Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/194/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200938
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3013200938.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu T. R., bytom L. Z. XXX/XX, V.
U., zastúpeného Mgr. Adrianou Sojkovou, advokátkou so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23,
Dubnica nad Váhom, proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov so
sídlom Námestie sv. Anny 7, Trenčín (predtým Obvodný pozemkový úrad v Trenčíne so sídlom Námestie

sv. Anny 7, Trenčín), za účasti 1/ T. W., bytom P. XXX/X, V. U., 2/ Z. U., bytom B. Z. XXXX/XX, O.
- Z., zastúpenej JUDr. Pavlom Hegerom, advokátom so sídlom Mníšna 496/13, Trenčín, IČO: 50 036
297, 3/ Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Brigádnická 22, Trenčín, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. H/2013/00116-05 zo dňa 12. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného v rozsahu, v ktorom odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku:

A. odvolaniu žalobcu v časti, v ktorej požadoval, aby za pôvodnú parcelu číslo XXXX bola žalobcovi
vyčlenená nová parcela číslo XXXX vyhovel a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č.

O/2013/00011-340 zo dňa 17. apríla 2013 v časti výroku II.:
- písm. a) doplnil bod 3 nasledovne: „na parcele S. číslo XXXX vlastníci P. W., rod. X., V. H., rod. V. a
V. Y., rod. V. v správe SPF“,
- písm. c) ods. 4 opravil v súlade s vypracovaným záznamom podrobného merania zmien číslo E XXX
nasledovne: „na parcele S. číslo XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX v spoluvlastníckom podiele
X/X, parcela S. číslo XXXX v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXXX ... za vlastníka T. R., rod. R.,
nar. XX. K. XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, bytom L. Z. XXX/XX, XXX XX V. U.“,

a
doplnil ods. 5 nasledovne: „na parcele S. číslo XXXX/X v spoluvlastníckom podiele XXXXX/XXXX za
vlastníka P. W., rod. X., typ vlastníka 3, v spoluvlastníckom podiele XXXXX/XXXX za vlastníka
V. H., rod. V., typ vlastníka 3 a v spoluvlastníckom podiele XXXXX/XXXX za
vlastníka V. Y., rod. V., typ vlastníka 3 (SPF)“,

B. odvolanie žalobcu v ostatných častiach zamietol a rozhodnutie správneho orgánu I . stupňa č.
O/2013/00011-340 zo dňa 17. apríla 2013 v ostatných častiach o oprave rozhodnutia č.H/2011/00012-001-IG zo dňa 14. februára 2011, ktorým bolo schválené vykonanie projektu
pozemkových úprav v katastrálnom území V. U., potvrdil.

Zo žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný pri svojom
rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom. Zopakoval,
že v katastrálnom území V. U. sa od roku 1994 spracovával projekt pozemkových úprav v zmysle zákona
č. 330/1991 Zb.. Zdôraznil, že ide o špecifické konanie, ktoré je podľa zákonnej úpravy rozdelené na
etapy, z ktorých každá nasledujúca začína po právoplatnom rozhodnutí správneho

orgánu, ktorým sa končí predchádzajúca etapa. Pri spracovaní projektu pozemkových
úprav bol v danom prípade problém so zostavením registra pôvodného stavu, nakoľko sa objavilo aj
niekoľkonásobné vlastníctvo k niektorým parcelám. V zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. sa preto pristúpilo
k pozastaveniu spracovania projektu pozemkových úprav a vykonalo sa spracovanie registra obnovenej
evidencie pozemkov (ROEP). Po ukončení ROEP-u sa pokračovalo v spracovaní projektu pozemkových
úprav. Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu bol podľa § 13 ods. 1 zákona

č. 330/1991 Zb. doručený združeniu účastníkov pozemkových úprav a zverejnený v obci V. U. v čase
od 1. júla 2009 do 4. augusta 2009 a súčasne bol každému známemu účastníkovi, ktorého pobyt bol
známy, doručený výpis z rozdeľovacieho plánu. Dňa 17. júna 2010 rozhodnutím č. 2010/00014 - 245/
Buc bol schválený projekt pozemkových úprav v katastrálnom území V. U., obec
V. U., okres O., rozhodnutím č. 2010/00014-247 zo dňa 7. júla 2010 bolo

nariadené vykonanie projektu pozemkových úprav a rozhodnutím č. H/2011/00012-001-IG
zo dňa 14. februára 2011 bolo vykonanie projektu pozemkových úprav schválené a následne dňa 31.
augusta2011bolprojektzapísanýdokatastranehnuteľností.Nazákladepodaniažalobcu,ktorýpožiadal
Správu katastra Trenčín o opravu zápisu vlastníctva k pozemkom, ku ktorým nadobudol vlastníctvo
rozhodnutím vydaným v dedičskom konaní sp. zn. D 1413/1977 zo dňa 22. decembra 1977,

správny orgán I. stupňa (Obvodný pozemkový úrad v Trenčíne, odbor prvostupňového rozhodovania)
rozhodnutím č. O/2013/00011-340 zo dňa 17. apríla 2013 opravil podľa § 42c ods. 1 zákona
č. 330/1991 Zb. rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav č. H/2011/00012-001-
IG zo dňa 14. februára 2011. V roku 1995 bolo totiž vykonané rozsudkom Okresného súdu v
Trenčíne sp. zn. 11C/213/1995 zo dňa 22. júna 1995 prerozdelenie vlastníckeho podielu na

predmetných pozemkoch zdedených v dedičskom konaní žalobcom tak, že spoluvlastníkmi sa stali P.
R. a T. W., rod. R.. Prvostupňový rozsudok Okresného súdu Trenčín (sp. zn. 11C/213/1995) bol na
základe odvolania zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/398/1998 zo
dňa 31. marca 2009 a následne Okresný súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 11C/213/1995-252 zo dňa 28.
októbra 2009 konanie na základe späťvzatia zastavil. Napriek tomu bol pôvodný rozsudok Okresného

súdu Trenčín sp. zn. 11C/213/1995 zo dňa 22. júna 1995 (ktorý nenadobudol právoplatnosť)
zapísaný do katastra nehnuteľností, s týmito údajmi sa pri spracovaní projektu pracovalo,
nakoľko neboli podané zo strany žalobcu námietky voči výpisu pôvodného stavu. Na základe chybných
údajov sa tak spoluvlastníkmi predmetných pozemkov stali aj súrodenci žalobcu, a to P. R. a T. W.,
rod. R.. Chyba, ako vyplýva z vyššie uvedeného nastala tak, že P. R. a T. W., rod. R. sa nemali stať

vlastníkmi predmetných pozemkov na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C/213/1995
zo dňa 22. júna 1995, nakoľko tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť a následne bol zrušený.
Napriek uvedenému, vlastníctvo P. R. a T. W., rod. R. k pôvodným pozemkom bolo nesprávne na
základe vyššie uvedeného rozsudku zapísané do ROEP-u a následne do katastra nehnuteľností. Po
zistení uvedenej chyby, správny orgán I. stupňa, rozhodnutím č. O/2013/00011-340 zo dňa 17. apríla

2013 opravil podľa § 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. rozhodnutie o schválení vykonania projektu
pozemkových úprav č. H/2011/00012-001-IG zo dňa 14. februára 2011 a zrušil vlastníctvo P. R. a T. W.,
rod. R. v príslušných spoluvlastníckych podieloch na parcelách č. XXXX a XXXX a ich spoluvlastnícke
podiely dal do vlastníctva žalobcu.

Proti tomuto rozhodnutiu, v rozsahu, v ktorom žalobcovi nebolo vyhovené, podal žalobca správnu žalobu
sodôvodnením,žerozhodnutiežalovanéhojenezákonné,keďtotojezaloženénanesprávnomprávnom
posúdení veci ako i z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.
Žalobca konkrétne vytýka žalovanému, že:

1) žalovaný nerešpektoval dôsledne základné zákonné kritérium pre vyrovnanie v zmysle ustanovenia
§ 11 zákona č. 330/1991 Zb., keď nové pozemky, poskytnuté žalobcovi, nie sú svojím druhom, výmerou,
bonitou, polohou, dostupnosťou, ani hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom
už v čase spracovania projektu pozemkových úprav tieto nové pozemky nespĺňali kritériá primeranostiv zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 330/1991 Zb., a teda nie je ničím odôvodnený postup správneho
orgánu I. stupňa, že namiesto pozemkov, druhovo označených ako roľa alebo lúka,
boli žalobcovi pridelené pozemky, druhovo označené ako lesné porasty a navyše, v konečnom dôsledku

sa vlastníctvo žalobcu k pôvodným nehnuteľnostiam rozdrobilo, nakoľko vzhľadom na predchádzajúci
nezákonný postup správneho orgánu I. stupňa pri spracovávaní projektu pozemkových
úprav, boli žalobcovi pridelené len pozemky, ktoré v katastrálnom území V. U. takpovediac ostali, a ktoré
majú v porovnaní s pôvodnými nehnuteľnosťami žalobcu len nepatrnú hodnotu,

2) v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný dôsledne nezaoberal preskúmaním totožnosti lokality, v ktorej
sa nachádzali pôvodné pozemky a v ktorej sa nachádzajú nové pozemky, keď správny orgán I. stupňa
nesprávne konštatoval totožnosť lokalít, pričom rovnako nepreskúmateľným spôsobom odôvodňuje
pridelenie lesných pozemkov, ktoré sa lesnými pozemkami stali na základe komisionálneho zistenia,

3) jeho spisy sú nepreskúmateľné pre neúplnosť.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, ako i právnu
argumentáciu na vec sa vzťahujúcu (ide o skutočnosti a právne posúdenie veci, ktoré sú uvedené v
úvode odôvodnenia tohto rozsudku). Zdôraznil, že prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán a

zhotoviteľ projektu v celom procese spracovania projektu pozemkových úprav v katastrálnom území V.
U. postupovali v súlade so zákonom. Žiadosť žalobcu o zmenu zápisov v katastri nehnuteľností
bolo možné posúdiť len v zmysle § 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. a zmena polohy pozemkov
na základe citovaného ustanovenia je možná len so súhlasom všetkých dotknutých vlastníkov. Z
uvedeného dôvodu sa pristúpilo k vyhoveniu požiadavke žalobcu ohľadne parcely číslo XXXX, kde

Slovenský pozemkový fond nenamietal s výmenou. K námietke neúplnosti administratívneho spisu
žalovaný uviedol, že v dôsledku straty časti administratívneho spisu muselo dôjsť k jeho rekonštrukcii.

Uznesením zo dňa 18.08.2015, č.k. 13S/194/2013-28 boli do konania pribratí účastníci 1/ T.
W., 2/ Z. U. a 3/ Slovenský pozemkový fond. T. W. sa napriek výzve krajského súdu k žalobe písomne

nevyjadrila. Z. U. sa na výzvu súdu k žalobe vyjadrila tak, že žiada žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť, pričom sa pridržiava dôvodov uvedených zo strany žalovaného a správneho orgánu
I. stupňa v ich rozhodnutiach. Slovenský pozemkový fond sa na výzvu súdu k žalobe vyjadril tak, že
nakoľko žalobca nie je neznámym vlastníkom, v konaní o pozemkových úpravách v V. U.
ho Slovenský pozemkový fond nezastupoval. Konanie o pozemkových úpravách vykonávajú okresné

úrady, Slovenský pozemkový fond je tam len ako jeden z účastníkov konania.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1
O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého

rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa
§ 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po
zistení,žežalobabolapodanáoprávnenouosobou(§250ods.2O.s.p.),zastúpenouadvokátom(§250a
O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho

prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec
prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), v neprítomnosti pribratej účastníčky T.
W., ktorá bola na termín pojednávania riadne predvolaná a nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania (§ 101 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení
sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v

Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v
súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú
vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j
ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba
zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
H/2013/00116-05 zo dňa 12. septembra 2013 v rozsahu, v ktorom žalovaný odvolanie žalobcu zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku:A. odvolaniu žalobcu v časti, v ktorej požadoval, aby za pôvodnú parcelu číslo XXXX bola žalobcovi
vyčlenená nová parcela číslo XXXX vyhovel a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č.

O/2013/00011-340 zo dňa 17. apríla 2013 v časti výroku II.:
- písm. a) doplnil bod 3 nasledovne: „na parcele S. číslo XXXX vlastníci P. W., rod. X., V. H., rod. V. a
V. Y., rod. V. v správe SPF“,
- písm. c) ods. 4 opravil v súlade s vypracovaným záznamom podrobného merania zmien číslo E XXX
nasledovne: „na parcele S. číslo XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX v spoluvlastníckom podiele

X/X, parcela S. číslo XXXX v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXXX ... za vlastníka T. R., rod. R.,
nar. XX. K. XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, bytom L. Z. XXX/XX, XXX XX V. U.“,
a
doplnil ods. 5 nasledovne: „na parcele S. číslo XXXX/X v spoluvlastníckom podiele XXXXX/XXXX za
vlastníka P. W., rod. X., typ vlastníka 3, v spoluvlastníckom podiele XXXXX/XXXX za vlastníka
V. H., rod. V., typ vlastníka 3 a v spoluvlastníckom podiele XXXXX/XXXX za

vlastníka V. Y., rod. V., typ vlastníka 3 (SPF)“,

B. odvolanie žalobcu v ostatných častiach zamietol a rozhodnutie správneho orgánu I . stupňa č.
O/2013/00011-340 zo dňa 17. apríla 2013 v ostatných častiach o oprave rozhodnutia č.
H/2011/00012-001-IG zo dňa 14. februára 2011, ktorým bolo schválené vykonanie projektu

pozemkových úprav v katastrálnom území V. U., potvrdil.

Krajský súd v Trenčíne po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného konštatuje, že z administratívneho spisu je zrejmé, že:

1) dedičským rozhodnutím zo dňa 22. decembra 1977, sp. zn. D 1413/1977 nadobudol žalobca
vlastníctvom k pôvodným pozemkom,

2)dňa22.júna1995vydalOkresnýsúdTrenčínvkonanívedenomprotiT.R.(vtomtokonanívpostavení
žalobcu) o vyrovnanie dedičských podielov rozsudok č.k. 11C/213/1995-27, ktorým rozhodol,

že P. R. a T. W. sú podielovými spoluvlastníkmi pôvodných pozemkov,

3) dňa 31. marca 1991 Krajský súd v Trenčíne svojím uznesením č.k. 6Co/398/1998-77 zrušil vyššie
uvedený rozsudok Okresného súdu Trenčín,

4) dňa 28. októbra 2009, č.k. 11C/213/1995-252, Okresný súd Trenčín zastavil v dôsledku späťvzaita
žaloby konanie o vyrovnanie dedičských podielov, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 11C/213/1995,

5) dňa 14. februára 2011 správny orgán I. stupňa svojím rozhodnutím o schválení vykonania projektu
pozemkových úprav č. H/2011/00012-001-IG schválil vykonanie projektu pozemkových úprav, pričom

pri spracovaní projektu pozemkových úprav boli použité ako vstupné údaje o vlastníctve k pôvodným
pozemkom (register pôvodného stavu) v tom čase platné písomné údaje katastra
nehnuteľností, t. j. aj chybne zapísané vlastníctvo k pôvodným pozemkom, t.j. nesprávne boli ako
podieloví spoluvlastníci zapísaní T. W. a P. R. (po nebohom P. R. nadobudla jeho spoluvlastnícky podiel
jeho dcéra Z. U.),

6) dňa 17. apríla 2013, po zistení vyššie uvedenej chyby, správny orgán I. stupňa vykonal opravu v
zmysle § 42c ods. 1 zákona 330/1991 Zb. svojím rozhodnutím č.
O/2013/00011-340 a zrušil spoluvlastnícke podiely T. W. a P. R. na pôvodných pozemkoch v registri
pôvodného stavu, ktoré nadobudli titulom rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 11C/213/1995 a

v príslušných spoluvlastníckych podieloch sa v registri pôvodného stavu ako vlastník zapísal žalobca
titulom dedičského rozhodnutia sp. zn. D 1413/1977 a zároveň sa v registri nového stavu vykonali tomu
zodpovedajúce zmeny v prospech žalobcu,

7) dňa 12. septembra 2013 vydal žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým čiastočne vyhovel

odvolaniu žalobcu (odvolanie smerovalo voči vyššie uvedenému rozhodnutiu č. O/2013/00011-340 z
17.04.2013) tak ako je uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že z vyššie uvedených skutočností (uvedených pod
bodmi 1 až 7) je nanajvýš zrejmé, že pochybenie, na ktoré žalobca poukazuje v žalobe a ktoré sa snaží
napraviť, nie je možné dosiahnuť aplikáciou inštitútu „oprava chybných údajov v projekte pozemkových

úprav podľa § 42c ods. 1, 2 zákona č. 330/1991 Zb.“

Podľa § 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., ak sa po schválení vykonania projektu pozemkových
úprav zistí, že projekt obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú chybné,
okresný úrad rozhodne o zmene registra pôvodného stavu, registra nového stavu a vykonania projektu

pozemkových úprav. V rozhodnutí sa uvedú aj opravy údajov v ostatných správnych rozhodnutiach,
ktorých sa zmena týka. Rozhodnutie sa doručuje len účastníkom, ktorých sa zmena týka. Rozhodnúť
podľa tohto ustanovenia možno do piatich rokov od schválenia vykonania projektu
pozemkových úprav.

Podľa § 42c ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., podľa odseku 1 sa nepostupuje, ak došlo k

prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu; tým nie je dotknuté právo na
začatie konania podľa osobitného predpisu.

V súdenej veci nie je medzi účastníkmi sporné, že k pochybeniu došlo na základe tej skutočnosti,
že rozsudok okresného súdu, ktorý nebol právoplatný a ktorý bol v konečnom dôsledku zrušený, sa

stal podkladom pre zápis vlastníctva pôvodných pozemkov do katastra nehnuteľností a takto chybne
zapísané vlastníctvo (v prospech T. W. a P. R.) k pôvodným pozemkom bolo použité ako vstupný
údaj pri spracovaní projektu pozemkových úprav. Uvedené pochybenie však podľa názoru krajského
súdu nemôže spôsobovať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Údaje katastra
o právach k nehnuteľnostiam sú totiž hodnoverné a záväzné a správne orgány sa nemali dôvod odchýliť

od týchto údajov, keďže v tom čase nebol preukázaný opak.

Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, údaje katastra, a to údaje o právach k
nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej

jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované
geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie
je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

Navyše, práve žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného a tomu predchádzajúcim rozhodnutím
správneho orgánu I. stupňa sa odstránil nesúlad v právnom vzťahu tak, že namiesto nesprávne
zapísaných spoluvlastníkov T. W. a P. R., bol správne ako vlastník pôvodných pozemkov zapísaný
žalobca a súčasne, v súlade s opravou v registri pôvodného stavu sa vykonala i oprava v registri nového
stavu, kde sa taktiež v zodpovedajúcom rozsahu zapísal miesto nesprávnych spoluvlastníkov (T. W.

a P. R.) žalobca. Túto skutočnosť nakoniec žalobca ani nenamieta. Pokiaľ žalobca namieta, že nové
pozemky nie sú primerané k pôvodným pozemkom, táto skutočnosť nemôže byť predmetom súdneho
prieskumu v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o oprave chybných údajov o pozemkoch a
právnych vzťahoch k nim podľa § 42c ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb.. Ako chybný údaj bol v súdenej
veci zistený nesprávny zápis vlastníckeho práva k pôvodným pozemkom v prospech T. W. a P. R. na

úkor žalobcu. Uvedená chyba, ako vyplýva z prvostupňového a žalobou napadnutého rozhodnutia bola
odstránená tak, že miesto nesprávne zapísaných spoluvlastníkov T. W. a P. R. bol na ich miesto správne
zapísaný žalobca. Uvedenými rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov podľa § 42c ods. 1,
2 zákona č. 330/1991 Zb. tak bola zmenená len osoba vlastníka (miesto T. W. a P. R. bol zapísaný
žalobca), pozemky nadobudnuté titulom vyrovnania („nové pozemky“) podľa § 11 zákona č. 330/1991

Zb. sa uvedenými rozhodnutiami nemenili (s výnimkou vyčlenenia novej parcely č. XXXX
za pôvodnú parcelu č. XXXX, v ktorej časti však žalobca rozhodnutie žalovaného nenapáda). Žalobca
teda, tak ako to učinili i správne orgány oboch stupňov, môže byť v konaní o oprave chybných údajov
o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim podľa § 42c ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb. ako vlastník
zapísaný len miesto tých vlastníkov, ktorých sa chyba týkala (v danom prípade miesto T. W. a P. R.).

Argumentum a contrario, žalobca nemôže v rámci konania o oprave chybných údajov o pozemkoch a
právnych vzťahoch k nim podľa § 42c ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb. žiadať, aby bol ako vlastník
zapísaný miesto iných vlastníkov, ako tých, ktorých sa chyba týka. Ak uvedené požaduje,
jeho nárok nemá oporu v zákone. V prípade, že je žalobca toho názoru, že do jeho vlastníckeho právaneprávom zasahuje tretia osoba, nie je tým dotknuté právo žalobcu na začatie konania podľa osobitného
predpisu (§ 80 písm. c/ O.s.p.).

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že
námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobe neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní. Krajský
súd v Trenčíne sa teda nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, že
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

Pokiaľ žalobca namietal neprimeranosť nových pozemkov v porovnaní s pôvodnými pozemkami, ktoré
vlastnil, krajský súd vyššie zdôvodnil, prečo v rámci súdneho prieskumu konania o oprave chybných
údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim podľa § 42c ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991
Zb. nemôže uvedenú otázku podrobiť súdnemu prieskumu, čo znamená, že ani žalobcom tvrdená
prípadná neprimeranosť nových a pôvodných pozemkov nemôže spôsobiť nezákonnosť napádaného
rozhodnutia. Z toho istého dôvodu nemôže byť opodstatnená ani námietka nepreskúmateľnosti

rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť, nakoľko táto sa mala týkať práve záveru správnych
orgánov, že pôvodné a nové pozemky sú primerané, nachádzajúce sa v totožnej lokalite a rovnakého
druhu - v prípade lesných pozemkov (námietky 1 a 2).

Pokiaľ žalobca namietal neúplnosť administratívneho spisu z dôvodu, že ide len o zrekonštruovaný spis,

uvedená námietka je absolútne nedôvodná. Vychádzajúc z logiky, že každý zrekonštruovaný
spis je spisom neúplným, krajskému súd by nezostávalo iné, ako v prípade zrekonštruovaného
administratívneho spisu napadnuté administratívne rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 3 O.s.p.,
čo zjavne nie správna interpretácia tohto zákonného ustanovenia. Ani túto námietku krajský súd
nevyhodnotil ako dôvodnú (námietka 3).

Záverom krajský súd v Trenčíne konštatuje, že v súdenej veci správne orgány oboch stupňov sa
dôsledne riadili zákonnou úpravou na vec sa vzťahujúcou, vo veci rozhodli v zmysle zákona, na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci, rozhodnutie dostatočne zdôvodnili, s námietkami žalobcu sa
vysporiadali a vo svojom rozhodnutí taktiež uviedli, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní uberali.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd
žalobu zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.

1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,

a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.