Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by Mgr. Silvia Lesňáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010024
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616010024.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

11. septembra 2017 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku súd

o b ž a l o v a n é

1./ R. M. G. T. V. N. T. O. Ú., nar. XX. X. XXXX O. Š., trvale bytom H. XXX/XX, M., okres Q.,

2./ S. M. G. T. V. N. T. O. Ú., nar. X. XX. XXXX O. Š., trvale bytom H. XXX/XX, M., okres Q.,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. k. 1 Pv
439/14/5505-41 zo dňa 21. 1. 2016, pre skutok, že

dňa 15. 8. 2014 v čase asi o 14.45 hod. po vzájomnej dohode v predajni šperkov s názvom Frank v

obchodnom centre RGB na Kamennom poli 4449/3, Liptovský Mikuláš, prejavili záujem o kúpu šperkov,
vybrali si šperky zo žltého kovu, a to zlatý náhrdelník v hodnote 297,- Eur, 2 ks zlatých prsteňov v
hodnote 219,80 eura, zlatý prsteň v hodnote 89,- Eur, zlatý prsteň v hodnote 129,- Eur, zlaté náušnice
v hodnote 152,- Eur, zlatý náramok v hodnote 290,90 eura, zlatý náramok v hodnote 337,90 eura a
náramkovéhodinkyzn.Casiovhodnote179,-Eur,pričompripultespokladňoupočasbaleniauvedených
šperkov komunikovali s obsluhujúcou pracovníčkou predajne Y. G., ukazovali jej nimi želaný spôsob
balenia, zasahovali jej do balenia šperkov, pričom si uvedené šperky využijúc nepozornosť obsluhujúcej
predavačky pri balení šperkov a blokovaní tovaru do pokladne privlastnili a následne pod zámienkou

výberu, resp. rozmenenia hotovosti z dôvodu nedostatku finančnej hotovosti, odišli aj s odcudzenými
šperkami z predajne a viac sa nevrátili, čím svojím konaním poškodenej spoločnosti FRANK, s. r. o.,
IČO: 36194280, so sídlom Plzeňská 2369/13, Košice, spôsobili škodu vo výške 1.694,60 eura, a Iveta
Stojková sa tohto skutku dopustila napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Galanta
sp. zn. 2T/48/2014 zo dňa 3. 4. 2014, právoplatného dňa 5. 6. 2014, odsúdená za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 6 mesiacov so zaradením

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

ktorým mali spáchať

1./ R. M. prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona,

2./ S. M. prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalované.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť FRANK, s. r. o., IČO: 36 194 280,
so sídlom Plzeňská 2369/13, Košice, o d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 26. 1. 2016 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na R. M. obžalobu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a S. M. obžalobu pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pre skutok
popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalované na hlavnom pojednávaní nemali záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorkou

a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásili,
že sú nevinné.

Obžalovaná R. M. na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, keď
uviedla, že skutok, ktorý sa jej kladie za vinu nespáchala. Nie je ani na kamerových záznamoch, je to

zreteľné. V období, keď sa skutok stal, bola pravdepodobne v Nemecku v Berlíne, kde bola vo výkone
trestu po dobu troch mesiacov. Pustili ju asi v novembri 2014. Tiež poukázala na to, že chce, aby ju
svedok, ktorý ju poznal, videl aj naživo.

Obžalovaná S. M. na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní,

keď uviedla, že sa ku skutku nevie vyjadriť, odmieta to, čo jej je kladené za vinu, pretože v Liptovskom
Mikuláši nebola už najmenej 10 rokov. Vypovedala, že chodí do Poľska za účelom predaja výrobkov na
trhoch a v lete 2014 bola tiež v Poľsku celú letnú sezónu. K spoluobvinenej R. M. sa nevedela vyjadriť.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom predvolanej svedkyne Y. Q. (predtým G.), prečítaním zápisníc

z prípravného konania o výsluchu poškodeného R.. J. Z., znaleckých posudkov a listinných dôkazov.

Svedkyňa Y. G. (teraz Q.) v prípravnom konaní vypovedala, že do 31. 12. 2014 pracovala v predajni
šperkov spoločnosti FRANK, s. r. o., v Liptovskom Mikuláši na Kamennom poli. Dňa 15. 8. 2014 došlo
v tejto predajni ku krádeži 9 kusov šperkov. Dňa 30. 10. 2014 pri rekognícii podľa dvoch fotoalbumov

opoznala dve osoby R. M. a S. M., ktoré dňa 15. 8. 2014 v čase asi o 14.45 hod. prišli do predajne,
najskôr prešli predajňou k pultu so zlatými šperkami. Silnejšia S. M. často používala jedno nemecké
slovo „das“, táto povedala, že si chce skúsiť náhrdelníky, jeden jej z vitríny vybrala, potom ako si ho
vyskúšala povedala, že ho kupuje. R. M., počas toho ako skúšali zlato, vyložila na vitrínu niekoľko kusov
sto eurových bankoviek. Obe jej dali do ruky niekoľko prsteňov, ktoré im predtým ukázala, že si ich

vyberajú a kupujú. S. M. (obéznejšia z nich) ukázala prstom na prstene, ktoré chcela kúpiť a použila
nemecké slovo „das“. Pozerali a skúšali aj zlaté náramky, náušnice, hodinky. Následne sa obe presunuli
k pokladni. Vybraté šperky pripravila pri predajnom pulte za svoj chrbát s tým, že ich zákazníčkam
zabalí. Obe jej ukazovali a hovorili ako chcú všetko zabaliť. Najskôr do baliaceho papiera. Ukázala im
plastové vrecúška, pričom jej ukazovali rukami aj slovne, že to má dať do vrecúšok. Taktiež jej s tým

obe pomáhali. Následne chceli dať tovar do papierovej darčekovej tašky, ktorú chceli zaspinkovať, popri
tom zároveň aj blokovala tovar. Tašku, v ktorej mali byť šperky, nemala stále na dohľad, takže chvíľu
nevidela, čo zákazníčky s taškou robia. R. M. položila na pult 500 eurovú bankovku a niekoľko 100
eurových bankoviek. Po nablokovaní zistili, že nemajú dostatok peňazí, ukázali jej zahraničnú menu,
ktorú od nich prevziať odmietla. Následne jej naznačili, že si idú vybrať peniaze a prídu naspäť, tovar

zaplatia a vezmú si ho. Darčeková taštička, v ktorej mali byť zabalené šperky zostala na pulte v predajni.
Potom ako odišli, ich čakala, neprichádzali, zdalo sa jej to podozrivé, preto tašku rozbalila a zistila, že v
nej ostali iba hodinky. Zlaté šperky, ktorých odcudzenie oznámila, sa v taške nenachádzali. Poukázala
tiež na to, že si spomína, že obe páchateľky mali zlaté zuby, avšak koľko týchto zlatých zubov mali si
už nevšimla.Svedkyňa Y. Q. (predtým G.), na hlavnom pojednávaní vypovedala, že zákazníčky, ktoré vtedy prišli
do predajne, boli pravdepodobne Rómky, rozprávali zvláštnou rečou akoby nemecky, dorozumievali
sa s ňou viac menej gestikuláciou. Snažila sa síce dávať pri skúšaní šperkov pozor, ale neustriehla

to. Určite mali zlaté zuby, neskôr to bolo aj medializované a nejakí ľudia oznámili, že sú to sestry. V
tejto veci bola dvakrát vypovedať a na tretíkrát jej vyšetrovateľ predložil deväť fotiek. Z osôb na týchto
fotkách sa jej ani jedna nezdala byť osobou, ktorá bola u nej v predajni. Označila len približné typy s
pomocou vyšetrovateľa. Vyšetrovateľovi povedala, že si nie je istá, ale trval na tom, že musí nejaké
vybrať. Panie, ktoré boli v pojednávacej miestnosti, to podľa nej neboli, pretože jednak nemajú zlaté

zuby a tiež sa jej zdali výškovo iné. Osoby v predajni mali vysoké topánky, dlhé sukne, tá silnejšia z nich
bola od obžalovanej S. M. staršia. Je pravdou, že zápisnicu o rekognícii podpísala, či ju aj prečítala,
si už nepamätala, ale vyšetrovateľovi hovorila, že ich neoznačuje s istotou, že sú to práve tieto dve.
Po nahliadnutí do fotografií zabezpečených z kamerového systému predajne so zábermi páchateliek
svedkyňa vypovedala, že u obžalovanej S. M. si je istá, že to nebola osoba, ktorá bola u nej v ten deň
v obchode a dopustila sa krádeže šperkov. U R. M. si nebola istá na 100 %, ale ani v jej prípade by ju

neoznačila, keďže si nie je istá, pretože vyššia páchateľka, ktorá bola v obchode, nemala taký výrazný
nos ako má obžalovaná R. M..

Svedok a poškodený R.. J. Z., konateľ poškodenej spoločnosti FRANK, s. r. o., ktorého zápisnica o
výsluchu z prípravného konania zo dňa 2. 7. 2015 bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky

v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná, vypovedal, že podniká pod
obchodnýmmenomFRANK,s.r.o.sosídlomPlzeňská2369/13Košice-Západ.Jevlastníkomviacerých
predajní so šperkami. Jednou z nich je aj predajňa v nákupnom centre RGB na Kamennom poli v
Liptovskom Mikuláši. Dňa 15. 8. 2014 podala jeho bývalá zamestnankyňa - predavačka Y. G. (Q.) trestné
oznámenie na polícii z dôvodu krádeže šperkov v predajni, ku ktorej došlo toho dňa v čase asi o 15.00

hod. Krádež oznámila aj jemu. Následne bola vykonaná inventúra, ktorou boli zistené odcudzené šperky,
a to 1 ks - zlatý náhrdelník v hodnote 297,- Eur, 2 ks - zlaté prstene v hodnote 219,80 eura, 1 ks - zlatý
prsteň v hodnote 89,- Eur, 1 ks - zlatý prsteň v hodnote 129,- Eur, 1 pár zlatých náušníc v hodnote
152,- Eur, 1 ks - zlatý náramok v hodnote 290,90 eura, 1 ks - zlatý náramok v hodnote 337,90 eura
a 1 ks náramkových hodiniek v hodnote 179,- Eur, pričom krádežou bola spôsobená škoda vo výške

1.694,60 eura. Ku skutku a k popisu páchateľov sa poškodený vyjadriť nevedel, pretože v predajni nebol.
Poukázal na to, že v predajni sú tri kamery, záznamy z ktorých boli odovzdané na polícii. Tovar proti
krádeže poistený nemá. Uplatnil si náhradu škody za odcudzené šperky vo výške 1.694,60 eura.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 15. 8. 2014 so začiatkom o 16.45 hod. a ukončením o 17.30

hod. uskutočnenej v predajni šperkov s názvom FRANK v nákupnom centre RGB, Kamenné pole 3,
Liptovský Mikuláš, vyplýva popis umiestnenia jednotlivého zariadenia v predajni. V priebehu prehliadky
bola z vnútornej strany hodiniek značky LUMIS zo žltého kovu zaistená biologická stopa (ster) označená
akoč.1avecnástopa-1kszatváraciehovrecka(innatura)označenáakostopač.2.Súčasťouzápisnice
je aj príslušná fotodokumentácia o počte 11 fotografií.

Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 30. 10. 2014 uskutočnenej so svedkyňou Y. G. (teraz Q.), ktorá
po predložení fotografií osôb v dvoch albumoch, na základe otázky povereného príslušníka PZ, aby
označila osoby, ktoré sa mali dopustiť stíhaného skutku, svedkyňa po prezretí fotoalbumu A s 8 ks
fotografiami, označila osoby na fotografii č. 3 (S. M., nar. X. XX. XXXX) a č. 5 (IO. M., nar. XX. X. XXXX).

Po predložení fotoalbumu B s 8 ks fotografiami po prezretí označila osoby na fotografii č. 2 (R. M. nar.
XX. X. XXXX) a č. 4 (S. M., nar. X. XX. XXXX) ako osoby, ktoré boli dňa 15. 8. 2014 v predajni FRANK,
s. r. o, a ktoré z predajne odcudzili šperky.

Zo znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča, odbor kriminalistika,

odvetvie daktyloskopia, č. ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2014/2894 vyplýva, že na vecnej stope č. 2
- 1 ks zatváracie vrecko zaistené pri obhliadke miesta činu boli zviditeľnené daktyloskopické
stopy, vyhodnotené ako neupotrebiteľné. Zo znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu
PZ Slovenská Ľupča, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, odvetvie
kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, č. ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2014/2894, vyplýva, že na

vecnej stope č. 2 nebola zistená prítomnosť viditeľných biologických stôp. Zo vzorky zaistenej z povrchu
vrecka a z lepky, ktorej časť presahovala za okraje vrecka bola izolovaná a analyzovaná DNA, rovnako
tak aj na zaistenej biologickej stope č. 1, pričom z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil
biologického materiálu zaisteného zo stopy č. 1 pochádza od osoby ženskej pohlavia a je vhodný naindividuálnu identifikáciu. Zo stopy č. 2 bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu,
nevhodného na interpretáciu a identifikáciu pôvodcov. Po vložení DNA profilu stopy č. 1 do národnej
databázy z indexov DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov nebol zistený zhodný DNA

profil. Z doplnenia znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča, odbor
prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, odvetvie daktyloskopie, č. ČES:PPZ-KEU-SL-
EXP-2015/1507 vyplýva, že daktyloskopická karta obvinenej S. M. bola spracovaná automatizovaným
systém AFIS, kde bola porovnaná s daktyloskopickými zbierkami s negatívnym výsledkom. Z doplnenia
znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča, odbor prírodovedného

skúmania a kriminalistickej identifikácie, odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy č.
ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2015/1507 vyplynulo, že po porovnaní a analýze DNA materiálu od obvinenej
Evy Stojkovej s DNA izolovanou zo stôp č. 1 a č. 2, je táto osoba, od ktorej bol na skúmaní
predložený porovnávací materiál vylúčená ako pôvodca biologického materiálu zaisteného zo stopy
č. 1, DNA analýzou vo vzorkách zaistených zo stopy č. 2 bola zistená prítomnosť zmiešaného
biologického materiálu nevhodného na porovnanie a identifikáciu pôvodcov. Z doplnenia znaleckého

posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča, odbor prírodovedného skúmania a
kriminalistickej identifikácie, odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy č. ČES:PPZ-KEU-
SL-EXP-2015/2163 vyplýva že osoba, od ktorej bol na skúmanie predložený porovnávací materiál
s označením Y. G. Q.B. je vylúčená ako pôvodca biologického materiálu zaisteného zo stopy
č. 1. Zo stopy č. 2 bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu nevhodného na

interpretáciu a identifikáciu pôvodcov. Z doplnenia znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho
ústavu PZ Slovenská Ľupča, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, odvetvie
kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, č. ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2015/3885 vyplýva, že z
výsledkov DNA analýzy a porovnania na základe predloženej porovnávacej vzorky od R. M., z ktorej bola
izolovaná a analyzovaná DNA, je táto vylúčená ako pôvodca stopy č. 1 a stopa č. 2 bola vyhodnotená

ako nevhodná na interpretáciu a identifikáciu.

Z úradného záznamu zo dňa 30. 10. 2014 vyplýva, že od spoločnosti FRANK, s. r. o., bol zabezpečený
kamerový záznam z predajne FRANK v objekte RGB Liptov, Kamenné pole, Liptovský Mikuláš, zo dňa
15. 8. 2014 a po jeho vzhliadnutí bolo zistené, že na zázname je vidieť dve neznáme ženy komunikujúce

s predavačkou. Následne poverený príslušník zabezpečil zverejnenie týchto záberov v hromadných
oznamovacích prostriedkoch za účelom zistenia totožnosti podozrivých osôb, pričom po zverejnení sa
ozvali občania zhodujúci sa v tom, že vo veci krádeže v zlatníctve sa jedná o ženy z rodiny M. zo Senca,
resp. zo Serede, na základe čoho bolo za účelom vyhotovenia fotoalbumov vytypovaných celkovo 8 žien
s totožným priezviskom a miestom bydliska a následne vyhotovený fotoalbum A a fotoalbum B.

Z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť FRANK, s. r. o., IČO: 36 194 280, má sídlo na Plzeňská
13/2369, Košice a jej spoločníkom a konateľom je R.. J.S. Z.. Z vyčíslenia škody zo dňa 18. 8. 2014
vyplýva celková hodnota odcudzeného tovaru vo výške 1. 694,60 eura.

Z potvrdenia predloženého obžalovanou S. M. vyplýva, že obžalovaná S. M. bola v období od 2. 8. 2014
do 1. 11. 2014 hosťom hotela „Bialy Kruk“ v Starnograde pri Gansku v Poľsku.
Z čestného prehlásenia V. N. vyplýva, že s R. M., nar. XX. X. XXXX, žijú v jednej domácnosti ako druh a
družka od roku 2007 v ubytovni Pohoda v Brne. Z potvrdenia prevádzkovateľa ubytovne Pohoda, s. r.
o., vyplýva, že V. N. a R. M. žili v ich ubytovni v spoločnej domácnosti od 10. 6. 2014.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1 Pv 513/14/6601 zo dňa 11. 2. 2016 je
zrejmé, že trestné stíhanie obvinenej S. M. a R. M. pre skutok zo dňa 16. 10. 2014 posudzovaný ako
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a, písm. b/ Trestného zákona bolo zastavené, nakoľko
je nepochybné, že skutok nespáchali obvinené.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým,
že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu. Kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto prečinu podľa ods.
3 naplní ten, kto čin spácha, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený. Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo

viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, tentonapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 Trestného zákona, avšak sa nepodarilo
preukázať, že tento skutok spáchali obžalovaná R. M. a obžalovaná S. M., či už spoločným alebo
samostatným konaním.

Z vykonaných dôkazov, najmä z výpovede svedkyne Y. Q. (predtým G.R.), zo zápisnice o obhliadke
miesta činu vrátane pripojenej fotodokumentácie, výpovede poškodeného R.. J. Z. a z fotodokumentácie
vyhotovenej z kamier umiestnených v predajni šperkov mal súd nepochybne preukázané, že skutok,
ktorý bol predmetom podanej obžaloby spáchaný dňa 15. 8. 2014 asi o 14.45 hod. v Liptovskom Mikuláši

v predajni šperkov s názvom Frank v obchodnom centre RGB na Kamennom poli 4449/3, Liptovský
Mikuláš, kde dve doposiaľ neznáme páchateľky prejavili záujem o kúpu šperkov, vybrali si šperky zo
žltého kovu (konkrétne išlo o zlatý náhrdelník v hodnote 297,- Eur, 2 ks zlatých prsteňov v hodnote
219,80 eura, zlatý prsteň v hodnote 89,- Eur, zlatý prsteň v hodnote 129,- Eur, zlaté náušnice v hodnote
152,- Eur, zlatý náramok v hodnote 290,90 eura, zlatý náramok v hodnote 337,90 eura a náramkové
hodinky zn. Casio v hodnote 179,- Eur), pričom pri pulte s pokladňou počas balenia uvedených šperkov

komunikovali s obsluhujúcou pracovníčkou predajne Y. Q. (predtým G.), ukazovali jej nimi želaný spôsob
balenia, zasahovali jej do balenia šperkov, pričom si uvedené šperky využijúc nepozornosť obsluhujúcej
predavačky pri balení šperkov a blokovaní tovaru do pokladne privlastnili a následne pod zámienkou
výberu, resp. rozmenenia hotovosti z dôvodu nedostatku finančnej hotovosti, odišli aj s odcudzenými
šperkami z predajne a viac sa nevrátili, čím svojím konaním poškodenej spoločnosti FRANK, s. r. o.,

IČO: 36 194 280, so sídlom Plzeňská 2369/13, Košice, spôsobili škodu vo výške 1.694,60 eura, avšak
na základe vykonaného dokazovania nebolo nepochybne preukázané, že páchateľkami tohto skutku
boli obžalované R. M. a S. M., práve naopak.

Obžalované v priebehu celého trestného konania spáchanie žalovaného skutku popierali a na hlavnom

pojednávaní vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní. Obžalovaná R. M. poukazovala na
skutočnosť, že v čase skutku sa nachádzala pravdepodobne vo výkone trestu v Nemecku (táto
skutočnosť sa síce z odpisu registra trestov nepotvrdila), ďalej poukazovala na to, že nemá dôvod
kradnúť v Liptovskom Mikuláši, pretože žije s druhom v Brne (čo dokladovala predloženým potvrdením),
ktorý sa o ňu stará, nikdy pred podaním odporu v tejto trestnej veci v meste Liptovský Mikuláš nebola.

Ak aj v minulosti kradla, tak určite nie takýmto spôsobom (bola vreckárka) a svoju vinu si priznala, trest
odsedela. Tiež sa jej v minulosti stalo, že bola obvinená pre obdobný skutok, avšak na základe analýzy
DNA sa ukázalo, že sa ho nedopustila. Obžalovaná S. M. taktiež poprela, že by skutok spáchala, pretože
v Liptovskom Mikuláši nebola najmenej 10 rokov. V lete 2014 bola s bratmi v Poľsku, kde predáva
tovar a o tom, že tam bola ubytovaná aj v čase skutku, predložila potvrdenie z hotela. Obe obžalované

rezolútne popreli spáchanie skutku, žiadali, aby boli svedkyňou opoznané nielen podľa fotografií, ale aj
naživo, pretože na osoby zo záznamov sa nepodobajú. Boli ochotné odovzdať za účelom preukázania
svojej neviny svoju DNA, odtlačky prstov a pachové stopy, pričom poukazovali na to, že aj v minulosti
sa stalo, že boli pre podobný skutok neprávom obvinené a všetko sa dokazovaním vysvetlilo. Súd vo
výpovediach obžalovaných navzájom, aj v ich výpovediach v jednotlivých štádiách trestného konania

nezistil žiadne rozpory.

Z výpovedí a vykonaných rekognícií je zrejmé, že svedkyňa Y. Q. (predtým G.) bola jedinou priamou
svedkyňou spáchaného skutku, preto je pochopiteľné a logické, že v prípravnom konaní bola práve s
ňou vykonávaná rekognícia zameraná na opoznanie páchateliek tak, aby označila konkrétne osoby.

Uskutočnenej rekognícii však možno vytknúť viacero nedostatkov, z dôvodu ktorých je jej výsledok
nehodnoverný, nepresvedčivý a pre dokazovanie pred súdom až nepoužiteľný, resp. možno mať
dôvodnú pochybnosť o jej dôkaznej a výpovednej hodnote, ktorú pri dokazovaní priniesla, najmä s
poukazom na výpoveď svedkyne Y. Q. na hlavnom pojednávaní, keď z nej v podstate vyplynulo, že
obžalované ako páchateľky ani podľa predložených fotografií pri rekognícii nemohla a nechcela s

istotou označiť a stalo sa tak až na naliehanie povereného príslušníka, aby z predložených fotografií
nejaké vybrala. Z prečítaných zápisníc o rekogníciách je tiež zrejmé, že obsahujú len podobizne tváre
jednotlivých opoznávaných osôb, pričom svedkyňa na hlavnom pojednávaní poukázala aj na iné črty
a charakteristiky, na základe ktorých už vedela presne určiť, prečo sa osoby obžalovaných nezhodujú
s osobami páchateliek skutku.

Anizozáverovznaleckéhodokazovaniazjednotlivýchodborov,keďobžalovanýmbolapreúčelykonania
odobratá DNA a daktyloskopické odtlačky prstov, sa nepodarilo ani jednu z obžalovaných identifikovať
ako páchateľku skutku, pretože materiál zabezpečený z miesta činu bol buď neupotrebiteľný preznalecké skúmanie alebo po porovnaní vzoriek z miesta činu s porovnávacím materiálom obžalovaných
bol výsledok negatívny.

V konečnom dôsledku po takto vykonanom dokazovaní jediným dôkazom, ktorý mohol svedčiť v
neprospech obžalovaných a mohol ich usvedčovať zo spáchania skutku, bola výpoveď svedkyne Y.
Q. (predtým G.) - priamej účastníčky skutku, ktorá však napokon na hlavnom pojednávaní vypovedala
odlišne od svojej výpovede z prípravného konania, a tiež oproti výpovedi pri rekognícii, kedy za
páchateľky skutku s presvedčením označila R. M. a S. M., na hlavnom pojednávaní vážne a zásadne

spochybnila skutočnosť, že by páchateľkami skutku boli obžalované. Poukázala pritom na rozdielnosti
(ktoré v zásade pri rekognícii podľa fotografií ani nemohla zbadať a vyhodnotiť) u obžalovaných oproti
osobám, ktoré v inkriminovanom čase v predajni skutočne boli, napr. rozdiely vo výške a tvare nosa
u obžalovanej R. M. oproti skutočnej páchateľke skutku. Taktiež obe páchateľky mali zlaté zuby,
ktoré nemá ani jedna z obžalovaných a telesná konštrukcia obžalovaných nezodpovedala tým, ktoré u
páchateliek skutku vnímala svedkyňa. Svoje rozporné tvrdenia vysvetlila tým, že príslušník vykonávajúci

s ňou rekogníciu na ňu naliehal, aby predsa niekoho vybrala, hoci mu oponovala, že tieto osoby nebude
označovať s istotou.

Pokiaľ by výpoveď svedkyne mala byť jediným a rozhodujúcim dôkazom o vine obžalovaných, jej
výpoveď by musela byť presvedčivá, konzistentná a ničím nenarušená v priebehu celého trestného

konania, čím sa majú na mysli jej výpovede v jednotlivých štádiách trestného konania. Vykonaným
dokazovaním však súd dospel k záveru, že výpovede svedkyne takéto z viacerých, vyššie uvedených
dôvodov, nie sú. Súd preto po hodnotení obsahu jej výpovedí vo vzájomnej súvislosti s ďalšími
vykonanými dôkazmi (najmä výpoveďami obžalovaných, znaleckým dokazovaním, potvrdeniami, ktoré
predložili obžalované) dospel k záveru, že nepostačovali k preukázaniu dokazovanej skutočnosti. Zalo-

žiť výrok o vine obžalovaných na takýchto dôkazoch je neprijateľné a nemožné, pretože nepostačujú k
preukázaniu dokazovanej skutočnosti a nemožno dospieť k záveru o nespochybniteľnej vine ani jednej
z obžalovaných.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach podľa záveru súdu nebolo

bez dôvodných pochybností preukázané, že to boli práve obžalované, ktoré spáchali skutok, ktorý
sa im kládol za vinu. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje
rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí byť obžalovaným
preukázaná bez rozumných pochybností, nepostačuje iba existencia dôvodného podozrenia. Najmä
z výpovedí svedkyne, listinných dôkazov, kamerových záznamov, fotografií z predajne a záverov

znaleckého dokazovania vyplynulo, že páchateľmi žalovaného skutku s najväčšou pravdepodobnosťou
až hraničiacou k istote neboli obžalované. Vo všeobecnosti za situácie, keď neexistuje žiaden
stopercentne presvedčivý jednoznačný a priamy dôkaz alebo neexistuje ničím nenarušená súvislá reťaz
nepriamych dôkazov, nie je možné dospieť k nespochybniteľnému záveru o vine obžalovaného. Preto
aj v tomto konkrétnom prípade na základe vykonaných dôkazov podľa presvedčenia súdu nemožno

vyvodiť jednoznačný, nespochybniteľný a presvedčivý záver o tom, že obžalované spáchali žalovaný
skutok. Súd preto vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ a princípu prezumpcie neviny, rozhodol
tak, že obžalované R. M. a S. M. podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil, pretože nebolo
dokázané, že skutok spáchali obžalované.

Vzhľadomnaoslobodzujúcivýrokrozsudkusúdvsúladesustanovením§288ods.3Trestnéhoporiadku
obligatórne o nároku na náhradu škody rozhodol tak, že poškodenú spoločnosť FRANK, s. r. o., odkázal
s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týkaobžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký

výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.