Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/243/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112211887
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112211887.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu L., proti žalovanému H. o zaplatenie
6.032,24 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
18. januára 2017, č.k. 12C/121/2012-149, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 18. januára 2017, č.k. 12C/121/2012-149 súd prvej inštancie vo výroku I. konanie
v časti prevyšujúcej žalobu o zaplatenie sumy 3.319,39 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od
22.12.2010 do zaplatenia, z dôvodu späťvzatia zastavil a vo výroku III. žalobu zamietol. Žalovanému
náhradu trov konania výrokom IV. nepriznal. Žalobcovi výrokom II. vrátil súdny poplatok zo späťvzatej
žaloby vo výške 9,30 Eur. Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov Y. ako vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalovaného do 30.06.2016 výrokom V. nepriznal náhradu trov konania. V
odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie
žalobcu v konaní. V danej veci nie je medzi stranami sporu sporné, že ide o spotrebiteľský vzťah
vzhľadom na charakter strán sporu. Aj keď ide v danej veci o úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, vzťahujú sa ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane
spotrebiteľa,akoajďalšieustanoveniaObčianskehozákonníka azák.č.258/2001Z.z.akolexspecialis,

ktorý má podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (bez prechodných ustanovení) prednosť pred
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako všeobecného zákona. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná,
a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V tomto konaní žalobca takýto
dôkaz-písomnúvýzvubankyX.nepredložil,pretojepostúpeniepohľadávkyohľadnežalovanejneplatné

podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky
uvedenej v § 92 ods. 8 zák. o bankách. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľ môže postúpiť
svoju pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Podľa názoru súdu osobitným predpisom je nielen
pod čiarou uvedené ust. § 524 Občianskeho zákonníka, ale aj iné osobitné predpisy neuvedené pod
čiarou, kam možno zaradiť aj ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách, čo vyplýva jednak zo zákonnej definície
poznámky (informatívny charakter), ako aj z toho, že zákonodarca uviedol v znení ustanovenia pojem

„všeobecný predpis“ a nie len ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka, teda predpokladal existenciu
aj iných osobitných predpisov. V dôsledku tohto žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva zhmotnoprávneho vzťahu (veriteľom), teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, preto súd
žalobu v celom rozsahu zamietol a neskúmal ďalšie skutočnosti.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku III. o zamietnutí žaloby podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a priznal mu náhradu trov konania, resp. napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že
súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho vyjadrením zo dňa 11.01.2017. V odvolaní namietal nesprávne
právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Vychádzajúc z § 1 ods. 8, § 17 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch, nie je uvedený odkaz na zákon o bankách v časti, ktorá by sa dotýkala
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zákon č. 483/2001 Z.z. upravuje len vzťahy súvisiace so vznikom,
s organizáciou, riadením podnikania a so zánikom bánk na území Slovenskej republiky. Poukázal, že
zákon o bankách, ani zákon o spotrebiteľských úveroch absenciu, či nepreukázanie výzvy podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách ako dôvod neplatnosti právneho úkonu neuvádza. Ustanovenie § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z. pripúšťa postúpenie pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, posudzuje sa podľa

osobitného predpisu. Podľa odkazu 7 je týmto predpisom § 524 Občianskeho zákonníka. Namietal, že
existuje skupina iných úverov ako spotrebiteľských, poskytovaných bankami - viď znenie § 1 ods. 8
Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V tejto súvislosti poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj
ESĽP v obdobných veciach.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,

ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v

odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie vo svojom vyjadrení.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie je zrozumiteľný a riadne odôvodnený tak, ako to určuje procesný
predpis (§ 220 CSP).

8.Knámietkeodvolateľaonepreskúmateľnostirozhodnutiasúduprvejinštancieodvolacísúduvádza,že
v odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, nie
so všetkými skutočnosťami. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre
aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).
Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd
v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten
argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci

(napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

9. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a
tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Preto námietka

nepreskúmateľnosti rozsudku nie je dôvodná.

10. Na potvrdenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:11. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

12. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)

omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

14. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky
savyžadujezdôvodu,žepopostúpenípohľadávkyrôznymsubjektom(mimobanky)užniejezachovaná

možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

15. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie

podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

16. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

17. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise,
ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje
Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej
platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej

povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce
zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú
triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

18. Písomná výzva banky dlžníkovi je predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na

inú osobu.

19. Zo spisu vyplynulo, že žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by žalovaného bol pred
postúpením pohľadávky vyzval na úhradu dlhu uplatňovaného v predmetnom konaní.

20. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaného
predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkovi,
zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky,
ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. Jeho žaloba na plnenie bola už z uvedeného dôvodu
správne zamietnutá, preto posudzovanie ostatných námietok odvolania je nadbytočné.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej
časti potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej zamietavej časti vo výroku III. potvrdiť.

23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP v zásade patrí právo na náhradu trov odvolaciehokonania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251
ods. 1 CSP, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov nepriznáva.

25. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).