Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202631
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716202631.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu : C. J., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom Ul. mládeže XXXX/XX, XXX XX T., proti žalovanému : W. banka Slovenska, so
sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, v konaní o nejasnom a neúplnom návrhu, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 11C/47/2016 - 10 zo dňa 04.05.2016 jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením

rozhodol tak, že konanie zastavuje a po právoplatnosti tohto uznesenia vec postupuje Národnej banke
L., K. V. 1, XXX XX F.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutiaodôvodniltým,žežalobcadoručildňa23.03.2016súduprvejinštanciepodanieoznačené
ako „Žaloba“, z ktorého podania následne súd prvej inštancie nezistil, kto je v konaní pasívne vecne
legitimovaným subjektom a čoho sa žalobca domáha, preto uznesením č.k. 11/47/2016-6 zo dňa

29.03.2016žalobcuvyzvalnaodstránenievádpodaniaspoločnespoučením.Žalobcadoplnenímsvojho
podaniadoručenýmdňa14.04.2016žiadal,abysúdprvejinštancierozhodoloodobratílicenciepoisťovni
Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, pričom ako žalovaného označil
Národnú banku Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava.

3. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 103, § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „O.s.p.“); § 4 ods. 4, § 6 ods. 1, § 10 ods. 1, § 79 ods. 1, 2,
§ 139 ods. 1 písm. h) zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve“).

4. Súd prvej inštancie pri posudzovaní podmienok konania zistil, že vec nespadá do právomoci
súdov. Predmet konania (návrh na odobratie licencie poisťovni) nespadá pod spory vyplývajúce z

občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Predmetom konania je odobratie licencie
poisťovni. Z citovaných ustanovení zákona súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemá právomoc
na rozhodovanie o podaní žalobcu a konštatoval, že v súlade s ust. § 139 ods. 1 písm. h) zákona o
poisťovníctve môže len Národná banka Slovenska po prípadnom zistení existencie a ďalej závažnosti,
rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov odobrať poisťovni alebo pobočke

zahraničnej poisťovne povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre niektoré poistné odvetvie,
zúžiť rozsah poisťovacej činnosti pre niektoré poistenia v rámci poistného odvetvia, odobrať poisťovnialebo pobočke zahraničnej poisťovne, ktorá súčasne vykonáva životné poistenie a neživotné poistenie,
povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre životné poistenie alebo neživotné poistenie.
Nedostatok právomoci súdu na konanie je neodstrániteľným nedostatkom konania, preto súd prvej

inštancie podľa § 104 ods. 1 O. s. p. konanie zastavil a po právoplatnosti uznesenia súd prvej inštancie
vec postúpi Národnej banke Slovenska.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..

6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žiadal šetrné
zaobchádzanie s prípadom, a aby nedochádzalo k poškodzovaniu jeho práv na spravodlivosť. Žalobca
žaluje Národnú banku Slovenska pre neposkytnutie pomoci v prípade jeho konfliktu s Grupama
poisťovňou. Žalobca nežiada súd, aby rozhodol o odobratí licencie vyššie uvedenej poisťovni. Žiada,
aby Národná banka Slovenska bola postavená pred súd, lebo žalobcovi neposkytla pomoc. Národná
banka Slovenska dohliada nad poisťovňami a ochraňuje poistníkov, aby nedošlo k ohrozeniu záujmov

jej klientov. V prípade žalobcu však Národná banka Slovenska nepostupovala uvedeným spôsobom.
Žalobca odôvodnil podanie svojej žaloby dôvodom, že Národná banka Slovenska prestal so žalobcom
komunikovať a nereagovala na jeho podnety. Vzhľadom na uvedené tohto názoru, že nenastala ani
jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je
vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza k vymáhaniu plnenia v rozpore

sdobrýmimravmianávrhnavykonanieexekúcieakoajžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia
§ 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

ako vecne správne potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči uzneseniu rozhoduje po
01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už v režime
C.s.p.. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p teda
zostávajú zachované právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j.

pred 01.07.2016).

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a správne rozhodol, ak konanie
zastavil a vyslovil, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Národnej banke Slovenska,

Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava.

12. Predmetom tohto konania bol návrh žalobcu na konania o odobratí licencie poisťovni Groupama
poisťovňa a. s., pričom žalobca označil ako žalovaného Národnú banku Slovenska z dôvodu jej
nečinnosti a neposkytnutia súčinnosti žalobcovi vo veci proti vyššie označenej poisťovni. Súd prvej

inštancie prijal záver, že v danom prípade ide o uplatnenie nároku, o ktorom vzhľadom na jeho charakter
nemá právomoc rozhodovať.13. Podľa § 103 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, kedykoľvek za konania
prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov
alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania
príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom
zachované.
Podľa § 79 ods. 1, 2, 3 zákona č. 39/2015 o poisťovníctve dohľad podľa tohto zákona sa vykonáva

nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne,
Slovenskej kancelárie poisťovateľov a nad činnosťou osôb, ktoré vykonávajú poisťovňou, zaisťovňou,
pobočkou zahraničnej poisťovne, pobočkou zahraničnej zaisťovne alebo Slovenskou kanceláriou
poisťovateľov zverené funkcie alebo činnosti. Za podmienok podľa § 21 podlieha dohľadu aj poisťovacia
činnosť poisťovne z iného členského štátu a zaisťovacia činnosť zaisťovne z iného členského štátu
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Dohľad sa tiež vykonáva nad poisťovňami v skupine a

zaisťovňami v skupine podľa § 81 až 123. Dohľad podľa odseku 1 vykonáva Národná banka Slovenska.
Hlavným cieľom dohľadu nad poisťovníctvom je ochrana poistníkov a príjemcov poistných plnení
prostredníctvom dohľadu nad obozretným podnikaním. Predmetom dohľadu je kontrola vykonávania
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, dodržiavania povolení a iných rozhodnutí vydaných
podľa tohto zákona a osobitných predpisov a dodržiavania ustanovení tohto zákona a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty uvedené v odseku
1 alebo na ich činnosti, vrátane právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré súvisia s poisťovacou
činnosťou a so zaisťovacou činnosťou dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1. Predmetom
dohľadu je aj vybavovanie podaní klientov a potenciálnych klientov dohliadaných subjektov uvedených
v odseku 1 súvisiacich s poskytovaním finančných služieb dohliadaných subjektov podľa osobitného

predpisu.
Podľa § 79 ods. 1, 2, 3 zákona č. 39/2015 o poisťovníctve, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky
v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne
spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 7 alebo § 9 až 11 alebo v
rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí

Národnej banky Slovenska alebo orgánu dohľadu nad skupinou uložených poisťovni, zaisťovni, pobočke
zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných
ustanovení tohto zákona, osobitných predpisov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktoré sa vzťahujú na výkon dohľadu, alebo na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej
činnosti, alebo ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosť vykonávaná poisťovňou, zaisťovňou,

pobočkouzahraničnejpoisťovnealebopobočkouzahraničnejzaisťovnemôževiesťkohrozeniuzáujmov
jej klientov, môže podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti
pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť rozsah poisťovacej činnosti pre niektoré poistenia v rámci poistného
odvetvia, odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne, ktorá súčasne vykonáva životné

poistenie a neživotné poistenie, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre životné poistenie
alebo neživotné poistenie.

14. Procesný právny predpis dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených
pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto

predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné
podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Za
neodstrániteľný nedostatok sa považuje nedostatok právomoci súdu (§ 7 a 8 O.s.p.). Postup podľa § 104
ods. 1 O.s.p. prichádzal do úvahy práve v prípade, ak konanie vykazovalo také vady, ktoré bránili tomu,
aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie vo veci samej. Uvedený postup sa uplatňuje vždy,

ak sa na súde uplatňuje vec, ktorá nepatrí do právomoci súdu. V takomto prípade súd vždy uznesením
konanie zastaví a vec postúpi príslušnému orgánu.

15. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu,
riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Ústava vymedzuje všeobecnú právomoc

civilného súdu. Zákon potom podrobnejšie upravuje otázky, o ktorých je civilný súd oprávnený a povinný
rozhodovať. Tieto otázky tvoria obsah pojmu právomoc civilného súdu.16. V prípade ak žalobca inicioval začatie konania o odňatie licencie poisťovne je z vyššie citovaných
zákonných ustanovení zrejmé, že predmetné konanie nespadá do zákonom zverenej právomoci
civilného súdu pri rozhodovaní v civilnom sporovom konaní a nedostatok právomoci súdu predstavuje

neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania.

17. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že súd môže svojím rozhodnutím v civilnom
sporovom konaní autoritatívne rozhodnúť o uložení povinnosti Národnej banke Slovenska konať pri
výkone dohľadu nad činnosťou poisťovne.

18. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že ak žalobca podstatou svojej žaloby smeroval ku začatiu
konaniaožalobeprotinečinnostiorgánuverejnejsprávyvzmysleustanovenia§242zákonač.162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“) je v danom prípade že rozhodovanie
o takejto žalobe spadá do právomoci správneho súdu, ktorého právomoc je vymedzením pôsobnosti
medzi správnym súdom a súdom v civilnom konaní, ktorý rozhoduje v oblasti súkromnoprávnych sporov.

Typickým znakom súkromnoprávnych sporov je horizontálne usporiadanie právneho vzťahu. Vznikajú
spravidla na základe zmlúv, ale môže ísť aj o vzťahy zodpovednostné. V prípade, že účastníkom týchto
vzťahov je štát, tak v nich nedisponuje mocenskou právomocou a nemôže subjektu horizontálneho
vzťahu jednostranne uložiť povinnosť.

19. Rozhodovanie súdu o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej moci upravuje Správny súdny
poriadok ako procesný predpis, ktorý upravuje uvedenú časť civilného súdneho konania, nazývaného
aj správne súdnictvo, ktorá bola vyčlenená z Občianskeho súdneho poriadku (piata časť Občianskeho
súdneho poriadku) ako oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv.
vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. V nich orgány verejnej správy vystupujú voči

účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení. Rozhodujú o ich právach a
povinnostiach v oblasti verejnej správy, pričom mocenský prvok je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa
ochrany v správnom súdnictve. Prejavom vertikálneho prvku je existencia rozhodnutia alebo opatrenia
vydaného voči fyzickej alebo právnickej osobe, ktorým orgán verejnej správy ukladá osobe povinnosť
alebo jej vydáva oprávnenie, prípadne ktorým deklaruje existenciu jej právneho stavu.

20. V súvislosti s podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej postupom podľa Správneho súdneho
poriadku je nutné upriamiť pozornosť na úpravu žalobnej legitimácie v ustanovení § 244 Správneho
súdneho poriadku, podľa ktorého je podmienkou podania žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej
správy, aby fyzická alebo právnická osoba bola účastníkom už prebiehajúceho administratívneho

konania. Ďalšou podmienkou je, že táto fyzická alebo právnická osoba vyčerpala zákonom ustanovený
prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo
podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Zákon ponecháva na voľbe
účastníkakonania,ktorýzuvedenýchprostriedkovnápravyvyužije.Následneužniejepotrebnépodávať
opakovanú sťažnosť alebo opakovaný podnet prokuratúre, ale možno sa priamo obrátiť na správny súd.

Týmto spôsobom je zachovaná následnosť ochrany poskytovanej správnymi súdmi.

14. Vychádzajúc zo skutočnosti uvádzaných žalobcom, ktorý nevystupuje ako účastník
administratívneho konania vykonávaných Národnou bankou Slovenska v prípade vykonávaného dozoru
nad činnosťou poisťovní, a ktorý vyčerpal zákonnom ustanovené prostriedky nápravy proti nečinnosti,

nie je možné vyvodiť jeho aktívnu žalobnú legitimáciu pre úspešné podanie žaloby proti nečinnosti
orgány verenej správy v zmysle § 242 Správneho súdneho poriadku.

15. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, preto s prihliadnutím na uvedené
postupom podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p., keďže v odvolacom konaní žalobca úspešný nebol, preto nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).