Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/175/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217211242
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217211242.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: AD-MEP s. r. o., so
sídlom Včelárska 13, 821 05 Bratislava, IČO: 47 748 672, právne zast. JUDr. Jánom Kiššom, advokátom
so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: LK Sales Consulting, s. r. o., so sídlom
Papraďová 1A, 821 01 Bratislava, IČO: 46 836 250, o zaplatenie 503.702,97 eur s prísl. o návrhu

žalobcunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,oodvolanížalobcuprotiuzneseniuOkresnéhosúdu
Bratislava II č. k. 23Cb/25/2017-104 zo dňa 4.8.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/25/2017-104 zo dňa
4.8.2017, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou
súdu dňa 19.6.2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 503.702,97 eur s
príslušenstvom a trovami konania titulom plnenia zo zmluvy. Podaním doručeným súdu dňa 1.8.2017
žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie podľa ust. § 343 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len ako "CSP") a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam
v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v podiele 1/2, vedených na LV č. XXXX, LV č. XXXX a

LV č. XXXX pre katastrálne územie E., obec I. - m. č. X., okres I. U.. Svoj návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil ohrozením exekúcie spočívajúcej v skutočnostiach, že
koncom roka sa spoločné podnikateľské aktivity konateľa žalobcu M. G. a konateľa žalovaného U..
P. D., ktorý boli navzájom obchodne a majetkovo prepojení a mali blízke rodinné vzťahy, skončili, a
následne došlo medzi nimi k gentlemanským dohodám o vysporiadaní nadobudnutých majetkových
hodnôt, z ktorých jedna bol záväzok U.. P. D. previesť ako darca darovacou zmluvou nehnuteľnosť -

rodinný dom s pozemkami zapísaný na LV č. XXX katastrálneho územia E. P., obec B. P. na obdarovanú
- manželku konateľa žalobcu W. G.. Tento záväzok si žalovaný síce čiastočne splnil tým, že darovacou
zmluvou zo dňa 12.10.2016, resp. dodatkom č. 1 zo dňa 20.10.2016 previedol predmetné nehnuteľnosti
na W. G., no následne rôznymi účelovými obštrukčnými krokmi sa snažil, aby táto darovacia zmluva
nebola zapísaná do katastra nehnuteľností. Vkladové konanie v tejto veci je vedené na Katastrálnom
odbore Okresného úradu S. pod V-XXXX/XXXX a toto konanie ku dňu podania návrhu žalobcu na

zabezpečovacie opatrenie nie je ukončené. Navyše, žalovaný v priebehu neukončeného predmetného
vkladového konania previedol kúpnou zmluvou zo dňa 18.1.2017 tieto nehnuteľnosti na tretiu osobu a
túto kúpnu zmluvu dal zavkladovať na Katastrálnom odbore Okresného úradu S., kde je konanie vedené
pod V-XXXX/XX. Žalobca mal vzhľadom k týmto skutočnostiam za to, že tieto účelové a špekulatívne
metódy sú pre konateľa žalovaného bežnou praxou, z čoho sa dá vyvodiť, že podobné metódy je
pripravený použiť i v inom prípade, preto nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je adekvátnym

opatrenímvočižalovanému-vzhľadomnavýškupohľadávky,niekoľkonásobnézhodnoteniepredmetnej
nehnuteľnosti zo strany žalobcu, ako aj vzhľadom na doterajšie praktiky jeho konateľa.2. Súd prvej inštancie dospel po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a listinami k nemu pripojenými k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie

je dôvodný, nakoľko žalobca neosvedčil, že vzájomné vzťahy strán sporu sú narušené spôsobom,
ktorý by vyžadoval nevyhnutnú úpravu prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
Argumenty žalobcu považoval súd prvej inštancie v rovine hypotetických úvah, z ktorých žiadne
konkrétne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo nevyplýva. Žalobca relevantnými listinnými
dôkazmi nepreukázal, že by sa žalovaný snažil bezprostredne zbaviť všetkého svojho majetku, resp. že

realizujekrokysmerujúcektomu,ževýkonbudúcehorozhodnutianebudemožnýasamotnáskutočnosť,
že nedošlo k úhrade pohľadávky žalobcu v lehote splatnosti bez osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy nemôže zakladať dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
Ohľadom tvrdenia žalobcu, že konateľ žalovaného sa účelovo snaží zabrániť zavkladovaniu darovacej
zmluvy zo dňa 12.10.2016, uzatvorenej s W. G., súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto prípade ide o
darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi U.. P. D. ako fyzickou osobou a týka sa výlučne nehnuteľností v jeho

osobnom vlastníctve. Žalobca tak podľa záveru súdu prvej inštancie nijakým spôsobom nepreukázal, že
U.. P. D. podniká krovy vedúce k zbaveniu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného a ani nepreukázal,
že majetkový substrát žalovaného je tvorený len z nehnuteľností, ohľadom ktorých žiadal zriadiť
sudcovské záložné právo. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že nakoľko rozhodnutie
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je len rozhodnutím o jednotlivom procesnom

návrhu navrhovateľa, nie je teda výsledkom konania ako takého a v súlade s § 331 ods. 1 CSP sa
uznesenie, ktorým sa návrh na neodkladné opatrenie zamietol, nedoručuje protistrane, nebolo medzi
kým rozhodovať o náhrade trov konania a takýto výrok o nároku na náhradu trov konania by bol podľa
názoru súdu prvej inštancie nadbytočný.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý považuje napadnuté
uznesenie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za nesprávne,
neodrážajúce dôkaznú situáciu vo vzťahu k žalobcovmu priamemu a bezprostrednému ohrozeniu práva
na vymoženie svojej pohľadávky a z toho hroziacu materiálnu ujmu. Žalobca svoj zamietnutý návrh
opieral o skutočnosť, že ním vykonaná rekonštrukcia nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve

žalovaného v podiele 1/2, vedených na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne
územie E., obec I.-m. č. X., okres I. U. niekoľkonásobne tieto zhodnotila, pričom žalovaný okrem
týchto nehnuteľností nedisponuje prakticky žiadnym iným majetkovým substrátom, a toto svoje tvrdenie
podporilpriloženouÚčtovnúzávierkoužalovanéhokudňu31.12.2017.Žalobcasanestotožnilsnázorom
súdu prvej inštancie, že vo svojom návrhu neosvedčil existenciu priameho nebezpečenstva hroziacej

ujmy. Žalobca mal jednoznačne za to, keďže fyzická osoba U.. P. D. a konateľ žalovaného U.. P. D.
je totožnou osobou, že jeho konanie ako fyzickej osoby a ako konateľa obchodnej spoločnosti nie je
možné oddeliť, a preto účelovosť a špekulatívnosť jeho konania je viazaná priamo na jeho osobu. Z
konania konateľa žalovaného je podľa názoru žalobcu zrejmé, že má možnosti a je schopný obdobného
konania /snaha o pozbavenie majetku iného/, preto účel sledovaný žalobcom je možné dosiahnuť práve

zabezpečovacím opatrením. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby prvoinštančný súd v zmysle
§ 376 CSP vyhovel odvolaniu v rámci autoremedúry a následne znovu vo veci rozhodol, resp. aby
odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zriadil k nehnuteľnostiam:
rodinný dom, súpisné číslo XXXXX, postavený na parcele č. XXXXX/X, zapísaného na LV XXXX a
pozemkyevidovanénakatastrálnejmaperegistra„C"-parcelač.XXXXX/X-zastavanéplochyanádvoria

o výmere 247 m2, parcela č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2 zapísaných
na LV č. XXXX, parcela č. XXXXX/X - záhrady o výmere 924 m2 zapísaná na LV č. XXXX, parcela
č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2, parcela č. XXXXX/X - ostatné plochy o
výmere 142 m2 vedených pre katastrálne územie E., obec I.-m.č. X., okres I. U., ktoré nehnuteľnosti
sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v podiele 1/2, záložné právo v prospech žalobcu, a to

za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo Zmluvy o dielo č. 01/2016 zo dňa 13.1.2016 vo výške
503.702,97 eur s príslušenstvom.

4. K odvolaniu žalobcu sa listom zo dňa 6.10.2017 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje
napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II za správne a zákonné. Podľa názoru žalovaného

žalobca neosvedčil, že vzájomné vzťahy strán sporu sú narušené spôsobom, ktorý by vyžadoval
nevyhnutnúúpravuprostredníctvomnariadeniazabezpečovaciehoopatreniaaneosvedčilaniexistenciu
takého nebezpečenstva. Argumenty uvedené žalobcom sú v rovine hypotetických úvah a domnienok,
z ktorých žiadne konkrétne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo nevyplýva, nakoľko žalobcanepreukázal, že U.. P. D. podniká kroky vedúce k zbaveniu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného
a ani nepreukázal, že majetkový substrát žalovaného je tvorený len z nehnuteľností, ohľadom ktorých
žiadal zriadiť sudcovské záložné právo. Ohľadom predloženej Účtovnej závierky k 31.12.2017 žalovaný

uviedol, že žalobcom je v texte odvolania viackrát označená nesprávne, pretože účtovná závierka
k 31.12.2017 ešte nemôže existovať, keďže sa neskončil účtovný rok 2017. Žalovaný predpokladal,
že sa jednalo o účtovnú závierku žalovaného k dátumu 31.12.2016, vzhľadom na skutočnosť, že
mu tento dôkaz nebol elektronickou schránkou sprístupnený. Nakoľko konaním súdu prvej inštancie
nedošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nemožno nový dôkaz

Účtovnú závierku žalovaného k 31.12.2017 považovať za tzv. novotu v odvolacom konaní, a teda nie
je možné tento prostriedok procesného útoku v odvolacom konaní použiť. Žalovaný konštatoval, že
v danom prípade nie je splnený predpoklad, a to existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie,
čiže zabezpečovacím opatrením sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v
exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť, okrem iného vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa
v exekučnom konaní. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ

hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické, alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu, alebo úplnému
zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.
Okolnosť, že predmetom sporu je vysoká suma, že žalovaný nedisponuje iným majetkom, ktorým by
mohla byť uspokojená peňažná pohľadávka žalobcu a že doteraz neplnil svoje záväzky, a teda nie je
predpoklad, že bude dobrovoľne plniť nie sú také okolnosti, ktoré by osvedčovali existenciu obavy z

budúceho zmarenia exekúcie. Žalovaný mal za to, že žalobca ani skutkovo neodsvedčil, či žalovaný má
oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXX, k.ú. E. P.. Vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX k.ú. E. P. je fyzická osoba U.. P. D. a jedná sa o jeho súkromný majetok, nie
o majetok žalovaného - obchodnú spoločnosť. Nehnuteľnosti, ktoré sú majetkom žalovaného, náležia v
spoluvlastníctve v podiele 1/2 dvom vlastníkom, teda okrem žalovaného aj ďalšej fyzickej osobe, preto

žalovaný sám z vlastnej vôle s nimi ani nemôže bez súhlasu, resp. spoločného prejavu vôle druhého
spoluvlastníka nehnuteľnosti akýmkoľvek spôsobom nakladať. Taktiež argument žalobcu, že fyzická
osoba U.. P. D. a konateľ žalovaného U.. P. D. je totožná osoba a jeho konanie ako fyzickej osoby a ako
konateľa spoločnosti sa nedá oddeliť, nemôže zakladať opodstatnenosť osvedčenia existencie obavy z
budúceho zmarenia exekúcie. Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd preskúmal vec v rozsahu

podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

5. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

6. Žalobca - navrhovateľ sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáhal ochrany zabezpečenia
svojej peňažnej pohľadávky, teda ochrany veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní.

Zabezpečovacie opatrenie predstavuje v zmysle § 343 ods. 1 CSP inštitút, na základe ktorého súd
zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka.
Súd je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. musí dbať na to, aby zriadil
záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhuje navrhovateľ, pričom nevykonáva
dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho

opatrenia, teda osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku a nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie.
Osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ktoré v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním,
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní.

7. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť
predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude
ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP bude musieť navrhovateľ opísať
skutočnosť, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana.

Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku, alebo ak základ nároku nie je minimálne
osvedčený, nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším
predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva,ktorým môžu byť veci, práva i iné majetkové hodnoty, avšak musí sa jednať o taký predmet zálohu, u
ktorého v danom prípade bude tento inštitút reálne napĺňať svoj účel.

8.Zriadeniezáložnéhoprávaprostredníctvomzabezpečovaciehoopatreniabudezabezpečovaťvýlučne
peňažnú pohľadávku. S tým súvisí aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, kedy práve
zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť marenia a uspokojenia peňažnej
pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať
z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý

rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska
osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne
osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o
majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti,
zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie ktorej
súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom

zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

9. Podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie použijú primerane ustanovenia o neodkladnom
opatrení. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie má k zabezpečovaciemu opatreniu
subsidiárne postavenie. To znamená, že súd pristúpi k nariadeniu neodkladného opatrenia iba za

predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia k
návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v
spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 503.702,97 eur, ktorá mala vzniknúť titulom plnenia

zo zmluvy. Ako vyplýva z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, navrhovateľ sa domáhal
zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach: rodinný dom, súpisné číslo XXXXX, postavený na
parcele č. XXXXX/X, zapísaného na LV XXXX a pozemky evidované na katastrálnej mape registra „C" -
parcela č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 247 m2, parcela č. XXXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 47 m2 zapísaných na LV č. XXXX, parcela č. XXXXX/X - záhrady o výmere

924 m2 zapísaná na LV č. XXXX, parcela č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2,
parcela č. XXXXX/X - ostatné plochy o výmere 142 m2 vedených pre katastrálne územie E., obec
I.-m.č. X., okres I. U., ktoré nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v podiele 1/2.

15. Odvolací súd sa názorovo zhodol so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ v posudzovanom

prípade neosvedčil existenciu nebezpečenstva ohrozenia jeho práva. Z návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a z listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne
osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Navrhovateľ tiež nepreukázal, že žalovaný nakladá so
svojím majetkom s cieľom zbavovať sa tohto. Na domnienky navrhovateľa (z objektívneho hľadiska
ako domnienky bez reálneho základu), ktoré bez ďalšieho nemôžu zakladať dôvodnosť nariadenia

zabezpečovacieho nariadenia, nemožno prihliadnuť. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a obsahu podstatných tvrdení navrhovateľa odvolací súd konštatuje,
že tieto tvrdenia navrhovateľa ani v rámci odvolacieho konania neodôvodňujú záver o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia.16. V tejto súvislosti odvolací konštatuje, že z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie

konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie
výkonu budúceho rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená,

pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že
by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže
byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že
výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je
znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré

podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR, sp. zn. 5 Obo
144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

17. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie
dokazovanie, dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie zákonných náležitostí na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia v súvislosti so zriadením záložného práva na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky žalovaného voči navrhovateľovi a neosvedčil, že prípadná exekúcia je bezprostredne
ohrozená.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

19. Odvolací súd má za to, že navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne
relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené ním uvádzané
odvolacie dôvody. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne,

pokiaľ zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené
základné predpoklady pre jeho nariadenie. Preto súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní

proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario).

21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).