Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415201412
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415201412.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu:

Energa Slovakia s.r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 36 362 727, zastúpený: Nižník &
Partners, s.r.o., Kováčska 49, 040 01 Košice, proti žalovanému: Dušan Dvorín - Pressburg Papier s.r.o.,
Chrobákova 20, 841 02 Bratislava, IČO: 35 031 018 Bratislava, IČO: 36 747 149, o zaplatenie 498,63
eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 498,63 eura, spolu s úrokom z omeškania:
vo výške 9,15% ročne zo sumy 478,12 eura od 22.02.2014 do zaplatenia,
vo výške 9,05% ročne zo sumy 17,91 eura od 21.10.2014 do zaplatenia,

vo výške 9,05% ročne zo sumy 2,- eurá od 08.11.2013 do zaplatenia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo
výške 29,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 309,07 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu,
všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.02.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 498,63 eura s príslušenstvom, z titulu neuhradenej odplaty fakturovanej faktúrami
č. FA2014000041 vo výške 478,72 eura, č. FA2014000095 na sumu 654,35 eura, dobropisovanou

opravnou faktúrou č. DO2014000018 vo výške 636,44 eura. Dlžná suma z faktúry č. FA2014000095 po
dobropise predstavuje sumu 17,91 eura. Poslednou vystavenou faktúrou bola faktúra č. FV2014000001
na sumu 2,- eurá za vyhotovenie upomienky.

Žalobca odôvodnil žalobu tým, že so žalovaným uzavrel dňa 27.08.2013 zmluvu o združených službách
dodávky elektriny č. 421140008, na základe ktorej predložil riadne vyúčtovanie za zúčtovacie obdobie
od 01.01.2014 do 01.07.2014 pre odberné miesto č. XXXXXXXXXX na C. V. N. C. XX/A, faktúra č.

FA2014000041 a odberné miesto č. XXXXXXXXXX na ulici S. N. C., faktúrami č. FA2014000095,
dobropisovanou opravnou faktúrou č. DO2014000018.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 10 Cb/57/2015-21 dňa 16.03.2015, voči ktorému podal žalovaný
odpor s odôvodnením, že existuje možnosť manipulácie so stavmi na meradlách. Žalovanému mali byť
naobochodbernýchmiestachfakturovanéneprimeranevysokésumy.Súhradaminesúhlasilnakoľkoich
považoval za nehodnoverné a pochybné. V inkriminovanom čase žalovaný už neprevádzkoval priestory,

na ktorých mala byť dodávaná elektrická energia, nakoľko ich 01.12.2013 predali inému subjektu.

K podanému odporu sa vyjadril žalobca, tvrdenia žalovaného považuje za účelové, nepravdivé. Ďalej
uviedol,žezatechnickýstavmeradielzodpovedážalovanýakoodberateľ,pričomakékoľvekpoškodenieresp. neoprávnené manipulácie s meradlami je povinný bezodkladne oznámiť prevádzkovateľovi
distribučnej siete, inak zodpovedá za vzniknutú škodu. Za irelevantné považuje tvrdenie žalovaného
ohľadom nového užívateľa na predmetných odberných miestach, nakoľko žalobca mal uzavretý zmluvný

vzťah so žalovaným.

Na pojednávaní konanom 06.04.2016, žalovaný uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v
odpore proti platobnému rozkazu. Namietal, že na prevádzke na Podzáhradnej ulici bola fakturovaná
až trojnásobná spotreba ako za ostatných sedem rokov. Na prevádzke na Bajkalskej ulici namietal

nesprávny výpočet faktúr. Taktiež namietal nemožnosť rátať prekročenie rezervovanej kapacity za celý
mesiac vo faktúre za sedem dní. Žalovaný uviedol, že nesprávnosť výpočtu na pojednávaní nevie
preukázať, uvedené mal preukázať na ďalšom pojednávaní.

Ďalšieho pojednávania, ktoré sa konalo 01.07.2016 sa však žalovaný nezúčastnil, hoci termín
pojednávania vzal na vedomie, z toho dôvodu súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal

vec v jeho neprítomnosti, nakoľko žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania.

Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, že účastníci uzatvorili zmluvu o združenej dodávke
elektriny č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému elektrickú energiu na odberné

miesta Bajkalská ulica a Podzáhradná ulica v Bratislave. Za dodávky na miesta odberu a za dodanú
elektrickú energiu vystavil žalobca žalovanému faktúry č. FA2014000041 vo výške 478,72 eura, č.
FA2014000095 na sumu 654,35 eura, dobropisovanú opravnú faktúru č. DO2014000018 vo výške
636,44 eura a č. FV2014000001 na sumu 2,- eurá za vyhotovenie upomienky.

Žalovaný za dodanú a vyfakturovanú elektrickú energiu nezaplatil žiadnu úhradu. Uvedený skutkový
stav nebol medzi účastníkmi sporný, navyše celkom jednoznačne vyplýva aj z vykonaných dôkazov, a
to predovšetkým z faktúr, o združenej dodávke elektriny, Všeobecných obchodných podmienok žalobcu.
Podľa názoru žalovaného bola sporná výška fakturovaných súm.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná
základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania
platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Žalovaný bol v zmysle zmluvy o dodávke plynu a Všeobecných obchodných podmienok povinný
uhrádzať platby za dodanú elektrickú energiu podľa vystavených faktúr a v lehote ich splatnosti,

čo však nesplnil. Tým sa žalovaný dostal do omeškania, a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti
vystavených faktúr (faktúra č. FA2014000041 na sumu 478,72 eura bola splatná dňa 21.02.2014, faktúra
č. FA2014000095 v spojení s opravnou faktúrou č. DO2014000018, pričom rozdiel z týchto faktúr
predstavuje sumu 17,91 eura bola splatná dňa 21.10.2014 a faktúra č.FV2014000001 na sumu 2,-
eurá bola splatná 07.11.2014), pričom toto jeho omeškanie trvá naďalej. Preto súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania za toto obdobie, a to vo výške o 8 percentuálnych bodov
vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 9,15 %, resp. 9,05 % p.a..Žalovaný svoje tvrdenia o neoprávnenosti jednotlivých fakturovaných súm nijakým spôsobom
nepreukázal, samotnú existenciu zmluvného vzťahu však nespochybnil. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania existoval,

žalovaný bol v zmysle uzavretej zmluvy povinný uhrádzať fakturované dodanie elektrickej energie.
Obranu žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, nijakým spôsobom nepreukázanú. Žalobcom tvrdená
skutočnosť, že uvedené prevádzky predal k 01.12.2013 inému subjektu nemôže mať vplyv na
rozhodnutiesúduvtejtoveci,nakoľkojezrejmé,žežalovanýuzavrelzmluvusožalobcom.Aksižalovaný
nesplnil voči žalobcovi povinnosť vyplývajúcu z článku XII bod 9 Všeobecných obchodných podmienok,

táto skutočnosť nemôže zaťažovať žalobcu. Súd v tomto smere taktiež poukazuje na článok VIII bod
9 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého ak opustí odberateľ (žalovaný) odberné miesto
bez ukončenia zmluvného vzťahu je povinný platiť za služby dodávateľa (žalobca) až do uzatvorenia
zmluvy s novým odberateľom.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech

súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý
vo veci úspech nemal.

Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť k rukám právneho zástupcu sumu 29,50 eura ako náhradu
trov konania, ktoré predstavujú súdny poplatok za žalobu a trovy právneho zastúpenia vo výške 309,07

eura pozostávajúce z:
I 5 úkonov právnej služby poskytnutých právnym zástupcom po 34,86 eura za:
a) prevzatie a prípravu zastupovania
b) písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 04.02.2015
c) písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu dňa 07.05.2015

d) účasť na pojednávaní 06.04.2016
e) účasť na pojednávaní 01.06.2016

II 2 x režijný paušál vo výške 8,04 eura, 1x režijný paušál vo výške 8,39 eura a 2x režijný paušál vo
výške 8,58 eura. Spolu 41,63 eura. Spolu náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje spolu s DPH

309,07 eura.

Súd žalobcovi nepriznal náhradu cestovného a náhradu za stratu času, v celkovej výške 970,44 eura.
Hoci bol žalobca v konaní v celom rozsahu úspešný, čo vo všeobecnosti vytvára predpoklad pre
priznanie náhrady trov konania žalobcovi, absentuje v prejednávanom prípade podľa názoru konajúceho

súdu v prípade náhrady cestovného a náhrady za stratu času druhý zákonný predpoklad pre priznanie
náhrady tejto časti trov konania v prospech žalobcu a to účelnosť uplatnenia práva proti účastníkovi
ktorý vo veci úspech nemal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu so sídlom advokátskej
kancelárie v meste vzdialenom 405 km od mesta sídla súdu na ktorom sa predmetné konanie viedlo,
pričom obaja účastníci majú sídlo v Bratislave. Súd nespochybňuje právo žalobcu dať sa v konaní

pred súdom zastúpiť zvoleným advokátom zakotvené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, v zákonnej rovine
upravené v § 24 a nasl. O.s.p. Toto právo - dať sa v konaní pred súdom zastupovať advokátom však
nemožno stotožniť s právom na náhradu trov konania, hoci sú spolu úzko späté. Účastník konania, ktorý
advokátovi udelí plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom si musí byť vedomý aj rizika,
že mu v konaní právo na náhradu trov konania nevznikne, resp. že mu súd túto náhradu neprizná. Ak

totiž súd rozhoduje o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., musí okrem zásady úspechu vo
veci prihliadať aj na účelnosť trov v tomto konaní vynaložených. Obe tieto podmienky sú rovnocenné
a len ich kumulatívne splnenie zakladá právo úspešnej strany v konaní na náhradu trov konania voči
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Dôraz na účelnosť nákladov ktoré sa majú nahradiť je plne
opodstatnený a pre procesné právo typický. Pravidlo, podľa ktorého možno procesne úspešnej strane

priznať len náhradu účelne vynaložených nákladov, sa vzťahuje na akékoľvek druhy nákladov, teda
aj na náklady spojené zo zastupovaním advokátom (vrátane náhrady cestovného a náhrady za stratu
času). Správnosť uvedeného názoru potvrdzuje aj nález Ústavného súdu Slovenskej Republiky, ktorý
vo veci II. ÚS 78/03 z 09.09.2004 konštatuje: cit. „Samotné nepriznanie náhrady trov konania v súlade
s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd uplatní zákonom daný priestor

pre uváženie účelnosti trov konania nemôže predstavovať zásah do podstaty a zmyslu základného
práva na právnu pomoc zaručenej čl. 47 ods. 2 Ústavy“, pričom v danom prípade Ústavný súd skúmal
účelnosť náhrady trov právneho zastúpenia za zastupovanie štátneho orgánu komerčným právnikom,
ktorá tomuto nebola priznaná.Súd sa v danej veci dôkladne zaoberal otázkou účelnosti trov právneho zastúpenia spočívajúcich v
náhrade cestovného a náhrade za stratu času a po starostlivom zvážení všetkých skutkových okolností

prejednávanej veci dospel k záveru, že takto vynaložené trovy právneho zastúpenia žalobcu nemožno
považovať za účelné. Voľba advokáta z mesta vzdialeného od mesta sídla súdu na ktorom sa konanie
vedie a následné uplatnenie náhrady trov konania spočívajúcich v náhrade cestovného a straty času
tohto advokáta, bola vo svetle účelnosti takto vynaložených trov účastníka konania už v minulosti súdnou
praxou podrobená kritike. Konajúci súd na tomto mieste poukazuje na nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. II. ÚS 736/2012 zo dňa 02.10.2013, podľa ktorého „Slobodu voľby advokáta nemožno
vnímať ako úplne bezhraničnú. Voľba advokáta z úplne opačného konca republiky je neprimeraná, ak
všetky konania prvostupňové aj odvolacie sa konajú v jednom meste, pričom o miestnej príslušnosti
nie je pochýb a zároveň nejde o mimoriadne náročný a komplikovaný spor. V takom prípade má súd
aplikovať výkladové ustanovenie § 2 O.s.ř, podľa ktorého súdy dbajú okrem iného na to, aby sa práva
nezneužívali na úkor fyzických a právnických osôb. Prostriedky vynaložené na presun advokáta cez

celú republiku v situácii, keď len v mieste konania pôsobia desiatky advokátov, nie sú v takejto situácii
potrebné na účelné bránenie práva, tak ako to má na mysli § 142 O.s.ř a účastník ich má znášať
zo svojho.“ K citovanému nálezu hodno záverom podotknúť, že ním Ústavný súd vyslovil porušenie
práva sťažovateľky na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, spočívajúce
práve v tom, že protistrane v prvostupňovom ako aj odvolacom konaní vedenom na všeobecných

súdoch bola priznaná náhrada trov konania spočívajúca v náhrade cestovného a straty času zvoleného
advokáta, s miestom výkonu činnosti značne vzdialenom od mesta sídla všeobecných súdov, na ktorom
sa konanie viedlo. Konajúci súd sa s názorom vysloveným Ústavným súdom Českej republiky plne
stotožňuje, pričom na podporu oprávnenosti aplikácie jeho záverov na prejednávanú vec zvýrazňuje
skutočnosť, že v predmetnom prípade sa z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci z pohľadu

žalobcu jedná o jednoduchý spor, v rámci ktorého sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia za
dodanú elektrickú energiu za základe zmluvy. Tak žalobca, ako aj žalovaný majú sídlo v Bratislave,
okrese Bratislava IV, o miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava IV (prípadne Krajského súdu v
Bratislave ako súdu odvolacieho) na konanie, tak žalobca nemohol mať žiadne rozumné pochybnosti. Vo
svetle vyššie uvedených skutočností nemožno potom zastúpenie žalobcu advokátom s miestom výkonu

činnosti v Košiciach, keď v rámci Bratislavy pôsobí podľa údajov Slovenskej advokátskej komory v čase
vedenia predmetného súdneho konania vyše 2.000 advokátov, hodnotiť inak, ako účelové a nadbytočné
navyšovanie trov súdneho konania, z ktorého dôvodu súd žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich
v náhrade cestovného a náhrade za stratu času nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v

dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť výkon
rozhodnutia.