Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/186/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224919
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7112224919.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 14.9.2017 v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v

Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR, Župné námestie č.13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 21.9.2012 sa domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by
súd rozhodol, že žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Košice I, keďže ten nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenie na vydanie exekúcie
pre jeho pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.900400026
dlžníkom (povinným): A. Q., F..XX.X.XXXX (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 15261/2010) v zákonom stanovenej lehote. Zároveň sa

domáhal vydania rozsudku, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške
2.561,17 € titulom majetkovej škody a na zaplatenie sumy 512,23 € titulom nemajetkovej ujmy.

2. Žalobca návrh odôvodnil nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnej veci vedenej súdnym
exekútorom pod číslom EX 15261/2010, povinný A. Q., F..XX.X.XXXX, podľa zák.č.514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
tým, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel exekučného poriadku je

založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní odo dňa doručenia takejto žiadosti, ak je titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a žiadosti na
vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia rozhodnutím o zamietnutí žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby

(konanie začalo dňa 5.10.2010, súd o žiadosti rozhodol až 15.2.2011, t.j. omeškanie viac ako 133 dní) .

3. Uviedol, že exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods.2 exekučného poriadku (preskúmanie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu- rozsudok rozhodcovského súdu sp.zn.: SR 05510/10, vykonateľný 23.9.2010) spôsobom odporujúcim
zákonu, keď zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu, výberu právnych
noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie

vo veci, sa postavil do úlohy orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu
metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleži.

4. Nesprávny úradný postup podľa žalobcu je charakterizovaný: a) nevydaním rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia

zákonných podmienok, ktorý sa prejavil v následku vzniku materiálnej škody predstavujúcej náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní a nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené
vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Žalobca preto z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody v celkovej výške 2.561,17
€, predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným

rozhodnutímvšeobecnéhosúduvobčianskomsúdnomkonaní,vedenomprotidlžníkovizozáväzkového
zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o úvere. Žalobca uplatnil aj primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky

cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu) a to v sume 512,23 €, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

5. Lustáciou súd zistil, že v danom prípade ide o náhradu škody postupom súdu v exekučnej veci
oprávneného Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 voči povinnému: A.

Q., S..Č..:XXXXXX/XXXX, U. XXXX/X, P., vedenej Okresným súdom Košice II pod č.k. 38Er/3335/2010.

6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 11.10.2013 žalobu ako nedôvodnú žiadala v celom rozsahu zamietnuť,
keďže mala za to, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej

nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaná mala za to, že stav, v ktorom
sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri
obhajovaní svojich práv a najmä bolo zrejmé, že uplatnil ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané

čiastky, či už v podobe majetkovej škody, alebo nemajetkovej ujmy. Táto strana sporu mala za to, že
v konkrétnej veci nie sú splnené základné zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody v zmysle
zák.č. 514/2003 Z.z., nie sú splnené ani procesné podmienky, konanie vykazuje nedostatky, pričom
za nedostatok považovala zmätočnosť podania, ktorá spočívala v tom, že v žalobe nie je uvedená
spisováznačkapríslušnéhoexekučnéhokonania,ktoréjevedenénasúde,chýbajúrelevantnéúdajeako

dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď.. Uviedol
síce časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Neoznačenie spisovej značky exekučného

konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo
jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu (príkladmo rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 211/2012,
sp.zn. IV.ÚS 366/2012, sp.zn. IV.ÚS 374/2012). V tejto súvislosti navrhla konajúcemu súdu aplikovať
ustanovenia § 43 ods.1 O.s.p. a to z dôvodu, že nie je jasný titul nároku na náhradu škody, nie je zrejmé,

či žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ ide o prieťahy v konaní je potrebné poznamenať,
že žalobca neuvádza aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu, v druhom rade žalovaná
mala za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

7. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už 27.9.2012 bola okresnému
súdu doručená žaloba vo veci je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty,ale skôr. V tomto smere poukázala na ustanovenie zákona § 15 ods.1, § 16 ods.4 zák.č.514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,
v znení neskorších predpisov, z obsahu ktorých vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo
dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu
táto strana sporu mala za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Podľa žalovanej žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal.

Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods.1 písm.a) zák.č.514/2003 Z.z. preto
nárok žalobcu nepovažoval za predbežne prerokovaný. Súčasne poukázala na podmienky úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody, na nesprávny úradný postup, pri ktorej zákonnej podmienke
prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli
súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica, alebo
rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie podľa § 45 ods.1 písm.c) zák.č.244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania. V tomto smere poukázala za rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08),
ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany
súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či
rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Žalovaná mala za to, že z ust. § 41 ods.2

písm.d) Exekučného poriadku platného pred dňom 1.6.2011 vyplýva skutočnosť, že zákonná lehota na
vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu, teda aj rozhodcovského rozsudku. S
poukazom na judikatúru Ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 16/02 dospela k názoru, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, keď skúmanie vykonateľnosti
rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa

týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Podľa žalovanej rovnako nie
je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, keď žalobca nepreukázal,
že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo
právoplatné rozhodnutie, vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Vzniesla aj námietku premlčania, keďže mala za to, že k uplynutiu lehoty na
rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie došlo tri roky pred dňom, kedy bola žalovanej
doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal vznik, ani
výšku škody, nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytovať náhrada v
peniazoch. Poskytovanie finančného zadosťučinenia totiž nie je automatické a podlieha podrobnému

skúmaniu prípadu zo strany súdu. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy sa vychádza z významu sporu
pre žalobcu, zo skutočnosti, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave, ako i skutočnosti, či sa jedna
o právnickú, alebo fyzickú. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/675/2011
žalovaná uviedla, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje

spoločnosť ako právnická osoba. Žalobca nekonkretizoval, v čom spočíval „zánik podnikateľských aktivít
a podnikateľských plánov“ žalobcu, a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“.
Žalovaná s poukazom na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č.JUST/
A3/RM/kb D(2010)1360, adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii i s
poukazom na článok v denníku Sme zo dňa 16.7.2012 uviedla, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané

verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. V takomto prípade aj súdna moc
musí pozornejšie skúmať akékoľvek podania žalobcu. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu považovala žalovaná jeho konanie za konanie v rozpore s dobrými

mravmi,pokiaľsižalobcauplatňovalnároknanáhraduškodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamumala
vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. V takejto situácii platí,
že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované
za dostačujúce.

8. Žalobca podaním zo dňa 8.4.2016 podal návrh na prerušenie konania z dôvodu, že na Okresnom
súde Prešov sa vedie konanie pod sp.zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej
Únie, ktorú podľa žalobného návrhu spôsobil svojou činnosťou Okresný súd Prešov v exekučnom konaní
vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom bolo vymoženéplnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z
dôvodu transpozície smerníc Európskej Únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu.
V predmetom konaní v postavení žalovaných vystupuje žalobca - spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako

žalovaný v 2.rade a SR - Ministerstvo spravodlivosti SR ako žalovaný v 1.rade. Žalobca poukázal na
skutočnosť, že Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR navrhla predložiť Súdnemu dvoru
Európskej Únie prejudiciálne otázky uvedené v samotnom návrhu.

9. Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok v konaní v prebiehajúcom na Okresnom súde v

Prešove, ktorého stranami sporu sú zhodne žalobca i žalovaná v tomto konaní má podľa žalobcu
zásadný význam pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody
má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na
výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
Návrh na prerušenie konania podal v súlade s ust. § 109 ods.2 písm.c) O.s.p. a to až do právoplatného
skončenia konania o prejudiciálnych otázkach nakoľko zodpovedanie uvedených otázok môže mať

význam pre rozhodnutie v tomto konaní.

10. Podľa ust. § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na také konanie podnet.

11. Civilný sporový poriadok diferencuje medzi obligatórnym prerušením konania (§ 162, § 163 CSP) a
fakultatívnym prerušením konania - § 164 CSP. Rozhodnutie súdu teda môže závisieť od otázky, ktorá
patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, alebo v kontexte ktorej prebieha konanie na inom súde.

Ustanovenie § 164, fakultatívne prerušenie konania, je potrebné vnímať aj v intenciách § 194 CSP,
ktoré ustanovenie diferencuje dve situácie. Podľa ods.1, ak prebieha konanie na súde a zároveň na
inom orgáne, pričom ako jedna z otázok, od ktorej závisí aj rozhodnutie súdu, je otázka spadajúca do
kompetencie iného orgánu. Takúto otázku môže súd posúdiť sám a vysporiadať sa s ňou v odôvodnení
rozhodnutia, avšak nie je oprávnený o nej rozhodnúť. Odsek 2 uvedeného citovaného ustanovenia

vychádza z predpokladu, že o prejudiciálnej otázke už bolo rozhodnuté, pričom súd musí na neho
prihliadať a vysporiadať sa s ním v odôvodnení meritórneho rozhodnutia.

12. Podľa názoru súdu obsahom prejudiciálnych otázok, ktoré boli predložené na zodpovedanie
Súdnemu dvoru Európskej Únie v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde v Prešove pod

sp.zn. 7C/6/2010 nie sú skutočnosti, ktoré sú sporné v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.
25C/186/2012, nakoľko skutkové okolnosti prípadu vedeného na Okresnom súde v Prešove a na
tunajšom súde sú podstatne odlišné - v konaní vedenom na OS Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 ide o
náhradu škody z dôvodu porušenia komunitárneho práva, keďže bola voči žalobkyni vykonaná exekúcia
na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, a vymohlo sa od nej plnenie na základe neprijateľnej

zmluvnej podmienky.

13. V zmysle uvedených skutočností a citovaného zákonného ustanovenia mal súd za to, že nie je
dôvodné, ani účelné, aby došlo k prerušeniu konania vedeného na tunajšom súde do právoplatného

skončeniakonaniaoprejudiciálnychotázkach,ktorénavrhlapredložiťSlovenskárepublika-Ministerstvo
spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej Únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp.zn.7C/6/2010,nakoľkozodpovedanieuvedenýchotázoknemádôležitývýznamprerozhodnutiesúdu
o návrhu žalobcu v tomto konaní. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol.

14. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

15. Zo spisu Okresného súdu Košice II, sp.zn. 38Er/3335/2010 súd zistil, že na základe návrhu na
vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného 18.10.2010, na podklade exekučného titulu - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR05510/10, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO:
35922761 dňa 23.8.2010, a ktorý sa stal právoplatným 20.9.2010 a vykonateľným 23.9.2010 a zápisnice
spísanej pred súdnym exekútorom dňa 5.10.2010, vydaného v prospech oprávneného, proti povinnému
A. Q., S..Č..: XXXXXX/XXXX, U. XXXX/X, P. bola Okresnému súdu Košice II doručená žiadosť súdnehoexekútora JUDr.Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uvedená vec bola na Okresnom súde Košice II podaná a sudcovi na rozhodnutie pridelená
dňa 13.12.2010, čo je zrejmé z potvrdenia na čl.7.

16. Okresný súd Košice II dňa 25.1.2011 vydal uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr.Krutého, Exekútorsky úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, keďže Zmluva o úvere, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť exekučného titulu
obsahovala podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných

strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.10.2011. Následne
uznesením zo dňa 15.3.2012 bola exekúcia zastavená.

17. Podľa ust. § 4 ods.1 písm.a) bod 1 zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda

vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

18. Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb ( v znení účinnom do 31.12.2012).

19. Podľa § 9 ods.2 citovaného zákona ( v znení účinnom do 31.12.2012) právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

20. Podľa § 9 ods.2 citovaného zákona (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

21. Podľa § 17 ods.1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

22. Podľa § 17 ods.2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

23. Podľa § 17 ods.3 citovaného zákona (účinného do 31.12.2012) výška nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

24. Podľa článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch, alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.25. Podľa článku 48 ods.2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

26. Podľa § 44 ods.2 Zák.č.233/1995 Z.z. (exekučný poriadok) účinného v čase podania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

27. Podľa § 41 ods.2 písm.d) exekučného poriadku, účinného v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

28. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel k
záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

29. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému
- A. Q., S..Č..:XXXXXX/XXXX, T. P., U. X, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn.
38Er/3335/2010, vydal tamojší súd dňa 25.1.2011 uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr.Krutého, Exekútorsky úrad so sídlom Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Z uvedených skutkových okolností, keďže žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola Okresným súdom Košice II prijatá 13.12.2010 a uznesenie o zamietnutí žiadosti súd vydal
25.1.2011 sa dá usudzovať, že súd rozhodol o zamietnutí žiadosti 43 dní odo dňa doručenia žiadosti na
súd (nejde teda o omeškanie viac ako 133 dní). Následne bola exekúcia zastavená.

30. Ustanovenie § 44 ods.2 exekučného poriadku, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania

nepredpisovalo žiadnu lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pokiaľ išlo o exekučný
titul podľa § 41 ods.2 písm.d), t.j. vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských komisií a zmiery nimi
schválené. Je pravdou, že rozhodnutia rozhodcovských súdov boli výslovne zahrnuté do ustanovenia §
41 ods.2 písm.d) exekučného poriadku až na základe novely Exekučného poriadku č.102/2011, účinnej
od 1.6.2011 (čiže po začatí exekučného konania), avšak z dôvodovej správy k zákonu č.102/2011 Z.z.

vyplýva,žerozhodcovskýrozsudoksapovažovalzaexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.d)Exekučného
poriadku. Vzhľadom však na skutočnosť, že v praxi bolo možné vysledovať určité pochybnosti, došlo
k návrhu na úpravu, že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a
zmiery nimi schválené. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský rozsudok sa považoval za exekučný titul
v zmysle § 41 ods.2 písm.d) Exekučného poriadku, v prípade ktorého zákon nepredpisoval 15 - dňovú

lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, aj v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie
žalobcom ako oprávneným. Výslovné zakotvenie rozhodcovských rozsudkov do ust. § 41 ods.2 písm.d)
od 1.6.2011 bolo vykonané z dôvodu právnej istoty na odstránenie prípadných rozporov pri aplikácii
daného ustanovenia.

31. Žalobca potom, čo žalovaná jeho žiadosti na predbežné prerokovanie veci nevyhovela (podľa
žalovanejtejprvéžiadostibolidoručené23.4.2012,žalobcanepreukázalpredbežnéprejednanienároku,
ani jeho výsledok v zákonom stanovenej 6 mesačnej lehote, pričom z obsahu spisu je nesporné,
že žalovaná nároku žalobcu nevyhovela, a to ani čiastočne), sa domáhal náhrady majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Predpokladom

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako zodpovednosti
objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú - existencia nesprávneho úradného postupu,
existencia majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom v súlade s ust. § 9 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. je aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote. Súd preto v tomto prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní, ale skúmal nedodržanie
zákonnej lehoty.32. Podľa rozhodného znenia exekučného poriadku platila 15 dňová lehota stanovená v § 44 ods.2,
druhá veta (a aj to s výnimkou exekučných titulov spadajúcich pod § 41 ods.2 písm.c) a d)) výlučne
pre prípad, že súd vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a tohto poveril vykonaním

exekúcie (takúto možnosť upravuje práve § 44 ods.2, veta druhá). Prípad nevyhovenia takejto žiadosti
rieši až ods.3 § 44 stanovujúci (všeobecne bez rozlíšenia druhu exekučného titulu a stanovenia nejakej
lehoty) povinnosť súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom. Preto podľa názoru súdu
samotná skutočnosť, že exekučný súd vydal zamietajúce rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na

udelenie poverenia až po uplynutí 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia,
bez ďalšieho nepreukazuje nesprávny úradný postup. Uvedené podľa názoru súdu platí analogicky v
prípade, keď súd zistí rozpor v žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom aj v časti
nároku oprávneného. Z uvedeného vyplýva, že nebol splnený prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu pri výkone verejnej moci a to existencia nesprávneho úradného postupu zo strany
tunajšieho súdu.

33. V prípade uplatnenej majetkovej ujmy vo výške 2.561,17 € predstavujúcej náhradu istiny s
príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného
zmluvou o úvere, žalobca ničím nepreukázal vznik škody, okrem nepreukázania samotného vzniku,

nepreukázal rovnako príčinnú súvislosť s postupom exekučného súdu, ktorý by bol v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v
majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je
teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu

poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predchádzajúceho stavu. To čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že
u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to
dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R55/1971). Súd neprijal tvrdenie žalobcu týkajúce sa
vzniku a výšky takejto majetkovej ujmy, samotné tvrdenie bez relevantného dôkazného preukázania nie

je postačujúce. Žalobca neodôvodnil a ani nepreukázal nevymožiteľnosť pohľadávky voči dlžníkovi, ani
skutočnosť, že by k ním tvrdenej nevymožiteľnosti pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného
postupcu exekučného súdu.

34. Keďže nebol preukázaný nesprávny úradný postup súdu, ani vznik škody, nemohla byť rovnako

preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením
povinnosti vznikla. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou
musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade
bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

35. Procesnou povinnosťou žalobcu v konaní je svoje tvrdenia preukázať. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,
že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom

účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie NS SR 24.6.2010, sp.zn.
5Obo/52/2010).

36. Strana sporu má povinnosť označiť dôkazy, dôkaz zabezpečiť prináleží súdu len vtedy, ak to nie je

v silách strany sporu. V prejednávanej veci nie je možné dospieť k záveru, že nebolo v silách žalobcu
zabezpečiť listinné dôkazy, ktorými sám disponuje, keďže ich vypracoval. Teda nie je možné dospieť
k záveru, že nedisponuje potvrdením o podaní žiadosti o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu
škody, pokiaľ bola ním skutočne podaná (čo žalovaný nepotvrdil), ani listinnými dôkazmi preukazujúcimi
vznik a výšku ním tvrdenej škody. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť súdu zabezpečiť

a predkladať dôkazy za tú ktorú stranu sporu, ktorá ich existenciu tvrdí. Z vyššie uvedených dôvodov súd
dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v časti žalobného návrhu ohľadom
uplatnenej majetkovej škody vo výške 2.561,17 €.37. Žalobca si rovnako uplatnil aj nemajetkovú ujmu vo výške 512,23 €, t.j. 20% z istiny a príslušenstva,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného Zmluvou o úvere.

38. Zákon č.514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom štátu definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. V zmysle § 25
ods.1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy, vrátane predbežného prerokovania
nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č.40/1964 Zb. OZ. Spôsobom a rozsah náhrady škody

v rovnakom znení ako § 17 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. upravuje § 442 ods.1 OZ. Okrem náhrady škody,
tak ako ju upravuje OZ, neobsahuje zák.č.514/2003 Z.z., v znení do 31.12.2012, ani žiaden iný právny
predpis SR žiadny zvláštny spôsob odškodnenia za prípadný nesprávny úradný postup spočívajúci v
neodôvodnených prieťahoch konania a ani iný platný predpis právneho poriadku SR nezakladá možnosť
odškodnenia, ktoré by nezávislé na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu
stanovil určitú satisfakciu, ak bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa článku 38 ods.2 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

39. Nemajetkovú ujmu žalobca uplatnil ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv žalobcu a stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

40. Pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň je aj jedným z
predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch(t.j.materiálnejsatisfakcie),jevždyvzávislostinaindividuálnychokolnostiachdanéhoprípadu
existencia kvalifikovanej závažnej ujmy. Za závažnú ujmu je pritom treba považovať ujmu, ktorú osoba
vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie, alebo dopad a
dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne
hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná osoba.

Nemajetková ujma je adekvátna, keď sa jedná o stratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a
poctivosti konania poškodeného subjektu, vrátane podnikateľských aktivít. Na rozdiel od škody, ktorá sa
musí preukázať, ujma sa zdôvodňuje, čo ale neznamená, že rozhodnutie súdu o priznaní nemajetkovej
ujmy môže mať výlučne teoretický základ, bez splnenia reálnych predpokladov na jej priznanie. Pri
stanovení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadňovať závažnosť a intenzitu konania, dosah

a motívy konania, úmysel konania a dĺžku protiprávneho konania, pričom všetky kritéria je potrebné
vyhodnotiť nielen z hľadiska konania súdu, ale aj z hľadiska žalobcu a jeho právneho postavenia ako
právnickej osoby.

41. Žalobca nijako nešpecifikoval a nekonkretizoval, ako skutočnosť, že exekučný súd zamietol žiadosť

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku na vymoženie sumy
600,-€ s príslušenstvom, ohrozila jeho subjektívne práva, nepreukázal, že by daná situácia konkrétnym
negatívnym spôsobom ovplyvnila jeho podnikateľskú činnosť, ktorú preukázateľne naďalej vykonáva,
opísal len subjektívne pocity v teoretickej rovine, ktorých objektívna existencia však nebola preukázaná
a nevyplýva ani z obsahu samotnej žaloby. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne vnútorné zásahy

do spoločnosti, ku ktorým malo údajne prísť v príčinnej súvislosti s postupom súdu, nešpecifikoval
konkrétne ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania a keďže žalobca vystupuje v
konaniach pred tunajším súdom opakovane, ani z rozhodovacej činnosti súdu takéto zmeny nie sú
známe.Subjektívnypocitstratylegitímnychočakávaní,ženastanevzákonnomčasestavpredpokladaný
zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešene veci, nemá oporu v existencii žiadnej v konaní

objektívne preukázanej skutkovej okolnosti. Rovnako postup súdu nebol spôsobilý vyvolať riziko
ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, takéto riziko vyplýva z charakteru činnosti samotného
žalobcu a orientáciou jeho podnikania na cieľovú skupinu nesolventných spotrebiteľov. Súd vyhodnotil
argumentáciu žalobcu ako ničím nepodloženú, bez potrebnej konkretizácie a zdokladovania údajnej
nemajetkovej ujmy.

42.Nazákladevyššievykonanéhodokazovaniaacitovanýchustanovenízákonasúduzavrel,žežalobca
nepreukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, z ktorého dôvodu jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.43. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje takzvaná zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala.

45. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. Žalovanej ako úspešnej strane sporu žiadne
trovy nevznikli, z ktorého dôvodu jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.