Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13Cpr/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716215529
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716215529.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu: MEDICAL

LOGISTIC s.r.o., IČO: 35925868, so sídlom Starohorská 31, 974 11 Banská Bystrica, zast. Aequitas
s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovanému: Q. S., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 469,21 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet: IBAN: SK 98 0200 0000 0000 0030 5890 7151
sumu 469,21 €, spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, od 3.12.2016 až do
zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške, ako
bude rozhodnuté osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 22.12.2016 domáhal toho, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie celkovej sumy vo výške 469,21 €, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne, z dlžnej sumy, od 3.12.2016 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania a to
na základe vyúčtovania platobnej bankovej karty, ktorú počas obdobia zapožičania zamestnávateľom,
t.j. žalobcom žalovaný aktívne využíval.

2. Súd žalobu doručil žalovanému postupom podľa § 116 ods. 2 CSP.

3. Okresný súd Zvolen nariadil pojednávanie na deň 19.10.2017, pričom pojednával v neprítomnosti
žalobcu, za prítomnosti jeho právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie
predvolania vykázané uložením.

4. Súd preto aplikoval zákonné ustanovenie § 180 CSP a z dôvodu hospodárnosti pojednával v

neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu,
pracovnou zmluvou, protokolom o odovzdaní a prevzatí karty, dohodou o skončení pracovného pomeru,
výpismi z VÚB banky, vyúčtovaním predmetnej platobnej karty zo strany žalovaného, ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu zistil, že sa pridržiava v celom rozsahu písomne podanej
žaloby. Na základe vyššie uvedeného teda požadovali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
celkovej sumy 469,21 €, spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, z dlžnej sumy od
3.12.2016 až do zaplatenia. V prípade úspechu v spore si uplatňovali trovy konania.7. Žalobca v právnom postavení zamestnávateľa a žalovaný v právnom postavení zamestnanca
uzatvorili dňa 17.9.2013 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný vykonával pre žalobcu závislú

prácu na pracovnej pozícii vodič nákladnej dopravy.

8. Žalobca na základe Zákona o cestovných náhradách poskytol žalovanému, ako zamestnancovi
preddavok na náhrady podľa Zákona o cestovných náhradách formou zapožičania platobnej bankovej
karty zamestnávateľa žalobcu, číslo karty: 4277669701056657, čo vyplynulo z protokolu o odovzdaní

karty zo dňa 6.8.2015.

9. Žalovaný používal platobnú bankovú kartu, zapožičanú mu žalobcom až do skončenia pracovného
pomeru dohodou v súlade s ustanovením § 60 Zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov
( ďalej len Zákonník práce), uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.7.2016.

10 Žalovaný platobnú bankovú kartu č. 4277669701056657 počas obdobia jej zapožičania
zamestnávateľom žalobcom aktívne využíval, o čom svedčia aj výpisy použitia vyššie uvedenej
bankomatovej karty. Počas využívania platobnej bankovej karty vykonával žalovaný pravidelne
vyúčtovanie cestovných náhrad a to predložením príslušných daňových dokladov, čo vyplýva z

predložených vyúčtovaných cestovných náhrad za obdobie od 10/2013 do 7/2016.

11. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi vyúčtované cestovné náhrady v bode 3.4 dohody o skončení
pracovného pomeru zo dňa 29.7.2016 a to do 30 dní po písomnom oznámení výšky záväzku. Žalobca
oznámil žalovanému výšku záväzku oznámením zo dňa 19.8.2016, ktoré sa žalobcovi vrátilo ako

nedoručené s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalobca vykonal aj opakovaný pokus
o doručenie oznámenia výšky záväzku zo dňa 19.8.2016 a to listom zo dňa 10.10.2016, ktorý bol
žalobcovi vrátený dňa 2.11.2016 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

12. V zmysle vyúčtovania cestovných náhrad oproti skutočnému používaniu platobnej karty žalovaným

vznikol preplatok na poskytnutých cestovných náhradách vo výške 469,21 €.

11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, zamestnávateľ je povinný
poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto zákona do sumy predpokladaných náhrad
(ďalej len "preddavok") pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok
na náhrady iba na žiadosť zamestnanca.

12. Podľa § 36 ods. 2 písm. b) Zákona č. 283/2002 Z.z., preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ
po dohode so zamestnancom poskytnúť aj zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo

medzinárodnej platobnej bankovej karty zamestnávateľa.

13. Podľa § 36 ods. 9 Zákona č. 283/2002 Z.z., sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri
pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako
je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "preplatok v eurách"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v

eurách; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu
a pri vyslaní do štátu Európskej únie preplatok v eurách alebo jeho časť vrátiť v cudzej mene.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno
ohľadne skutočností v žalobnom návrhu, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobcovi vznikol v

súlade s ustanovením § 36 ods. 9 Zákona o cestovných náhradách a v súlade s bodom 3,4 Dohody o
skončení pracovného pomeru, nárok na zaplatenie preplatku na preddavku poskytnutého na náhrady
podľa Zákona o cestovných náhradách vo výške 469,21 €. Žalobca a žalovaný si pritom dohodli osobitnú
lehotu splatnosti tohto záväzku, a to do 30 dní odo dňa oznámenia výšky tohto záväzku žalobcom,ktorý pri určení presnej výšky záväzku vychádzal so žalovaným predložených účtovných dokladov a
skutočného čerpania z platobnej bankovej karty č. 4277669701056657, zapožičanej žalovanému.

16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný vykonával vyúčtovanie cestovných náhrad
v zmysle dohody so žalobcom mesačne, pričom žalobca vždy po vyúčtovaní náhrad oznamoval
žalovanému akceptovanú výšku preplatku na preddavku poskytnutom na náhrady podľa Zákona o
cestovných náhradách a to formou SMS správ. Žalobca oznámil žalovanému výšku záväzku preplatku
na preddavku, poskytnutom na náhrady podľa Zákona o cestovných náhradách listovou zásielkou

odoslanou dňa 19.8.2016 a opakovane dňa 10.10.2016, pričom žalovaný si túto zásielku neprevzal
v odbernej lehote a dňa 2.11.2016 bola vrátená žalobcovi ako odosielateľovi. Z týchto dôvodov súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie preplatku na poskytnutých cestovných náhradách, oproti skutočnému
používaniu a vyúčtovaniu platobnej karty v celkovej výške 469,21 €.

17. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, dostane sa do omeškania, čo mu zakladá povinnosť

zaplatiť veriteľovi popri plnení dlhu aj úroky z omeškania. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do
omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 469,21 €, a preto žalobca má nárok aj na úrok z
omeškania z tejto sumy.

18. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania

v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko požadovaný úrok z omeškania zodpovedá vyššie citovaným
zákonnýmustanoveniam.Súdpriznalvyššieuvedenýúrokzomeškaniaod3.12.2016atoztohodôvodu,
že žalobca oznamoval žalovanému výšku záväzku preplatku na preddavku, poskytnutom na náhrady
podľa Zákona o cestovných náhradách listovou zásielkou, odoslanou dňa 19.8.2016 a opakovane dňa

10.10.2016, pričom žalovaný si túto zásielku neprevzal v odbernej lehote a dňa 2.11.2016 bola vrátená
žalobcovi ako odosielateľovi. Žalovaný tak mal možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky počas 43
dní, čo je celková dĺžka uloženia oboch zásielok na pošte, pričom táto doba plynula počas augusta,
septembra a októbra roka 2016. Žalovaný tak nepochybne mal možnosť oboznámiť sa s obsahom
zásielky a teda zásielka sa dostala do sféry jeho dispozície v zmysle zákonného ustanovenia § 45 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu platí vyvrátiteľná právna domnienka, že výška záväzku
žalovaného preplatku na preddavku, poskytnutom na náhrady podľa Zákona o cestovných náhradách,
bola žalovanému oznámená dňa 2.11.2016. Záväzok žalovaného zaplatiť preplatok na preddavku,
poskytnutom na náhrady podľa zákona o cestovných náhradách tak bol splatný dňa 2.12.2016 a z toho
dôvodu súd priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho, t.j. dňa 3.12.2016 z dlžnej sumy, tak ako

je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalobca mal vo veci plný úspech, a preto

mu prislúcha nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručeniepodania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).