Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415205984
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4415205984.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Z.. C. L., v právnej veci žalobcu : Z. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N.

E., N. XXX/XX, proti žalovanému : A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N. E., H. XX, zast. Z.. A. N., advokát
so sídlom advokátskej kancelárie R. XX, H. T., o zaplatenie X.XXX,- Sk, takto

r o z h o d o l :

I. T. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 972,80 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok za návrh vo
výške 58,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 24.3.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.3.2015,
domáhal od žalovaného náhrady za bolesť vo výške 966,- eur. Ďalej žiadala priznať sumu 1.000,- eur
a to titulom náhrady nákladov vynaložených v súvislosti s návštevou v zdravotníckych zariadeniach a
za psychickú ujmu.

2. Svoj návrh žalobca zdôvodnila nasledovne: Trestným rozkazom Okresného súdu v Nových Zámkoch
zo dňa 14.11. 2014, bol žalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil
na žalobcovi ako poškodenom. Týmto konaním žalovaný spôsobil žalobcovi škodu na zdraví, sťaženie
spoločenského uplatnenia, liečebné náklady a psychickú ujmu. Do vyšetrovania bol prizvaný znalec z
oboru zdravotníctvo- odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Pavel Gavaľa, aby vypracoval znalecký posudok.
Podľa ním vypracovaného znaleckého posudku bola určená sadzba bodového odškodnenia za bolesť
podľa zákona č. 437/2004 Z.z.. Znalec určil výška odškodnenia za bolesť úhrnom na 60 bodov. V roku

2013 bola hodnota jedného bodu 16,10 eur, t.j. bolestné predstavuje 966,- eur. Zvyšok žalovanej sumy
vo výške 1.000,- eur si žalobca , ako bolo uvedené, uplatnil titulom náhrady nákladov vynaložených v
súvislosti s návštevou žalobcu v zdravotníckych zariadeniach a za psychickú ujmu.
3. Súd vo veci vydal dňa 27.3.2015 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor, čím
došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu / podľa v tom čase platného a účinného ustanovenia
§ 174 ods. 2 O.s.p/ a súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Žalovaný v odpore uviedol, že
žalobca nijakým spôsobom neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka uplatňovanej sumy 1.000,- eur a

čo sa týka zvyšku žalovanej sumy 966,- eur, nakoľko napr. otras mozgu nebol overený neurologickým,
alebo chirurgickým pracoviskom, ako to vyžaduje zákon.
4. Žalobca aj napriek vyššie uvedenému tvrdeniu žalovaného, trval na podanej žalobe v celom rozsahu.
Na preukázanie svojich nárokov súdu ako listinné dôkazy predložil znalecký posudok vypracovanýznalcom MUDr. Pavlom Gavaľom, PhD, číslo 50/14 / ďalej len znalecký posudok/ , ktorý bol vypracovaný
pre účely trestného konania a doklady o úhradách liekov hodnote 6,80 eur, pohonných hmôt v hodnote
10,02 eur, vyhotovenia fotokópii v sume 1,70 eur.

5. Súd sa oboznámil so žalobou, odporom, s obsahom pripojeného trestného spisu sp.zn. 3T/153/2014,
vypočul účastníkov konania a ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka a listinnými dôkazmi
založenými v spise. V konaní vypočutý žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na podanej žalobe v
plnom rozsahu. Upresnil, že si uplatňuje bolestné vo výške 966,- eur a tento nárok preukazuje znaleckým
posudkom. V súvislosti s liečbou a ďalšou psychickou traumou si uplatňuje zvyšných 1.000,- eur, pričom

podľa jeho vyjadrenia mu tie ďalšie náklady súvisiace s liečbou v cene 500,- eur vznikli ako náklady
súvisiace s návštevou neurologickej a chirurgickej ambulancie / náklady s cestovaním k lekárovi/,
náklady na kúpu liekov. V konaní vypočutý žalovaný nárok žalobcu neuznal. Tvrdil, že už v inom
súdnom konaní si žalobca uplatnil voči nemu nejaké nároky a to bolestné a náhradu škody v súvislosti
s poškodeným mobilným telefónom. V tom inom konaní žalobca nevedel preukázať bolestné, ale čo sa
týka tej škody za mobil, žalovaný uviedol, že túto už žalobcovi zaplatil. Právny zástupca žalovaného

navrhol pripojiť aj spisový materiál konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/60/2015 / spis
vyššie uvedeného konania, v ktorom si žalobca už skôr uplatnil bolestné a náhradu škody/. Právny
zástupca žalovaného mal zato, že v danom prípade ide o vec už právoplatne rozsúdenú a to práve v
konaní 13C/60/2015. Okrem uvedeného mal zato, že žalobca nijakým právne relevantným spôsobom
nepreukázal svoj nárok. Znalecký posudok ako listinný dôkaz spochybnil a to z tohto dôvodu, že v rámci

nehouvedenébodovéohodnotenieodškodneniazabolestnébolozistenélenodhadomaúvahouznalca.
K psychickej traume uviedol, že túto žalobca nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal.
6. Podľa súdu predmetom tohto konania nebolo skúmanie trestnoprávnej zodpovednosti žalovaného
a ani toho, kto hádku a následný fyzický konflikt vyprovokoval, či žalobca , alebo žalovaný. Predmetom
tohto súdneho konania je to, či nárok žalobcu voči žalovanému titulom bolestného, náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia, psychická trauma a náhrady škody/ náklady s návštevou lekára a
cena liekov/ je oprávnený. Z pripojeného trestného spisu súd zistil, že trestným rozkazom tunajšieho
súdu č.k. 3T/153/2014-141 zo dňa 14.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.2014, bol
žalovaný súdom uznaný vinným, že dňa 19.5.2014 o 19,30 hod. pred rodinným domom č. 43, na
ulici Novozámockej v obci Veľký Kýr po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol poškodeného

Michal Lacušku / žalobcu/ a spôsobil mu zranenia a to: viaceré pomliaždeniny, krvné podliatiny a
kožné odreniny na povrchu tela a otras mozgu ľahkého stupňa s dobou liečenia 14-21 dní a poškodenie
mobilného telefónu, čím žalovaný spáchal prečin ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva.
Za uvedený skutok bol žalovaný odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odporcovi bol podmienečne odložený

a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona odporcovi súd určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zo
v spise založeného listinného dôkazu: znalecký posudok vypracovaní MUDr. Pavlom Gavalom PhDr.
v rámci trestného konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 3T153/2014 súd zistil, že žalobcovi
bolo spôsobených viacero zranení a to : otras mozgu ľahkého stupňa, kožné odreniny a pomliaždenia.
Predpokladanú dobu liečenia určenú odborným lekárom MUDr. Petrom Freyom v trvaní 32dní však

znalecpovažovalzanadhodnotenúasámurčil,žedobaliečeniasaužalobcupredpokladávtrvaní14-21
dní. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že výšku odškodnia za bolesť podľa zákona č. 437/2004 Z.z.
odhaduje úhrnom na 60 bodov.

7. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Obč. zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods.1,2 a 3 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).
Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 444 Obč. zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho

liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne
nepriaznivénásledkypreživotnéúkonypoškodeného,nauspokojovaniejehoživotnýchaspoločenských
potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).Podľa § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia

za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné
poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
Aksaposkončeníliečeniavykonávsúvislostispoškodenímnazdravíoperačnývýkon,ktorýsapôvodne
nepredpokladal,poškodenýmánároknaďalšiunáhraduzabolesťakozapoškodenienazdraví,sktorým

možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
Podľa § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).
Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II.

a IV. časti.
Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za
iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie
porovnať.
Aksapoškodenémuužposkytlanáhradazasťaženiespoločenskéhouplatneniaavzniklotakézhoršenie

následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7.
Podľa§5ods.1 zákonač.437/2004Z.z.Priurčenívýškynáhradyzabolesťavýškynáhradyzasťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2
opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

8. V zmysle § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. bola na rok 2013 podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva
SR č. S02873-OL-2013 zo dňa 4.4.2013, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia za jeden bod 16,10 eur.

9. Súd v prípade nároku žalobcu na bolestné skúmal, či žalovaný je za zranenie žalobcu zodpovedný

a dospel k záveru, že žalovaný nesie plnú zodpovednosť za zranenie žalobcu. Túto skutočnosť mal súd
preukázanú jednak výsluchmi účastníkov konania, ani žalovaný nespochybnil, že žalobcovi spôsobil
zranenie. Zodpovednosť žalovaného za zranenie žalobcu preukazuje aj vyššie citovaný trestný
rozkaz, z ktorého je zrejmé, že žalovaný bol za spôsobenie ujmy na zdraví žalobcu právoplatne
uznaný vinným, tak ako je uvedené vyššie. V konaní súd nepovažoval za sporné, že žalovaný

svojim protiprávnym konaním spôsobil žalobcovi zranenia uvádzané bode 6 tohto rozsudku, ktoré
konanie súd v rámci trestného konania kvalifikoval ako ublíženie na zdraví. Z listinného dôkazu -vyššie
citovaného znaleckého posudku vyplýva, že bodové odškodnenie za bolesť poškodeného , žalobcu ,
bolo v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. ohodnotené na 60 bodov. Súd nemal žiadne pochybnosti
o správnosti podaného znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania, ktorý bol v

rámci tohto súdneho konania, ktorým sa žalobca domáha od žalovaného aj náhrady za bolesť v sume
966,- eur, vyhodnotený ako listinný dôkaz. K námietkam žalovaného , že žalobca na preukázanie
nároku na bolestné nepredložil lekársky posudok podľa §§ 7,8 zákona č. 437/2004 Z.z., ale znalecký
posudok, súd uvádza, že táto je z hľadiska posudzovania nároku žalobcu na bolestné bezpredmetná.
Je pravda, že podľa cit. zákona č. 437/2004 Z.z., sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

poskytuje na základe lekárskeho posudku. V tomto prípade bol v rámci trestného konania vypracovaný
znalecký posudok. Tento znalecký posudok / ktorý v tomto konaní bol vyhodnocovaný ako listinný dôkaz/
považuje súd za dostatočný dôkaz na preukázanie nároku žalobcu na bolestné. Podľa súdu bol posudok
vypracovaný znalcom / lekárom/ z príslušného oboru, tento dostatočne hodnoverným spôsobomvyhodnotil poškodenie zdravia žalobcu žalovaným a dostatočne, pre účely priznania nároku na bolestné,
určil bodové ohodnotenie poškodenia zdravia. Vypracovanie znaleckého posudku v tomto prípade
nevylučuje, resp. umožňuje aj ustanovenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.. Čo sa týka námietky

žalovaného,žebodovéohodnoteniebolestnéhoboloznalcomurčenéodhadom,ktomutobolakosvedok
v konaní vypočutý samotný súdny znalec, ktorý posudok vypracoval. Znalec uviedol, že pri niektorých
diagnózach je presne uvedené bodové ohodnotenie bolestného. Napríklad pri otrase mozgu je uvedený
nejaký počet bodov v závislosti od stupňa otrasu mozgu. V posudzovanom prípade bol diagnostikovaný
len samotný otras mozgu, bez určenia presného stupňa, preto ho znalec ohodnotil tak, že ho ohodnotil

najnižším možným počtom bodov pri otrase mozgu. Znalec uviedol, že vypracoval znalecký posudok
po zdiagnostikovaní pacienta. Táto diagnostika vychádzala predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie.
Uviedol, že išlo o maximálne objektívne posudzovanie, keď ako už bolo uvedené , pri obodovaní otrasu
mozgu dal najnižší počet bodov a to z toho dôvodu, že sa nedal z dokumentácie zistiť konkrétny
stupeň otrasu mozgu. Preto aj túto námietku žalovaného súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, z
výpovede znalca vyplynulo, že bodové ohodnotenie zranení nebolo v neprospech žalovaného. Súd,

vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal zato, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na
náhradu za bolesť / tento nárok bol preukázaný a aj bodovo ohodnotený súdnym znalcom/. Ako bolo
uvedené, v rámci znaleckého dokazovania v trestnom konaní bola určená výšku bodov za bolesť u
žalobcu na 60 bodov, čo pri hodnote 1 bodu 16,10 eur predstavuje sumu 966,- eur. Žalobca si titulom
bolestného uplatnil sumu 966,- eur, preto mu ju súd priznal. Podľa názoru súdu, táto časť nároku bola

preukázaná, bolo zrejmé, že poškodenie zdravia, ktoré bolo predmetom ohodnotenia znalcom, bolo
spôsobené protiprávnym konaním žalovaného. Preto súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 966,-
eur. Pokiaľ ide o ďalšie nároky žalobcu na náhradu škody vo výške 1.000,- eur, ktorá mu mala
vzniknúť v súvislosti s liečbou a ďalšou psychickou traumou, k uvedenému súd zistil nasledovné. Z
lekárskej správy založenej na č.l. 61 v spise súd zistil, že na zmiernenie následkov vyššie uvedených

zranení MUDr. Tibor Gobo predpísal žalobcovi liek Tebokan. Žalobca súdu predložil pokladničný
doklad , z ktorého je zrejmá cena uvedeného lieku a jeho úhrada vo výške 6,80 eur. Súd dospel
k záveru, že táto suma predstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla, o túto sumu sa zmenšil jeho
majetok zakúpením lieku, ktorý potreboval užívať na zmiernenie následkov úrazu, ktorý úraz mu
spôsobilžalovanýsvojimprotiprávnymkonaním,akobolouvedenévyššie.Čosatýkaďalšíchfinančných

nárokov žalobcu , tento nárok na ne nepreukázal. Nepreukázal, jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností, že by mu vznikol nárok v súvislosti s údajnou psychickou traumou, prípadne v súvislosti
so sťaženým spoločenským uplatnením. V tomto prípade sa jedná o nárok nemajetkovej povahy,
ktorý je viazaný výlučne na osobu poškodeného. V prípade uplatňovania nároku vyplývajúceho zo
sťaženia spoločenského uplatnenia, je potrebné tento taktiež preukázať lekárskym posudkom. Náhrada

za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé následky,
ktoré trvalo a výrazným spôsobom sťažujú uplatnenie poškodeného v osobnom živote, či iných sférach
jeho života, prípadne pri výkone povolania. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí
byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Vyššie uvedené nepriaznivé následky však

žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, ani na ich preukázanie žiadne dôkazy nenavrhol. Žalobca v
konaní nad všetku pochybnosť nepreukázal ani ďalšie výdavky údajne súvisiace s návštevou lekára.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru , že nárok žalobcu je dôvodný v časti o zaplatenie žalovanej
sumy 972,80 eur , ktorá pozostáva zo sumy 966,- eur, priznaná titulom náhrady škody na zdraví podľa
§ 444 Občianskeho zákonníka - bolestného a zo sumy 6,80 eur / cena liekov/ priznaná titulom náhrady

škody, za ktorú žalovaný zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo zvyšku súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Súd na záver považuje za potrebné vyjadriť sa aj k námietke žalovaného, že
na tomto súde prebiehalo konanie vo veci 13C /60/2015 a že tu môže existovať prekážka rozsúdenej
veci. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znovu /
tzv. res iudicata /. Za právoplatne rozhodnutú vec sa považuje rozhodnutie vo veci samej. Z pripojeného

spisu 13C/60/2015 súd zistil, v predmetom konaní sa taktiež žalobca domáhal od žalovaného náhrady
škody, avšak len vo výške 169,- eur. V žalobe v predmetnom konaní žalobca uvádza, že si uplatňuje
bolestné, ktoré ale nevyčíslil a súčasne si uplatňuje nárok na náhradu škody za poškodený mobilný
telefón vo výške 169,- eur. Žalobca však vzal návrh v predmetnom konaní späť v celom rozsahu a
konaniebolouznesenímč.k.13C/60/2015-11zodňa16.3.2015právoplatnezastavené,bezprejednania

veci samej. Je zrejmé, že konanie vedené pod sp.zn. 13C/60/2015 bolo síce zastavené, jedná sa však
o procesné rozhodnutie, nejde o rozhodnutie vo veci samej, t.j. o veci samej sa právoplatne nerozhodlo.
V danom prípade sa preto nejedná o vec rozsúdenú, keďže vo veci samej sa nekonalo, vo vecisamej právoplatne rozsudkom rozhodnuté nebolo. Preto aj túto námietku žalovaného súd vyhodnotil
ako nedôvodnú.

10.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdonárokužalobcurozhodoltak,akojeuvedenévovýrokurozsudku.
V časti žalobe vyhovel a v časti ju ako nedôvodnú zamietol.

11. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca sa v konaní domáhal

zaplatenia sumy 1.966,- eur / 100% predmetu sporu /, úspešný bol v konaní o zaplatenie sumy 972,80
eur /49,48 % predmetu sporu/. Vo zvyšku bol úspešný žalovaný / 50,52% predmetu sporu/. Berúc do
úvahy pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania, títo boli v koní takmer rovnako úspešní aj
neúspešní. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z nich.

13. Žalobca bol podľa § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. od poplatkovej povinnosti oslobodený, keďže
mu bola priznaná ujma spôsobná trestným činom.
Preto súd neúspešného žalovaného zaviazal aj na úhradu súdneho poplatku za návrh vo výške 58,-
eur / položka 1a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb./. Súdny poplatok za návrh vo
výške 58,- eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky a to v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku a to na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).