Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2013

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 2C/52/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210202389
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2013:6210202389.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľky X.

L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. G. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom vo
Veľkom Krtíši, SNP 1/A, proti odporcom X/ X. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. G. XX, 2/ I. Š., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Y. G. XX, o určenie majetku patriaceho do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že do majetku po poručiteľovi I. Š., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. G.,
ktorý zomrel XX. XX. XXXX, patrí 300 včelích rodín nachádzajúcich sa v Y. G. v blízkosti rodinného
domu č. XX.

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť zapísaná na Správe katastra Veľký Krtíš, pre obec a k. ú. Y. G.,
na LV č. XXX ako stavba súpisné číslo XXX, na pozemku parc. č. XXX/X hospodárska budova, nepatrí
v jednej polovici do dedičstva po poručiteľovi I. Š., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. G., ktorý
zomrel XX. XX. XXXX.

Navrhovateľke sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie
jej práv.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že do majetku po poručiteľovi I. Š.,

nar. XX. XX. XXXX, posledne bytom Y. G., ktorý zomrel XX. XX. XXXX patrí 300 včelích rodín
nachádzajúcich sa t. č. v Y. G. v blízkosti rodinného domu č. XX a zároveň určil, že nehnuteľnosť, ktorá je
zapísaná v katastri nehnuteľnosti na Správe katastra Veľký Krtíš pre obec a k. ú. Y. G. na LV č. XXX ako
stavba číslo súpisné XXX na parcele číslo XXX/X hospodárska budova, nepatrí v celosti do dedičstva
po poručiteľovi I. Š., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. G., ktorý zomrel XX. XX. XXXX. Zároveň
žiadala súd, aby uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť nahradiť jej trovy konania tak, ako budú vyčíslené
v písomnom vyhotovení rozsudku. V návrhu navrhovateľka uviedla, že Okresný súd vo Veľkom Krtíši

uznesením sp. zn. 3D/211/2001 prerušil dedičské konanie po poručiteľovi I. Š., nar. XX. XX. XXXX,
naposledy bytom Y. G., ktorý zomrel XX. XX. XXXX a súčasne jej bolo uložené, aby v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia podala na Okresný súd vo Veľkom Krtíši návrh na určenie, že do
dedičstva po poručiteľovi I. Š. patrí 360 rodín včiel a že do dedičstva nepatrí v celosti nehnuteľnosť, ktorá
je zapísaná v katastri nehnuteľností na Správe katastra Veľký Krtíš, pre obec a k. ú. Y. G., na LV č. XXX
ako stavba č. súp. XXX, na parcele XXX/X hospodárska budova ako nadstavba vedená pod B 1 na
poručiteľa v celosti. Ďalej uviedla, že je teda sporné vlastníctvo v predmetným veciam, resp. rozhodnutie

o tom, či predmetné veci je potrebné zahrnúť do dedičstva, keďže v čase smrti mali patriť poručiteľovi
I. Š.. Okamihom smrti I. Š. stratil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, avšak je nesporné,
že v dedičskom konaní nie je možné pokračovať, pretože rozhodnutie o dedičských právach závisí od
zistenia sporných skutočností. Ďalej uviedla, že v konaní vedenom pred Okresným súdom vo VeľkomKrtíši pod sp. zn. 3C/627/99, kde odporkyňou bola X. M., bolo rozhodnuté, že ona, ako aj odporcovia
1/, 2/ sú podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností, a to každý v 1/6-ine na podiel k celku. Rozsudok
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

15Co/109/2004. Dňa 24. 08. 2006 doručoval Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši žiadosť o prejednanie
novoobjaveného majetku a vec sa začala evidovať pod sp. zn. 3D/211/2001. V tomto podaní uviedla,
že včelie rodiny v úľoch v celkovom množstve 360 ks patrili do vlastníctva poručiteľa, pričom v čase
podávania žiadosti o prejednanie dedičstva tieto včelstvá spravovával odporca 1/ a jej bol znemožnený
prístup k týmto včelám. Toto množstvo včelstiev upravuje potom, keď z pôvodne nazhromaždených 360

ksbolooddelených77rodín,ktorésanachádzalivkočovnýchvozochavlastníctvoboloprevedenépodľa
obsahu dedičského spisu na vnuka B.. Odporca 1/ nikdy nebol včelárom, býva vo Veľkom Krtíši, preto
nemôže mať vedomosti pri manipulácii so včelami, resp. o tom, v akom množstve a rozsahu ich vlastnil
poručiteľ. Ona, ako aj odporca 1/ poručiteľovi len pomáhali pri ošetrovaní včelstiev. Z týchto dôvodov
pôvodný počet 360 včelích rodín upravuje na 300 rodín. Uvedené včelstvá má poručiteľ zapísané
aj v príslušnej organizácii včelárov a podľa jej vedomostí tieto včelstvá boli zaevidované v Miestnej

organizácii včelárov v G.. Poručiteľ poberal aj štátne dotácie na včelstvá, čo možno zistiť dotazom
na Miestnu organizáciu včelárov v G. a na Slovenský zväz včelárov v Bratislave. Na pojednávaní sa
navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že v pôvodnom dedičskom
konaní po jej otcovi neoznačila do dedičstva včelstvá, pretože nechcela, aby sa platili také vysoké
poplatky. Myslela si, že s odporcom 1/ budú spoločne hospodáriť a že sa budú deliť. Potom medzi ňou

a odporcom 1/ začali nezhody, pretože odporca 1/ si nechával väčší zisk, jej dával menší a pod vplyvom
týchto okolností podala návrh na prejednanie novoobjaveného majetku. Zdôraznila tú skutočnosť, že
ku dňu smrti nebohý otec mal 300 rodín včiel a ona pred poldruha rokom zistila takú skutočnosť, že
299 rodín je vedených na odporkyňu 1/ a 1 rodina na odporcu 2/. Pokiaľ ide o 77 rodín
včelstviev, tieto vlastne nepatrili do dedičstva po jej otcovi, pretože tieto rodiny zakúpila ona, čo vie

zdokladovať aj listinnými dokladmi. Tieto včelstvá nespadali pod tých 300 rodín, preto by sa od nich
nemali ani odpočítavať. Tieto včelstvá nadobudla výlučne ona a boli uskladnené s otcovými úľmi, jednalo
sa o dva kočovné vozy. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o dotácie, tieto boli v roku 2000 za rok 1999 vyplatené
už odporkyni 1/. Podľa jej vedomostí odporkyňa 1/ nemala odkiaľ inde nadobudnúť včelie rodiny, než
ako tie, ktoré vlastnil ich otec. Pokiaľ ide o hospodársku budovu, ktorá je predmetom sporu, táto nepatrí

v celosti do dedičstva po jej otcovi, pretože ona si pamätá od svojich štyroch rokov, že túto hospodársku
budovu užívala ich rodina len v jednej polovici a druhú polovicu užívala rodina M.. Túto hospodársku
budovu užívali ešte asi desať rokov dozadu, potom došlo ku konfliktu medzi nimi a odporcom 2/, tak
prestali túto budovu užívať. Rodina M. tam skladovala seno, po tom, ako došlo ku konfliktom, nijaké veci
v tejto hospodárskej budove už uskladnené nemali.

Dňa 18. 09. 2012 právny zástupca navrhovateľky do súdnej zápisnice uviedol, že žiada súd, aby pripustil
zmenu návrhu, a to tak, že nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX ako stavba súp. č. XXX nepatrí v jednej
polovici do dedičstva po poručiteľovi I. Š., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. G., ktorý zomrel XX.
XX. XXXX. Uznesením zo dňa 26. 09. 2012 č. k. 2C/52/2010-219 pripustil zmenu návrhu na znenie, že

súd určuje, že do majetku po poručiteľovi I. Š., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, posledne bytom
Y. G., ktorý zomrel XX. XX. XXXX patrí 300 včelích rodín nachádzajúcich sa t. č. v Y. G. v blízkosti
rodinného domu č. XX a súd určuje, že nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX ako stavba súp. číslo XXX
nepatrí v jednej polovici do dedičstva po poručiteľovi I. Š.G., nar. XX. XX. XXXX, posledne bytom Y.
G., ktorý zomrel XX. XX. XXXX.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že všetky tvrdenia navrhovateľky sa podrobným
dokazovaním ukázali ako pravdivé a určitá vierohodnosť je narušená jedine a výlučne tým, že v
súčasnosti sa zisťuje skutkový stav, ktorý platil v roku 1999. Vo vzťahu k hospodárskej budove si myslí,
že nebolo potrebné ani tak rozsiahle dokazovanie a stačilo porovnať si dátum, kedy na správe katastra

zapísali vlastnícke právo v prospech poručiteľa v celosti a podľa tohto vlastníckeho listu notár má
prejednať dedičstvo. Poručiteľ zomrel v roku 1999, a preto nemohlo byť zapísané vlastníctvo k stavbe
na základe rozhodnutia o pridelení súp. čísla. V konaní o určenie vlastníctva sa o tejto časti majetku
nerozhodovalo. Preto potom návrh navrhovateľky je reálny a v súlade s týmto si v súčasnosti pred súdom
uplatňuje dedičské právo syn pani M. a žiada dodatočne prejednať nehnuteľnosť, ktorú označuje tak,

ako je napísané, t. j. polovicu hospodárskej budovy, nie k rodinnému domu. Pokiaľ ide o včelie rodiny,
odkazuje predovšetkým na účtovné doklady, výpisy z vkladných knižiek, ako aj správu o platení daní, z
ktorých vyplynulo, že dane platil ako poplatník - daňovník poručiteľ a odporkyňa 1/ nebola účastníčka
v tomto období žiadneho daňového konania, z čoho je zrejmé, že jediný výnos a prínos hospodárstvamal poručiteľ, z čoho potom plynie záver, že skutočne on mohol byť vlastníkom včelích rodín a nikto
iný. Ostatné tvrdenia ohľadom vlastníctva sú fiktívne, naviac, pokiaľ sa viedla aj určitá evidencia, ide
len o pomocnú evidenciu, nemožno to brať za základ, pretože ide o hnuteľnú vec a bola by tu aj určitá

účelovosť ohľadom rôznych poplatkových úkonov. Pôvodne v dedičskom konaní uplatnila navrhovateľka
vlastníctvo k 360 včelím rodinám, neskôr túto sumu znížila na 300 rodín, pretože skutočne pohyb
rodín je rôzny, avšak 77 včelích rodín nadobudla vlastníctvom. Zdôraznil tú skutočnosť, že poručiteľ bol
veľmi aktívny včelár a množstvo, ktoré žiada určiť, že patrilo do dedičstva v roku 1999, naozaj bolo vo
vlastníctve poručiteľa, preto žiada návrhu v plnom rozsahu vyhovieť a priznať navrhovateľke náhradu

trov konania.

Odporkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že ona sa nevie vyjadriť k tomu, aký počet rodín mal jej nebohý
manžel ku dňu svojej smrti. Ona to brala tak, že polovička týchto včelích rodín je jej, a to z dôvodu, že
boli manželmi a manžel tieto rodiny zakupoval z ich spoločných peňazí. Zdôraznila tú skutočnosť, že dva
kočovné vozy, kde sa nachádzalo 77 rodín, zakúpil taktiež jej manžel. Ďalej uviedla, že v čase ešte keď

žil jej manžel, ona mala na svojom mene asi 240 včelích rodín, aj jej muž mal nejaké na mene, avšak
nevie uviesť, v akom počte. Ona dostávala osobitne dotácie na tie včelstvá, ktoré mala na svojom mene
a muž dostával na tie, ktoré mal on na svojom mene. Potvrdila, že nasledujúci rok po smrti manžela, ona
dostáva dotácie na včely. Pokiaľ ide o hospodársku budovu, ona tak vie, že túto dala postaviť ešte stará
matka jej nebohého muža. Ona tak vie, že aj rodina M. tam mala jednu miestnosť, potom mali medzi

sebou spory, pretože oni nechceli, aby Ondrejkovci hnali svoje kravy cez dvor. Chceli, aby si urobili
osobitný vchod do tejto miestnosti, ktorú užívali, a to z opačnej strany, čo oni odmietli. Oni im ponúkli, že
ich vyplatia, avšak oni to nechceli. Z hospodárskej budovy rodina M. užívala jednu miestnosť, a to asi do
toho roku, keď žil ešte jej nebohý manžel. Na pojednávanie dňa 12. 03. 2013 bola odporkyňa 1/ riadne
predvolaná, z dôležitého dôvodu nepožiadala o odročenie pojednávania, preto potom súd vec prejednal

v jej neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O. s. p.).

Odporca 2/ na pojednávaní uviedol, že ku dňu smrti jeho otec mal 90 včelích rodín. Pôvodne bola
situácia taká, že otec dal napísať na jeho matku 90 rodín, na seba 90 rodín, naňho 90 rodín a nejaké
rodiny boli napísané aj na navrhovateľku. V roku 1996 sa otec na navrhovateľku nahneval, pretože

zistil, že táto prebrala príspevky v prospech ich všetkých, otcovi ich k rukám neodovzdala. Preto otec
všetky včelie rodiny dal prepísať naňho, na seba a na mamu. Bolo to asi v roku 1996, pričom od tohto
roku už navrhovateľka pri včelách nepomáhala. Pokiaľ bolo navrhovateľkou uvádzané, že si zakúpila
dva kočovné vozy, on vie tak, že ich zakúpil otec z bývalého semenárskeho štátneho majetku. Jeden
kočovný voz pre 33 rodín a zvyšné rodiny boli v úľoch. Pokiaľ bola vystavená faktúra na navrhovateľku,

navrhovateľka ju nezaplatila, zaplatil ju otec, avšak navrhovateľka si ju dala vystaviť na svoje meno,
pretože v tom čase bola podnikateľkou a chcela si to dať do odpisov. Poprel tú skutočnosť, že by
navrhovateľka vlastnila 77 rodín, tak ako to uvádzala. V súčasnej dobe je ne jeho matku vedených asi
260 rodín, on z rodičovských včiel na seba nemá nič vedené. Ďalej uviedol, že jeho manželka dostala
zo strany svojich príbuzných 97 úľov, z toho 69 je vedených naňho a 37 na jeho manželku. Pokiaľ ide

o dotácie na včelstvá, všetky poberá jeho matka, odporkyňa 1/. Pokiaľ ide o77 rodín, ako to vyplýva
z listinných dokladov, tieto boli odovzdané synovi navrhovateľky. Pokiaľ ide o hospodársku budovu,
uviedol, že oni požiadali spoločne s odporkyňou 1/ o vydanie súpisného čísla. Navrhovateľka tam
prítomná nebola. Pokiaľ ide o rodinu M., títo hospodársku budovu užívali asi do roku 1990, potom nastali
rozporymedzinimiaichnebohýmotcom.Onjetohonázoru,žetútobudovuužívalizjednoduchéhotitulu,

že v podstate aj vlastnili dom, ktorý sa nachádzal pri tejto hospodárskej budove, ktorý bol predmetom
sporu, ktorý sa viedol a táto hospodárska budova bola braná ako súčasť tohto domu, pretože v tom
čase nemala samostatné súp. číslo. Táto hospodárska budova by mala patriť v celosti do dedičstva
po nebohom otcovi. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či sa nebohý otec nejako s rodinou M. dojednal
ohľadom tejto hospodárskej budovy. Poukázal na to, že rodina M. sa nikdy nedomáhala toho, aby túto

hospodársku budovu mohla užívať. Žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť. Náhradu trov konania si
neuplatnil

V priebehu konania boli vypočutí ako svedkovia C. Y., S. O., I. C., I. M., B. L., C. I., T. I., I. T., G. Q.,
G. P. a G. M..

Svedkyňa C. Y. nemá vytvorený žiaden vzťah s účastníkmi konania. Pri svojom výsluchu uviedla, že
je v susedskom vzťahu s odporkyňou 1/. Ďalej uviedla, že si pamätá, že odporkyňa 1/ s nebohým
manželom vždy mali včelstvá, bolo ich veľa. Navrhovateľku nevidela pomáhať pri včelstvách v obdobíasi posledných desiatich rokov a taktiež ju ani nevída, že by chodila ku svojej matke. Nevedela presne
uviesť, odkedy nechodí navrhovateľka ku svojej matke. Potvrdila, že ku včelstvám chodili pomáhať aj
manžel navrhovateľky a jej syn, resp. si myslí, že tam pomáhali, pretože by tam ináč zbytočne nechodili.

Svedkyňa S. O., ktorá je v kamarátskom vzťahu s navrhovateľkou a taktiež pozná aj odporcu 2/, ktorý je
poľovníkom spoločne s jej manželom, pri svojom výsluchu uviedla, že pokiaľ ide o predaj včelstiev, bolo
to tak, že na podnet jej švagrinej, pani Š., ona oslovila navrhovateľku, že či by si nechcela kúpiť kočovný
voz vrátane príslušenstva, pretože pán C. bol ich ujom, bol už starý a tieto veci nepotreboval. Dohodli

sa tak, že navrhovateľka so svojím nebohým otcom tieto veci prídu pozrieť k ujovi do Ružinej. Bolo to
niekedy v rokoch 1989 alebo 1990. Napokon ku kúpe došlo. Nevedela sa vyjadriť, kto tieto veci kupoval
a nebola prítomná pri tom, keď sa za tieto veci platilo, ani sa nevedela vyjadriť, kto za ne platil.

Svedok I. C., ktorý je vo vzdialenejšom príbuzenskom vzťahu s účastníkmi konania pri svojom výsluchu
uviedol, že jeho rodičovský dom sa nachádza v susedstve rodinného domu, v ktorom v súčasnej dobe

býva odporkyňa 1/. On často chodí do tohto rodičovského domu s tým, že vie, že pokiaľ ide o včelstvá,
boloichtammenejdotých80rokov,alepotomodurčitéhoroku,bolitotiežrokyosemdesiate,spozoroval
viacero včelstiev. Boli v tomto smere aj problémy, pretože sa nevedel dostať k jeho zvieratám, pretože
včely štípali. Zaregistroval, že sa tam nachádzali aj dva kočovné vozy na kolesách, ktoré sa dali ťahať,
bol tam aj nejaký starší autobus. Nevedel uviesť, či sa v týchto kočovných vozoch a autobuse nachádzali

nejaké včelstvá, nevšimol si to. Asi pred šiestimi alebo siedmimi rokmi tieto kočovné vozy zmizli, autobus
sa tam ešte určitý čas nachádzal a potom aj ten zmizol. Ďalej tvrdil, že k včelstvám chodil aj nebohý
manžel navrhovateľky, aj jej syn, avšak myslí si, že hlavné slovo tam mal nebohý pán Š.. Pokiaľ ide o
navrhovateľku, on túto nevidel v rodinnom dome jej matky možnože aj pätnásť rokov. On počul v dedine,
že medzi účastníkmi sú nejaké narušené vzťahy. Pokiaľ ide o hospodársku budovu, ktorá sa nachádza

pri rodinnom dome odporkyne 1/, túto Š. vlastnili spoločne s M., mali to podelené. Jednalo sa podľa neho
o maštaľ, kde si M. chovali nejaké kravy. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že medzi rodinou M.
a Š. boli rozpory, pričom posledných päť - šesť rokov z rodiny M. pri predmetnej hospodárskej budove
nikoho nevidel. Ďalej svedok uviedol, že on počul v dedine, že údajne odporca 2/ mal časť hospodárskej
budovy od rodiny M. odkúpiť. Nevedel uviesť, kedy to presne bolo, začalo sa to hovoriť pred ôsmimi

alebo deviatimi rokmi.

Svedok I. M., ktorý je bratrancom navrhovateľky a odporcovi 2/ pri svojom výsluchu uviedol, že sa s
odporcami 1/, 2/ vôbec nerozpráva, ani sa spolu nepozdravia. Potvrdil, že je synom nebohej C. M. a
I. M.. Je dobre informovaný o spore, ktorý sa medzi účastníkmi viedol na tunajšom súde, a to medzi

účastníkmi a jeho nebohou matkou. Pokiaľ ide o včelstvá, on si pamätá, že rodina Š. ich mala, jednalo
sa vždy o veľa včelstiev. Podľa jeho odhadu to bolo od 300 do 350, bolo to tak aj v čase, keď ešte žil pán
Š.G. D.. Ďalej uviedol, že možnože sa tam nachádzali aj nejaké kočovné vozy, on to presne uviesť nevie,
ale môže uviesť len toľko, že tam bolo viac ako jeden kočovný voz. O včelstvá sa starala celá rodina,
chodil tam aj nebohý manžel navrhovateľky, aj syn navrhovateľky vlastne od detstva. Po smrti pána Š.

sa ich vzťahy zhoršili, preto sa on ani nepozeral, kto tam chodí. Pokiaľ ide o hospodársku budovu, tzv.
maštaľ, on vie tak, že z tejto mala polovicu ich rodina. Jeho rodina pôvodne v tejto maštali zvykla chovať
kravy, potom boli problémy s hygienou, bolo to asi v novembri 1993, preto prestali s chovom kráv. Zvykli
tam mať ešte uskladnené nejaké seno a zvykli si tam kosiť a túto maštaľ užívali asi do roku 2006, od
tej doby tam nechodia.

Svedok B. L., ktorý je synom navrhovateľky, odporkyňa 1/ je starou matkou, odporca 2/ jeho strýkom pri
svojom výsluchu uviedol, že v roku 1999 jeho starí rodičia mohli mať okolo 300 včelstiev, je to len jeho
odhad. Tieto včelstvá boli vždy na jednom stanovišti, nevedel sa vyjadriť k tomu, kto ich kupoval. Nevedel
sa vyjadriť k tomu, či navrhovateľka, jeho matka zakupovala nejaký kočovný voz. V čase, keď ešte žil

starý otec, nevedel sa vyjadriť k tomu, ako sa delil výnos z predaja medu a ostatných vecí. Po tom, ako
starý otec zomrel, on tam zvykol chodiť pomáhať a vlastne celý výnos sa delil na tri časti, teda medzi
odporkyňu 1/, odporcu 1/ a jeho. Chodil tam pomáhať aj jeho nebohý otec, navrhovateľka tam chodila
už menej. Tvrdil, že odporkyňa 1/ mu dala dva kočovné vozy so 77 včelami, on si ich odviezol ku svojej
nehnuteľnosti asi v roku 2006 a je členom Miestneho odboru včelárov v obci Č.. Momentálne z týchto

rodín, ktoré nadobudol, má už len asi 15 rodín. Ďalej uviedol, že on na tieto včelstvá dotáciu nedostával,
pretože on sa vlastne o ne len staral, ale boli papierove vedené na jeho matku, teda navrhovateľku. Ďalej
uviedol, že si myslí, že navrhovateľka musela vedieť o tom, že tieto dva kočovné vozy mu boli dané.
Nevedel sa vyjadriť, ako sa navrhovateľka v tomto smere vysporiadali s odporcami 1/, 2/. Pokiaľ ide oužívanie hospodárskej budovy, potvrdil, že tam chodila aj rodina M., pričom nevedel uviesť, ako to bolo
vlastnícky vysporiadané. Tvrdil, že rodina M. tam chodila naposledy asi pred pätnástimi rokmi. Svedok
B. L. bol opätovne vypočutý ako svedok na pojednávaní dňa 05. 05. 2011, kedy uviedol, že on sa nevie

vyjadriť k financiám u starých rodičov. On vie tak, že každý zo starých rodičov zabezpečoval nákupy,
nevedel však uviesť, ako to mali podelené. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, ako postupoval nebohý starý
otec, keď dostal peniaze za včely. Na otázku navrhovateľky, či svedok vedel o tom, či mu nebohý starý
otec povedal, že má uňho odloženú vkladnú knižku, svedok uviedol, že mu nič také nepovedal, len sa
vyjadril, že mu potom niekedy niečo kúpi. Na otázku navrhovateľky, či svedok vie o tom, že nebohý starý

otec prepísal včelstvá na svoju manželku s tým, že už tridsať rokov spolu nežili a že jeho nebohý starý
otec mal priateľku, svedok uviedol, že k tomu sa on vyjadriť nevie. Svedok na ďalšiu položenú otázku
odporcu 2/ ohľadom toho, či od roku 1996 mal jeho nebohý otec s navrhovateľkou zlé vzťahy, či mali
nejaký spor kvôli včelám, svedok uviedol, že vie, že tam niečo bolo, ale bližšie sa k tomu vyjadriť nevie.

Svedok C. I., ktorý je švagrom odporcu 2/, jeho nebohý otec Š. I. bol včelárom, nevedel sa vyjadriť, v

ktorej včelárskej organizácii bol vedený. Podľa jeho predpokladu sa asi jednalo o T.. Jeho otec umrel
asi pred desiatimi rokmi. Naposledy, keď tam chodil, mohol mať jeho otec asi 25 rodín. Pamätá si, že
posledné roky otec určite viacej včelstiev nemal. Nevie nič o tom, že by ich nebohý otec mal darovať
manželke odporcu 2/ nejaké včelie úle. Nepočul, že by sa v rodine bolo niečo také spomínalo, nevedel
uviesť, čo sa stalo s včelami po tom, ako otec umrel. Ďalej uviedol, že odvtedy, ako otec zomrel, on

v rodičovskom dome nebol, takže ani nevie, či tie včelie úle a včelstvá sú tam. Tvrdil, že v rodine sa
spomínalo, že otec jeho švagra, teda odporcu 2/ bol veľký včelár, že mal veľa včelstiev, ale k nejakým
počtom sa vyjadriť nevedel. Pri svojom výsluchu uviedol, že on má takú vedomosť, že pokiaľ žil otec
odporcu 2/, ten sa staral o včely, videl tam aj odporcu 2/. Myslí si, že tam vtedy bola aj navrhovateľka.
Tiež potvrdil, že pokiaľ sa vytáčal med, videl tam aj členov rodiny L..

Svedok T. I., švagor odporcu 2/ pri svojom výsluchu uviedol, že jeho nebohý otec sa venoval včelárčeniu,
rodín mával v rozmedzí od 20 do 25 rodín. Nerobil s včelami v nejakom veľkom množstve. Niekedy mu
zvykol pomáhať pri vytáčaní medu, pričom mu zvykla pomáhať aj nebohá mama. Ďalej uviedol, že nevie
o ničom takom, že by otec daroval ich sestre nejaké včely, nikdy o tom nepočul, ale nie si je tým istý.

Ďalej potvrdil, že raz bol pomáhať pri vytáčaní medu rodine Š. v G., bolo to asi pred pätnástimi rokmi,
vtedy ešte žila aj ich matka. Bol tam vtedy aj odporca 2/, jeho manželka, nepamätá si, že by tam bol
prítomný niekto z rodiny L.. Na otázku, že pokiaľ bol u rodiny Š., kto sa tváril ako vlastník týchto včiel,
svedok uviedol, že sa jednalo o pána Š., netvrdí, že včelám nemohla rozumieť aj pani Š..

Svedok I. T. bez vzťahu k účastníkom konania pri svojom výsluchu uviedol, že aj rodina Š. boli členmi
Základnej organizácie v G. do roku 1996, potom sa odhlásili. V roku 1996 mal pán Š. D. evidovaných
90 včelstiev, I. Š. C. 85 včelstiev a pani L. 85 včelstiev. Každý z nich poberal dotácie na tieto včelstvá
osobitne, spolu išlo o 260 včelstiev. Ďalej uviedol, že mohlo to byť tak, že od 01. 01. 1997 účastníci prešli
do Miestnej organizácie včelárov v G., pretože z roku 1997 o nich už žiadne údaje nemá. Pokiaľ nebohý

pán Š. starší, odporca 2/, ako aj navrhovateľka boli členmi organizácie, vždy boli včelstvá vedené na
I. Š. D., C. a pani L.. Pani Š. tam nikdy nefigurovala, len počty včelstiev sa menili. Svedok potvrdil, že
I. Š. D. bol v ich organizácii najväčším včelárom, pretože mal počty včelstiev 90, druhí včelári mali v
priemere 20 až 30 včelstiev.

Svedok G. Q. bez vzťahu k účastníkom konania pri svojom výsluchu uviedol, že odporca 2/ je
hospodárom v ich organizácii včelárov. On vypracoval správu, ktorú súdu doručil na základe dokladov,
ktoré si vyhľadal v evidencii. Ďalej uviedol, že on funkciu včelárskej organizácie vykonáva od roku 2007.
Ďalej uviedol, že on nevie, či v ich evidencii sa nachádzajú nejaké staršie roky, on si tieto skutočnosti
nepreveroval.

Svedok G. P. bez vzťahu k účastníkom konania pri svojom výsluchu uviedol, že on je včelárom, pričom
ich organizácia spadala pod Č., potom sa spojili s G. a v G. on bol vedený ako člen asi po dobu približne
desiatich rokov. Vie o tom, že členom tejto organizácie bol aj I. Š. D.. On si nepamätá, že by tam ako
členovia chodili navrhovateľka alebo odporcovia 1/, 2/. On si pamätá len I. Š. staršieho. Pokiaľ ide o

I. Š. D.Š. vie, že tento bol najväčším včelárom v G.. Mal tým na mysli Y. G.. On vie tak, že pán I. Š.
D. mohol mať tak do 300 včelích rodín. Ďalej uviedol, že on nevie, že či tieto všetky boli napísané na
jeho meno alebo tvrdil, že vykonával funkciu predsedu v rokoch 2000 až 2002. Listinné doklady mal na
starosti tajomník pán Q.. Na otázku o tom, ako to bolo s evidenciou včiel a či sa včely zvykli prepisovaťna rodinných príslušníkov, svedok uviedol, že áno, včelári si zvykli písať včelstvá na svojich rodinných
príslušníkov. To platilo aj pre dotácie, pretože, kto bol vedený ako člen, tomu sa vyplácali dotácie. Na
otázku, akým spôsobom sa v roku 2000 vyplácali dotácie na členstvá, svedok uviedol, že sa vyplácali

na schôdzi k rukám jednotlivým členom, ktorí to potvrdili svojím podpisom. Pripustil, že možno, ak mal
niekto účet a požiadal, aby tam boli tieto peniaze vyplatené, tak sa mu tam vyplatili, ale v tom období
to ešte nebolo bežné.

Svedok G. M. bez vzťahu k účastníkom konania pri svojom výsluchu uviedol, že on pôsobil v Základnej

organizácii v Y. G. a asi v roku 2010 prešli do organizácie včelárov v Modrom Kameni. Pokiaľ ide o
navrhovateľku, odporcov 1/, 2/, títo boli pôvodne členmi Základnej organizácie v Y. G.. Bolo to v čase,
keď žil ešte aj pán Š. starší. Ešte za jeho života si pamätá, že prešli do organizácie v Príbelciach. V čase,
keď účastníci pôsobili vo včelárskej organizácii v Y.Q. G., zdravotný stav včelstiev chodil kontrolovať I.
P., ktorý je už nebohý. Pokiaľ ide o počty včelstiev u rodiny Š., pokiaľ on tam bol, podľa jeho odhadu
tam bolo určite na 100 včelstiev. Potvrdil, že I. Š. D. bol najväčším z včelárov z vtedajšej Základnej

organizácii v G., ako aj to, že aj účastníci konania mali rozpísané včelstvá a on osobne si myslí, že to
boli včelstvá pána Š. D., ktoré boli rozpísané na rodinných príslušníkov, čo sa bežne robilo kvôli daniam.
Pokiaľ si včelári rozpisovali včelstvá na svojich rodinných príslušníkov, vo včelárskej organizácii sa to
nepreskúmavalo, bola to ich záležitosť. Pokiaľ sa na schôdzach vyplácali dotácie, svedok potvrdil, že o
včelstvo sa starala a stará celá rodina L., ako aj Š.. Na otázku, či I. Š. D., ako i jeho rodinní príslušníci

prešli do organizácie v G. s takým počtom včelstiev, aký mali v G., svedok uviedol, že áno, pretože je
rozhodujúce, kedy sa tak stalo, pretože stavy včelstiev sa zisťujú v máji príslušného roka, na jeseň a
z počtu včelstiev sa potom odvádza aj členský príspevok. Podľa jarného stavu sa potom dostávajú aj
dotácie na včelstvá.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov C. Y., S. O., I. C., Jána Ondrejkova,
B. L., C. I., T. I., I. T., G. Q., G. P., G. M., ako aj oboznámením sa s výpisom z LV č. XXX zo dňa 19. 08.
2010, výpisom z LV č. XXX Správy katastra Veľký Krtíš zo dňa 19. 08. 2010, výpisom z LV č. XXX Správy
katastra Veľký Krtíš zo dňa 06. 09. 2019, správou zo Slovenského zväzu včelárov Bratislava zo dňa 23.
09. 2010, podaním právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 30. 09. 2010, úradným záznamom na č. l.

36, 37 spisu, listinným dokladom ohľadom vyplatených dotácií dane zo dňa 05. 04. 2007, podaním zo
dňa 05.04.2007,podanímprávnehozástupcunavrhovateľkyzodňa05.11.2010,fotokópioupotvrdenia
zo dňa 06. 01. 1990, ako aj faktúrou č. 301, podaním G. Q. doručeným súdu 16. 11. 2010, podaním
právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 15. 11. 2010, mailovou správou zo sekretariátu Slovenského
zväzu včelárov doručenou súdu 17. januára 2011, správou z Daňového úradu vo Veľkom Krtíši zo dňa

02. 02. 2011, kúpnou zmluvou zo dňa 07. 05. 1993, podaním právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa
22. 02. 2011, lekárskym potvrdením zo dňa 22. 02. 2011, podaním právneho zástupcu navrhovateľky zo
dňa 22. 02. 2011, oznámením G. Q. zo dňa 28. 04. 2011, listinným dokladom ohľadom výplaty štátneho
príspevku v roku 1996-1997, zoznamom chovateľov včiel, ktorí žiadajú o poskytnutie dotácie na rozvoj
včelárstva za roky 1999 v Základnej organizácii G., podaním právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa

23. 11. 2011, fotokópiami výpisov vkladných knižiek na č. l. 129 - 130 spisu, správou zo Slovenskej
sporiteľne, a. s., Bratislava zo dňa 19. 12. 2011, správou z VÚB banky, Veľký Krtíš zo dňa 15. 12. 2011,
správou zo Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava zo dňa 11. 01. 2012, podaním právneho zástupcu
navrhovateľky zo dňa 08. 02. 2012, lekárskou správou o zdravotnom stave odporcu 2/ na č. l. 158 -
160 spisu, žiadosťou odporcu 2/ o odročenie pojednávania a k nemu pripojenou lekárskou správou,

uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13. 04. 2012 číslo konania 2C/52/2010-170, lekárskou správou o
zdravotnom stave odporkyne 1/ zo dňa 24. 05. 2012, podaním právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa
25. 05. 2012, správou zo Správy katastra Veľký Krtíš zo dňa 06. 06. 2012, darovacou zmluvou zo dňa
3. decembra 2001, podaním odporkyne 2/ doručeným súdu 22. 06. 2012, podaním právneho zástupcu
navrhovateľky zo dňa 24. 07. 2012, podaním odporkyne 1/ doručeným súdu 17. 09. 2012, výpisom z

Katastra nehnuteľností, a to z LV č. XXX zo dňa 03. 05. 2012, výpisom z LV č. XXX Správy katastra
Veľký Krtíš zo dňa 24. 05. 2012, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 26. 09. 2012 č. k. 2C/52/2010-219,
ako aj pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 3C/627/99, dedičským spisom sp. zn. 7D/607/99,
dedičským spisom sp. zn. 3D/1190/96, ako aj spisom Správy katastra Veľký Krtíš sp. zn. V 1188/2001.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že poručiteľ I. Š., nar. XX. XX. XXXX,
zomrel dňa XX. XX. XXXX. Dedičské konanie po ňom sa viedlo pod sp. zn. 7D 607/99, D.not. 285/99.
Dedičské konanie bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 23. marca 2000, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 07. 04. 2000. Predmetom tohto dedičského konania neboli včelstvá, anipredmetná nehnuteľnosť. Dňa 24. 08. 2006 navrhovateľka na tunajší súd podala žiadosť o prejednanie
novoobjaveného majetku, v ktorej uviedla, že žiada prejednať novoobjavený majetok, a to nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXXX a XXX pre k. ú. Y. G., kde jej otec je vedený ako vlastník týchto nehnuteľností

a zároveň žiada prejednať aj včely, ktoré poručiteľ vlastnil a ktoré v súčasnej dobe spravuje jej brat I. Š.,
ku ktorým ona ako dedička prístup nemá. Spolu s jej včelami - úľmi bol vlastníkom okolo 360 včelstiev.
Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením zo dňa 11. februára 2010 číslo konania 3D 211/2001-138,
D.not. 300/2007 dedičské konanie prerušil a navrhovateľke X. L. uložil, aby v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia podala na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši návrh na určenie, že do dedičstva

po poručiteľovi patrí 360 rodín včiel a nepatrí v celosti nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností
Správy katastra Veľký Krtíš pre obec a k. ú. Y. G. na LV č. XXX ako stavba č. súp. XXX na p. č. XXX/
X hospodárska budova pod B 1 v prospech poručiteľa v 1/1-ine. Z odôvodnenia tohto uznesenia
vyplýva, že spoludedičia X. Š. a I. Š. skutočnosť týkajúcej sa vlastníctva včelstiev zo strany poručiteľa
popreli a tvrdili, že táto položka do súpisu novoobjaveného majetku nepatrí. Ďalej sa v odôvodnení tohto
uznesenia uvádza, že pokiaľ ide o nehnuteľnosť, a to hospodársku budovu č. súp. XXX na pozemku

parc. č. XXX/X, samotná navrhovateľka v zápisnici o pojednávaní zo dňa 30. 03. 2007 spochybnila
správnosť rozhodnutia Obecného úradu v Y. G., ktoré bolo právnym titulom na zápis vlastníckeho práva
k hospodárskej budove v tom smere, že podľa jej názoru do dedičstva po poručiteľovi nepatrí predmetná
nehnuteľnosť v celosti. Ďalej sa uvádza, že spoludedičia X. Š. a I. Š. tvrdili, že predmetná nehnuteľnosť
do dedičstva po poručiteľovi vôbec nepatrí. Vzhľadom na to, že sa jedná o spornú skutočnosť, ohľadom

ktorej k dohode medzi účastníkmi nedošlo, okresný súd dedičské konanie v zmysle ustanovenia §
175k ods. 2 O. s. p. prerušil, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o spornej skutočnosti a
odkázal navrhovateľku na podanie žaloby. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C/627/1999
bolo zistené, že na tunajšom súde sa viedlo konanie, kde ako navrhovatelia vystupovali X. Š., I. Š.,
X. L. a ako odporkyňa S. M. a predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva navrhovateľov

k nehnuteľnostiam. Okresný súd vo Veľkom Krtíši zo dňa 15. 12. 2003 vydal rozsudok pod č. k.
3C/627/1999-183, ktorým určil, že navrhovatelia A/, B/, C/ sú podielovými vlastníkmi nehnuteľností
vedených na Katastrálnom úrade v Banskej Bystrici, Správe katastra Veľký Krtíš pre obec a k. ú. Y. G.,
na LV č. XXX, a to rodinný dom súp. č. XX na pozemku parc. č. XXX/X/X a na LV č. XXX ako pozemky
parc. č. XXX/X/X zastavané plochy a nádvoria 449 m2, parc. č. XXX/X/X zastavané plochy a nádvoria

449 m2, parc. č. XXX/X/X záhrady 1415 m2, parc. č. XXX/X/X záhrady 1414 m2, a to každý po 1/6-ine
na podiel k celku. Navrhovateľkám A/ a C/ náhradu trov konania nepriznal, odporkyňu zaviazal nahradiť
navrhovateľovi B/ trovy konania vo výške 4.876,- Sk, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Banskej Bystrici zo dňa 7. júna 2004, sp. zn. 15Co/109/04 rozsudok okresného súdu
potvrdil. Prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 28. 06. 2004. Z výroku predmetného

rozsudku vyplýva, že predmetom tohto konania, pokiaľ ide o predmetnú hospodársku budovu, bol len
pozemok, na ktorom táto budova stojí, a to pozemok parc. č. XXX/X/X, v súčasnej dobe parc. č. XXX/
X. Z výpisu z LV č. XXX pre obec a k. ú. Y. G. vyplýva, že ako vlastník hospodárskej budovy, ktorá
má súpisné číslo XXX stojaca na pozemku parc. č. XXX/X je vedený I. Š. (zomr. XX. XX. XXXX), ako
titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie OcÚ č. j. 03/2006 zo dňa 17. 03. 2006. Navrhovateľka súdu

predložila rozhodnutie o určení súpisového čísla stavbe zo dňa 17. 03. 2006 č. j. 03/2006 (č. l. 34
spisu), z ktorého vyplýva, že ako vlastník stavby je vedený I. Š., nar. XX. XX. XXXX. Pokiaľ však bol
vykonaný zápis do Správy katastra vo Veľkom Krtíši, tento bol vykonaný na základe rozhodnutia o určení
súpisového čísla stavbe zo dňa 17. 03. 2006 č. j. 03/2006, kde ako vlastník stavby je uvedený I. Š.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. G. XX (č. l. 55 spisu). Z pripojeného dedičského spisu bývalého Štátneho

notárstva vo Veľkom Krtíši D 159/91, a to zo zápisnice napísanej dňa 3. júna 1991 vyplýva, že S. M.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. G. XX do súdnej zápisnice uviedla, že vie o kúpe I. Š. od jej otca, je
uzrozumená s tým, že dom č. pop. XX na základe zmluvy patrí výlučne do dedičstva po I. Š. a X., rod.
T. a výslovne však prehlasuje, že užívajú z hospodárskej časti maštaľ a humno s príslušným nádvorím,
ktoré v prírode je jasne určiteľné, ovšem samostatné číslo nemá. Pokiaľ ide o včelstvá, Slovenský zväz

včelárov Bratislava súdu listom zo dňa 23. 09. 2010 na žiadosť ohľadom počtu včelstiev, ktoré mal
vedený ku dňu smrti I. Š. D. uviedol, že takéto informácie nemôžu poskytnúť s tým, že dokumenty takú
dlhu dobu nearchivujú (č. l. 30 spisu). Odporkyňa 1/ dňa 05. 04. 2007 vystavila dve potvrdenia, a to
v jednom (č. l. 51 spisu) uviedla, že vyplatila vnukovi B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. G. finančnú
hotovosť v priebehu piatich rokov od smrti jej manžela I. Š., nar. XX. XX. XXXX (zomrel XX. XX. XXXX)

vo výške: rok 1999 100.000,- Sk, rok 2000 60.600,- Sk, rok 2001 124.000,- Sk, rok 2002 137.000,- Sk,
rok 2003 200.000,- Sk, v celkovej výške 661.600,- Sk a v druhom potvrdení (č. l. 52 spisu) uviedla, že
dala počet včelstiev (77 rodín) po jej manželovi I. Š., nar. XX. XX. XXXX (zomrel XX. XX. XXXX) svojmu
vnukovi B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. G. v roku (máj 2006): 1/ kočovný voz - 28 včelstiev 42.000,-Sk, kočovný voz 30.000,- Sk, 2/ kočovný voz - 49 včelstiev 73.500,- Sk, kočovný voz 50.000,- Sk, v
celkovej výške 190.500,- Sk. V obidvoch potvrdeniach sa nachádza podpis B. L. a vyjadrenie, že svojím
podpisom potvrdzuje prevzatie tejto finančnej hotovosti, resp. týchto včelstiev. Z potvrdenia napísaného

v Lučenci dňa 06. 01. 1990 (č. l. 56 spisu) súd zistil, že navrhovateľka potvrdila, že dňa 06. 01. 1990
zaplatilazakočovnývozI.C.6.000,-Kčs.Napotvrdenísanachádzapodpisnavrhovateľkyakokupujúcej
a podpis predávajúceho. Navrhovateľka súdu predložila faktúru vystavenú Slovosivom - Semenárskym
štátnym majetkom Slovenské Ďarmoty č. 311, z ktorej vyplýva, že navrhovateľke bola vyfakturovaná
suma k úhrade 49.980,- Sk za včely v počet 80 rodín. Tajomník ZO SZV Príbelce G. Q. súdu listom

doručeným 16. 11. 2010 (č. l. 60 spisu) oznámil, že I. Š. D. v roku 1999 nefiguroval v organizácii, taktiež
ani navrhovateľka. Odporkyňa 1/ X. Š. mala evidované počty včelstiev 360 a odporca 2/ počet včelstiev
1. Ďalej vo svojom podaní uviedol, že dotácie v roku 1999 I. Š. D. neboli vyplatené, nakoľko už nebol
členom organizácie. Odporkyni 1/ boli vyplatené dotácie na udržanie včelstva vo výške 38.880,- Sk,
odporca 2/ o dotáciu nepožiadal. Zo správy z Daňového úradu vo Veľkom Krtíši zo dňa 02. 02. 2011 (č.
l. 76 spisu) súd zistil, že I. Š., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX podal na Daňový úrad priznanie k dani z

príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1997 dňa 30. 03. 1998, kde vykázal príjmy § 10 31.990,-
Sk,výdavkyz§10 15.995,-Sk,základdane 15.995,-Sk,daň 2.385,-Sk.Zazdaňovacieobdobie1998I.
Š. starším daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby podané nebolo. Z kúpnej zmluvy predloženej
navrhovateľkou zo dňa 07. 05. 1993 (č. l. 81 spisu) vyplýva, že medzi navrhovateľkou a Slovosivom
- SŠM, š. p. Slovenské Ďarmoty bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol predaj 80 kusov

včelích rodín vrátane včel. voza. Navrhovateľka ako kupujúca sa zaviazala zaplatiť za odobratý tovar
v hodnote 49.875,- Sk ihneď a prevziať dodané množstvo. Z listinného dokladu - pre výplatu štátneho
príspevku v roku 1996 - 1997 Slovenského zväzu včelárov, Základnej organizácie K. G. predloženého
svedkom I. T. na súdnom pojednávaní dňa 05. 05. 2011 (č. l. 101-102 spisu) vyplýva, Ž. I. Š. D. mal
evidovaných počet včelstiev 90, I.L. Š. C. 85, L. X. XX. I. Š. D. mala byť vyplatená suma 3.060,- Sk, I. Š.

C. suma 2.890,- Sk a navrhovateľke suma 2.890,- Sk. Svedok G. Q. tunajšiemu súdu dňa 31. 10. 2011
doručil zoznam chovateľov včiel, ktorí žiadajú o poskytnutie dotácie na rozvoj včelárstva v roku 1999,
ako aj zoznam chovateľov včiel, ktorým bola vyplatená dotácia na udržanie včelárstva na Slovensku v
roku 1999 (č. l. 121, 122 spisu), z ktorého vyplýva, že X. Š. mala evidovaný počet rodín 360, celková
požadovaná výška dotácie predstavovala 57.600,- Sk. V roku 1999 jej bola vyplatená dotácia na počet

včelstiev 360 v sume 38.880,- Sk. Na základe žiadosti súdu Slovenská sporiteľňa, a. s., súdu doručila
výpisy z vkladných knižiek I. Š. D., a to číslo 0390133342/0900 za obdobie od jej založenia 29. 12.
1998 do 31. 12. 1999, z ktorého vyplýva, že k 01. 01. 1998 bol zostatok na tomto účte 0,- Sk, dňa 29.
12. bol uskutočnený vklad 32.051,20 Sk, stav tohto účtu k 01. 01. 1998 bol 0,- Sk, k 01. 01. 1999 bol
0,- Sk. Pokiaľ ide o výpis z vkladnej knižky č. 0070819548/0900 za obdobie od 01. 01. 1998 do 31.

12. 1999 stav na tomto účte k 01. 01. 1998 bol 194,40 Sk, k 01. 01. 1999 201,20 Sk. Pokiaľ ide o
výpis z vkladnej knižky č. 0390133430/0900 za obdobie od 01. 01. 1998 do 31. 12. 1999, na tomto
účte bol k 01. 01. 1998 stav 0,0 DEM a k 01. 01. 1999 0,0 DEM. Podaním zo dňa 25. 05. 2012 bola
odporkyňa 1/ vyzvaná, aby sa vyjadrila, či na fotokópiách podania (č. l. 101, 102 spisu), ktoré jej boli
doručené, sa nachádza jej podpis. V prípade, že nie, nech uvedie, o čí podpis ide. Podaním doručeným

súdu 22. 06. 2012 odporkyňa súdu oznámila, že sa na doručených tlačivách nenachádza ani jej podpis,
ani podpis jej nebohého manžela a taktiež ani syna. Ďalej uviedla, že o podpise na tlačivách vie veľmi
dobre navrhovateľka, ktorá prevzala tieto finančné hotovosti.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Súd po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že na strane navrhovateľky je daný naliehavý právny záujem. Súd
poukazuje na to, že navrhovateľke bolo uložené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 11. februára 2010

číslo konania 3D 211/2001-138, D.not. 300/2007, aby si podala predmetný návrh. Je nesporné, že medzi
účastníkmi sú sporné tie skutočnosti, či včelie rodiny, patria do dedičstva po poručiteľovi a polovica
predmetnej nehnuteľnosti nepatrí do dedičstva po poručiteľovi. Bez takéhoto určenie nie je možné vydať
rozhodnutie v konaní o návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku. Pokiaľ ide o tú časť petitu,
ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že do dedičstva po poručiteľovi I. Š. patrí 300 včelích rodín,

v tejto časti súd považoval návrh navrhovateľky za dôvodný. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
žeI.Š.D.bolnajväčšímvčeláromvY.G.aajvrámcivčelárskejorganizácievG.,pokiaľtameštepôsobil.
Pokiaľ I. Š. D.Í., ako aj navrhovateľka, odporca 2/ boli členmi Slovenského zväzu včelárov, Základnej
organizácie v K.Ý. G. je nesporné, že pokiaľ ide o výplatu štátneho príspevku v roku 1996/1997, I.Š.G. D. mal evidovaných počet včelstiev 90, navrhovateľka 85 a odporca 2/ 85. Vypočutý svedok G.
M. potvrdil, že vo včelárskych organizáciách sa neskúma, kto je vlastníkom týchto včelstiev a včelstvá
sa zvyknú rozpisovať na rodinných príslušníkov, a to kvôli daniam. Pokiaľ však súd mal k dispozícii

listinný doklad o zozname chovateľov včiel, ktorí žiadajú o poskytnutie dotácie na rozvoj včelárstva v
roku 1999 a zoznam chovateľov včiel, ktorým bola vyplatená dotácia na udržanie včelárstva v roku
1999 vyplýva, že v Základnej organizácii v G. už figurovala len odporkyňa 1/ s počtom včiel 360 a na
tieto včelstvá jej boli vyplatené aj dotácie. Je teda nesporné, že odvtedy ako boli účastníci vedení vo
včelárskej organizácie v G. a po tom, ako prešli do Príbeliec došlo k tomu, že včelstvá boli vedené už len

na odporkyňu 1/. Vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu, že to bolo z dôvodu, že sa zhoršili vzťahy
medzi nebohým I. Š. D.Š. a navrhovateľkou a zrejme to ho viedlo k tomu, že tieto včelstvá následne
previedol na svoju manželku, zatiaľ čo v období predošlom boli vedené naňho, na navrhovateľku a
odporcu 2/. Súd však poukazuje na to, že pokiaľ by sa jednalo o darovanie, I. Š. D. by mohol darovať len
včelstvá, ktoré by boli jeho výlučným vlastníctvom. Samotná odporkyňa 1/ pri svojom výsluchu uviedla,
že sa jednalo o včelstvá, ktoré boli zakúpené zo spoločných prostriedkov, takže to brala tak, že polovica

týchto včelích rodín je jej. Vypočutí svedkovia C. Y., I. C., I. M., T. I. a G. M. potvrdili, že rodina vždy
vlastnila väčšie počty včelstiev, pri starostlivosti o ne pomáhali všetci členovia rodiny, spoločne sa o ne
starali, pričom, pokiaľ ide o včelstvá, hlavné slovo mal vždy I. Š. D.. Pokiaľ odporcovia 1/, 2/ poukazovali
na to, že synovi navrhovateľky boli dané dva kočovné vozy so 77 rodinami, súd poukazuje na to, že
navrhovateľka preukázala, a to kúpnou zmluvou zo dňa 07. 05. 1993 (č. l. 81 spisu), že si zakúpila

80 kusov včelích rodín od Slovosiva - SŠM, š. p. Slovenské Ďarmoty, ako aj kočovný voz od I. C., čo
preukázala potvrdením podpísaným I. C. (č. l. 56 spisu), ktorú skutočnosť potvrdila pri svojom výsluchu
ako svedkyňa aj neter I. C. S. O.. Pokiaľ odporcovia 1/, 2/ tvrdili, že za tieto veci v skutočnosti zaplatil I. Š.
D., jedná sa len o ich tvrdenie, ktoré nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi. Okrem toho súd poukazuje
na to, pokiaľ odporkyňa 1/ darovala včelstvá synovi navrhovateľky, je možné takéto konanie posudzovať

ako také konanie, že v podstate sa jednalo o určité vysporiadanie ohľadom včelstiev, avšak vzhľadom
na zlé vzťahy medzi účastníkmi, namiesto navrhovateľky obdržal určité plnenie jej syn. Z týchto dôvodov
preto potom súd v časti týkajúcej sa určenia, že do dedičstva po I. Š. patrí 300 včelích rodín, vyhovel.
Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že vychádzal zo stavu, ktorý bol ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ ide o
druhú časť petitu a určenie, že hospodárka budova nepatrí do dedičstva po I. Š. v jednej polovici, aj

v tejto časti súd návrhu vyhovel. Bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši
zo dňa 15. 12. 2003 č. k. 3C/627/99-183 bolo rozhodnuté o určení vlastníctva len k pozemku, na
ktorom stojí hospodárska budova, ktorý je v súčasnej dobe vedený na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X.
Predmetom tohto konania nebola hospodárska budova. Hospodárska budova bola totiž zapísaná na LV
č. XXX pre obec a k. ú. Y. G. Správou katastra vo Veľkom Krtíši na základe rozhodnutia Obecného úradu

č. j. 03/2006 zo dňa 17. 03. 2006 po smrti poručiteľa I. Š., D.. Aj z kúpno-predajnej zmluvy, ktorá sa
nachádza v pripojenom spise tunajšieho súdu sp. zn. 3C/627/99 (č. l. 8 tohto spisu) vyplýva, a to z
článku 2 tejto zmluvy, že odpredávateľ I. T. si ďalšiu časť nehnuteľnosti ponecháva do vlastného užívania
(maštaľ a tiež nádvorie pred maštaľou) a vyhradzuje si vchod do maštale cez dvor kupujúceho I. Š.. I
samotná odporkyňa 1/ pri svojom výsluchu dňa 26. 10. 2010 (č. l. 46 spisu) uviedla, že hospodársku

budovu dala postaviť ešte stará matka jej nebohého muža. Ona vie tak, že rodina M.Ý. tam mala jednu
miestnosť. Potom nastali medzi nimi spory a oni nechceli, aby M. hnali kravy cez ich dvor. Chceli, aby
si tam urobili osobitný vchod do tej miestnosti, ktorú užívali z opačnej strany, oni to však nechceli. Ďalej
uviedla, že im ponúkali, že ich aj vyplatia, avšak oni nechceli, aby ich vyplatili. Z tohto jednoznačne
vyplýva, že ani odporkyňa 1/ a zrejme ani jej bývalý manžel vlastníctvo k polovici hospodárskej budovy

nespochybňovali. Taktiež vypočutý svedok I. C. pri svojom výsluchu uviedol, že on má takú vedomosť,
že túto hospodársku budovu užívala rodina Š. spoločne s rodinou M., že to mali podelené. Rodina M.
túto časť hospodárskej budovy prestala užívať len po tom, ako mala s rodinou Š. rozpory. Taktiež aj
vypočutý svedok B. L. potvrdil, že pokiaľ ide o užívanie tejto budovy, že tam chodila aj rodina M.. Svedok
I. M., ktorý je synom nebohej S. M., pri svojom výsluchu potvrdil, že jeho rodina vlastnila polovicu z tejto

hospodárskej budovy. Podľa jeho vedomostí túto hospodársku budovu užívali až do roku 2006. Preto
potom súd návrhu aj v tejto časti vyhovel.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a to na základe zásady
úspechu.Navrhovateľkamalavkonaníplnýúspech,pretojejpotomsúdvzmysleustanovenia§151ods.

7 O. s. p. priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie jej práv s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).