Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216201889
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216201889.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. vo veci starostlivosti o
maloleté deti D. R., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom u matky, obidve zastúpené
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. Q., so sídlom S. R. X, XXX XX L. Q., deti matky
R.. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom XXX XX T. č. XXX, právne zastúpenej MD legal, s. r. o.
so sídlom Jaseňová 7, 960 01 Zvolen, IČO: 47 256 729 a otca R.. R. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom H. X, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Jankou Chorvátovou, PhD., advokátkou so sídlom
Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky

a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/72/2016-316 zo dňa 03. marca
2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorou otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých
detí počínajúc dňom 08.04.2017 (časť tretieho výroku), vo výroku o platení určenej sumy výživného na
tvorbu úspor na každé z maloletých detí na špecifikovaný účet vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred
(štvrtý výrok), v časti výroku o úprave kontaktu otca s maloletými deťmi telefonicky a prostredníctvom
internetovej komunikácie skype (časť deviateho výroku) a vo výroku o uložení povinnosti matke

poskytnúťotcovináhradnýtermínvlehotedokoncanasledujúcehomesiacavprípade,aknebudemožné
z dôvodu na jej strane a na strane maloletých detí styk uskutočniť (desiaty výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi (siedmy výrok) m e n í
tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým R. každý párny týždeň v mesiaci od štvrtka od 10.00
hod. do nedele do 17.00 hod. a s maloletou F. každý párny týždeň v mesiaci vo štvrtok od 10.00 hod.
do 12.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky.
Počas letných prázdnin je otec navyše oprávnený stýkať sa s maloletým R. v júli toho-ktorého roku od

01.07. od 09.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod. a v auguste od 01.08. od 09.00 hod. do 10.08. do 18.00
hod. a s maloletou F. 01.07. od 09.00 hod. do 11.00 hod., 10.07. od 16.00 hod. do 18.00 hod., 01.08. od
09.00 hod. do 11.00 hod. a 10.08. od 16.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky.
Otecmaloletédetiprevezmepredbytomvbydliskumatky,kdeichmatkeposkončenístretnutiaodovzdá.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo

dňa 03. marca 2017 zveril maloleté deti D. R., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivostimatky(prvývýrok),pričomobidvajarodičia budú maloletédetizastupovaťaspravovaťich
majetok (druhý výrok). V treťom výroku uložil otcovi povinnosť počínajúc dňom 08.04.2016 platiť výživné
na maloletého R. vo výške 300 Eur mesačne a na maloletú F. vo výške 250 Eur mesačne, z ktoréhoje čiastka 100 Eur u každého z detí určená na tvorbu úspor. Otcovi uložil povinnosť výživné vo výške
200 Eur mesačne na maloletého R. a vo výške 150 Eur mesačne na maloletú F. poukazovať k rukám
matky vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred. Vo štvrtom výroku uložil otcovi detí povinnosť poukazovať

výživné určené na tvorbu úspor na maloletého R. vo výške 100 Eur mesačne na účet maloletého vedený
v Y. P. T., a. s. X. XX, O., číslo účtu: IBAN:T.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a na maloletú F.
vo výške 100 Eur mesačne na účet maloletej vedený v Y. P. T., a. s. X. XX, O., číslo účtu: IBAN:T.XX
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok výživného za čas
od 08.04.2016 do 03.03.2017 v čiastke 2.968 Eur okresný súd otcovi maloletých detí povolil splácať

v mesačných splátkach po 200 Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom marec
2017 s tým, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia
(piaty výrok) a uložil mu povinnosť vložiť nedoplatok výživného určeného na tvorbu úspor vo výške 2.153
Eur, čo predstavuje u maloletého R. 1.076,50 Eur a u maloletej F. 1.076,50 Eur, na účet maloletých detí
vedený v Y. P. T., a. s. do 31.05.2017 (šiesty výrok). V siedmom výroku okresný súd upravil styk otca
s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým R. každý párny týždeň v mesiaci

od štvrtka od 10.00 h do nedele do 17.00 h a s maloletou F. každý párny týždeň v mesiaci vo štvrtok
od 10.00 h do 12.00 h a v nedeľu od 15.00 h do 17.00 h za prítomnosti matky. Počas letných mesiacov
v júli toho ktorého roku od 01.07. od 09.00 h do 05.07. do 18.00 h a v auguste od 01.08. od 09.00
h do 05.08. do 18.00 h a s maloletou F. 01.07. od 09.00 h do 11.00 h, 05.07. od 15.00 h do 17.00
h, 01.08. od 09.00 h do 11.00 h a 05.08. od 15.00 h do 17.00 h za prítomnosti matky. Otec maloleté

deti prevezme pred bytom v bydlisku matky a matke ich taktiež pred jej bytom odovzdá. Matka detí je
povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ich (ôsmy výrok). Rozhodol
tiež, že otec je oprávnený kontaktovať sa s maloletými deťmi telefonicky a prostredníctvom internetovej
komunikácie skype v nepárny týždeň v stredu a piatok od 17.45 h do 18.00 h a v párny týždeň v pondelok
a stredu od 17.45 h do 18.00 h s tým, že matka detí je povinná zabezpečiť uvedenú formu kontaktu

písomným oznámením emailovej adresy a prihlasovacieho hesla otcovi a v určenom čase zabezpečiť
prítomnosť maloletých detí pri uvedenom technicko komunikačnom prostriedku; zároveň rodičom uložil,
aby si v prípade ak vznikne prekážka, pre ktorú sa stretnutie s deťmi nemôže uskutočniť túto skutočnosť
bezodkladne oznámili (deviaty výrok). Matke detí uložil v desiatom výroku otcovi detí v prípade, ak
nebude možné z dôvodu na jej strane a na strane maloletých detí styk uskutočniť poskytnúť náhradný

termín v lehote do konca nasledujúceho mesiaca. V jedenástom výroku vyslovil, že štátu sa náhrada
trov konania vo výške 282,32 Eur nepriznáva a v dvanástom výroku, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že matka sa domáhala zverenia maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti, pričom obidvaja rodičia budú maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhla

určenie výživného vo výške 250 Eur na maloletého R. od 01.07.2015 a na maloletú F. vo výške 200 Eur
mesačne od XX.XX.XXXX, so splácaním vzniknutého nedoplatku splátkami po 150 Eur mesačne, keď
nebolo sporné plnenie vyživovacej povinnosti otcom detí od mája 2016 vo výške po 40 Eur mesačne.
Navrhla upraviť styk otca s maloletým R. na každý prvý piatok v mesiaci od 13.00 hod. do pondelka 15.00
hod., pričom maloletého odovzdá otcovi v mieste bydliska matky v prítomnosti kolízneho opatrovníka a

rovnakým spôsobom jej otec maloletého odovzdá po ukončení styku. Úpravu styku otca s maloletou F.
navrhlakaždýprvýpiatokvmesiaciod13.00hod.do14.00hod. vmiestebydliskamatkyvjejprítomnosti
a prítomnosti kolízneho opatrovníka a v nasledujúci pondelok od 14.00 hod. do 15.00 hod. rovnako v
prítomnostimatkyakolíznehoopatrovníka.Navrhlauloženiepovinnostirodičombezodkladnesioznámiť
prekážky, pre ktoré sa stretnutie nemôže uskutočniť a ak sa stretnutie neuskutoční z dôvodov na strane

matky uloženie povinnosti poskytnúť otcovi náhradný termín v rovnakom rozsahu najneskôr do konca
mesiaca.
V návrhu na začatie konania a vo svojich výpovediach poukázala na útly vek maloletých detí a
skutočnosť, že maloletá F. je E. 3 krát za deň aj v noci. K svojim rodičom spolu s maloletými deťmi
odišla v lete 2015 bez úmyslu opustiť manžela napriek ich vzájomným nedorozumeniam. K zhoršeniu

vzťahov došlo vo februári 2016 v dôsledku absolútne nedôstojného správania sa manžela k jej osobe.
Zdôraznila veľmi intenzívny vzťah maloletého R. k maloletej F. aj potrebu, aby dieťa malo pevný a istý
domov. Maloletý R. navštevuje materskú školu v T. a chce byť neustále doma. Popísala denný režim aj
výdavky maloletých detí, poukázala na súčasnú situáciu pri ich odovzdávaní.
Otec maloletých súhlasil s ich zverením do osobnej starostlivosti matky aj s tým, že ich budú zastupovať

a spravovať ich majetok obidvaja rodičia. Požadoval čo najširší styk s maloletými, ktorý mu je nie
umožňovaný napriek existencii neodkladného opatrenia potvrdeného Krajským súdom v Banskej
Bystrici. Vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 40/2016 a výpovede znalkyne R.. L. Z. nepopieral
dôležitú úlohu matky pri starostlivosti o maloleté deti. Navrhol úpravu svojho styku s maloletým R. každýpárny týždeň v mesiaci od štvrtka 10.00 hod. do pondelka 17.00 hod. a s maloletou F. každý párny týždeň
v mesiaci vo štvrtok od 10.00 hod. do 11.00 hod. a v pondelok od 16.00 hod. do 17.00 hod., pričom si
maloletých prevezme v mieste bydliska matky, kde ich aj odovzdá výlučne sám bez prítomnosti iných

rodinných príslušníkov. Požadoval upraviť aj jeho kontakt s maloletými deťmi počas letných prázdnin,
telefonický kontakt a kontakt prostredníctvom T. každý pondelok, stredu a piatok nepárneho týždňa a
každý pondelok a stredu párneho týždňa. Odmietol tvrdenie matky o svojom neslušnom správaní voči
jej osobe a vyvolávaní konfliktných situácií zdôrazniac svoj záujem na rešpektovaní záujmu maloletých
detí a ich práva na stretávanie sa s obidvoma rodičmi, ktoré im momentálne nie je umožnené. Súhlasil

s tým, aby časť z plateného výživného bola použitá na tvorbu úspor maloletých detí.
Kolízny opatrovník maloletých detí zdôraznil maximálne konfrontačný stav medzi rodičmi pri styku
otca s maloletými deťmi aj potrebu vyriešenia problému vzájomnej komunikácie rodičov. Poukázal
na vzájomné animozity medzi rodičmi, ktorí nenadväzovali ani očný kontakt. Situáciu pri preberaní a
odovzdaní maloletých detí v určitých momentoch vnímal ako nedôstojnú a nevhodnú. Pri úprave styku
otca s maloletou F. sa stotožnil s vyjadrením matky s poukazom na útly vek maloletej a skutočnosť, že

je E.. Uviedol, že medzi maloletým R. a otcom existuje citový vzťah aj väzba. Je tu existencia určitých
spomienok, čo tvorí zdravý základ pre rozvíjanie ďalšieho vzťahu medzi otcom a synom; nevidel dôvod
pre to, aby otec naďalej kontakt s maloletým R. neudržiaval.
Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v
spoločnej domácnosti od júna 2015, rozvodové konanie je vedené na Okresnom súde Žilina. Matka

s maloletými deťmi žije u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou.
Šetrenie pomerov v jej domácnosti bolo vykonané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. Q., ktorý
v správe z 11.05.2016 uviedol, že maloleté deti boli zdravé, primerane prosperovali a nezistil žiadne
nedostatky. Sociálne podmienky a prístup matky k výchove detí boli vnímané pozitívne, prostredie za
podnetné a harmonické s odporučením, aby v záujme maloletých detí rodičia pristúpili k uzatvoreniu

rodičovskej dohody. Otec maloletých detí žije sám v L. kompletne zariadenom a udržiavanom byte vo
vlastníctve jeho I.. Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine otca zo dňa 17.01.2017 Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny O. vyplynulo, že otec tvrdil, že matka mu neumožňuje stretávanie s maloletými
deťmi, najmä s maloletým R. v jeho domácnosti, nebol mu umožnený kontakt s maloletými deťmi ani
počas Vianoc 2016. Zo správy toho istého úradu z 03.05.2016 vyplynulo, že maloletý R. má v byte otca

vlastnú postieľku v spálni aj oblečenie, deti tu majú vytvorené podmienky pre hru aj odpočinok. Otec sa
vyjadril, že vie zabezpečiť všetky činnosti spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa, keďže tak robil aj
počas spolužitia s matkou detí. Pracuje v D. Y. Q. B. K. a vie si zabezpečiť svoje pracovné povinnosti
tak, aby sa mohol venovať synovi.
Znalkyňa R.. L. Z. uviedla v znaleckom posudku č. 40/2016, že obidvaja rodičia sú na dobrej mentálnej

úrovni, osobnostne, hlavne v emočnej zložke menej zrelí, menej diferencovaní, s menej vyrovnanou
osobnostnou štruktúrou. Ich nastavenie je subjektivistickejšie, senzitívne, s tendenciou vidieť veci cez
seba. U otca je v popredí praktická inteligencia a schopnosť riešiť skôr konkrétne, nie teoretické
problémy, je u neho vystupňovaná kontrola so snahou usporadúvať a manipulovať. Opačné pohlavie
menej oceňuje a objavuje sa až pohŕdavý devalvujúci postoj k nemu. Ako sociálne dominantnú

vníma mužskú postavu, ale nerozhoduje sa vždy sám za seba, pociťuje tlak z vonkajšieho prostredia,
zviazanosť. Vzťah k deťom je nadradený partnerskému vzťahu v zmysle vzťahu k manželke. Správanie
matky ovplyvňujú neuspokojené túžby a nezdary. V záťaži je u nej prítomná tendencia k stiahnutiu,
nereagovaniu, je opatrnejšia, uzatvorí sa. Voči opačnému pohlaviu nepociťuje hostilitu, zo vzťahu má
obavy. Vo formulácii svojich názorov je zásadová. Lepšie abstrakčné schopnosti ju viac odďaľujú od

reality, javí sa odcudzenejšia životu, slabšie sa orientuje a problematickejšie prispôsobuje. Navonok je
napätejšia a zdržanlivejšia v prejavoch ako otec, u ktorého vystupujú dominantnejšie mužské črty. U
maloletého R. znalkyňa v súčasnej dobe zistila vystupňovanú predovšetkým emočnú nevyrovnanosť
až emotívnu labilitu s následnou neurotizáciou, úzkostnejším prežívaním a senzitivitou. Konflikty
medzi rodičmi, resp. aj starými rodičmi a neschopnosť vyrovnať sa s danou situáciou, ktoré sú hlavne

pred maloletým R. otvorene prezentované, zaťažujú osobnosť detí a do budúcna môžu byť zdrojom
nevyrovnanosti ich duševného vývoja. Citový vzťah rodičov k deťom a detí k rodičom je pozitívny. Otec
má vytvorený k synovi pomerne intenzívny pozitívny vzťah, ktorý je až vlastnícky. Vzťah maloletého
R. k otcovi je tiež pozitívny, ale menej intenzívny. Obidve maloleté deti majú vyvinuté silnejšie citové
väzby k matke, v kontakte s ňou cítia viac blízkosti a istoty. Vzťah medzi rodičmi detí je hlboko narušený

a konfliktný. Pre výkon osobnej starostlivosti sú lepšie osobnostné predpoklady u matky, ktorá má z
psychologického hľadiska lepšie predpoklady aj na zabezpečenie riadneho citového vývoja maloletých
detí. Rodinné prostredie majú vybudované a vytvorené obidvaja rodičia. Maloletý R. sa pri kontakte
javil málo spontánny, jeho komunikatívny blok pravdepodobne súvisel s celkovou situáciou a vnímanímnapätia medzi rodičmi, v prítomnosti matky sa však veľmi dobre adaptoval na situáciu, prostredie i cudziu
osobu, správal sa prirodzene a nenútene. V prítomnosti otca bol v kontakte stiahnutejší, postupne sa
osmelil. Znalkyňa odporučila úpravu kontaktu otca s maloletým R. každý párny týždeň od štvrtka od

10.00 hod. do 17. 00 hod. a s maloletou F. každý párny týždeň vo štvrtok od 10.00 hod. do 11.00
hod. a v nedeľu od 16.00 hod. do 17.00 hod.. V závere znaleckého posudku poukázala na potrebu
posúdenia najmä vhodnosti prítomnosti starých rodičov z otcovej strany pri preberaní a odovzdávaní
detí, čo je okolnosť, ktorá má pravdepodobne nemalý vplyv na vyhrocovanie konfliktných momentov,
ktoré môžu narušiť duševný a mravný vývoj maloletých detí. Poukázala aj na nevhodnosť výchovných

prostriedkov zo strany otca, ktorý sa snaží zaplaviť dieťa nadmernými podnetmi (množstvo ponúknutých
hračiek,aktivít,jedla,ponechanievoľbyvýlučnenadieťa).Prepretrvávaniekonfliktnýchsituáciízostrany
oboch rodičov, či starých rodičov je vysoké riziko neurotizácie a disharmonizácie ďalšieho psychického
vývinu maloletého R., ktorý vyžaduje emočnú istotu. Na pojednávaní dňa 24.02.2017 znalkyňa uviedla,
že niektoré situácie si rodičia maloletého R., najmä jeho nepokoj vykladajú mylne, pričom matka ho
vníma ako dôsledok pobytu u otca. Podľa znalkyne je uvedený nepokoj spôsobený najmä tým, že dieťa

veľmi intenzívne vníma konflikt medzi rodičmi. Pokiaľ by rodičia dokázali spolu vychádzať a neriešili by
partnerský konflikt, ale rodičovský vzťah, mohlo by byť medzi nimi spokojné fungovanie v záujme ich
maloletých detí. Matka má tendenciu nesúhlasiť so stykom detí s otcom, keďže sa jej zdá navrhovaný
časový úsek dosť dlhý. Podľa znalkyne by však bolo ideálne, aby sa otec so synom mohli vidieť aj v
týždni. Pobyt u otca i počas víkendu by mohol byť kratší, ale v tomto konkrétnom prípade je najmä

vzdialenosť medzi bydliskom matky a bydliskom otca. Kontakt otca s maloletou F. je vhodný výlučne
za prítomnosti matky, s prihliadnutím na útly vek dieťaťa a skutočnosť, že je E.. Jedinou prekážkou
budovania tohto vzťahu, keď otec má evidentne záujem o maloleté deti, je komunikácia rodičov a možno
aj zásahy zo strany okolia. Trávenie letných prázdnin maloletého R. so svojím otcom v rozsahu týždňa -
desiatich dní znalkyňa nevidela ako problematické. U maloletej F. by sa ako najvhodnejšie javilo riešenie

počas prázdnin pobytom otca v mieste bydliska matky, resp. v jeho blízkosti. Preberanie a odovzdávanie
detí v inom mieste ako je bydlisko matky by ich mohlo traumatizovať rovnako ako prítomnosť ďalšej
osoby.
Okresnýsúdzistil,žeotecdetímáakoK.naN.L.K.Z.V.T.Y.O.stanovenýpracovnýčasod7.00hod.do
15.30 hod. a v priemere trikrát do mesiaca vykonáva G. Y. T., ktoré sú v pracovný deň od 15.30 hod. do

7.00 hod. a cez sobotu, nedeľu od 7.00 hod. do 7.00 hod. nasledujúceho dňa, pričom za každú Y. T. má
sedemhodinové náhradné voľno. V roku 2016 dosiahol priemerný mesačný zárobok 2.388,22 €. Matka
detí bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok. Obidvaja rodičia mali vyživovaciu
povinnosť len k maloletému R. a maloletej F.. Obidvaja disponovali vhodnými bytovými podmienkami
pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti. Výdavky maloletého R. spojené s návštevou materskej

školy predstavovali príspevok na čiastočnú úhradu tzv. školného 6 € mesačne, stravné 1,05 € na deň,
príspevok na výučbu D. J. 4 € mesačne. Maloletá F. bola v osobnej starostlivosti matky. Obidve maloleté
deti mali bežné výdavky na oblečenie, obuv, hygienu, nákupy hračiek, knižiek. Mimoriadne zvýšené
výdavky neboli zistené, obe deti boli zdravé.
Okresný súd Veľký Krtíš v konaní sp. zn. 12P/88/2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej

Bystrici zmenil neodkladné opatrenie Okresného súdu Veľký Krtíš z 10.03.2016 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/24/2016-145 zo dňa 18.04.2016 tak, že dočasne upravil
styk otca s maloletým R. na každý prvý piatok v tom-ktorom mesiaci od 13.00 hod. do nedele do 17.00
hod. a s maloletou F. každý prvý piatok v mesiaci od 13.00 hod. do 14.00 hod. a každú prvú nedeľu od
17.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.

Zo spisu sp. zn. 4 Em/1/2016 Okresného súdu Veľký Krtíš bolo preukázané, že otec maloletých podaním
zo 14.07.2016 podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi,
o ktorom zatiaľ rozhodnuté nebolo.
Súd prvej inštancie s poukazom na § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 1, 2 , § 36 ods. 1, § 62 a 63 ods. 3
Zákona o rodine maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, keďže ich rodičia napriek tomu,

že sú manželia, nežijú spolu. Pri rozhodovaní zobral do úvahy najmä citové väzby a vývinové potreby
maloletých detí aj stabilitu výchovného prostredia prihliadajúc aj na závery znaleckého dokazovania.
Zastupovanie a správu majetku maloletých detí ponechal okresný súd obidvom rodičom. Pri úprave
styku otca s maloletými deťmi vychádzal z práva rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy,
stretávať sa s ním, keďže rodičia sa o tejto otázke nedohodli. Každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj

pocit spolupatričnosti nielen s matkou, ale aj s otcom. Záruku riadneho vývoja dieťaťa dáva vzájomné
pozitívne pôsobenie rodičov v rámci výchovného procesu. Prihliadal na vek, zdravotný stav, denný režim
maloletých detí aj ich vzťah k rodičom, ako aj k okolnostiam na strane rodičov. Maloletý R. pozná svojho
otca aj prostredie, v ktorom žil a žije jeho otec. Zohľadnil aj vzdialenosť bydliska otca od bydliskamaloletých, keď jedna cesta osobným motorovým vozidlom trvá približne cca 2,5 hod.. Zdôraznil prioritu
záujmu maloletého dieťaťa pri akýchkoľvek postupoch, ktoré sa ho týkajú podľa čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa. Apeloval na rodičov, aby si uvedomili, že ich porozumenie a spolupráca je dôležitým faktorom

pri úspešnej výchove ich detí, pre ktoré sú rodičia vzorom a autoritou. Súd prvej inštancie vychádzal zo
skutočnosti, že každý rodič má zásadne právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času vrátane
víkendov, sviatkov a prázdnin. Toto pravidlo nemohol aplikovať najmä u maloletej F. ako u dieťaťa útleho
veku maximálne naviazaného na osobu matky a aj s ohľadom na vzdialenosť bydliska otca a matky.
Vzhľadom na potrebu udržiavania pravidelných kontaktov s deťmi umožnil súd prvej inštancie kontakt

detí a otca aj prostredníctvom internetovej a telefonickej komunikácie v súlade s Dohovorom o styku s
deťmi z 15.05.2003. V súlade so záujmami maloletých detí a odporúčaním znalkyne upravil styk otca
s maloletými aj počas letných prázdnin s prihliadnutím na ďalšie upevňovanie a prehlbovanie citovej
väzby medzi ním a maloletými. Vychádzajúc zo skutočnosti, že napriek nariadenému neodkladnému
opatreniu sa styk otca s deťmi pravidelne nerealizuje, uložil súd pre prípad nemožnosti realizácie styku
rodičov túto skutočnosť oznámiť a poskytnúť si náhradný termín.

Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal súd prvej inštancie zo zárobkových schopností a možností otca
a odôvodnených potrieb maloletých detí prihliadajúc na zásadu rovnakej životnej úrovne. U maloletého
R. zohľadnil výdavky spojené s návštevou predškolského zariadenia, u obidvoch maloletých detí ich
potreby spojené s fyzickým rastom aj psychickým vývinom. Okresný súd ustálil, že je v možnostiach
a schopnostiach otca platiť na výživu mal. R. 200 € mesačne a na výživu mal. F. 150 € mesačne a na

tvorbu úspor každému z maloletých po 100 € mesačne, všetko od podania návrhu na začatie konania
08.04.2016. U matky zobral do úvahy plnenie vyživovacej povinnosti výkonom osobnej starostlivosti a
jej zárobkovými schopnosťami a možnosťami obmedzenými pre čerpanie materskej dovolenky.
Za nedôvodné považoval súd prvej inštancie priznanie výživného na maloleté deti spätne s poukazom
na § 77 ods. 1 tretiu vetu Zákona o rodine. Pokiaľ matka s maloletým R. opustila spoločnú domácnosť,

po narodení maloletej F. v V. XXXX jej žiadne okolnosti nebránili podaniu návrhu na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na súde. Matka tvrdila, že po odchode od otca využívala na nutné
výdavky financie zo spoločného účtu a vlastný účet si založila v auguste 2015, keď otec na maloleté
deti neprispel dobrovoľne žiadnou čiastkou; iné dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné určenie
výživného neuviedla. Okresný súd zdôraznil, že medzi dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle

konštantnejjudikatúryprespätnépriznanievýživnéhonajdlhšiezadobu3rokovododňazačatiakonania
v prípade maloletého dieťaťa patrí napr. objektívna nemožnosť podať návrh na určenie výživného z
dôvodu nevedomosti navrhovateľa miesta, kde žije povinná osoba, alebo z dôvodu zlého zdravotného
stavu. Takéto okolnosti preukázané neboli.
Nedoplatok na výživnom za čas od 08.04.2016 do 03.03.2017 vyčíslil súd prvej inštancie čiastkou 2.968

€ po odpočítaní sumy 80 €, ktorú otec od mája 2016 titulom výživného matke poskytoval. Rovnako súd
vyčíslil nedoplatok na výživnom určenom na tvorbu úspor pre každé z maloletých detí čiastkou 1.076,50
€. Splácanie dlhu na výživnom a úhradu dlhu na tvorbu úspor do 31.05.2017 umožnil súd prvej inštancie
s poukazom na § 232 ods. 3,4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v súvislosti s priemerným
mesačným zárobkom dosahovaným otcom maloletých detí a s prihliadnutím na výdavky vzniknuté na

zabezpečenie jeho potrieb, keď podľa vlastného vyjadrenia úspory nemá.
Rozhodnutie o náhrade trov konania štátu zdôvodnil súd prvej inštancie tak, že otec zaplatil preddavok
na znalecké dokazovanie vo výške 300 € a matka spĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdneho
poplatku. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „ CMP“).

Súd prvej inštancie zamietol návrhy otca aj matky na doplnenie dokazovania, nakoľko nesmerovali k
preukázaniu skutočností týkajúcich sa najmä rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi, ktoré boli
preukázanénajmävykonanýmznaleckýmdokazovaním,akoajpredloženýmilistinnýmidôkazmi,pričom
otázku preberania a odovzdávania maloletých detí pri svojom výsluchu objasnila znalkyňa. Rodičmi
navrhnuté dôkazy považoval okresný súd za predlžujúce súdne konanie.

2. Matka maloletých detí vo včas podanom odvolaní proti tretiemu, siedmemu a deviatemu výroku
rozsudku súdu prvej inštancie namietla, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Nesúhlasila s rozsahom úpravy styku otca s maloletými deťmi tvrdiac, že znalkyňa aj kolízny opatrovník
mali len obmedzenú možnosť utvoriť si skutočný obraz o priebehu stretnutí otca s maloletými deťmi,
napriek ktorej konštatovali veľkú vyhrotenosť situácie medzi matkou a otcom. Súd prvej inštancie podľamatky rozšíril styk otca s maloletou F. hoci možno predpokladať, že deti budú výraznejšie vystavované
veľmi vyhroteným stresovým situáciám negatívne vplývajúcim na ich vývoj. Vytkla súdu prvej inštancie
jeho nezáujem o oboznámenie sa s priebehom stretnutí otca s maloletými. K odôvodneniu súdu, že ide

o predmet konania o výkone rozhodnutia zopakovala, že konfliktné situácie boli od začiatku vyvolávané
zo strany otca. Otec v dome obývanou matkou bez jej prítomnosti hľadal dokumenty, pričom mail o
ich náleze adresovaný svojej právnej zástupkyni poslal omylom matke. Pri ochorení maloletého R.
matka umožnila otcovi stretnutie v dome a ponúkla mu náhradný termín, on podal trestné oznámenie.
Na preukázanie nepodložených obvinení vo vzťahu k rodičom matky súd prvej inštancie odmietol

oboznámiť sa s príslušnými spisovými materiálmi a vypočuť rodinných príslušníkov matky. Vyhrocovanie
situácie zo strany otca viedlo k postupnému zvyšovaniu napätia pri odovzdávaní maloletých detí, matka
má pri takýchto stretnutiach z otca strach. Začala pri nich používať diktafón a na dome boli nainštalované
kamery. Otec sa pri realizácií styku viac ako polovicu času venuje útokom na matku a direktívne trvá
na realizácii styku. Pri plači maloletej F. obviňuje matku, že dieťa na styk nedostatočne pripravila. Ak je
maloletýR.smutný, jehootectopripisujetomu,žematkahonechcepustiťdoO..Požiadalaopripustenie

audiozáznamov (nahrávky zo dňa 22.09.2016, 06.10.2016, 11.03.2017) ako dôkazného prostriedku v
zmysle nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 1774/14. Poukázala na snahu poskytovať
otcovi náhradný termín stretnutí s deťmi aj na to, že otec nahráva deti prakticky od začiatku. Na jednom
zo stretnutí s maloletými otec veľkú časť času útočil na R.L., stojaceho v tichosti niekoľko metrov od nej
napriek tomu, že otec prišiel so svojím N. a T.. Zdôraznila článok 5 písm. e/ Zákona o rodine a § 3 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že otec výrazne zasahuje do integrity matky detí, porušuje právo na
jej súkromie, ochranu osobnosti a uráža ju, čo má negatívny dopad na zdravý psychický vývoj detí. Otec
si maloleté deti nahráva ihneď pri ako s nimi prichádza do kontaktu. Drží mobilný telefón pred sebou a
smeruje k dieťaťu na rozdiel od matky, ktorá má diktafón položený na múriku, prípadne v ruke tak, aby
deti túto skutočnosť nevnímali, na čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol.

Namietla primeranosť dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ohľadom výroku týkajúceho sa
realizácie telefonických hovorov súčasne so T. komunikáciou, keďže k rozšíreniu návrhu zo strany
právneho zástupcu došlo až v rámci písomnej záverečnej reči doručenej súdu v deň vyhlásenia
rozsudku. Súd neposudzoval otázku vhodnosti týchto hovorov k veku maloletých detí a nezaoberal sa
vyjadreniami matky týkajúcimi sa primeranosti komunikácie otca s maloletými deťmi. Maloletý R. od

telefónu odbieha preferujúc hru s hračkou pred dlhodobejším rozhovorom. Maloletá F. v súčasnosti
nevie rozprávať, telefón považuje za hračku, ktorú dáva do úst, alebo hodí na zem. Podľa výpisu
hovorov od operátora predloženého otcom na pojednávaní v júni 2016 telefonické hovory prebiehali
v rozsahu pár minút až 20 minút. Namietla, že okresný súd určil termín telefonických hovorov bez
odôvodnenia určeného času a zistenia režimu detí. Otec nekomunikuje primerane, preto úprava styku

formou telefonickej a elektronickej komunikácie nie je v prospech maloletých.
PoukázalanazmenyvsprávanímaloletéhoR.vsúvislostisrealizácioustykusotcom(dieťajenepokojné
v čase, keď mu matka oznámi, že pôjde k otcovi do O., po jeho návrate matka zaznamenáva nadmernú
fixáciu na jej osobu, nepokoj, rôzne fóbie najmä z hluku a Y., ktoré sú zachytené v rámci znaleckého
posudku R.. Z.). Aj ťažšia adaptácia maloletého v materskej škole prebiehala podľa matky v dôsledku

zažívania stresových situácií vyvolávaných otcom. Traumatizujúce okolnosti rozpadu rodiny a otcove
správanie voči matke by mohli byť pre maloletých vysoko rizikové, mohli by viesť k poruchám emócií
a správania s dopadom na ďalší vývoj oboch maloletých. Klinická psychologička Y.. F. H. v správe z
03.04.2017 konštatuje pretrvávanie anxiózne fóbických reakcií a porúch správania pri traumatizujúcich
zážitkoch súvisiacich s disharmonickou situáciou v primárnej rodine.

Namietla tiež záver súdu prvej inštancie o tom, že deti nemajú nárok na spätné určenie výživného.
Poukázala, že odišla zo O. prakticky bez vecí pre deti a otec bez jej vedomia vybral peňažné prostriedky
z účtu vo výlučnom vlastníctve matky, odkázanej v súčasnosti iba na rodičovský príspevok. Maloleté deti
neustále rastú, je potrebné dokupovať im oblečenie aj obuv. Okresný súd neprihliadol na to, že otec
tvrdenie o čerpaní peňazí matkou zo spoločného účtu nijako nepreukázal. Navrhla, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka fakticky priznáva svoju osobnú nevraživosť
a negatívny postoj k nemu, sleduje pretrhnutie citových väzieb maloletých detí s otcom, keď
principiálnenesúhlasísakýmkoľvekrozsahomaspôsobomichstretávania.Vrámciodvolaciehokonania

produkovala nový dôkaz z vyšetrenia mal. R. na základe podkladov tlmočených psychologičke Y. H.
matkou; zdôraznil, že dieťa nebolo nikdy vyšetrené spoločne s otcom, hoci matka na vyšetrení prítomná
bola. Poukázal tiež na to, že maloletý bol naposledy v bydlisku otca (vo svojom pôvodnom domove)
03.11.2016.Poprel, že jeho príbuzní chodia do bydliska matky, čakajú v aute. Otec a syn sa počas stretnutia nesmú
vzdialiť od matky, ktorá ich sleduje a do diktafónu rozpráva čo chce. Ak je maloletý chorľavý a okrem
fyzických problémov má aj psychické, je to dôsledok osobnej a výlučnej starostlivosti matky, ktorá

postupne so svojou rodinou odrezáva maloleté deti od ich otca. Spomienky dieťaťa v súvislosti s otcom
sú v príkrom rozpore s tým, čo mu podsúva matka. Matka synovi zapína televízor v čase, keď s ním otec
telefonuje, aby odpútala jeho pozornosť. Matka svoje nevhodné správanie pri stretnutiach stupňuje, deti
manipuluje, do vlastného diktafónu diktuje veci, ktoré sa nedejú. V pozícii prosiaceho otca sa pri stretnutí
s deťmi nesprával a nespráva arogantne. Poprel, že maloletá F. pri stretnutí s ním plače, dieťa kopíruje

správanie svojho brata R., čoho dôkazom sú videá. Takisto si svoje deti odfotí, keď ich už ich nemá vo
svojej domácnosti a vidí ich raz za mesiac pred bráničkou.
Pri jeho pokusoch o neponižujúce stretnutia s deťmi sú prítomní rodina matky, farár, susedia; v takom
prostredí si nemôže dovoliť niečo voči matke povedať. Pre postoj matky sa nemôže so svojimi deťmi
plnohodnotne stretávať, byť a hrať sa s nimi, rozprávať, jesť, ísť na výlet, na bicykel, viesť ich a
vysvetľovať im.

V roku 2017 otec s deťmi telefonoval len 2 krát chvíľočku. Pri telefonáte so synom nie je žiaden problém
v komunikácii, kým matka nezloží a potom otcovi nezdvihne. Matka nemá v ničom oporu pre tvrdenia,
že telefón a skype s maloletými deťmi bude na ne vplývať veľmi nepriaznivo. Tvrdenia matky o psychike
a nepokoji syna po návrate od otca sú nepodložené, pretože maloletý R. bol u otca v O. naposledy v
novembri 2016.

Výživné otec platí v zmysle rozsudku. Matka preto nie je odkázaná na rodičovský príspevok. V konaní
pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že disponovala peniazmi a účtami, od otca nežiadala
peniaze a sama nemala jasno, či odišla alebo neodišla zo spoločnej domácnosti natrvalo. Neboli preto
dané dôvody osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného.
Matka odvolaním deklaruje neochotu k ústretovosti pri stretávaní sa otca s maloletými deťmi, ktoré sa

deje pod prísnym dohľadom matky pred bránou jej domu a pod kamerami s prísnym zákazom, aby sa
otec s deťmi vzdialil obďaleč a pod tlakom na otca, že je tam nastúpená celá skupina ľudí na to, aby
mu zabránili, aby sa rozhodol inak. Matka predbežné opatrenie rešpektovala len do júna 2016. Klame,
že má z otca strach, pretože napr. 10.09. 2016 nechala obe deti otcovi na hodinu. Išiel s nimi a rodičmi
do dediny, ona stála s Q. v bránke pred domom. Ak sa otec venuje viac maloletému R., matka povie

do diktafónu „nemá záujem o F.“.

4.Matkavreplikepoukázalanaúčelovosťtvrdeníasubjektívnosťhodnoteníotcamaloletých,ktoréniesú
podložené a preukázané. Jeho snaha očierniť matku detí a vykresliť ju v zlom svetle pretrváva už dlhšie.
Práve otec svojím necitlivým, dehonestujúcim, manipulatívnym až agresívnym spôsobom správania voči

matke v prítomnosti detí spôsobil, že maloletý R. v súčasnosti (posledného polroka) odmieta dlhší pobyt
s otcom mimo svojho súčasného bydliska. Podľa znaleckého posudku otec vníma dieťa ako prostriedok,
nie cieľ svojho snaženia.

5. Otec v duplike uviedol, že svoje deti nemal slobodne, voľne, spontánne od novembra 2016. Aj

keď sa každý jeden určený čas na stretnutie do miesta bydliska matky dostavil, nemohol prvú hodinu
spoločného stretnutia odísť spred bráničky. Chce sa svojim deťom venovať, chce ich viesť k športu a k
prírode. Manželka mu narodenie dcéry zo T. XX.XX.XXXX oznámila v C. XX.XX.XXXX; nevedel, že je v
pôrodnici, hoci jej nespočetne krát volal a písal e-maily. Následne podrobne opísal okolnosti zoznámenia
s manželkou, spôsob trávenia ich voľného času, obdobie spolužitia po uzavretí sobáša.

K vzťahu s mal. R. uviedol, že je to slovami ťažko opísateľný vzťah otca a syna. Dieťa mu chýba a
urobí všetko preto, aby sa mohol podieľať na jeho výchove a tráviť s ním čas, hoci nie je príjemné
chodiť neustále po súdoch a zdôverovať sa neznámym ľuďom. Opísal ako zabezpečoval starostlivosť o
maloletého a trávil s ním čas od jeho narodenia. Matku dieťaťa odbremeňoval nákupmi, starostlivosťou o
maloletého, chodením do poradne, praním a žehlením, varením. Maloletý má svojho otca rád, trpezlivo

s ním telefonoval a takmer v každom telefonáte sa dožadoval cesty do O.. Po iniciovaní súdneho sporu
ohľadom stretávania matka telefonovaniu bráni.
Veľmi rád má aj dcéru a chýba mu, čo zažíval pri malom R. (uspávanie, vstávanie v noci, prebaľovanie,
žehlenie, pranie plienok, pozeranie ako sa hrá a zaspáva, ako rastie). Podľa predbežného opatrenia
maloletú kočíkoval, kým nezačala chodiť, sám bez manželky, ktorá s ním kočíkovať odmietla. Potom

nasledovala fáza, že matka dieťaťa hodinu iba stála bez pohybu pri bráničke pod kamerou, nechcela dať
kočík a dieťa držala na rukách. Sledovala ich celá jej rodina a cudzí pán Z.. Jej matka zobrala a zavrela
R. do domu. Otec sa s F. hrá, naháňajú sa pred bráničkou alebo po chodníku, preto je presvedčený,
že prítomnosť matky pri stretnutiach pre F. nie je potrebná. Matka uviedla, že nemá záujem stretať sas otcom v súvislosti s realizáciou jeho stretávania s ich deťmi, čím poprela svoju vôľu byť prítomná pri
stretávaní otca s maloletými.
Navrhol, aby sa súd a kolízny opatrovník prišli pozrieť na jeho stretnutie s deťmi v prvý piatok v mesiaci.

6. Otec podal odvolanie proti štvrtému, siedmemu, deviatemu a desiatemu výroku rozsudku súdu
prvej inštancie tvrdiac, že konanie na súde prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) a dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), keď
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
g/ CSP; v konečnom dôsledku súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
Otec súhlasil s povinnosťou tvoriť úspory maloletým deťom, ale s poukazom na (bližšie neoznačenú,

pozn.odvolaciehosúdu)konštantnújudikatúrukaplikácii§63ods.3Zákonaorodineavzáujmeochrany
majetkových záujmov maloletých detí navrhol doplnenie rozsudku o výrok: „Súd určuje, že do doby
plnoletosti maloletého R. nar. XX.XX.XXXX a maloletej F., nar.XX.XX.XXXX je potrebný na nakladanie
s prostriedkami na týchto osobitných účtoch maloletých súhlas súdu“.
Úpravu stretávania s maloletými deťmi v siedmom výroku rozsudku okresného súdu otec v odvolaní s

odkazom na aktuálny odmietavý postoj matky voči jeho osobe označil za problematickú tvrdiac, že vo
vzťahukmaloletejF.nevychádzazpreukázateľnéhoskutkovéhostavu.Takýtorozsahúpravystretávania
nekorešponduje s odôvodnením, v ktorom okresný súd apeluje na právo každého rodiča na minimálne
polovicu voľného času dieťaťa. Navrhol rozšírenie svojho stretávania s maloletými deťmi, do pondelka
do 17.00 hod. s maloletým R., ktorý kvôli častej chorobnosti nenavštevuje materskú školu pravidelne.

Podľa otca tento návrh neodporuje záverom znaleckého dokazovania, je v záujme mal. R. a budovania
jeho vzťahu s otcom. Pri maloletej F. poprel potrebu úpravy stretávania v prítomnosti matky, ktorá
sa prakticky nikdy nerealizuje, keďže matka trvá na trávení času stretnutia s dcérou pred bráničkou
rodinného domu. Pre deti je nemysliteľné trávenie dvoch hodín na jednom mieste na chodníku pred
domom, čo je nedôstojné pre všetkých zúčastnených. Matka tu vždy stojí v spoločnosti ďalších osôb. Z

kamerového a zvukového záznamu vyplýva, že maloletá F. nie je fixovaná na prítomnosť matky, kopíruje
správanie staršieho R.. Navrhol preto úpravu stretávania s maloletou F. počas celkovo 4 hodín každý
druhý týždeň bez prítomnosti matky.
Namietol aj rozsah úpravy stretávania s maloletými deťmi počas letných mesiacov, ktorý neumožňuje
trávenie dovolenky pri mori, alebo v horách. Žiadna cestovná kancelária ani súkromný ubytovateľ pri

mori neposkytujú pobytové zájazdy v trvaní 5 dní.
Tvrdil, že matka mu neumožňuje ani telefonovanie a kontakt cez T. s odôvodnením, že rozsudok nie je
právoplatný; uplynulé 3 mesiace tohto roka mu umožnila telefonovať dvakrát.
Za zmätočné považoval rozhodnutie v tom, že sa bežná úprava stretávania prekrýva s úpravou
stretávania počas letných mesiacov, čo si matka môže vysvetľovať tak, že otec bude mať právo byť s

deťmi počas leta jedine prvých 5 dní v mesiaci júl a v mesiaci august. Navrhol preto úpravu stretávania s
maloletým R. každý párny týždeň mesiaca od štvrtka 10.00 hod. do pondelka do 17.00 hod. nepretržite
a s maloletou F. každý párny týždeň v mesiaci vo štvrtok od 10.00 hod. do 12.00 hod. a v pondelok od
15.00 hod. do 17.00 hod. nepretržite bez prítomnosti matky s tým, že počas letných mesiacov je okrem
bežnej úpravy stretávania oprávnený stretávať sa s deťmi v júli toho-ktorého roka od 01.07. od 9.00 hod.

do 10.07. do 18.00 hod. a v auguste od 01.08. od 9.00 hod. do 10.08. do 18.00 hod. a s maloletou F.
01.07. od 9.00 hod. do 11.00 hod., 10.07. od 15.00 hod. do 17.00 hod., 01.08. od 9.00 hod. do 11.00
hod. a 10.08. od 15.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky, keď otec maloleté deti prevezme pred
bytom v bydlisku matky, kde ich aj odovzdá. Navrhol zmenu rozsudku súdu prvej inštancie o možnosť
kontaktu s maloletými deťmi telefonicky alebo prostredníctvom internetovej komunikácie T. v nepárny

týždeň v stredu a piatok od 17.45 hod. do 18.00 hod. a v párny týždeň v pondelok a stredu od 17.45
hod. do 18.00 hod. s uložením povinnosti matke zabezpečiť túto formu kontaktu písomným oznámením
e-mailovej adresy a prihlasovacieho hesla otcovi a v určenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletých
detí pri uvedenom technicko-komunikačnom prostriedku. Navrhol tiež, aby súd uložil matke povinnosť
umožniť otcovi náhradu takto vymedzeného času v prípadoch, keď neumožní telefonovať alebo T. s

deťmi, a aby bol tento výrok doplnený tak, že „Matka je povinná otcovi deti v prípade, ak nebude možné
z dôvodu na jej strane a na strane maloletých detí styk uskutočniť, alebo skontaktovať sa s deťmi
telefonicky alebo prostredníctvom T. poskytnúť otcovi náhradný termín v lehote do konca nasledujúceho
mesiaca“. Argumentoval záujmom maloletých detí, ich prospechom a istotou otca, že ide o minimálneminimum času, ktorý chce byť s deťmi a vychovávať ich. Navrhol preto zmenu rozsudku súdu prvej
inštancie.
V podaní zo 06.04.2017 otec uviedol, že odvolanie opravuje v časti týkajúcej sa úpravy stretávania s

maloletými deťmi počas letných mesiacov tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým R. každý párny
týždeň v mesiaci od štvrtka od 10.00 hod. do pondelka do 17.00 hod. nepretržite a s maloletou F. každý
párny týždeň v mesiaci vo štvrtok od 10.00 hod. do 12.00 hod. a v pondelok od 15.00 hod. do 17.00
hod. nepretržite bez prítomnosti matky. Počas letných mesiacov je, okrem bežnej úpravy stretávania sa
s deťmi, oprávnený stretávať sa nepretržite v júli toho-ktorého roku od 01.07. od 9.00 hod. do 10.07. do

18.00 hod. a v auguste od 01.08. od 09.00 hod. do 10.08. do 18.00 hod. a s maloletou F. 01.07. od 9.00
hod. do 11.00 hod., 10.07. od 15.00 hod. do 18.00 hod., 01.08. od 9.00 hod. do 11.00 hod. a 10.08. od
15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky, keď si maloleté deti prevezme pred bytom v bydlisku
matky, kde ich matke odovzdá.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolacie dôvody nie sú konkretizované. S

požiadavkou otca na rozšírenie spôsobu a času stretávania sa s maloletými deťmi nesúhlasí z dôvodov
uvedených v jej odvolaní. Za súčasných okolností považuje za najvhodnejšie stretávanie v zmysle
predbežného opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14.12.2016 č. k. 15CoP/57/2016-93, ktoré
zohľadňuje závažnosť aktuálnej situácie a nastavenia vzťahov medzi rodičmi a deťmi a narušenosť
rodinných vzťahov. Uviedla, že tento stav je spôsobený práve spôsobom, akým sa otec snažil o

realizáciu stretávania s deťmi a jeho direktívnym až násilným presadzovaním, ktorým škodí maloletým
deťom aj sebe. Poukázala na závery znaleckého posudku týkajúce sa charakterových vlastností
otca detí, ktorý je egocentrickou a subjektivisticky nastavenou osobou neschopnou chápať hľadisko
druhých. Otec presadzuje svoje vlastné požiadavky bez ohľadu na momentálny stav detí. Maloletý R.
od 01.12.2016 odmieta s otcom ísť a nasadnúť do auta. Akékoľvek rozšírenie styku za danej situácie

je kontraproduktívne, rozširovanie vzťahu otca a detí by sa malo diať postupne najprv v bydlisku
maloletých detí, neskôr v širšom okolí a následne v bydlisku otca, najskôr v kratšom trvaní a intervaloch
s ich postupným predlžovaním. Poukázala na existenciu množstva zájazdov/dovoleniek trvajúcich rôzny
počet dní. Vzhľadom na odmietanie maloletého dieťaťa ísť s otcom čo i len na víkend si matka vie
ťažko predstaviť presadenie napr. dvojtýždňovej dovolenky mimo jeho bydliska. Znalkyňa sa vyjadrila,

že odlúčenie maloletého R. na viac ako desať dní by nebolo dobré. Tento záver bol vyslovený v čase,
keď bol maloletý R. ochotný k otcovi nasadnúť do auta.
Nesúhlasila s realizáciou stretávania bez prítomnosti matky, ktorá dáva deťom určitý pocit bezpečia
a istoty, čo je v prospech ich otca, keďže deti môžu byť vo väčšej fyzickej a psychickej pohode,
umožňujúcej lepšie nadväzovanie a prehlbovanie vzťahu s deťmi. Zopakovala svoj postoj ku kontaktu

otca a detí prostredníctvom telefónu a T., keď je otázna vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia. Táto forma
je vzhľadom na vek maloletej F. absolútne nevhodná a nerealizovateľná a súdne rozhodnutie bude viesť
jedine k vyvolávaniu konfliktných situácií. Otec sa bude domáhať plnenia rozhodnutia, hoci nie je možné
vynútenie takejto pozornosti maloletých.

8. Otec v replike poukázal na to, že matka deklaruje, že nechce umožňovať stretávanie otca s maloletými
deťmi, bráni mu a neumožňuje ho ani v najmenšom rozsahu v zmysle aktuálneho neodkladného
opatrenia, v čom mieni pokračovať. Citoval časti znaleckého posudku č. 40/2016 znalkyne R.. Z.,
týkajúce sa osobnosti matky zdôrazniac jej podozrievavosť, podceňovanie manžela. Poukázal na
výpoveď znalkyne vysvetľujúcu nevyhnutnosť oboch rodičov pre maloleté deti a dôležitosť role otca v ich

výchove. Zdôraznil potrebu rešpektovať právo maloletých detí stretávať sa so svojím otcom v najširšej
možnej miere zvlášť teraz, kým nemajú povinnú školskú dochádzku, ktorá prirodzeným spôsobom
obmedzí rozsah času tráveného osobne s ich otcom. Zopakoval tvrdenia o marení súdom upraveného
styku otca s deťmi ich matkou, jej snahe zlikvidovať otca a útočiť na neho. Poprel nevhodnosť svojho
správania. Poukázal na ciele výchovy dieťaťa sformulované v čl. 29 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a

najlepšízáujemmaloletýchdetínarozšírenírozsahuúpravystretávaniasichotcom,ktorésanerealizuje,
čo v podstate zhodne uvádzajú obaja rodičia (každý z nich tvrdí iné dôvody).

9. Matka v duplike zopakovala, že replika otca predstavuje jeho účelové tvrdenia a subjektívne
hodnotenia, ničím nepodložené a nepreukázané. Poprela pravdivosť tvrdení otca, ktorý svojvoľne

vykladá a hodnotí závery a pasáže znaleckého posudku. Poprela aj jeho tvrdenia o marení súdom
upraveného styku s maloletými. Ak je možné hovoriť o útočných a likvidačných cieľoch, tak jedine na
strane otca, ktorý podal množstvo podaní, či už trestných oznámení, alebo na Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou.10. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok (§ 65, § 66

CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 177 ods. 2 písm. c))
dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a odvolanie otca je dôvodné sčasti, preto napadnutý
rozsudok v časti tretieho výroku, vo štvrtom výroku, v časti deviateho výroku a v desiatom výroku ako
vecne správny potvrdil (§ 387 CSP) a v siedmom výroku zmenil, lebo neboli splnené podmienky na
jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie (§ 388 CSP). Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil

skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a
vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami odvolateľov v odvolaniach odvolací súd dopĺňa ďalšie
dôvody.

11. Právo styku dieťaťa s rodičom vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, najmä

však z čl. 8 (právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením
nezákonných zásahov) a čl. 9 bod 3 (právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo od dvoch rodičov
udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa).
Rozpadom rodiny nemôže dôjsť k zásahu do výkonu rodičovských práv a povinností rodiča, ktorému
maloleté dieťa nie je zverené. Základným prvkom rodinného života je vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z

blízkosti toho druhého. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú,
ak nie je biologickému rodičovi a dieťaťu dovolené stýkať sa, resp. len zriedka. Európsky súd pre
ľudsképrávaopakovanekonštatoval,žejevzáujmedieťaťa,abyudržiavalorodinnézväzkysodlúčeným
rodičom (Gorgulu vs. Nemecko), resp. dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah
ku každému z rodičov (Hansenova vs. Turecko).

Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo dieťa vidieť, právo na prístup k
dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania a výlučne výchovne na dieťa počas
tohto času pôsobiť. Úprava styku rodiča s dieťaťom autoritatívnym súdnym rozhodnutím je subsidiárnym
riešením pre prípady, ak sa rodičia o styku nedohodnú. Striktná a vykonateľná úprava stretávania
eliminuje ďalšie potencionálne dohadovanie medzi rodičmi, ktoré by zbytočne zaťažovalo dieťa.

12. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch
týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi je najlepší záujem dieťaťa. Na najlepší záujem dieťaťa
odkazuje Dohovor o právach dieťaťa aj v článku 18 (rodičovská zodpovednosť). Výbor pre práva

dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 13 (2011) o práve na ochranu pred všetkými formami násilia
upozornil, že „posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa zo strany dospelého nesmie prekonať povinnosť
rešpektovať všetky práva dieťaťa vyplývajúce z Dohovoru“. Koncepcia najlepšieho záujmu dieťaťa má
zložku hmotného práva, procesného práva a základného výkladového právneho princípu. Hmotné právo
zakladá právo dieťaťa na posúdenie jeho najlepšieho záujmu a jeho prvoradé zohľadnenie v situácii,

keď sa s cieľom rozhodnúť o danej veci posudzujú rôzne záujmy. Ako konštatuje Výbor pre práva
dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29.05.2013 o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie
jeho najlepšieho záujmu (č. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) obsah komplexného pojmu na
najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Najlepší záujem dieťaťa ako
pružný a adaptabilný pojem treba prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa,

zohľadniť jeho osobný kontext, situáciu a potreby. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je jedinečnou
činnosťou, ktorú treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého
dieťaťasúvisiacichsjehoindividuálnymicharakteristikami,napríkladvekom,pohlavím,stupňomzrelosti,
skúsenosti, telesným, zmyslovým alebo intelektuálnym postihnutím, sociálnym kontextom, v ktorom
dieťa žije (prítomnosť alebo absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s rodičmi, prostredie, v ktorom

dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď. Do posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa zahŕňame aj jeho
názory, identitu, starostlivosť, ochranu a bezpečnosť dieťaťa, jeho zraniteľnosť (zdravotné postihnutie,
príslušnosť k menšinovej skupine, štatút utečenca alebo žiadateľa o azyl, obeť násilia, život na ulici,
atď.), právo na zdravie, na vzdelanie.

13. Aj v kontexte potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné posúdiť a určiť najlepší
záujem dieťaťa (čl. 9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni právo dieťaťa na rodinný
život.Dieťaoddelenéodrodičamáprávonapravidelnéudržiavanieosobnýchvzťahovapriamychstykov
s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom (čl. 9 ods. 3).14. K odvolaniu matky proti úprave rozsahu a formy styku otca s maloletými deťmi udáva odvolací súd
nasledovné:

Súdprvejinštancievdostatočnomrozsahuvykonaldokazovaniepotrebnénariadnezistenieskutkového
stavu vychádzajúc nielen z tvrdení obidvoch rodičov maloletých detí, ale aj z množstva ďalších dôkazov,
zohľadňujúc najlepší záujem maloletých. Matka nielen počas konania pred súdom prvej inštancie, ale
aj v odvolacom konaní zotrvala na návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom detskej lekárky R..
K. za účelom preukázania komunikácie medzi rodičmi. Odvolací súd poukazuje na to, že narušená

komunikácia rodičov je viac ako zrejmá z obsahu celého súdneho spisu. Ani výsluch riaditeľky materskej
školy pani H. k otázke adaptácie maloletého R. v predškolskom zariadení nebol nutný. Medzi rodičmi
nebolo sporné, že maloletý R. sa v súlade so správou materskej školy (výpoveď právnej zástupkyne
matky na pojednávaní 24.02.2017) aj oznámením predškolského zariadenia z 23.02.2017 (č. l. 268
súdneho spisu) v materskej škole adaptoval ťažšie. Nemožno prehliadnuť, že problémy v rodine
pretrvávajú minimálne od leta 2015, mal. R. začal navštevovať MŠ na základe rozhodnutia matky

od 02.09.2016 po tom, ako vedela, že sa nevráti do miesta pôvodného bydliska rodiny v O.. Zo
znaleckého posudku č. 40/2016 znalkyne R.. L.F. vyplýva, že maloletý R. má v kontakte s inými
ľuďmi spočiatku adaptačné problémy, ktoré nie je možné pripisovať výlučne narušenej komunikácii
jeho rodičov. Vypočutie rodičov matky a jej sestry s manželom podľa dôkazného návrhu predneseného
matkiným právnym zástupcom na pojednávaní 24.02.2017 k otázkam, ako dochádza k odovzdávaniu

a preberaniu detí pri realizácii ich styku s otcom vzhľadom na nepopieranú nevraživosť a narušenú
komunikáciu rodičov (nenadväzujú ani očný kontakt) nebolo nutné tak, ako nebolo nutné oboznámenie
obsahu priestupkových spisov na vykreslenie súčasnej situácie medzi rodičmi. Vykonanie dokazovania
audiozáznamami (bez ohľadu na to, či sú zhotovené otcom detí alebo ich matkou) tiež nebolo potrebné,
lebo problémy pri realizácii styku aj pri odovzdávaní detí deklarovali obidvaja rodičia. Navyše matka

na jednej strane poukazuje na zásahy otca do jej integrity a integrity maloletých detí zhotovovaním
audio-, resp. videozáznamov, na druhej strane ona sama postupuje presne rovnako a zhotovuje nielen
audiozáznamy za pomoci diktafónu, ale priebeh týchto stretnutí kontroluje aj kamera nainštalovaná
počas tohto súdneho konania na rodinnom dome, ktorého podielovou spoluvlastníčkou je matka.
Súd prvej inštancie pri úprave styku otca s maloletými deťmi vychádzal nielen z výpovedí rodičov

nachádzajúcich sa v súdnom spise, ale aj z osobného vyšetrenia obidvoch rodičov aj maloletého
R. u znalkyne-psychologičky, ktorá nepochybne disponuje potrebnými odbornými vedomosťami a
skúsenosťamia(narozdielodrodičov)ajnevyhnutnýmnadhľadom.Akbymalaznalkyňalenobmedzenú
možnosť utvoriť si skutočný obraz o priebehu stretnutí otca s deťmi ako tvrdila odvolateľka, nemohla
by riadne a včas splniť uloženú znaleckú úlohu (závery znaleckého posudku matka v súdnom konaní

relevantným spôsobom nespochybnila).
Pokiaľ odvolateľka namietala, že maloleté deti budú úpravou (rozšírením) styku s otcom ešte výraznejšie
vystavované veľmi vyhroteným stresovým situáciám, odvolací súd pripomína, rovnako ako znalkyňa,
kolízny opatrovník a súd prvej inštancie, že tieto stresové situácie a napätie vytvárajú (v dôsledku zrejmej
vzájomnej osobnej nevraživosti, pozn. odvolacieho súdu) výlučne rodičia pri odovzdávaní a preberaní

maloletých detí, resp. pri realizácii styku otca s maloletou F., ktorý prebieha (čo matka nevyvrátila)
na chodníku pred domom obývanou matkou. Stresové situácie vyplývajú z narušeného partnerského
vzťahu rodičov, vzťah maloletých detí k matke ani k otcovi narušený nie je. V tejto súvislosti odvolací
súd pripomína, že k realizácii styku otca a maloletej F. síce malo dochádzať v prítomnosti matky, ale nie
na chodníku pred jej bydliskom ani v mieste jej bydliska a ani za účasti ďalších osôb (či už na strane

otca, alebo na strane matky).
Matka tiež poukázala na zmeny v správaní maloletého R. v súvislosti s realizáciou styku s otcom (dieťa
je nepokojné v čase, keď mu matka oznámi, že pôjde k otcovi do O., po jeho návrate nadmerná fixácia
na jej osobu, nepokoj, rôzne fóbie najmä z hluku a Y.). O týchto prejavoch súdna znalkyňa R.. Z.
uviedla, že niektoré situácie si rodičia maloletého R., najmä jeho nepokoj vykladajú mylne, matka ho

vníma ako dôsledok pobytu u otca. Podľa znalkyne je uvedený nepokoj spôsobený najmä tým, že dieťa
veľmi intenzívne vníma konflikt medzi rodičmi.
Odvolací súd nezistil žiadne dôvody, aby rozhodnutie okresného súdu v tejto časti zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ako navrhovala odvolateľka.

15. Aj v časti, v ktorej bola umožnená realizácia kontaktu otca s maloletými deťmi za použitia
internetu (T.) a telefónu je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. K námietke, že k rozšíreniu návrhu
o umožnenie komunikácie otca s deťmi telefonicky a súčasne cez T. došlo otcom detí (prostredníctvom
jehoprávnejzástupkyne)ažvrámcipísomnejzáverečnejrečidoručenejsúduvdeňvyhláseniarozsudkuodvolacísúdlenstručnedopĺňa,žekonanieoúpravustykurodičasjehomaloletýmideťmijenesporovým
a súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zohľadňuje časový
režim maloletých, ich vek aj spôsob trávenia času, keď je ale vždy potrebné rešpektovať ich aktuálne

naladenie a záujem v čase, keď má kontakt touto formou prebiehať. Ak by boli umožnené takéto kontakty
medzi otcom a deťmi spontánne, bez presného časového vymedzenia, nevznikla by potreba ich úpravy
súdom. Na druhej strane je potrebné každé dieťa aj na túto formu kontaktu pripraviť, motivovať ho
a neodpútavať jeho pozornosť inými, pre maloleté deti zaujímavejšími a lákavejšími činnosťami než
je telefonovanie, resp. rozhovor cez T. (zaujatie hrou, sledovaním televízie a pod.). Maloletý R. je vo

veku X rokov a maloletá F. vo veku takmer X roky, čo umožňuje ich aspoň minimálnu sústredenosť
na rozhovor s ich otcom, najmä ak sa počas komunikácie cez T. môžu aj vidieť. Súd prvej inštancie
vymedzil dobu tejto formy kontaktu otca s deťmi po zistení časového režimu obidvoch maloletých, čo
vyplýva z tretej strany zápisnice z pojednávania z 03.03.2017 (č. l. 313 súdneho spisu), takže odvolacie
tvrdenie matky o nezistení časového režimu maloletých je neopodstatnené. Pokiaľ matka poukázala
na nevhodnosť a neprimeranosť komunikácie otca v rámci telefonických hovorov, nastolila potrebu

zjednotenia subjektívnych názorov rodičov na to, čo ešte je a čo už nie je komunikácia primeraná pre
ich maloleté deti. Pri rozhodovaní súdov bolo potrebné tiež zohľadniť, že matka, ktorá namietala tento
spôsob kontaktu detí a otca počas pracovného týždňa má na rozdiel od otca zachovanú možnosť
komunikovať s maloletými v omnoho širšom rozsahu, s výnimkou chvíľ, ktoré budú deti tráviť výlučne
s ich otcom.

Ani v tejto často odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu nezistil žiaden dôvod pre to, aby
rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa návrhu
odvolateľky.

16. K nepriznaniu výživného za dobu od 01.07.2015 do 07.04.2016 na maloletého R. a za dobu

od XX.XX.XXXX do 07.04.2016 na maloletú F. s poukazom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine
odvolací súd totožne s okresným súdom udáva, že dôvody označené matkou ako dôvody hodné
osobitného zreteľa pre priznanie výživného pre maloleté deti spätne, nielen odo dňa začatia konania
(08.04.2016) neobstoja. Ak povinný svoju vyživovaciu povinnosť neplní dobrovoľne, vôbec alebo
riadne, je nevyhnutnosťou, aby oprávnený návrh na začatie konania na súd podal čo najskôr, a tak

predišiel protiprávnemu stavu. Matka netvrdila objektívnu nemožnosť podať voči otcovi návrh na určenie
výživného (ktorou by bol napr. jeho neznámy pobyt, alebo nepriaznivý zdravotný stav matky) už v júli,
resp. V. XXXX.
Odvolací súd k argumentácii okresného súdu dopĺňa, že rodičia maloletých detí sú manželmi. Podľa
§ 36 ods. 1 Zákona o rodine (ktorý aplikoval okresný súd) súd môže aj bez návrhu upraviť výkon

rodičovských práv a povinností rodičov maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú a nedohodli sa o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností.
Medzi matkou a otcom nebolo pochybností, že matka neodišla v júli 2015 z miesta dovtedajšieho
spoločného bydliska rodiny v O. do T. k svojim rodičom v úmysle ukončiť spolužitie s manželom. Na
pojednávaní 03.06.2016 vypovedala, že to nebolo s úmyslom, že by odišla od manžela, aj keď to bolo po

nedorozumení,ktorémali.Preňutobolavážnejšiasituácia,alenechávalatomunejakúšancu.........Celé
leto bola u svojich rodičov v T., kde opakovane volala manžela ona aj jej rodičia, sestry aj stará mama.
Chcela, aby sa rozprávali bez prítomnosti iných osôb, aby jeho rodičia nezasahovali do ich spolužitia.
Stále nebola rozhodnutá, že s manželom neobnoví spolužitie, ale isté bolo, že sa za existujúcich
okolností nemôže vrátiť do O.. Manžel bol celé leto práceneschopný, učil sa na D. a toto pokračovalo až

do konca V.. Poslednou kvapkou bolo odoslanie dokumentov nájdených v dome bez jej prítomnosti jeho
právnej zástupkyni. Podľa e-mailovej komunikácie, na ktorú poukazuje znalecký posudok znalkyne R..
Z.. 40/2016, matka 03.08.2015 otcovi napísala, že sa do O. teraz nechce vrátiť, že ho nebudú rušiť pri
učení a on môže prísť za nimi, keď bude chcieť. Pri znaleckom vyšetrení (strana 24 znaleckého posudku)
matka uviedla, že sa cíti po citovej stránke so všetkým vysporiadaná, nad rozvodom nerozmýšľala, ale

vedela,žesanesmievrátiť.Zuvedenéhotedavyplýva,žematkavjúli2015jejodchodzoO.(vočakávaní
narodenia mal. F.) nepovažovala za ukončenie manželského spolužitia; v opačnom prípade by bola so
sebou zobrala aj veci pre maloleté deti, čo neurobila. K 01.07.2015, resp. XX.XX.XXXX teda nebola
naplnená ani požiadavka nespolužitia rodičmi-manželmi v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine.

17. K odvolaniu otca odvolací súd udáva nasledovné:
Formulácia štvrtého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou uložil otcovi detí povinnosť
poukazovať výživné určené na tvorbu úspor zodpovedá kritériám vykonateľného výroku súdneho
rozhodnutia;zvýrokujezrejmávýška,splatnosť ajplatobnémiestovýživnéhourčenéhonatvorbuúspor.Jeho doplnenie o určovaní výrok, podľa ktorého je do doby plnoletosti maloletých detí na nakladanie s
prostriedkami na osobitných účtoch, na ktorých sú ukladané úspory na výživnom, potrebný súhlas súdu,
je nadbytočné. Skutočnosť, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa (na ktorý sú

povinným rodičom poukazované financie zo sumy výživného určenej na tvorbu úspor) je potrebný súhlas
súdu vyplýva priamo z § 63 ods. 3 poslednej vety Zákona o rodine, jej uvedenie vo výroku rozsudku nie
je nevyhnutné a jej absencia nezakladá žiaden odvolací dôvod.
Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na (bližšie neoznačenú) konštantnú judikatúru. Odvolací súd
pripomína, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú

otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/1993). Za súčasť
ustálenej judikatúry pre účely jej záväznosti (a potreby odôvodnenia odchýlenia sa od nej) je potrebné
považovať určitý právny názor opakovane potvrdený najvyšším súdom. Významnú hodnotu má aj
to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, teda bolo pripomienkované predpokladaným spôsobom a odsúhlasené príslušným
kolégiom, a je tak považované za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných veciach.

18. Potreba úpravy styku otca s maloletými deťmi súdnym rozhodnutím vychádza zo skutkových zistení
vyplývajúcich z dokazovania riadne vykonaného súdom prvej inštancie a aj zo záujmu maloletých detí.
K poukazu otca na údajný nesúlad v rozsahu styku upraveného výrokovou časťou rozsudku a rozsahu
uvedeného v jeho odôvodnení, podľa ktorého má rodič právo na minimálne polovicu voľného času

dieťaťa odvolací súd konštatuje, že úprava styku vykonaná súdom prvej inštancie zohľadňuje okolnosti
konkrétneho posudzovaného prípadu - vek maloletých detí, ich časové režimy a vzdialenosť bydliska
otca od bydliska maloletých detí, jeho pracovné zaradenie a potrebu plnenia si pracovných povinností
(aj vykonávanie Y. K. T.).
Vzhľadom na to, že siedmy výrok o úprave styku otca s maloletými deťmi pozostáva z niekoľkých

samostatných logických častí, z dôvodov nižšie uvedených o ňom odvolací súd rozhodol ako o celku
napriek tomu, že pristúpil k zmene len niektorých jeho častí.
Odvolací súd sa stotožnil s úpravou styku otca s mal. R. v časti siedmeho výroku rozsudku okresného
súdu každý párny týždeň v mesiaci od štvrtka 10.00 hod. do nedele 17.00 hod. aj s dôvodmi uvedenými
okresným súdom. Takáto úprava znamenajúca trávenie času maloletého s jeho otcom nepretržite

počas 4 dní je primeraná aktuálnej situácii. Mal. R. bude potrebovať určitý čas na oboznámenie sa s
domácnosťou otca, jej okolím, jeho príbuznými napriek tomu, že ide o jeho pôvodný domov, lebo v ňom
nežije viac ako dva roky. Nejaký čas bude vyžadovať aj spracovanie pre dieťa novej situácie spočívajúcej
v trávení takéhoto časového rozsahu s otcom, bez prítomnosti matky. K úprave styku dieťaťa s otcom
tak,abytrávilososvojímotcomnajširšímožnýčaspodľanávrhuodvolateľabudemožnépristúpiťneskôr,

ak to stále bude v najlepšom záujme maloletého.
V časti siedmeho výroku o úprave styku otca a mal. R. počas letných prázdnin odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil podľa odvolacieho návrhu otca. Jeho argumentácia o neprimeranosti
časového úseku 5 dní na strávenie dovolenky pri mori alebo na horách je racionálna, najmä ak treba
zohľadniť aj čas potrebný na cestovanie. Odvolací súd vychádzal z toho, že do najbližšieho júla a

augusta maloletý strávi s otcom niekoľko predĺžených víkendov, lepšie sa spoznajú a upevnia svoj vzťah.
Prihliadol aj na záver znaleckého posudku č. 40/2016 znalkyne R.. Z., ktorá trávenie letných prázdnin
maloletého R. so svojím otcom v rozsahu týždňa - desiatich dní nevidela ako problematické. Odvolací
súd však zdôrazňuje potrebu citlivého výberu dovolenky zodpovedajúcej veku, stupňu fyzického a
psychického vývoja, obľúbeným činnostiam maloletého.

Odvolací súd zmenil aj časť siedmeho výroku v časti úpravy styku otca s mal. F., keď na rozdiel od
okresného súdu upravil jej styk s jej otcom bez prítomnosti matky. K takémuto rozhodnutiu odvolací súd
dospel po zvážení, že maloletá F. má takmer E. roky, svojho otca pozná (zo stretnutí realizovaných pred
bydliskom matky) a neodmieta ho (čo by bola matka oznámila), medzičasom sa naučila chodiť (nie je
nevyhnutné výlučne kočíkovanie dieťaťa) a vzhľadom na svoj vek by mala aj rozprávať aspoň základné

slová (vyjadriť svoje základné potreby). Ani E. nepredstavuje pri dieťati vo veku X roky prekážku, pre
ktorú by nemohlo stráviť cez deň (nie každý) dve hodiny iba so svojím otcom. Tento režim úpravy styku,
teda bez prítomnosti matky, spadá aj na stretnutia počas štvrtkov a nedelí párneho týždňa, aj na obdobie
letných prázdnin (júl, august), kedy odvolací súd zosúladil dobu trávenia času s mal. F. s dobou, kedy
má otec prevziať a odovzdať mal. R., čo zodpovedá záujmu maloletých na pestovaní súrodeneckého

vzťahu aj v čase, keď budú so svojím otcom, bez matky.
Len s poukazom na neustále nedorozumenia medzi rodičmi odvolací súd precizoval tento výrok
nahradením slovného spojenia letné mesiace slovným spojením letné prázdniny a doplnením slova
navyše, aby bolo zrejmé, že počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými aj počasprvých 10-tich dní júla a počas prvých 10-tich dní augusta (teda nepretržite) s mal. R. a s mal. F. aj 01.07.,
10.07., 01.08. a 10.08.. V čase od 11.07. do 31.07. a od 11.08. do 30.06. nasledujúceho kalendárneho
roka opäť platí „bežný“ režim úpravy styku od štvrtka do nedele, resp. vo štvrtok a v nedeľu párneho

týždňa.

19. V záujme neochudobňovania maloletých detí o styk s rodičom je aj využívanie technických
výdobytkov. Jednou z foriem zachovania a rozvíjania kontaktu s rodičom, ktorému maloleté deti nie
sú zverené do osobnej starostlivosti, je preto komunikácia telefonická, resp. komunikácia využívajúca

informačné technológie (T.). Okresný súd v súlade so záujmom maloletých umožnil ich kontakt s otcom
telefonicky a prostredníctvom T. v čase, ktorý nemôžu tráviť spoločne. Z podstaty veci vyplýva, že ak
bude otec s niektorým z maloletých telefonovať, nebude s ním zároveň konverzovať cez T., čo je jasné a
zrozumiteľné pre každého. Jeho odvolaciemu návrhu na zmenu deviateho výroku rozsudku okresného
súdu preto odvolací nevyhovel.

20. Odvolací návrh na doplnenie desiateho výroku rozsudku súdu prvej inštancie o uloženie povinnosti
matke poskytnúť otcovi do konca nasledujúceho mesiaca náhradný termín v prípade, ak nebude
možné z dôvodu na jej strane a na strane maloletých detí skontaktovať sa s deťmi telefonicky alebo
prostredníctvom T. otec odôvodnil len všeobecne. Odvolací súd považuje odvolaním otca napadnutý
desiaty výrok za zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu, bez potreby jeho dopĺňania o uloženie

ďalšej povinnosti matke, takže ho ako vecne správny potvrdil stotožniac sa v celom rozsahu s
odôvodnením okresného súdu (§ 387 CSP).

21. Ostatné výroky rozsudku súdu prvej inštancie zostali nedotknuté.

22. Základom pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je ustanovenie § 52 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak a § 57 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého o povinnosti
nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Nakoľko odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie čiastočne zmenil, pristúpil aj k aplikácii § 396 ods. 2 Civilného

sporového poriadku, ktoré zakotvuje, že ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradutrovkonanianasúdeprvejinštancie.Vzmysletejtoprávnejúpravypotomodvolacísúdrozhodol
o nároku na náhradu trov celého konania.

23. Vzhľadom na to, že predmetom konania bola aj úprava styku otca s maloletými deťmi, odvolací

súd považuje za potrebné pripomenúť ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého ak jeden
z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom
upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

24. Na záver odvolací súd obidvom rodičom, ktorým bolo dopriate mať dve zdravé, krásne deti
pripomína, že matka vybrala pre svoje deti práve tohto otca a otec práve túto matku; túto voľbu nie je
možnézvrátiť.Matkeajotcovipretoneostávaničiné,akonevťahovaťmaloletýchdosvojhopartnerského
konfliktu a neriešiť ho v ich prítomnosti, ale plne sa sústrediť na zrelé a zodpovedné plnenie rodičovských
povinností a uplatňovanie rodičovských práv tak, aby nekonali v rozpore so záujmami vlastných detí,

ktoré majú právo na zachovanie a rozvoj rodičovského vzťahu s obidvoma milujúcimi rodičmi v rovnakom
rozsahu za predpokladu, že je to v súlade s najlepším záujmom maloletých. Odvolací súd apeluje na
rodičov, aby sa v záujme svojich spoločných detí (aj za pomoci odborníkov) naučili akceptovať rolu
druhého rodiča pri výchove a zabezpečení starostlivosti o maloletých, ktorí s pribúdajúcim vekom čoraz
viac vnímajú negativistické založenie rodičov, ich napätie a neriešený partnerský konflikt.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).