Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 20P/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716215373
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716215373.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMartinsudcomJUDr.MiroslavouKorbašovouvovecistarostlivostiomaloletédieťa:I.H.,T..

XX.XX.XXXX, bytom S. S. G., Z.. R. XXXX/XX, G., zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce,
sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: V.. G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. Y. XXXX/X, D. a otec N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y. XXXX/X, D., t.č. N..
N. XX, H., korenšpodenčná adresa C.. B.. H. X, H., za účasti Okresnej prokuratúry I. v konaní o návrhu
kolízneho opatrovníka na nariadenie NO + nariadenie ústavnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

NariaďujenadmaloletýmI.,nar.XX.XX.XXXX ústavnústarostlivosť,ktorásabuderealizovaťvDetskom
domove G.Ď..

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 40 eur mesačne od 12.10.2017 k
rukám Detského domova G. vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2017 do 11.10.2017 v celkovej výške 371,60 eur sa matke povoľuje
splácať v splátkach po 20 eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 20. dňa v mesiaci
k rukám Detského domova H..

Dlžné výživné za obdobie od 12.10.2017 do 31.10.2017 v celkovej výške 25,80 eur je matka povinná
zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám Detského domova G..

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 50 eur mesačne od 12.10.2017 k
rukám Detského domova G. vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2017 do 11.10.2017 v celkovej výške 464,60 eur sa otcovi povoľuje

splácať v splátkach po 20 eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 20. dňa v mesiaci
k rukám Detského domova H..

Dlžné výživné za obdobie od 12.10.2017 do 31.10.2017 v celkovej výške 32,20 eur je otec povinný
uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám Detského domova G..

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin 20P/47/2014-119 zo dňa 15.10.2014.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.12.2016 sa kolízny opatrovník domáhal nariadenia
ústavnej starostlivosti nad maloletým, ktorá sa bude realizovať v detskom domove H.. V návrhu uviedol,že maloletý je adoptívnym synom vyššie uvedených rodičov. Biologická matka maloletého mala podľa
dostupných údajov VŠ vzdelanie, ale žila na samote na chate vo veľmi nevyhovujúcich podmienkach.
Informácie o biologickom otcovi nie sú známe. Do veku dvoch rokov dieťaťa nie je anamnéza známa,

matka nenavštevovala s maloletým lekára, ani záznam o pôrode nie je v zdravotnej dokumentácii. Je
predpoklad, že pôrod maloletého prebehol ťažšie pre deformitu hlavičky. Podľa dostupných informácií
v 12/2005 bol nájdený v lese, podvyživený, bol vyňatý z rodinného prostredia, vek určený orientačne,
nemal rodný list. Podľa údajov od adoptívneho otca bol maloletý od veku 2 rokov umiestnený v
detskom domove kde zotrval približne jeden rok. Neskôr bol spolu s biologickým bratom adoptovaný.

Od 17.08.2016 sa maloletý nachádza v Diagnostickom centre v H., kde bol umiestnený na základe
žiadosti otca o dobrovoľný pobyt, ktorý má byť dňa 22.12.2016 ukončený. Dôvodom pobytu maloletého
sú jeho poruchy správania a taktiež neprimerané prejavy. Maloletý bol v 6/2016 hospitalizovaný v
DFNsP H. na Klinike detskej psychológie. Po hospitalizácii absolvoval v 06/2016 - 07/2016 pobyt v
Psychiatrickej nemocnici C.. I., Y. a od 08/2016 doposiaľ sa nachádza v Diagnostickom centre H..
Maloletý je výchovne náročný, vyžaduje neustálu pozornosť a kontrolu dospelej osoby. Na základe

správy doručenej úradu zo strany diagnostického centra sa u maloletého, i v podmienkach uvedeného
zariadenia, objavuje nevhodné správanie - provokácie, konflikty. Jeho frustračná tolerancia sa javí
výrazne oslabená, reakcie neprimerané podnetom, znížená je u neho i schopnosť kontroly svojich
impulzov, ako aj korigovanie celkového správania. Objavuje s au neho verbálna aj brachiálna agresivita.
Maloletý má snahu získať pozornosť detí a dospelých často nevhodným spôsobom. Ojedinele má sklony

ohrozovať sám svoje zdravie a život - „rukami si priškrcoval prívod kyslíka do mozgu s cieľom pocitu
omámenosti, prípadne si búchal ruku do steny“. Maloletý v súčasnosti navštevuje 6. ročník primárneho
vzdelávania pri Diagnostickom centre v H.. V minulosti nastúpil na povinnú školskú dochádzku s
odkladom o jeden školský rok a to z dôvodu jeho nezrelosti a oneskoreného psychického vývinu. V
základnej škole bol integrovaný, mal asistentku, pričom jeho adaptácia bola sťažená. Nevedel zapadnúť

do kolektívu a už na 1. stupni vzdelávania boli u neho zaznamenané problémy so správaním. Od pol
roka 4 ročníka bol preradený do špeciálnej základnej školy s vývinovými poruchami učenia. Následne
v 5. ročníku sa u maloletého výrazne zhoršil prospech z viacerých predmetov, pričom mal aj zníženú
známku zo správania. Dňa 12.12.2016 bola zorganizovaná rodinná konferencia za účasti rodičov a
staréhootcazmatkinejstrany.Účelomkonferenciebolozískaťinformácietýkajúcesariešeniavzniknutej

situácie, zamerané na možnosti a schopnosti zabezpečovania osobnej starostlivosti zo strany rodičov o
maloletého, resp. náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého zo strany starého otca. Matka uviedla,
že nie je v jej silách, aby maloletého sama zvládla, nakoľko zabezpečuje osobnú starostlivosť o ďalšie
dve deti. Otec uviedol, že objektívne nemôže maloletému poskytnúť takú starostlivosť a výchovu, akú
na základe diagnostikovaných porúch maloletý potrebuje a vyžaduje. Nie je v jeho schopnostiach

zabezpečovať mu riadnu starostlivosť, ktorá okrem iného vyžaduje neustálu pozornosť a kontrolu
dospelej osoby a to vzhľadom k tomu, že je zamestnaný, pričom pracuje v 2 zmennej prevádzke. Starí
rodičia z matkinej strany taktiež nie sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloletého vzhľadom
k ich zdravotnému stavu a veku (73,71). Otec v rámci pohovoru uviedol, že ani jeho matka nie je
schopná zabezpečovať maloletému náhradnú osobnú starostlivosť, nakoľko ona sama je odkázaná na

starostlivosť zo stany svojej blízkej rodiny.

2. Uznesením č.k. 20P/176/2016-21 zo dňa 20.12.2016 súd ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho
opatrovníka pre konanie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Martin. Uznesením č.k. 20P/176/2016-25 zo dňa 21.12.2016 súd neodkladným opatrením nariadil

Diagnostickému centra, G. X, H. odovzdať maloletého do starostlivosti Detského domova H..

3. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.09.2017 sa kolízny opatrovník domáhal vydania
neodkladného opatrenia, ktorým by došlo k zmene zariadenia pre výkon ústavnej starostlivosti. V
návrhu uviedol, že nad maloletým je v súčasnosti nariadená ústavná starostlivosť na základe Uznesenia

Okresného súdu Martin č.k. 20P/176/2016-25 zo dňa 21.12.2016, ktorá sa realizuje od 03.01.2017 v
Detskom domove H.. V komplexnom posudku zo dňa 12.02.2014 sa konštatuje, že miera funkčnej
poruchy maloletého je 50%. Z vyššie uvedeného komplexného posudku vyplýva, že maloletý sa
považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v duševnej oblasti. Z medicínskeho
hľadiska sa jedná o poruchy psychického vývinu detí, Aspergerov syndróm a hyperkinetické poruchy

správania. Zo správy DeD H. zo dňa 25.08.2017 vyplýva, že maloletý naďalej vyvoláva konflikty medzi
deťmi, jeho vyjadrovanie je vulgárne, ubližuje menším deťom. Jeho správanie je aj v rozpore so
školským poriadkom, kedy mu bola v minulom šk. roku 2016/2017 znížená známka zo správania za
ubližovanieanapádaniespolužiakovanerešpektovanievyučujúcich.Veľminegatívnejeovplyvnenýcelývyučovací proces nakoľko vyrušuje hlasným komentovaním, vykrikuje nemiestne poznámky a ukazuje
vulgarizmy. Maloletý disponuje zníženou formou frustračnej tolerancie, čo sa prejavuje neprimeranými
reakciami v správaní. Je ľahko rozrušiteľný, vyviesť z miery ho dokážu najmä iné deti, či dospelí v

jeho okolí, ktorí ho svojim správaním iritujú (spev, pohľad, a pod.). Napriek intervenciám zo strany
odborného tímu detského domova, školského zariadenia a ostatných odborníkov (pedopsychiater,
externý psychológ) sa doteraz nepodarilo eliminovať negatívne prejavy v jeho správaní. Detský domov
konštatuje, že frekvencia jeho nonkonformného správania sa zvyšuje a stáva sa nežiaducim prvkom vo
fungovaní chodu nielen samostatnej skupiny DeD, ale aj školskej triedy. DeD H. v júli 2017 požiadal

posudkového lekára o posúdenie zdravotného stavu maloletého. Posudkový lekár ÚPSVaR vydal dňa
01.08.2017 lekársky posudok, na základe ktorého je maloletý dieťa, ktorého zdravotný stav si vyžaduje
osobitnú starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine detského domova pre deti s duševnou
poruchou. DeD H. žiadosťou zo dňa 31.08.2017 požiadal o zmenu zariadenia na výkon rozhodnutia
súdu, nakoľko tento typ zariadenia ich detského domova nemá samostatnú špecializovanú skupinu pre
deti s duševnými poruchami a preto je potrebné zabezpečiť vhodné zariadenie na výkon rozhodnutia.

Ústredie PSVaR H., odbor vykonávania opatrení SPODaSK v zariadeniach určil vhodné zariadenie na
výkon rozhodnutia Detský domov G., ktorý má vytvorené špecializované skupiny pre deti s duševnými
poruchami.

4. Uznesením č.k. 20P/176/2016-60 zo dňa 03.10.2017 súd neodkladným opatrením nariadil Detskému

domovu H. odovzdať maloletého do starostlivosti Detského domova G..

5. Na pojednávanie sa nedostavil zástupca Detského domova G., svoju neprítomnosť ospravedlnil, súd
pojednával podľa § 31 CMP v jeho neprítomnosti.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, kolízneho opatrovníka,
zástupcu Detského domova H., oboznámením sa s listinami tvoriacimi súdny spis a zistil nasledovný
skutkový stav.

7. Kolízny opatrovník zotrval na podanom návrhu. Dôvody, ktoré boli dôvodmi na nariadenie

neodkladného opatrenia nepominuli.

8. Matka s návrhom súhlasila. Vzhľadom na zdravotný stav maloletého sa o neho postarať nedokáže.
S maloletým je v pravidelnom telefonickom kontakte, chodí ho navštevovať, keď je na to príležitosť
maloletého si bráva aj na pobyty do domácnosti. Jej príjem je 950 eur - 1 000 eur v čistom, okrem toho

poberám od otca maloletého dvakrát po 50 eur výživné a prídavky na dve deti. Výživné na maloletého
navrhla vo výške 40 eur mesačne.

9. Otec s návrhom súhlasil. Vzhľadom na zdravotný stav maloletého nemá pre neho vytvorené
také podmienky, že by dokázal zabezpečovať celodennú starostlivosť, ktorú si on vyžaduje. Býva v

podnájme a pracuje. S maloletým je pravidelne v telefonickom kontakte. Keď bol v Detskom domove H.,
navštevoval ho približne dvakrát do mesiaca. Jeho príjem je okolo 615 eur v čistom, výdavky - nájom
120 eur, mobil 10 eur, výživné na dve deti z manželstva 100 eur, električenka 27 eur a ďalšie náklady
pokrýva strava. Výživné na maloletého navrhol vo výške 50 eur mesačne.

10. Zástupkyňa Detského domova H. uviedla, že maloletý bol u nich od 03.01.2017. Vzhľadom k tomu,
že nebola rodičom určená vyživovacia povinnosť, za pobyt v zariadení im nebolo nič účtované. Otec
maloletého po vzájomnej dohode, nakoľko maloletý mal chrup v zlom stave a bolo treba zabezpečiť jeho
ošetrenie, uhradil náklady spojené s ošetrením chrupu približne vo výške 40 eur. Žiadala určiť výživné
za obdobie od 03.01.2017, kedy bol maloletý umiestnený do 12.10.2017 po 40 eur mesačne matka, 50

eur mesačne otec.

11. Podľa § 54 ods. 1 -5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o rodine“), náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou
starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa

nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne
narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti
a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo dostarostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti
o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave
alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. Za vážne ohrozenie alebo vážne

narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové
pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56,
sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd v
rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť
dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne

na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti
zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov
a súrodencov.

12. Podľa § 55 ods. 1 - 3 zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a
najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany

detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú
starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú
lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o
maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia,
súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej

lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivostialebokonanieozverenídieťaťadopestúnskejstarostlivosti.Súdzrušíústavnústarostlivosť
najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

13. Podľa 62 ods. 1 - 6 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorýzrodičovavakejmieresaodieťaosobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča neberie súd do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté

dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

14. Podľa § 65 ods. 1 -3 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní; Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

15. Podľa § 75 ods. 1 - 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Podľa § 81 ods. 1 - 2 zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,

súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť,
aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.17. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletého je
v danom prípade dôvodné a je v jeho záujme. Rodičia maloletého nie sú objektívne spôsobilí zabezpečiť
zvýšenú starostlivosť, ktorú si maloletý vyžaduje vzhľadom k viacerým diagnostikovaným závažným

poruchám. Starostlivosť o maloletého nie je aktuálne možné realizovať ani formou náhradnej osobnej
starostlivosti. Rodičia s návrhom na nariadenie ústavnej starostlivosti súhlasili. Súd rozhodol o tom, že
ústavná starostlivosť sa bude realizovať v Detskom domove G., kam bol maloletý umiestnený na základe
neodkladného opatrenia dňa 12.10.2017. Súd má za to, že toto zariadenie dokáže zabezpečiť osobitnú
zdravotnú starostlivosť v špecializovanej skupine pre deti s duševnou poruchou, a je teda vzhľadom na

zdravotný stav maloletého pre neho zariadením vhodným.

18. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške výživného. Vzhľadom na
to, že ústavná starostlivosť sa realizovala na základe neodkladného opatrenia v období od 03.01.2017
do 12.10.2017 v Detskom domove H. a následne od 12.10.2017 do budúcnosti sa bude realizovať v
Detskom domove G., pričom neodkladnými opatreniami nebola upravená vyživovacia povinnosť rodičov,

súd vo výrokovej časti určil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému od 03.01.2017 vo výške 50
eur mesačne otcovi, 40 eur mesačne matke maloletého. Dlh na výživnom za obdobie od 03.01.2017
do 12.10.2017 predstavuje u matky 371,60 eura (40 eur mesačne/31 dní mesiaca január = 1,29 eura
na deň, t.j. 29 dní mesiaca január * 1,29 eura denné výživné = 37,41 eura + február 40 eur + marec
40 eur + apríl 40 eur + máj 40 eur + jún 40 eur + júl 40 eur + august 40 eur + september 40 eur + 40

eur mesačne/31 dní mesiaca október = 1,29 eura na deň, t.j. 11 dní mesiaca január * 1,29 eura denné
výživné = 14,19 eura) a u otca 464,40 eur (50 eur mesačne/31 dní mesiaca január = 1,61 eura na deň,
t.j. 29 dní mesiaca január * 1,61 eura denné výživné = 46,69 eura + február 50 eur + marec 50 eur + apríl
50 eur + máj 50 eur + jún 50 eur + júl 50 eur + august 50 eur + september 50 eur + 50 eur mesačne/31
dní mesiaca október = 1,61 eura na deň, t.j. 11 dní mesiaca január * 1,61 eura denné výživné = 17,71

eura), a tento budú rodičia plniť k rukám Detského domova Bytča a to formou splátok každý po 20 eur
mesačne pod následkom straty výhody splátok. Od 12.10.2017 sú rodičia povinní plniť si vyživovaciu
povinnosť k rukám Detského domova G.. Za obdobie od 12.10.2017 do 31.10.2017 vznikol rodičom dlh
na výživnom vo vzťahu k Detskému domovu G. dlh na výživnom matke vo výške 25,80 eura (40 eur
mesačne/31 dní mesiaca október = 1,29 eura na deň, t.j. 20 dní mesiaca október * 1,29 eura denné

výživné = 25,80 eura) a 32,20 eur otcovi (50 eur mesačne/31 dní mesiaca október = 1,61 eura na deň,
t.j. 20 dní mesiaca október * 1,61 eura denné výživné = 32,20 eura matke).

19. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
nakoľko zákon neustanovuje inak.

21. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a daní právneho poučenia sa rodičia maloletého, kolízny

opatrovník, zástupca detského domova H. a Okresná prokuratúra I. vzdali práva podať voči nemu
odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, na Okresnom súde Martin, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie urobil.Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,
nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.