Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/573/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216200638
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216200638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu U. O., nar. XX.
XX. XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX Q. O., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so
sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
12C/51/2016-102 zo dňa 01. 08. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/51/2016-102 zo dňa 01. 08. 2016 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných
príjmovdlžníkač.XXXXXXXXXXuzatvorenámedzinavrhovateľomaodporcom(vsúčasnostioznačenie
strán sporu: žalobca a žalovaný) dňa 11. 03. 2015 je neplatná (výrok I.). Žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
o nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu (výrok III.).

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 11. 03.
2015. Dohoda bola uzatváraná na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX toho istého dňa, t. j. 11. 03. 2015. Na základe zmluvy o úvere žalobca získal úver
vo výške 1 500,- Eur, ktorý mal splácať v mesačných splátkach vo výške 88,- Eur; vo výške 87,24 Eur,
ak bude uzatvorená dohoda o poskytovaní služieb, alebo vo výške 53,08 Eur bez tejto dohody, v počte

splátok 36. Žalobca riadne úver nesplácal a žalovaný žiadosťou zo dňa 10. 12. 2015 prostredníctvom
spoločnosti Y., s. r. o., požiadal o vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov zamestnávateľa žalobcu
spoločnosť B., a. s. Súd vykonal právne posúdenie v zmysle § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3,
4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka a § 5a ods. 1, písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na to, že žalobca má v
konaní postavenie spotrebiteľa a žalovaný postavenie dodávateľa, pričom spotrebiteľ má postavenie
slabšej zmluvnej strany. Mal preukázané, že predložená zmluva má formulárový charakter, obsah

tejto zmluvy nemohol žalobca žiadnym spôsobom zmeniť, do zmluvy sa len vpisovali isté parametre
úveru, ktoré vpisoval zamestnanec žalovaného. Dohoda o zrážkach zo mzdy slúžila na zabezpečenie
pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru, pričom žalobca nemohol ovplyvniť výber zabezpečenia
takéhoto úveru a nemohol ani ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Takáto forma zabezpečeniaumožnila žalovanému okrem zabezpečenia jeho práva aj úhradu pohľadávky s tým, že súd dospel
k záveru, že žalovaný konal účelovo, za účelom obchádzania príslušných ustanovení na ochranu
spotrebiteľa. Žalovaný si mohol uplatniť akýkoľvek nárok bez predchádzajúceho preskúmania súdu, hoci

žalovaný poukazoval v konaní, že uzatvorená dohoda je na samostatnom liste, žalobca bol poučený
a mal možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísať, resp. odmietnuť bez následkov vo vzťahu k
poskytnutému úveru, z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že prakticky tomu tak nebolo. Celý
procesuzatváraniazmlúvprebiehalvoveľkejrýchlosti,žalobcovilenboloukázanéčomusípodpísať,bez
náležitého bližšieho vysvetlenia. Bolo mu dokonca povedané, že pokiaľ nepodpíše všetky dokumenty,

úver mu poskytnutý nebude. Žalobcovi ani po schválení úveru nebola doručená dohoda o zrážkach zo
mzdy. Keďže nemal vedomosť o jej uzavretí, nemohol reálne ani od zmluvy odstúpiť. Súd konštatoval,
že uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná individuálne a môže spôsobiť značnú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, t. j. žalobcu. Súd v konaní posudzoval aj zmluvu o poskytnutí
úveru zo dňa 11. 03. 2015 a zistil, že obsahuje rozdielne údaje v bode 5 a 6, keď v bode 5 je uvedená
len žiadosť o poskytnutie úveru; skutočnou zmluvou je predložená zmluva až po doplnení v bode 6,

pričom súdu bolo zrejmé, že tieto údaje boli vpisované dodatočne, bez aktívnej účasti žalobcu, čo je pre
dvojstranný právny akt neprijateľné. Súd nemal preukázané, že žalobca sa oboznámil, resp. súhlasil s
takýmito podmienkami zmluvy. V bode 5 a 6 je uvedená rozdielna hodnota RPMN. Ďalej uvádzal, že
predložená úverová zmluva by tak mala byť v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez
poplatkov. V ďalšom konštatoval, že nemal preukázané, že skutočnú zmluvu, t. j. zmluvu so schválením

jednotlivých náležitostí v bode 6 by žalobca podpisoval a konštatoval, že zmluvu v bode 6 žalobca
nepodpisoval. Uzavrel, že mal za preukázané, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy medzi žalobcom
ažalovaným,lebonebolzavŕšenýprocesuzavretiazmluvyvzmysle§44ods.2Občianskehozákonníka.
Zmluva o revolvingovom úvere nie je platná, preto nemôže byť platná ani uzatvorená dohoda o zrážkach
zo mzdy, ktorá mala zabezpečovať tento záväzok. V závere konštatoval, že uzatvorená dohoda o

zrážkach zo mzdy je neplatná z dvoch dôvodov: 1.) z dôvodu, že uzatvorená zmluva o úvere záväzok,
z ktorej mala zabezpečovať predmetná dohoda, je neplatná a preto je neplatná aj samotná dohoda
o zrážkach zo mzdy, 2.) z dôvodu, že nebola dojednaná individuálne a tým spôsobuje nerovnováhu
v právach spotrebiteľa. O trovách konania, vrátane trov konania o nariadenie predbežného opatrenia
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Namietal
záver súdu, že nedošlo k dohode o RPMN, pretože údaj o RPMN sa objektívne dohodnúť nedá, navyše
jeho nedohodnutie by nemohlo spôsobiť neplatnosť úverovej zmluvy ako takej, ale bezúročnosť úveru.
Neobstojí záver súdu, že dôvodom neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je neplatnosť zmluvy o

revolvingovom úvere. Údaj o RPMN nemôže byť objektívne dohodnutý medzi stranami, a to z dôvodu
kedy pre jeho výpočet je stanovené zákonné pravidlo a tento výpočet nezávisí len od vôle strán, ale
len na základe určitého mechanizmu stanoveného zákonom. Tento údaj sa objektívne v čase podania
návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere navrhnúť nedá aj preto, že zákonná úprava výslovne
stanovuje časový limit, ku ktorému sa RPMN určuje a tým je deň uzavretia zmluvy. K druhému dôvodu

neplatnosti, za ktorý súd považoval okolnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná
individuálne a spôsobuje nerovnováhu v právach spotrebiteľa, poukázal na to, že na odôvodnenie tohto
záveru a dôvodu súd nič neuviedol, neoznačil žiadnu právnu normu, neuviedol ako ju vyložil, o akú
nerovnováhu by malo ísť. V tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný pre absenciu dôvodov rozhodnutia.
Skutočnosť, že dohoda nie je individuálne dojednaná, nespôsobuje jej neplatnosť, z rozsudku nie je

zistiteľné o akú nerovnováhu v právach spotrebiteľa by malo ísť. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a rozhodol tak, že žalobu zamietne alebo, aby vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie považuje v celom

rozsahu za nedôvodné. Žalovaný sa nevyjadril k tomu, či bola, resp. mohla byť uvedená dohoda
individuálne dohodnutá, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že táto dohoda individuálne
dohodnutá nebola a zo svojej povahy formuláru ani nemohla byť. Dohoda o zrážkach zo mzdy
uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, keď dohoda o zrážkach zo mzdy oprávňuje dodávateľa domôcť

sa vymoženia svojej eventuálnej pohľadávky prakticky okamžite a najmä bez potreby iniciovania
akéhokoľvek (dokonca ani rozhodcovského) súdneho sporu, čo prakticky spotrebiteľa bez všetkého
vyníma zo súdnej ochrany, ktorý by sa v prípade správnosti argumentácie žalovaného nemal voči
navodenej situácii ako účelne brániť. Má za to, že podmienka individuálnosti dojednania je základnýmprincípom dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.
a ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne,
a to najmä v rozsahu, že dohoda tak, ako bola uzavretá medzi stranami sporu, nebola ničím iným

ako prostriedkom na to, aby mohol žalovaný ako veriteľ bezprostredne postihnúť majetok dlžníka,
teda žalobcu. Takto koncipovaná dohoda by zabezpečila žalovanému ľahký prostriedok na vymoženie
akéhokoľvekpeňažnéhozáväzkuzozmluvyorevolvingovomúvere,atonevynímajúcanijejneprijateľné
zmluvné podmienky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie
napadnutý odvolaním žalovaného podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť
nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle

vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené
v odvolaní žalovaného súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v
napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom
odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, berúc do úvahy odvolacie

dôvody žalovaného. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov považuje za neplatnú z
dvoch dôvodov, pričom prvým dôvodom bolo, že uzatvorená zmluva o úvere, z ktorej záväzok mala
zabezpečovať predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, je neplatná, pričom dospel k záveru, že nedošlo
k platnému uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, lebo nebol zavŕšený proces uzavretia

zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže tento záver súdu prvej inštancie žalovaný
v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal, odvolací súd sa týmto právnym posúdením súdu prvej
inštancie v rámci odvolacieho konania ani nemôže zaoberať, keďže je viazaný dôvodmi odvolania.
Žalovaný v odvolaní iba namietal záver súdu, podľa ktorého nedošlo k dohode o RPMN, pričom však
súd prvej inštancie považoval dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú z dôvodu, že zmluva medzi

stranami sporu v znení podľa bodu 6 žalobcom nebola podpísaná, ktorý záver však žalovaný v odvolaní
nespochybnil a takýto odvolací dôvod v odvolaní neuviedol. Odvolací súd sa preto v ďalšom zaoberal
odvolacou námietkou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že dohoda je individuálne dojednaná, a
preto nespôsobuje jej neplatnosť. V tejto časti žalovaný zároveň namietal nepreskúmateľnosť rozsudku
pre absenciu dôvodov rozhodnutia. Odvolací súd k námietke nepreskúmateľnosti rozsudku v časti, v

ktorom súd v odôvodnení posudzoval otázku neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
z dôvodu, že uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná individuálne a môže spôsobiť
značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, uvádza, že súd na základe vykonaného dokazovania
mal preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zposkytnutého úveru, pričom žalobca nemohol ovplyvniť výber zabezpečenia takéhoto úveru a nemohol
ani ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Súd poukázal na to, že žalovaný konal účelovo,
za účelom obchádzania príslušných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, mohol si uplatniť akýkoľvek

nárok bez predchádzajúceho preskúmania veci súdom. Súd na základe vykonaného dokazovania
mal preukázané, že v praxi celý proces prebiehal vo veľkej rýchlosti, žalobcovi bolo len ukázané
čo musí podpísať, bez bližšieho vysvetlenia, pričom mu bolo povedané, že pokiaľ nepodpíše všetky
dokumenty, úver mu poskytnutý nebude. Ani po schválení úveru žalobcovi nebola doručená dohoda
o zrážkach zo mzdy, a keďže nemal vedomosť o jej uzatvorení, reálne nemal ani možnosť odstúpiť

od zmluvy. Práve na základe týchto okolností súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola dojednaná individuálne a môže spôsobiť značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, t.
j. žalobcu. Práve z týchto dôvodov považoval dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú. Odvolací
súd uvádza, že jednou z foriem zabezpečenia záväzku je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá
plní jednak zabezpečovaciu funkciu a jednak uhradzovaciu funkciu. Z uvedeného je teda zrejmé, že
zákon ani v prípade spotrebiteľského právneho vzťahu nevylučoval uzatvorenie dohody o zrážkach

zo mzdy, čo nakoniec vyplýva aj z ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z. z.. Z bodu 4 tejto dohody
vyplýva, že pohľadávky žalovaného voči žalobcovi zabezpečované dohodou sú tvorené úverom,
vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, nákladmi, ktoré
spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a
ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú / vzniknú na základe alebo

v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. V znení bodu 3 posledná veta dohody o zrážkach
zo mzdy, dlžník (žalobca) nemá oprávnenie túto pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť
alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Už z hore uvedenej formulácie uzatvorenej dohody
o zrážkach zo mzdy nepochybne je zrejmé, že táto bola vyhotovená jednostranne v neprospech
spotrebiteľa, teda žalobcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola viazaná priamo na zmluvu o úvere, žalobca

ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť uzatvorenie tejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola urobená
formou predtlače, aj keď na samostatnej listine. Aj z výpovede žalobcu v konaní pred súdom bolo
preukázané, že ak chcel získať úver od žalovaného, musel podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy,
čomu nasvedčujú aj dátumy, ktoré sa zhodujú na dohode o zrážkach zo mzdy a na zmluve o úvere. Za
situácie, že ak žalobca dohodu o zrážkach zo mzdy podpísal, tak nemal možnosť zabrániť vykonávaniu

zrážok, pretože na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy mali byť zrážky vykonávané do tej
doby, kým žalovaný zamestnávateľovi žalobcu neoznámi, že sú všetky pohľadávky žalovaného splatené
(pričom zo znenia bodu IV. dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že sa mohlo jednať aj o pohľadávky,
ktoré mali vzniknúť s prípadnými ďalšími pohľadávkami spoločnosti žalovaného voči žalobcovi ako
dlžníkovi). Žalobca túto dohodu o zrážkach zo mzdy nemohol jednostranne ukončiť. Práve z týchto

dôvodov je potrebné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný konal účelovo. Dojednanie
v dohode o zrážkach zo mzdy svojou podstatou obchádzalo súdnu ochranu spotrebiteľa, pretože
vylučovalo zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči spotrebiteľovi. V zmysle ust. § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide

o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané ustanovenia sa nepovažujú také, ktorými sa mal možnosť
spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade dohody o
zrážkach zo mzdy išlo o formulárovú predtlač, do ktorej sa dopísali len údaje zo zmluvy o úvere tak, že

žalobca nemohol vôbec ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Uzavretú dohodu o zrážkach zo
mzdy preto správne súd prvej inštancie považoval za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
v rozpore s ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť zamedziť prípadnému
vykonávaniu zrážok zo mzdy a je len v dispozícii samotného žalovaného, či a ak áno, dokedy budú
vykonávané zrážky zo mzdy, keďže v zmysle ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a
účinného v čase uzavretia dohody, veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda o zrážkach zo mzdy predložila. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy

umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekomfortnom procese
zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie bezsúdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77SIMMENTHALL). Ak
by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy, išlo by o obchádzanie Smernice 93/13/EHS a jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie správnosti

tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci
C-30/12 Valéria Marcinová - POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Pre záver súdu bolo relevantné, že predmetné
dohody vzhľadom na ich osobitný význam boli vyhotovené z hľadiska podcenenia ich významu zo strany
priemerného spotrebiteľa, a ktoré umožňujú siahnuť na majetok spotrebiteľa a vymôcť aj plnenia, ktoré
sú neprijateľné. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy,

ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojim jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by
mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto
je namieste práve táto určovacia žaloba. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho
dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

11. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť a argumentáciu žalovaného

v odvolaní a jeho odvolacie dôvody, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu z
dôvodu jeho vecnej správnosti, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania. O trovách konania, vrátane
trov konania o nariadení predbežného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods.
1 CSP. Žalobca bol úspešnou stranou sporu, preto mu prináleží nárok na náhradu trov konania.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní bol úspešnou stranou sporu v
plnom rozsahu, preto odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).