Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113208270
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113208270.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, Poľská republika, týka
sa mBank S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom Pribinnova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638 právne
zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o. so sídlom BBC V, block A, Plynárenská 7/A, Bratislava, proti odporcovi:
H. T., bytom A. V. XXX/XX, O. nad P., právne zastúpená JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom
v Žiline, Štefánikova 33, Žilina, o zaplatenie 2.909,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 1.741,92 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ si návrhom zo dňa 13.3.2013 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie sumu 2909,36
EUR spolu so zmluvným úrokom vo výške 16.5 % p.a. od 15.09.2011 do zaplatenia a zákonným úrokom
z omeškania vo výške 9.5 % p.a. od 15.09.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru "mPôžička",
reg. číslo zmluvy 520700-4200936506/8360 na základe ktorej poskytol odporcovi hotovostný úver

úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16.5 % ročne. Odporca sa so splácaním sa dostal
do omeškania a k 14.09.2011 bol v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 2909,36 eur. Viackrát
vyzýval odporcu na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania navrhovateľ v zmysle zmluvy a bodu 2.3.5
všeobecných obchodných podmienok, ako aj § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník od
zmluvy odstúpil.
V súlade s ustanovením § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom si uplatnil úroky
z omeškania v zákonom stanovenej výške ako aj popri práve žiadať vrátenie dlžnej čiastky spolu s

úrokom dohodnutý priamo v zmluve o úvere vo výške 16.5 % p.a. v zmysle bodu 5.1 zmluvy.
Návrh ďalej doplnil na výzvu súdu vyjadrením, že úver mPôžička je svojou povahou kontokorentný úver/
úverový rámec, ktorý banka poskytuje povoleným prečerpaním finančných prostriedkov na úverovom
účte. Úrok dlžník platí len z čerpaných prostriedkov z úverového účtu bod 6.1 zmluvy o úvere. Dlžník
neplatí úrok z kladného zostatku na úverovom účte. Dlžník má právo kladný zostatok na úverovom účte
kedykoľvek a opakovane použiť (bod 6.3 zmluvy o úvere). Vzhľadom na túto skutočnosť akékoľvek
sumy pripísané na účet (ako debet) - napr. opakované čerpanie sa stávajú súčasťou istiny pohľadávky.

V zmysle bodu 6.5 zmluvy o úvere sa Žalobca a Žalovaný dohodli, že Žalobca je oprávnený zaúčtovať
čiastku úrokov na ťarchu úverového účtu. Predmetom konania je preto pohľadávka Žalobcu, ktorú tvorí
istina vo výške 2.909,36 EUR a príslušenstvo. Istina pozostáva pohybov na účte z dôvodu čerpania
úveru odporcom, pripočítanie úrokov v zmysle bodu6.5 zmluvy o úvere, zo splátok (ak boli vykonávané), prípadne z automatických splátok
úveru (ak by dlžník úver aktívne nesplácal vôbec, v zmysle bodu 2.3.4 a) všeobecných
obchodných podmienok Žalobca mohol prijal opatrenia k uspokojeniu svojej pohľadávky); poplatkov v

zmysle sadzobníka poplatkov, na ktorý odkazuje bod 2.4.1 všeobecných
obchodných podmienok (na ktoré odkazuje bod 1.1 zmluvy o úvere). Sadzobník poplatkov
prikladáme do prílohy. Keďže sa odporkyňa dostala do omeškania s úhradou úveru, navrovateľ od
zmluvy o úvere odstúpil, a teda posledný stav na úverovom účte predstavuje istinu pohľadávky. V zmysle
bodu 2.3.8 všeobecných obchodných podmienok sa všetky záväzky Žalovaného vyplývajúce zo Zmluvy

o úvere stali splatné a Žalovaný je povinný celý úver spolu s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom
vyplývajúcim zo zmluvy o úvere zaplatiť. Tieto sumy sú v zmysle zmluvy o úvere považované za "Sumy
v omeškaní".
Úrok bol určený a účtovaný podľa článku 6 zmluvy o úvere, od čerpania úveru do dňa posledného
stavu na výpise bol úrok priebežne v súlade so zmluvou o úvere pripisovaný (ako debet) na úverový
účet a preto si Žalobca uplatňuje v súdnom konaní nárok na zmluvný úrok odo dňa nasledujúceho po

poslednom zázname na výpise do zaplatenia, (t.j. odo dňa, kedy nárok na zaplatenie úroku vznikol).
Uviedol, že popri úroku z omeškania ako zákonného nároku si uplatňuje aj nárok na zaplatenie
zmluvných úrokov, ktorých zaplatenie vo vzťahu k zmluve o úvere nevylučuje žiadne ustanovenie
Obchodného zákonníka. Uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania nevylučuje ani žiadne
ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, ktorý naopak výslovne

pripúšťa možnosť existencie úrokov z omeškania pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch (§4, §9,
§18 zákona č. 129/2010 Z.z.). Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania si Žalobca uplatnil odo dňa
nasledujúceho po poslednom stave na výpise z úverového účtu, nakoľko podľa názoru Žalobcu je
nepochybné, že Žalovaný bol už v daný deň v omeškaní s plnením podľa zmluvy o úvere. Poukázal
na ustanovenie § 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, v zmysle

ktorého je dlžník oprávnený od zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpiť, pričom je povinný istinu a
úroky poskytnutého úveru zaplatiť do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení veriteľovi.
Keďže na splatenie úveru a úrokov je v takomto prípade stanovená dodatočná lehota 30 kalendárnych
dní,takpočastakejtolehotysadlžníknedostávadoomeškania.Pouplynutítejtolehotysadlžníkdostáva
do omeškania, pričom je povinný veriteľovi uhradiť istinu, zmluvne dohodnuté úroky (až do zaplatenia

istiny) a úrok z omeškania zo sumy, so splatením ktorej bol v omeškaní v čase vzniku omeškania (teda
z istiny a zmluvne dohodnutého úroku ku dňu vzniku omeškania).
K aplikácii obchodného zákonníka uviedol, že zmluva o úvere, ako aj všetky práva a povinnosti z nej
vyplývajúce, sa riadia predovšetkým zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, s výnimkou tých
práv a povinností, ktoré sú upravené v §§ 52-62 zákona č. 40/1963 Zb. Občiansky zákonník v znení

neskorších predpisov. Vychádzame pritom z povahy ustanovení §§ 52-62 Občianskeho zákonníka, ktoré
predstavujú isté podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade každej spotrebiteľskej zmluvy a ktoré
neupravujú spotrebiteľskú zmluvu ako osobitný zmluvný typ tak, ako je to v prípade zmluvy o úvere
upravenej Obchodným zákonníkom ako absolútny obchod. Znamená to, že na absolútny obchodný
vzťah sa použijú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, v tomto prípade najmä ustanovenia o

zmluve o úvere (§ 497 a nasl. OBZ), prípadne subsidíame ustanovenia Občianskeho zákonníka.
K námietkam odporkyne k opomenutiu povinnosti navrhovateľa ohľadne zisťovania bonity dlžníka
uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ pri poskytovaní úveru zisťoval aj
výšku mzdy Žalovaného. Domnievame sa, že pre zistenie finančnej schopnosti nie je rozhodujúce práve
potvrdenie, či je Žalovaná zamestnaná. Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.: „Spotrebiteľ je povinný

poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o
spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom." Pokiaľ by
tvrdenie o príjme zo strany Žalovaného bolo nepravdivé, neúplné alebo nepresné, považovalo by
sa toto za porušenie zákonnej povinnosti zo strany Žalobcu. O úvere bezúročnom a bez poplatkov

nemožno v danom prípade hovoriť aj z dôvodu absencie hrubého porušenia povinnosti. Podľa § 11
ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.: „Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov."
Nemožno však tvrdiť, že Žalobca nedisponoval uvedenými údajmi a preto nejde ani o hrubé porušenie
povinnosti s následkom straty nároku na úroky a poplatky spojené s úverom.K absencii prejavu vôle uzatvoriť zmluvy o úvere uviedol, že odporca mal možnosť preštudovať si zmluvu
a jej prílohy pred uzavretím zmluvy, ako aj získať vysvetlenia ohľadne tých ustanovení, ktoré mu mohli
byť nejasné. Žalovanému nebolo popreté právo na slobodnú voľbu, mal možnosť rozhodnúť sa, či návrh

zmluvy zo strany Žalobcu akceptuje a to bez akéhokoľvek nátlaku. Odporca súhlasil s obsahom zmluvy,
čo preukazuje aj jeho podpis na poslednej strane zmluvy o úvere a nepreukázal, že jeho prejav vôle pri
uzatváraní zmluvy bol v rozpore s jeho vážnym a slobodným uvážením. Za fikcie, že by takýto prejav vôle
nebol slobodný a vážny, nie je potom zrejmé, prečo Žalovaný čerpal finančné prostriedky na základe
zmluvy, ktorú považoval za neplatnú.

Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu uviedla, že záväzok z nesplácania úveru vznikol stratou zamestnania
a úver bude splácať. Súd preto vyzval navrhovateľa na uzavretie súdneho zmieru, navrhol aj súčinnosť
mediátora, avšak navrhovateľ na pokus súdu viesť účastníkov k uzavretiu súdneho zmieru nereagoval.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý neúčasť

ospravedlnil.

Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ aplikoval zmluvne na úver vzťah obchodného zákonníka ako
neprípustnú zmluvnú podmienku, namietala nedostatočné skúmanie bonity odporkyne ako dlžníčky
pre splácanie úveru, absenciu vôle uzatvoriť úver, neprijateľnosť uplatnenia nároku na úroky a úrok

z omeškania spoločne a iné neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej namietala aj neprimeranú výšku
úrokov, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, vysoké poplatky za upomienky.
Ďalej s reakciou na vyjadrenie navrhovateľa uviedla, že hoci úverový vzťah je považovaný za absolútny
obchod, v tomto vzťahu vystupuje odporkyňa nepochybne ako spotrebiteľ, ktorá čerpaním úveru
uspokojuje svoje osobné potreby a zároveň navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ, poskytujúci uvedené

služby. Zmluva nepochybne svojom obsahom patrí medzi spotrebiteľské zmluvy vzhľadom k tomu,
že bola pripravená vopred na formulári, vrátane všeobecných obchodných podmienok, ktorý formulár
textu zmluvy a jeho obsahu vrátane jej obsahu a všeobecných obchodných podmienok bol vopred
navrhovateľom pripravený bez možnosti odporkyne meniť obsah a text uvedenej zmluvy, jedná sa teda o
klasickútypovúzmluvubezmožnostiodporkyneakospotrebiteľkyzasahovaťdozneniatejtozmluvyado

jejobsahu,ktoráboladopredupripravená.Navrhovateľneskúmaldodôsledkuadostatočnýmspôsobom
bonitu odporkyne, t.j. či je schopná splácať tento úver. Ako sama uviedla na pojednávaní, nežiadal od
nej žiadne potvrdenie o zamestnaní, potvrdenie o výške zárobku alebo o tom, či má nejaký majetok,
či už hnuteľný alebo nehnuteľný a či vôbec je schopná splácať tento úver. Zmluva bola pripravená na
vopred predloženom tlačive, a tiež aj všeobecné obchodné podmienky nebolo možné meniť, neumožnil

navrhovateľ odporkyni túto zmluvu pripomienkovať, meniť jej obsah. Preto bol porušený § 37 Obč. zák.,
nakoľko právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, inak je neplatný. Navrhovateľ tiež dostatočným
spôsobom nezrealizoval, pred uzavretím zmluvy podrobne odporkyňu neinformoval o vyšpecifikovaných
poplatkoch zahrnutých do celkových nákladov na tento úver a celková čiastka, ktorú musí zaplatiť
nebola dostatočne vyšpecifikovaná. Zmluva čo do príslušenstva pôsobila chaoticky, a z toho dôvodu sa

javí tiež ako dostatočne nevyjednaná. Úroky a rôzne poplatky, ktoré sú v zmluve uvedené sa priečia
dobrým mravom. Ďalej upomienky, náklady na upomienky, ktoré navrhovateľ požaduje od odporkyne
uhradiť čiastku 16,60 eur za jednu písomnú upomienku a ďalej 1,66 za telefonickú upomienku sú veľmi
vysoké a neštandardné a navyše navrhovateľ takéto úkony ani nepreukázal, navrhovateľka vtedy žiadne
upomienky nedostala a nemala ani telefón. Navrhovateľ uplatňuje aj úroky z úrokov, čo je v rozpore so

zákonom a ujednania v tomto rozsahu sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia právneho úkonu, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom odporkyne a zistil nasledovný

skutkový stav.
Navrhovateľ pôsobí na území EU ako banka a v Slovenskej republike prostredníctvom svojej
organizačnej zložky.

Súd v oboznámil obsah obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru mPôžička v

mBank, s účinnosťou od 25.3.2009, predzmluvné dokumenty pre poskytnutie úveru s charakteristikou
spotrebiteľského úveru vo výške 100.000 Sk, pri výške mesačnej splátky 2.458,45 Sk pri 60 mesačných
splátkach, splatnosti k 7. dňu v mesiaci pri vyčíslení celkových nákladov spotrebiteľa 47.571,22 Sk pri
úrokovej sadzbe ročne 16,50 %, RPMN 17,81 % a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 22,21
% zo dňa 7.11.2008 ako aj harmonogram splátok mPôžička so splátkami od 5.12.2008 do 7.11.2013.

Súd z vyššie uvedených predzmluvných dokumentov nemal preukázané, že by navrhovateľ ako veriteľ
porušil svoje povinnosti pri skúmaní bonity klienta, resp. posúdení schopností dlžníka splácať úver.
Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy k 7.11.2008 za platnostizákona č. 258/2001 Z.z. takáto povinnosť stanovená veriteľovi nebola. Do nášho právneho poriadku
bol zavedená až ustanovením § 7 zák. č. 129/2010 Z.z.. Naproti tomu z predzmluvných úkonov je
zrejmé, že navrhovateľ vykonal dostatočné zisťovanie platobnej schopnosti a bonity, pričom údaje

vyžadoval od odporcu. Nebolo a nie je povinnosťou banky overovať správnosť údajov, ak to nepovažuje
za potrebné a má právo sa spoľahnúť na údaje uvedené dlžníkom. Preto ak odporkyňa zavádzala
navrhovateľa, jednala sama v rozpore s dobrými mravmi a nemôže sa preto takejto skutočnosti
dovolávať. Navrhovateľom vykonané zisťovania považoval súd za dostatočné.

Navrhovateľ na základe predzmluvných úkonov uzavrel s odporkyňou ako dlžníkom úverovú zmluvu na
základe jej žiadosti o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička, ktorou odporkyňa žiadala navrhovateľa
o poskytnutie pôžičky 100.000 Sk pri dobe splatnosti 60 mesiacov v rovnakých splátkach s vydaním
platobnej karty Visa.
Účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička podľa ktorej sa navrhovateľ ako
veriteľ zaviazal poskytnúť odporkyni ako dlžníkovi hotovostný úver vo výške 100.000 Sk na obdobie 60

mesiacov s konečnou splatnosťou úveru 7.11.2013, pri RPMN 17,81 % , celkových nákladoch 47571,22
Sk, čo zodpovedá 1.579,08 eur pri priemernej RPMN podľa § 7 a ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. vo výške
22,21 % , pri nulovom poplatku a pri poplatku za obnovený úver s odkazom na sadzobník. Úročenie bolo
dohodnuté úrokovou sadzbou 16,50 % ročne s tým, že účastníci sa dohodli, že dlžník je povinný platiť
úroky z rozdielu medzi zostatkom nesplateného úveru a zostatkom na účte pre mPôžičku a to za každý

deň počnúc dňom poskytnutia úveru až do jeho splatenia. Zmluva bola uzavretá 7.11.2008.
Súd zistil, že zmluva bola uzavretá v predpísanej písomnej forme.
Zmluva o úvere dokonca formálne obsahovala všetky náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001
Z.z..
Súd však zistil, že jednotlivé zmluvné ustanovenia si vzájomne protirečia. Zmluva bola označená ako

„Zmluva o poskytnutí bezhotovostného úveru „mPôžička““ a v čl. 1.3. bolo uvedené, že mBanka sa
zaväzuje podľa podmienok zmluvy poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť hotovostný úver na bežnú účet
dlžníka vedený v mBank v SK v maximálnej výške 100000,- Sk (3319,39 eur).
Podľa bodu 1.4 úver je poskytnutý na obdobie 60 mesiacov, ktoré začína plynúť v deň pripísania
peňažných prostriedkov úveru na účet stanovený dlžníkom v bode 1.3 zmluvy s konečnou splatnosťou

7.11.2013.
Podľa bodu 1.5 úver je poskytnutý jednorazovým prevodom peňažných prostriedkov a ich pripísaním na
účet stanovený v bode 1.3 zmluvy. Výška splátok a istiny mala byť uvedená v prílohe s nadväznosti na
stavpredpokladanýnaúčtemPôžičkybezzostatkuokremsumunasplátku.Poskytnutieúveruprevodom
malo byť aj podľa čl. 3 na základe písomnej žiadosti formou prevodu.

Ostatné ustanovenia, ako výpočet úrokov v čl. 6, povinnosti dlžníka v čl. 7 však sa viažu charakterom
na zmluvu o účte s prečerpaním na ktorý mal byť poskytnutú úver „Účet pre mPôžičku“ na ktorom boli
vykonávané pohyby, účtovné operácie, poplatky, ktoré vôbec neboli zahrnuté do RPMN, avšak fakticky k
prečerpaniu, povoleniu debetného čerpania ani nemohlo dôjsť, pretože úver mal byť poskytnutý na účet.
Súd zistil, že hoci podľa predzmluvných podmienok a základných ustanovení zmluvy o úvere sa malo

jednať o poskytnutie hotovostného úveru, teda úveru prevodom úverovej zmluvy na základe žiadosti
dlžníka podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, ostatnými ustanoveniami a najmä postupom, veriteľ
fakticky úver prezentoval ako kontokorentný úver v rozpore so základnou dohodou. Následkom toho
účtoval poplatky za vedenie úveru, používanie platobnej karty a ostatné nároky tak, ako keby bol
uzavretý kontokorentný úver, prípadne zmluva o bežnom účte. Následkom takéhoto postupu však v

rozpore so základnými náležitosťami zmluvy o úvere veriteľ neúčtoval úroky z poskytnutého úveru -
sumy prevedenej na účet, ale z kumulovanej sumy (istiny), ktorá obsahovala aj úrok, poplatky, úrok z
omeškania, teda úročil aj úroky (anatocizmus) a fakticky si uplatňoval neprijateľné nároky. Naviac, súd
zistil, že úver vôbec nebol poskytnutý v plnej výške prevodom podľa čl. 1 ale bol poskytovaný po určitých
čiastkach bez preukázaných dôvodov a žiadosti.

Súd má preto za to, že ak chcel poskytnúť navrhovateľ revolvingový úver, mal jasne a zrozumiteľne
takto úverovú zmluvu formulovať, rovnako ako predzmluvné ustanovenia, a nie úver prezentovať ako
hotovostný úver s RPMN, do ktorej nezahrnul nároky, ktoré vedel že si bude voči dlžníkovi uplatňovať
(poplatky za výber, pohyby kartou). Veriteľovi nič nebránilo aby prípadne na žiadosť dlžníka popri
poskytnutiu úveru, uzavrel aj zmluvu o bežnom účte, ak mal dlžník takúto požiadavku a umožnil mu

vykonávať obraty, platby a úhrady a a takto účtoval jednotlivé položky.
Navrhovateľom vykonaná kumulácia je však podľa názoru súdu neprípustná nie len preto, že došlo
k nesprávne uvedenej RPMN v neprospech dlžníka, ale aj preto, že boli v rámci úverového vzťahu
nárokované aj iné poplatky, avšak dlžník skutočne pri uzavretí zmluvy nemusel vedieť, že sa bude jednaťo kontokorentný úver a popri istiny budú úročené aj iné nároky, úroky a pod.. Zmluva nakoniec nemá
charakter úveru ani zmluvy o účte s prečerpaním. V tomto prípade súd musí dať odporkyni za pravdu,
že zmluva je chaotická, nezrozumiteľná a vzájomne si rozporujúca, teda nie je určitá a zrozumiteľná a

preto je podľa § 37 Obč. zák. absolútne neplantá.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Postup veriteľa podľa takejto zmluvy dokonca neumožnil súdu ani len zistil, koľko skutočne veriteľ
poskytol prostriedkov odporkyni, pretože uvádzal debetné položky až vo výške 4.486,83 eur, hoci
mal poskytnúť úver len vo výške 3.319,39 eur a k žiadnej zmene nedošlo. Debetné prostriedky však
pozostávali zo všetkých záporných obratov.

Nakoľko odporkyňou nebola namietaná výška poskytnutého úveru, súd vychádzal z predpokladu, že

veriteľ - navrhovateľ, jej skutočne poskytol dohodnutú sumu 3.319,39 eur (100.000,- Sk) z ktorej podľa
údajov navrhovateľa uhradila 1.577,47 eur.

Z vyššie uvedených dôvodov však súd zmluvu o úvere hodnotil ako vadný právny úkon, nakoľko
nebolo uzavretá zrozumiteľne a jasne, že nedošlo ani jej k platnému uzavretiu, pretože nedošlo k

uzavretiu ani zmluvy o úvere na poskytnutie 100.000,- Sk, pretože podľa výpisu z účtu takáto sumu
ako záporný zostatok nebola ani poskytnutá, nebol preukázaný žiaden prevod finančnej hotovosti,
len výber z bankomatov a pod., avšak nedošlo ani k uzavretiu zmluvu o bežnom účte a povolenom
prečerpaní ako kontokorentnom úvere. Respektíve zmluva vo svojich základných ustanoveniach síce
spĺňalazákladnénáležitostizmluvyoúvere,alektakémutopostupuprerozpornúpostuppodľaostatných

tomu rozporujúcich ustanovení zmluvy ani nedošlo a nemohlo dôjsť.

Preto súd zaviazal odporkyňu len na zaplatenie rozdielu medzi tým, čo jej malo byť poskytnuté (výšku
tvrdených debetných položiek nebral do úvahy na sumu 3.319,39 eur) a tým čo splatila, teda sumou
1.577,47 eur.

Nakoľko pre neplatnosť zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno priznať nároky,
ktoré by inak náležali navrhovateľovi zo zmluvy o úvere, teda najmä úroky, poplatky, súd návrh vo zvyšku
zamietol.

Bezdôvodné obohatenie na stane odporkyne nevzniklo len vzhľadom na ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001
Z.z., pretože s poukazom na citáciu uvedeného ustanovenia vznikla zmluva o spotrebiteľskom úvere
poskytnutím plnenia, avšak bezúročná a bez poplatkov.

Nakoľko nedošlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o úvere, odporkyňa sa nemohla dostať do omeškania

skôr, ako vôbec sa dozvedela v akej výške má vrátiť poskytnuté prostriedky, pôvodné plnenia v splátkach
boli na bezúročnosť nerealizovateľné, veriteľ nemohol odstúpiť od zmluvy pre omeškania dlžníka, a stav
medzi účastníkmi fakticky pri vrátení plnenia pripomína viac vydanie bezdôvodného obohatenia ako
splácanie úveru. Ak mal byť úver bez úroku a poplatkov, nemožno požadovať ani plnenie v dohodnutých
splátkach a to ani v časti istiny, naviac vzhľadom na splácania a iné započítania splátok aj na iné nároky,

ktoré súd nepriznal, rôzne doby plnení a uplatnené sankcie, úroky z úrokov, súd nie je stav pri splácaní
rozloženej amortizovanej istiny bez úrokov ani schopný zistiť a určiť.

Nakoľko všetky nároky medzi účastníkmi boli vysporiadané až rozsudkom, do omeškania sa dostane
odporkyňa až vtedy, keď nesplní riadne a včas povinnosť uloženú v rozsudku.

Vzhľadom na obdobný rozsah úspechu a neúspechu účastníkov, súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu
trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.