žalobným návrhom viazaný, preto žalobcovi úroky z omeškania priznal od 28.6.2014 a v ním
žiadanej výške, t. j. 5 % ročne.

70. Vzhľadom na uvedené, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 120,- Eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.6.2014 do zaplatenia.

71. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere (pôžičke) žalovanému vznikla povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške žalobcom reálne poskytnutého plnenia, bez úrokov a poplatkov.
Žaloba žalobcu je preto v časti prevyšujúcej povinnosť žalovaného vydať sumu 120,- Eur s úrokom
z omeškania nedôvodná. Súd preto žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Dodáva pritom, že
pre absolútnu neplatnosť zmluvy nepovažuje za potrebné sa zaoberať platnosťou a primeranosťou

jednotlivých zmluvných podmienok.

72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca podanou žalobou sa voči
žalovanému domáhal, po započítaní úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu, peňažného plnenia v
celkovej výške 244,47 Eur (227,- Eur na istine a 17,47 Eur na úrokoch z omeškania) a súdom mu bolo

priznané peňažné plnenie vo výške 134,- Eur (120,- Eur na istine a 14,- Eur na úrokoch z omeškania).
Žalobcovúspechvsporebolvrozsahu55%ažalovanéhovrozsahu45%.Vzhľadomnapomerúspechu
strán sporu, žalobcovi patrí voči žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 10 %.

73. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté súdom prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.