Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9Csp/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616205088
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4616205088.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd U. samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,

Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: H. C., nar. 11.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX
C., o zaplatenie 3221,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.544,05 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania od
19.08.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 58%, o ktorej rozhodne
samostatným uznesením súdny úradník a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia vydaného súdnym
úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca (pôvodne žalobu podávala spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok, avšak v
dôsledku postúpenia pohľadávky došlo k zmene na strane žalobcu a vstup spoločnosti Intrum Justitia
Slovakia s.r.o. do konania bol pripustený uznesením zo dňa 11.01.2017) sa podanou žalobou domáhal
od žalovanej zaplatenia sumy 3.221,15 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od

19.08.2013 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 07.03.2012 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke č.
5012984, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovo sumu 7.265,28 eura a táto sa ju zaviazala vrátiť
v 88 mesačných splátkach po 82,56 eura, avšak zaplatila iba sumu 1.028,33 eura.

2./ Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila napriek tomu, že bola riadne predvolaná a preto súd podľa
§ 180 CSP rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej.

3./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaná dňa
07.03.2012 uzavrela so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. zmluvu poskytnutí pôžičky
č. 5012984, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 3.066,66 eura na splatenie
predchádzajúcich dlhov. Žalovaná mala pôžičku vrátiť v 88 mesačných splátkach po 82,56 eura a
termín konečnej splatnosti v zmluve bol uvedený ako 7/2019. Ročná úroková sadzba bola v zmluve
dohodnutá vo výške 32 % a RPMN tiež vo výške 32 %. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
bola vyčíslená na 7.265,28 eura a náklady spotrebiteľa na sumu 4.198,62 eura. Z prehľadu splátok a

úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaná z poskytnutej pôžičky do podania žaloby na súd
zaplatila 1.028,33 eura a veriteľ ju listom zo dňa 07.08.2013 vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorazovo, nakoľko splátky riadne neuhrádzala.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods.1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy,zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods.2 písm. f/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, podľa písm. i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a podľa písm. k/ výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods.1 písm. a/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods.1 a podľa písmena b/ ak je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech

spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods.l/ Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ods.11/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / §
101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 3.221,15
eura s príslušenstvom je dôvodná iba čiastočne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 07.03.2012, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička
vo výške 3.066,66 eura. Úroková sadzba však bola dohodnutá vo výške 32 % ročne, čo zjavne odporuje
dobrým mravom a preto v tejto časti je zmluva o poskytnutí pôžičky neplatná, pretože výška úrokov

nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, keďže v tom čase boli pôžičky poskytované za oveľa nižšiu
úrokovú sadzbu (pôžičky so splatnosťou nad 5 rokov pri úrokovej sadzbe 9,72 %) a z toho dôvodu
podľa § 39 OZ sa dohoda o úrokovej sadzbe prieči dobrým mravom a v tejto časti je právny úkon
neplatný. Z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu v časti úrokovej sadzby je preto potom
potrebné považovať pôžičku za bezúročnú a bez poplatkov, pričom zákon v ustanovení § 658 ods.1
OZ umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť iba úroky a pokiaľ je zmluva v časti úrokov neplatná, tak

je možné od dlžníka požadovať iba istinu pôžičky, t.j. sumu 3.066,66 eura. Ustanovenie § 658 ods.
1 OZ síce umožňuje účastníkom zmluvy o pôžičke dohodnúť úroky, avšak ich výška nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi a v tomto prípade dohodnutá výška úrokov v porovnaní s úrokovými sadzbami
peňažných ústavov pri obdobných úveroch je viac ako 3-násobne vyššia, čo zjavne odporuje dobrým
mravom, a preto je v tejto časti zmluva o pôžičke neplatná. Okrem toho zmluvný vzťah bolo potrebné

posudzovať aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a súd zistil, že zmluva o pôžičke neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2
citovaného zákona a to hlavne dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ktorý je v zmluve uvedený len ako 7/2019, avšak zákon vyslovene vyžaduje,
aby konečná splatnosť úveru bola vyjadrená konkrétnym termínom. Taktiež v zmluve absentuje presné

uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v zmluve je len počet splátok
istiny a ich výška bez toho, aby boli špecifikované splátky úrokov a iných poplatkov. Uvedené nedostatky
spôsobujú bezúročnosť a bezodplatnosť poskytnutého úveru a teda povinnosťou žalovanej bolo vrátiť
sumu 3.066,66 eura, pričom do podania žaloby na súd zaplatila iba časť vo výške 1.028,33 eura. Súd
však zo zákona musel prihliadať aj na oslabenie práva žalobcu spočívajúce v premlčaní časti jeho

nároku, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 13.07.2016 a splátky, ktoré boli splatné pred dobou viac
ako tri roky pred podaním žaloby sú premlčané a teda žalobcovi bolo možné priznať len splátky splatné
od 13.07.2013, čo predstavuje 73 splátok po 34,85 eura t.j. sumu 2.544,05 eura (ak je úver bezúročný a
bez poplatkov, tak žalovaná mala vrátiť sumu 3.066,66 eura v 88 mesačných splátkach, čo predstavuje
výšku splátky v sume 34,85 eura). Z toho dôvodu súd zaviazal žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy

spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.08.2013 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ a
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou
pohľadávky a je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania, keďže nereagovala na výzvu zo dňa 07.08.2013.

5./ Žalobe žalobcu bolo vyhovené do sumy 2.544,05 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od

19.08.2013 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu nepovažoval za dôvodnú a preto v tejto časti ju
zamietol.

6./ Právny zástupca žalobcu vo svojom podaní zo dňa 22.03.2017 odkázal na aktuálny právny názor
vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/l5 (Home Credit

Slovakia a.s. c/a Klára Bíróová) s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti
podľa zákona č. 129/2010 Z.z., avšak súd s týmto názorom právneho zástupcu žalobcu nesúhlasí a
má za to, že uvedený rozsudok nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných
súdov, nakoľko pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne
súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je

priamy účinok smernice zásadne vylúčený a preto vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici
priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok
smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže
nahradiť výslovné znenie zákona, nakoľko by sa jednalo o výklad contra legem. Podľa zákona č.
129/2010 Z.z. sa vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem iného obsahovala výšku, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a teda zákon ide nad rámec Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny,
ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté,
čo požaduje smernica, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšakslovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov
a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. existuje konštantná judikatúra
slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať

vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z uvedených
dôvodov súd mal za to, že preskúmavaná zmluva musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a pokiaľ táto náležitosť absentuje v zmluve, tak je potrebné úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

7./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov konania pomerne
rozdelil podľa úspechu strán v konaní, pričom žalobca mal úspech do výšky 79% a žalovaná do výšky
21% a teda rozdiel vo výške 58% predstavuje čistý úspech žalobcu a z toho dôvodu súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 58% s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).