Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10CbZm/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112204224
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112204224.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľa: ELTECO, a.s., so sídlom Rosinská cesta 15, Žilina, IČO 17 321 719, právne zastúpený:
JUDr. Ján Marčok, advokát, so sídlom M. Gorkého 21, Lučenec, proti odporcovi: A. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. P. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 18.033,60 Eur s príslušenstvom, o námietkach odporcu
proti zmenkovému platobnému rozkazu, takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina číslo konania 20Zm 12/2012-18 zo dňa
20.7.2012 p o n e c h á v a v platnosti.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy námietkového konania vo výške 685,29 eur,
na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 7.2.2012, domáhal
voči v návrhu označenému odporcovi vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil
odporcovi zaplatiť zmenkovú sumu 18.033,60 Eur, 6%-ný ročný úrok zo sumy 18.033,60 Eur od
24.1.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 60,11 Eur a nahradiť trovy konania. Uplatnený
nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že odporca ako vystaviteľ sa vystavením vlastnej zmenky
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 18.033,60 Eur bez protestu dňa 15.8.2011. Zmenka sa stala zročnou

dňa 23.1.2012. Dohodnutým miestom plnenia je sídlo navrhovateľa, X. T. XX, Ž.. S poukazom na
obsah zákonného ustanovenia § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového navrhovateľ si uplatnil
voči odporcovi príslušné zmenkové nároky a náhradu trov konania. Na základe návrhu a predloženého
prvopisu zmenky súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním zmenkového platobného rozkazu
Okresného súdu Žilina, č. konania 20Zm 12/2012 -18 zo dňa 20.7.2012.

V zákonom stanovenej lehote podal proti vyššie označenému zmenkovému platobnému rozkazu

odporca námietky, ktoré odôvodnil tým, že zmenku podpísal v omyle, do ktorého dostal odporcu
navrhovateľ tým, že uviedol odporcovi nepravdivé informácie ohľadom splnenia jeho povinností. Bez
podpísania uvedenej zmenky by nedošlo k dodávkam materiálu pre spoločnosť EUROS Slovakia, s.r.o.,
to znamená, k podpísaniu zmenky bol odporca donútený, a preto zmenka nie je skutočným prejavom
vôle odporcu.

K podaným námietkam sa navrhovateľ písomne nevyjadril.

Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávanie na deň 26.11.2013. Napriek riadne a včas
doručenému predvolaniu na termín pojednávania odporca sa na pojednávanie neustanovil. Svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 25.11.2013 doručeným súdu dňa 26.11.2013,ktoré odporca odôvodnil neodkladnou služobnou cestou spolu so žiadosťou o stanovenie nového
termínu pojednávania.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je nielen poskytnutie možnosti v uplatňovaní a bránení
svojich práv, ale tiež konanie súdov v súlade s procesnými predpismi a ústavno-právnymi princípmi.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní a Ústavou
zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní, ktorú zabezpečuje súd tak, že nariaďuje na
prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvoláva účastníkov konania a všetkých, ktorých prítomnosť

je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na
prípravu. Je na účastníkovi, či svoje právo využije, alebo nie. V prejednávanej veci bolo predvolanie
súdu doručené odporcovi 11.11.2013, pričom termín pojednávania súd nariadil na deň 26.11.2013. V
predvolanísúdpoučilúčastníkovokreminéhoonáležitostiachžiadostioodročeniepojednávania.Okrem
iného bol odporca poučený, že návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať dôvod, pre ktorý
navrhuje odročenie pojednávania, deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel a ak je to možné, uvedenie

elektronickej adresy, telefaxu, alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Odporca v podanej žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol, kedy sa o dôvode odročenia dozvedel
a neuviedol kontaktné údaje, prostredníctvom ktorých by mohlo byť zo strany súdu oznámené, ako návrh
na odročenie pojednávania súd posúdil.

Podľa článku 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach, alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu. Na jednej strane stojí právo účastníkov zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom
ako neodňateľné právo každého účastníka konania v každom štádiu súdneho procesu a na druhej
strane stojí právo účastníka na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v
primeranej lehote. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p. určuje jednu výnimku z práva

účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti, t. j. ak riadne predvolaný účastník
sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žiadosť
o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vo všeobecnosti vtedy, pokiaľ účastník
tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní
ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa pojednávania zúčastniť, riadne brániť svoje práva a

oprávnené záujmy a súčasne sú vážne, t. j. dôležité a ospravedlniteľné, ktoré súd posudzuje k okamihu,
kedy o žiadosti o odročenie pojednávania rozhoduje. Napriek tomu, že odporca bol riadne poučený
súdom o náležitostiach, ktoré žiadosť o odročenie pojednávania musí mať, odporca si svoju procesnú
povinnosť riadne nesplnil a okolnosti, ktoré mu v splnení tejto povinnosti bránili, súdu neuviedol. Jednou
zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného

vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňovať svoje práva za
podmienok,ktoréniesúpodstatnenevýhodnejšienežpodmienky,zaktorýchtoutomožnosťoudisponuje
druhý účastník (viď rozsudky ESĽP Helle verzus Fínsko, 1997-VIII, strana 2928). Vzhľadom na dĺžku
súdneho konania, keď konanie začalo žalobou podanou dňa 7.2.2012, v záujme rýchlosti konania a v
záujme zásady spočívajúcej v tom, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty a s prihliadnutím na

povinnosť všeobecného súdu zakotvenú v Ústave SR, ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov a tým vykonanie spravodlivosti v
primeranejlehote,súdvecprejednalvneprítomnostiodporcuvsúladesustanovením§101ods.2O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a prečítaním listinných dôkazov,

ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Právny zástupca navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby. Žiadal ponechať
zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že námietky uplatnené odporcom voči zmenkovému
platobnému rozkazu považuje navrhovateľ v celom rozsahu za nedôvodné. K vystaveniu vlastnej

zmenky odporcom došlo po tom, čo medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah, na ktorý sa odporca v
podaných námietkach odvoláva. Námietky odporcu označil za nedostatočne určité. Navrhovateľ poprel,
že by bol odporca akýmkoľvek spôsobom nútený k vystaveniu vlastnej zmenky.Podľa čl. I § 75 z. č. 191/1950 Zb. ( zákona zmenkového a šekového)
Vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené
v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj

sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum
a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 17 z. č. 191/1950 Zb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Pre zmenku ako cenný papier je charakteristický abstraktný a nesporný záväzok, ktorý je spojený
s procesnou a formálnou prísnosťou. Abstraktnosť zmenkového záväzku sa prejavuje v rovine
formálno-právnej a hmotno-právnej. Formálno-právna abstraktnosť zmenkového záväzku spočíva v
jeho nezávislosti na kauzálnom záväzkovom vzťahu, to znamená, že majiteľ zmenky je oprávnený
uplatňovať svoje práva zmenkového veriteľa súdnou cestou na základe platnej zmenky. Tým však nie

sú vylúčené možnosti zmenkového dlžníka uplatňovať voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré vyplývajú
z príčinného kauzálneho vzťahu. Hmotno-právna abstraktnosť zmenkového záväzku sa prejavuje v tom,
že dlžník nemôže voči zmenkovému veriteľovi uplatňovať také relatívne mimozmenkové námietky, ktoré
majú svoj pôvod v inom vzťahu ako vo vzťahu zmenkového dlžníka a zmenkového veriteľa, ktorý sa
domáha zaplatenia zmenky. Odporca ako zmenkový dlžník v podaných námietkach popieral existenciu

svojho zmenkového záväzku, konkrétne jej vznik s odôvodnením, že zmenku podpísal v omyle, ktorý
vyvolal navrhovateľ uvedením nepravdivých informácií, ďalej námietkou, že k podpísaniu zmenky bol
odporca donútený, nakoľko bez podpísania uvedenej zmenky by nedošlo k dodávkam materiálu pre
spoločnosť EUROS Slovakia, s.r.o. Tieto námietky súd vyhodnotil ako námietky relatívnej povahy,
ktoré majú väzbu na konkrétneho zmenkového veriteľa, a preto je možné označiť aj ako námietky in

personam. Relatívne námietky majú svoj pôvod vo vzájomnom vzťahu medzi zmenkovým dlžníkom a
remitentom (zmenkovým veriteľom). Odporca podanými námietkami spochybňuje vznik zmenkového
záväzku a opiera sa o predpoklad, že zmenkový záväzok odporcu nikdy nevznikol z dôvodov omylu
na strane odporcu a podpísania zmenky pod nátlakom. Námietky spochybňujúce vznik zmenkového
záväzku sa opierajú buď o neexistenciu vôle účastníka námietky, viď z vyhotoveného zmenkového

prehlásenia „zmenkovo zaviazaný“ alebo ide o takú vadu zmenkovoprávneho úkonu, alebo príčinného
nie zmenkoprávneho úkonu, ktorá má za následok absenciu vzniku zmenkového záväzku účastníka
námietky voči zmenkovým veriteľom, voči ktorým môže byť uplatnená relatívna námietka. Pokiaľ ide
o právne úkony zo zmenky, tieto sa riadia všeobecnými ustanoveniami Obchodného a Občianskeho
zákonníka, a teda podmienkami platnosti právnych úkonov.

V zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Z hľadiska platnosti právneho úkonu nemá spravidla
právny význam to, čo bolo motívom (pohnútkou) na urobenie právneho úkonu. Ak sa takýto predpoklad
nenaplní, nemá to za následok neplatnosť právneho úkonu. Základnou požiadavkou platnosti právneho

úkonu je existencia vôle uskutočniť právny úkon, ktorá nie je daná v prípade násilia, ktoré spočíva
v takom tlaku na psychiku donucovaného, že namiesto svojej vôle prejavuje vôľu donucujúceho.
Právny úkon musí byť tiež urobený slobodne, to znamená bez toho, že by bol účastník prinútený k
určitým skutočnostiam, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Okolnosti vylučujúce slobodu vôle
konajúceho, musia mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Tieto okolnosti je subjekt,

ktorý sa neplatnosti právneho úkonu z tohto dôvodu dovoláva, povinný preukázať. Vnútorná výhrada
pri vykonaní právneho úkonu nemá žiadny vplyv na právny vzťah založený týmto úkonom. Dôvodom
neplatnosti právneho úkonu nie je tieseň, a preto sa nemôže dotknúť platnosti podpisu na zmenky.
Zmenka ako cenný papier nepredstavuje zmluvný záväzok, a od zmenky teda nie je možné ani odstúpiť.
Zmenkový dlžník je oprávnený len odstúpiť od zmluvy, ktorá je dôvodom zmenky, a to v prípade, ak nejde

oobchodnúzmluvu.Takétotvrdeniavšakodporcavrámcipodanýchnámietokneuviedol.Pokiaľodporca
ako zmenkový dlžník mal za to, že medzi majiteľom zmenky a ním existuje nejaký kauzálny vzťah, ktorý
odôvodňuje vystavenie zmenky, ale ten sa neskôr ukázal ako neexistujúci, napríklad v prípade neplatnej
zmluvy, alebo zaniknutej zmluvy, nejedná sa o námietku omylu pri podpise na zmenke, ale námietku
nedostatku kauzy vôbec, ktorá opätovne zo strany odporcu nebola tvrdená ani preukazovaná.

Napriek tomu, že na odporcovi ako zmenkovému dlžníkovi spočíva dôkazné bremeno na preukázanie
dôvodnosti uplatnených námietok, odporca podané námietky bližšie nekonkretizoval a na preukázaniedôvodnosti námietok neoznačil žiadne dôkazy. Vzhľadom na uvedené súd posúdil námietky ako
nedôvodné. Preto rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz ponecháva v celom rozsahu v platnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP podľa ktorého zákonného
ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi náhradu trov námietkového konania titulom trov právneho

zastúpenia za úkony právnej služby účasť na pojednávaní dňa 26.11.2013 336,94 eur + 7,81 eur ako
režijný paušál + 20 % DPH, cestovné výdavky za cestu Lučenec - Žilina a späť na pojednávanie dňa
26.11.2013 vo výške 128,39 eur vrátane DPH a náhrady straty času z Lučenca do Žiliny a späť na
pojednávanie vo výške 152,52 eur vrátane DPH, celkom odmenu právneho zástupcu navrhovateľa spolu
s DPH a s náhradou cestovného a straty času v sume 694,61 eur.

Súd preskúmal navrhovateľom uplatnené a špecifikované trovy konania, pričom navrhovateľovi priznal
náhradu trov konania nasledovne:

1. titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 685,29 eur za úkony právnej služby
a) účasť na pojednávaní dňa 26.11.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 336,94

eur + 20% DPH a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 7,81 eur + 20% DPH,
t.j. suma spolu 413,70 eur.
b) titulom náhrady za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 152,52 eur (127,10
eur +20% DPH) za 4 polhodiny na ceste Lučenec - Žilina a späť dňa 26.11.2013, 10 x uplatnená suma
12,71 eur.

c) titulom náhrady cestovných výdavkov podľa § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 119,07 eur
na trase Lučenec - Žilina a späť cestou na pojednávanie dňa 26.11.2013,
- náhrada za kilometre (2 x 165 km x 0,183 eur + 20 % DPH) = 72,47 eur,
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty (2 x 165 km, pri priemernej spotrebe - 9,8 L/100km a cene
paliva 1,441 eur, t.j. 0,098 L/km x 330km x 1,441 eur = 46,60 eur.

Súd nepriznal navrhovateľovi daň z pridanej hodnoty uplatnenú na spotrebované pohonné hmoty,
nakoľko navrhovateľ už uplatnil cenu za spotrebované pohonné hmoty vrátane DPH s poukazom na
ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo

služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo
inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

V ostatnej časti uplatnenej náhrady súd dospel k záveru, že tieto boli vyčíslené v súlade s ustanovením
§ 137 O.s.p. a príslušnými ustanoveniami vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonania jednotlivých úkonov
právnej služby. Náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 685,29 eur je odporca
povinný zaplatiť navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.