Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by JUDr. Myrtill Vojteková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/286/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315221912
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315221912.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: R. S., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta dieťa rodičov - matky: H. H., nar.
X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, C. Ú., a otca: K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX/XX, I. N., o návrhu
matky na zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Zvyšuje sa výživné na maloleté dieťa zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 70,- Eur mesačne počnúc
od 1.9.2015, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa.
II. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2015 do 24.1.2017 vo výške 340,- Eur súd povoľuje otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 16P/65/2013-65 zo dňa 18.9.2013 v časti
rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.9.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 50,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne. Svoj návrh
odôvodnila nárastom odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa od posledného rozhodnutia.
2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého
dieťaťa, ktorý sa na pojednávania konané dňa 10.3.2016, dňa 8.9.2016 a dňa 24.1.2017 nedostavil,
avšak svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil. K návrhu matky sa vyjadril písomne tak, že si svoju
vyživovaciu povinnosť riadne plní a nemá záujem vyhýbať sa vyživovacej povinnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa,
čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/65/2013, listinnými
dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého
dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:
4. Maloletá R. pochádza z mimomanželského pomeru rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletému
dieťaťu súd upravil rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.9.2013, č.k. 16P/65/2013-65 tak, že maloletédieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca platiť výživné vo výške 50,- Eur mesačne a
upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že tento zostal bez obmedzenia. V čase tohto rozhodnutia
maloletá mala 1 rok a 6 mesiacov. Bola zdravá. Jej výdavky boli bežné a veku primerané. Matka
poberala rodičovský príspevok vo výške 222,- Eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec
bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 500,- Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemal.
Jeho zdravotný stav bol dobrý. Žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi.
5. Otec bol vypočutý dňa 22.11.2016 cestou dožiadaného Okresného súdu Spišská Nová Ves, pred
ktorým uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí a matkou vyčíslené výdavky na
5 ročné dieťa považuje za neprimerané. Vyjadril sa tak, že je ochotný prispievať na výživu maloletého
dieťaťa mesačne sumou 50 až 70,- Eur. Ďalej uviedol, že mal uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa
19.4.2016 s pracovnou agentúrou McROY Jobliner, so sídlom v Košiciach. Pracovný pomer však ukončil
v rámci skúšobnej doby do 31.10.2016. Nakoľko bol práceneschopný, nemohol sa zaevidovať na
príslušnom úrade práce. V zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 8.11.2016, mu
nárok na nemocenské bolo určené vo výške 7,912 Eur za deň od 27.10.2016 do zániku nároku na
nemocenské. Približne 3 roky podnikal na základe živnostenského oprávnenia, a to až do 19.3.2016.
Živnosť však musel ukončiť zo zdravotných dôvodov. Išlo o neurologické problémy, ktoré sa nástupom
do zamestnania utlmili, avšak sa nanovo objavili, preto sa stal práceneschopným. Uviedol, že hnuteľné
veci vyššej hodnoty a nehnuteľnosti nevlastní. Výživné na maloleté dieťa platí riadne vo výške 50,- Eur
mesačne. Nad rámec súdom určeného výživného na výdavky dieťaťa neprispieva. Kvôli vzdialenosti,
zdravotnému stavu a financiám sa s dcérou nestretáva. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Býval
u svojich rodičov, ktorým prispieval na chod domácnosti sumou 50,- Eur mesačne. Jeho výdavky
predstavovali sumu 250,- Eur, pričom mal zvýšené výdavky na lieky vo výške 30,- Eur mesačne.
6. Matka, vypočutá na pojednávaniach dňa 8.9.2016 a dňa 24.1.2017 ako účastníčka konania, zotrvala
na svojom návrhu a žiadala zvýšiť výživné. Zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa od posledného
rozhodnutia videla v tom, že v čase pôvodného rozhodovania bola s maloletým dieťaťom na materskej
dovolenke a v súčasnosti už od septembra 2015 navštevuje materskú školu vo Veľkých Úľanoch.
Uviedla, že maloleté dieťa je zdravé, jeho výdavky sú bežné na ošatenie, stravu, hygienické potreby a
hračky. Žije v spoločnej domácnosti s maloletou, so svojou zamestnanou matkou a dvomi maloletými
bratmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej starého otca. Celkové náklady na bývanie predstavujú
sumu 200,- Eur mesačne, z ktorej ona platí starému otcovi 200,- Eur. Okrem príjmu zo zamestnania
poberá prídavok na dieťa vo výške 23,50 Eur a výživné od otca dieťaťa vo výške 50,- Eur mesačne.
Má záväzok voči nebankovej spoločnosti, za ktorý platí mesačne splátku 110,- Eur. Iné dlhy nemá. Je
nemajetná. Pracuje ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom 400 až 500,- Eur. Ďalej
uviedla, že otec riadne platí výživné. O dcéru sa žiadnym spôsobom nezaujíma a nepodieľa sa na jej
výchove inak ako hradením výživného. Výživné žiadala zvýšiť na 150,- Eur mesačne od 1.9.2015, kedy
maloletá nastúpila do materskej školy. Čo sa týka výšky výživného, akceptovala by aj nižšiu sumu tak,
aby to korešpondovalo s príjmom otca, nakoľko nemá v záujme znevýhodniť ho v tomto smere.
7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 24.1.2017 vo veci uviedla, že vzhľadom na to, že vo veci
bolo rozhodnuté o výživnom pred viac ako tromi rokmi, pričom maloleté dieťa navštevuje materskú školu
druhý rok, navrhuje zvýšiť výživné na 70,- Eur mesačne od podania návrhu.
8. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
9. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.13. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.
16. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
18. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže
uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
19. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 18.9.2013, č.k. 16P/65/2015-65, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o 3 roky, preto výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených
potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho
fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s
výkonom predškolskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb vzhľadom na
jeho záujmy, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane
maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Maloletá
R. v čase posledného rozhodovania mala 1 rok a 6 mesiacov. Toho času má 4 roky a 10 mesiacov.
Od 1.9.2015 navštevuje materskú školu vo Veľkých Úľanoch. Je zdravá. Jej výdavky sú bežné a veku
primerané.
20. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a
majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol
zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 500,- Eur. V období od 1.7.2014 do 18.3.2016
podnikalnazákladeživnostenskéhooprávneniavoblastikovovýroba.Podľaudaniaotca,živnosťukončil
zo zdravotných dôvodov. Následne sa dňa 19.4.2016 zamestnal u zamestnávateľa McROY Jobliner,
s.r.o.spriemernýmčistýmmesačnýmpríjmom296,20Eur.Tentopracovnýpomerzanikoldňa31.1.2016.
V období od 27.10.2016 do 29.11.2016 (34 dní) bol práceneschopný a poberal nemocenské, ktorého
výška bola určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 8.11.2016 vo výške 7,912 Eur za deň (269,-
Eur za 34 dní). V súčasnosti je vedený príslušným úradom práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Naďalejbývausvojichrodičov,ktorýmprispievanachoddomácnostisumou50,-Eurmesačne.Hnuteľné
veci vyššej hodnoty a nehnuteľnosti nevlastní. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Svoje
mesačnévýdavkyvyčíslilnasumu250,-Eur.Matkamaloletéhodieťaťavčaseposlednéhorozhodovaniapoberala rodičovský príspevok vo výške 222,- Eur mesačne. Toho času je zamestnaná s priemerným
čistým mesačným príjmom 400 až 500,- Eur. Žije so svojou zamestnanou matkou a dvomi maloletými
bratmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctva jej starého otca. Na chod domácnosti mesačne prispieva
sumou 200,- Eur. Hnuteľné veci vyššej hodnoty a nehnuteľnosti nevlastní. Ďalšia vyživovacia povinnosť
jej nepribudla.
21. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol
naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej
veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu
posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.
22. Súd výživné zvýšil od 1.9.2015, kedy maloleté dieťa nastúpilo do predškolského zariadenia a nastala
na jeho strane podstatná zmena pomerov, zakladajúca dôvod na zvýšenie výživného.
23. Čo sa týka výšky výživného, súd zvýšil výživné na maloletého zo sumy 50,- Eur mesačne na
sumu 70,- Eur mesačne, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri
zohľadnení jeho súčasného príjmu. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného
rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím
na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca cca. 282,60 Eur tak 25
% - 30 % predstavuje sumu 70,- Eur až 84,- Eur. Za daného stavu mal súd za to, že na strane otca je
priestor na zvýšenie výživného. Otec doposiaľ na výživu maloletého riadne prispieval. Okrem hradením
výživnéhosavšaknavýchovemaloletéhodieťaťanepodieľa.Niejesnímvžiadnomkontakte.Vyjadrilsa
tak,ženavýživumaloletéhodieťaťajeochotnýprispievaťsumou50až70,-Eur.Pokiaľtedaotecprispeje
na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 70,- Eur a matka prispeje sumou 35,- Eur a pripočíta sa
k tomu aj príjem matky titulom prídavku na dieťa, tak na strane maloletého vznikne finančná čiastka na
jeho výdavky vo výške 128,52 Eur mesačne (70 + 35 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných
prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa, pričom na strane otca zostáva naďalej
istá rezerva, z ktorej bude možné čerpať v budúcnosti pri ďalšom navýšení výživného s poukazom na
rastúce potreby maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje
aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
24. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1.9.2015 do 24.1.2017 vo výške 340 Eur
(zvýšené výživné 20,- Eur/mes. x 17 mesiacov (9/2015 až 1/2017) = 340,- Eur) súd mu v súlade s
ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur až
do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok,
nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletého dieťaťa, ako aj
finančným pomerom otca, keďže takto určené splátky spolu s bežným výživným (80,- Eur) predstavujú
hornú hranicu rozpätia príjmu povinného rodiča (25 - 30 % = 70 - 84,- Eur), z ktorého môže súd určiť
výživné v súdenom prípade. Súd súčasne poznamenáva, že platby výživného, ktoré bol otec povinný
doposiaľ uhrádzať na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Galanta,
č.k. 16P/65/2013-65, zo dňa 18.9.2013 mesačne pri výpočte dlhu nezohľadnil, nakoľko predmetné
rozhodnutie predstavuje exekučný titul, na základe ktorého je možné prípadné dlžné výživné vymáhať.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto
práva vzdali po vyhlásení rozsudku.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre otca v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.