Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315221912
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315221912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta dieťa rodičov: matky H. H., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, C. M. a otca
K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX/XX, I. N., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 24. januára 2017, č.k. 12P/286/2015-67, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletú zo sumy 50,- eur
na sumu 70,- eur mesačne počnúc 01.09.2015 tak, že výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky maloletej (výrok I.), zročné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 24.01.2017
vo výške 340,- eur súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur až do
zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletej (výrok
II.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 16P/65/2013-65 zo dňa 18.09.2013 v časti
rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletú (výrok III.) a napokon o trovách konania rozhodol tak,

že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods.
5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine a ustanovením § 232
ods. 3 CSP, vecne svoje rozhodnutie zdôvodnil záverom o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky na
zvýšenie výživného, keďže od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane maloletého dieťaťa, ktorá skutočnosť zakladá dôvod na zmenu súdneho rozhodnutia o výške

vyživovacej povinnosti otca. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletá R. pochádza
z mimomanželského pomeru rodičov, ktorých práva a povinnosti k maloletej boli upravené rozsudkom
Okresného súdu Galanta zo dňa 18.9.2013, č.k. 16P/65/2013-65 tak, že maloletá bola zverená do
osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť na dieťa výživné vo výške 50,- eur mesačne,
pričom styk otca s maloletou zostal bez obmedzenia. V čase tohto rozhodnutia maloletá mala 1 rok a 6
mesiacov,bolazdravá,jejvýdavkybolibežnéavekuprimerané.Matkapoberalarodičovskýpríspevokvo
výške 222,- eur mesačne, otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 500,- eur, jeho

zdravotný stav bol dobrý, žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Žiaden z rodičov maloletej nemal
iné vyživovacie povinnosti. V súčasnosti maloletá navštevuje materskú školu vo C.O. a to od septembra
2015, je zdravá, má bežné výdavky na ošatenie, stravu, hygienické potreby a hračky. Otec, ktorý bol
vypočutý dožiadaným Okresným súdom Spišská Nová Ves, s návrhom matky požadujúcej zvýšenievýživného na sumu 150,- eur nesúhlasil a matkou vyčíslené výdavky na 5 ročné dieťa považoval za
neprimerané. Vyjadril sa, že je ochotný prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 50,- až 70,- eur.

3. Z dokazovania súdu vyplynulo, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej
zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o 3 roky, preto výdavky spojené s
uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov vzrástli
nielenvsúvislostisjehofyzickýmrastom,alepredovšetkýmvsúvislostispredškolskoudochádzkou.Súd
preskúmal majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že otec v období od 1.7.2014 do 18.3.2016 podnikal

na základe živnostenského oprávnenia v oblasti kovovýroba. Podľa udania otca, živnosť ukončil zo
zdravotnýchdôvodov,následnesadňa19.4.2016zamestnaluzamestnávateľaK.S.,s.r.o.spriemerným
čistým mesačným príjmom 296,20 eur a tento pracovný pomer skončil dňa 31.1.2016. V období od
27.10.2016 do 29.11.2016 (34 dní) bol práceneschopný a poberal nemocenské vo výške 7,912 eur za
deň (269,- eur za 34 dní). V súčasnosti je vedený príslušným úradom práce v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, je nemajetný, naďalej býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou

50,- eur mesačne a svoje celkové mesačné výdavky vyčíslil na sumu 250,- eur. Matka je zamestnaná
s priemerným čistým mesačným príjmom 400 až 500,- eur, žije so svojou zamestnanou matkou a
dvomi maloletými bratmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctva jej starého otca. Na chod domácnosti
mesačne prispieva sumou 200,- eur. Hnuteľné veci vyššej hodnoty a nehnuteľnosti nevlastní. Ďalšia
vyživovacia povinnosť nepribudla žiadnemu z rodičov. Na základe takto zistených skutočností súd

považoval za dôvodné zvýšenie výživného na sumu 70,- eura to od 01.09.2015, kedy maloletá nastúpila
do predškolského zariadenia a nastala na jej strane podstatná zmena pomerov, zakladajúca dôvod na
zvýšenie výživného. Výšku výživného súd určil aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové
pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť
príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích

povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca
cca 282,60 eur tak 25 % - 30 % predstavuje sumu 70,- eur až 84,- eur. Za daného stavu mal súd za to,
že na strane otca je priestor na zvýšenie výživného, keď otec okrem hradenia výživného sa na výchove
maloletého dieťaťa nepodieľa a nie je s ním v žiadnom kontakte. Pokiaľ teda otec prispeje na výživu
maloletej sumou 70,- eur, matka prispeje sumou 35,- eur a pripočíta sa k tomu aj prídavok na dieťa, tak

na strane maloletého vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 128,52 eur mesačne (70 + 35
+ 23,52), čo postačí na krytie osobných potrieb maloletej, pričom suma určeného výživného zároveň
zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
4. Súčasne súd vyčíslil dlh, ktorý otcovi vznikol na výživnom za obdobie 01.09.2015 do 24.01.2017
vo výške 340,- eur, ktorý mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP povolil zaplatiť v pravidelných

mesačných splátkach po 10,- eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku
pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, ktorý uviedol, že obdržal rozhodnutie príslušného
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol uznaný fyzickou osobou v hmotnej núdzi a bol mu

priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi od 1.1.2017 v sume 117,40 eur mesačne. Iný príjem
nemá a preto žiadal odvolací súd, aby prehodnotil jeho finančnú situáciu. Po začatí odvolacieho konania
doručil otec do spisu doplňujúce vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom opätovne apeloval na odvolací súd,
aby prehodnotil jeho finančnú situáciu pričom uviedol, že sa nechce vyhýbať vyživovacej povinnosti,
len chce, aby súd prihliadol na jeho príjem ktorý nedosahuje ani výšku životného minima, ktorá podľa

zákona č. 601/2003 Z.z. predstavuje 198,09 eur.

6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s ním nesúhlasí, nakoľko otec sa v konaní
vyjadril, že je ochotný platiť výživné na maloletú od 50,- do 70,- eur, navyše otec okrem súdom určeného
výživného na maloletú ničím neprispieva, ani maloletú nenavštevuje, hoci ho je vídať v okrese Galanta.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1

Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12P/286/2015 je zvýšenie
výživného na maloletú R. na návrh matky, ktorá sa domáha sumy 150,- eur mesačne. Predmetom

odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil
otcovi vyživovaciu povinnosť na dieťa zo sumy 50,- eur na sumu 70,- eur od 01.09.2015 a uložil mu
zaplatiť v splátkach aj zročné výživné.

10. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej

inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil,vdôsledku
čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými
zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku,
a považuje za správne ustálenú výšku výživného v sume 70,- eur. Na doplnenie odvolací súd uvádza:

11.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

12. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného,
jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba

stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a
podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných

povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,

pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždyvyhodnotiťimajetkovépomery
oboch povinných rodičov.

13. Výhrady otca v odvolaní sa opierali o skutočnosť, že jeho príjem ako poberateľa dávky v hmotnej
núdzivovýške117,40eurmesačnenedosahujeanivýškuživotnéhominimaasumaurčenéhovýživného

70,- eur tomuto príjmu nezodpovedá. Týmto zrejme vytýkal súdu, že sa pri rozhodovaní opieral o
nedostatočne zistený skutkový stav, resp. aj skutočnosti, ktoré dokazovaním súd zistil, nesprávne
vyhodnotil. Odvolací súd však odvolateľovi nedal za pravdu, keď nemal dôvod sa nestotožniť so
spôsobom, akým súd zistil a ustálil odôvodené potreby dieťaťa ako aj možnosti a schopnosti rodičov,
vrátane výživou povinného otca, pričom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval s

ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania takúto výšku výživného za primeranú.

14. V konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy výšky výživného uplynuli viac ako 3 roky ( resp.
v čase rozhodovania odvolacieho súdu už viac ako štyri roky), počas ktorých maloletá vyrástla a od
01.09.2015 nastúpila do materskej školy, čo je v zmysle ustálenej súdnej praxe považované za takú

podstatnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, keďže nepochybne s tým súvisí
podstatný nárast nákladov na výživu maloletého dieťaťa. Otec bol v r. 2013 zaviazaný platiť na maloletú
výživné v sume 50,- eur, čo však bolo v čase, keď táto bola v matkinej celodennej starostlivosti a mala
vzhľadom k nízkemu veku iba bežné výdavky súvisiace so stravou, ošatením a hygienou. Nástupommaloletej do materskej školy pribudli matke poplatky s tým spojené, keď platí maloletej v škôlke stravu
od 16,- do 25,- eur, každý druhý mesiac školné 16,- eur a štvrťročne príspevok na zakúpenie učebných
pomôcok 15,- eur. Súčasne zvýšením veku vznikli na strane dieťaťa aj výdavky súvisiace s kultúrou

a športovými aktivitami primeranými veku dieťaťa. Nie je možné požadovať od matky, aby z vlastných
prostriedkov pokrývala sústavne sa zvyšujúce náklady na výživu maloletej a suplovala tak do istej
miery vyživovaciu povinnosť otca, zvlášť, keď výlučne ona zabezpečuje dieťaťu aj osobnú starostlivosť,
pretože otec sa s dieťaťom nestýka ani sa o dieťa nezaujíma.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že otec ukončil 19.03.2016 ( dva mesiace po doručení návrhu matky na
zvýšenievýživného)živnosťvoblastikovovýroba,ktorúvykonávalcca3roky,pričomakoSZČOpodnikal
v období od 01.07.2014 do 18.03.2016 a podľa daňového priznania za r. 2014 dosiahol základ dane
6.476,- eur čo je v priemere 539,66 eur mesačne. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že jeho
vymeriavacím základom v r. 2014 bola suma 402,50 eur, do júna 2015 suma 412,- eur a od júla 2015
do marca 2016 suma 435,- eur. Ako dôvod ukončenia živnostenského podnikania otec súdu uviedol

zdravotné problémy, tieto ale ničím nepreukázal. Od 20.04.2016 sa zamestnal na šesť mesiacov cez
agentúru spol. K. S., s.r.o., kde pracovný pomer skončil uplynutím dohodnutej doby trvania a dosahoval
tam priemerný čistý príjem 296,20 eur. Od 27.10.2016 do 29.11.2016 bol práceneschopný a za toto
obdobie mu boli vyplatené nemocenské dávky v sume 269,- eur. Odvtedy je nezamestnaný, a od
29.11.2016 evidovaný príslušným úradom práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, od januára

2017 poberá dávku v hmotnej núdzi 117,40 eur. Vychádzajúc z takto zisteného stavu, pokiaľ súd prvej
inštancie ustálil ako primeranú sumu výživného 70,- eur, postupoval správne a s jeho záverom sa
odvolací súd stotožňuje. Otec namietal výšku stanoveného výživného odvolávajúc sa na to, že poberá
dávku v hmotnej núdzi, ktorému príjmu výživné v sume 70,- eur nezodpovedá. K tomuto odvolací súd
uvádza, že pri určení výživného súd nemôže brať do úvahy iba preukázaný príjem povinného rodiča, ale,

ako už bolo uvedené vyššie, musí zohľadňovať aj skutočné schopnosti a možnosti povinného ako aj celý
súbor iných faktorov, bližšie rozvedených v bode 12 tohto rozsudku. V konaní bolo pritom preukázané, že
otec je schopný dosahovať minimálne rovnaké príjmy ako matka, t.j. 400 až 500,- eur mesačne, čo ako
živnostník aj dosahoval, pričom svoje tvrdenie, že k ukončeniu živnosti musel pristúpiť zo zdravotných
dôvodov ničím nepreukázal, keď nepredložil žiadne lekárske potvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že

nie je schopný naďalej túto činnosť vykonávať. Ani priznanie dávky v hmotnej núdzi potom nemôže
byť spoľahlivým ukazovateľom neschopnosti povinného rodiča dosahovať vyššie príjmy než vo výške
priznanej dávky, a to tým viac, že otec nepreukázal ( a ani netvrdil) žiadny dôvod, ktorý by mu bránil
zamestnať sa čo i len za minimálnu mzdu, alebo na polovičný úväzok, ani nepreukázal, že by si za
posledný rok aktívne vôbec prácu hľadal.

16. Keďže otec nemá vo svojej starostlivosti žiadne osoby, o ktoré by sa musel celodenne starať, ani
nepreukázal svoju zdravotnú nespôsobilosť, treba konštatovať, že otec je v produktívnom veku a niet
závažných dôvodov, pre ktoré by nebol schopný dosahovať aspoň minimálnu mzdu. Berúc potom do
úvahy, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť a napokon aj to, že sa okrem súdom určeného výživného

navýživemaloletejničímnepodieľa,odvolacísúdpovažovalsprihliadnutímnavekdieťaťaajehozistené
odôvodnené potreby sumu výživného 70,- eur za primeranú ( odhliadnuc od skutočnosti, že otec s takto
určeným výživným pri výsluchu súhlasil).

17. Na základe uvedeného odvolací súd považoval rozhodnutie čo do výšky výživného, i počiatku

jeho zvýšenia za správne a rovnako správne postupoval súd prvej inštancie pri výpočte vzniknutého
nedoplatku, ktorý tiež otcovi správne povolil splácať v mesačných splátkach, ktorých výška podľa názoru
odvolacieho súdu zohľadňuje jednak majetkové pomery otca ako aj ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej
dlžné výživné by malo byť splatené najneskôr do troch rokov.

18. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil, a zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania za použitia ust. § 52 CMP
v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP.

19. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.