Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 2C/52/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210202389
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6210202389.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobkyne X. L., L.. XX. XX. XXXX,

J. Y. G. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Veľký
Krtíš, SNP 1/A, proti žalovanému I. Š., L.. XX. XX. XXXX, J. Y.É. G. XX, zastúpenému JUDr. Petrom
Mihálym, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Lučenec, Jókaiho 121/16, o určenie majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov X. Š., L. XX. XX. XXXX S. G. I. Š.,
L. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Horné Plachtince, ku dňu jeho smrti, ktorá nastala XX. XX. XXXX,
patrilo 300 včelích rodín nachádzajúcich sa v Horných Plachtinciach v blízkosti rodinného domu č. 60.

Žalobkyni sa p r i z n á v a plná náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobu sa žalobkyňa pôvodne domáhala, aby súd určil, že do majetku po poručiteľovi I. Š.,
L.. XX. XX. XXXX, G. J. Y. G., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, patrí 300 včelích rodín nachádzajúcich sa
t. č. v Horných Plachtinciach v blízkosti rodinného domu č. 60 a zároveň určil, že nehnuteľnosť, ktorá
je zapísaná v katastri nehnuteľnosti na Správe katastra Veľký Krtíš pre obec a k. ú. Horné Plachtince
na LV č. 644 ako stavba číslo súpisné 163 na parcele číslo 113/2 hospodárska budova, nepatrí v
celosti do dedičstva po poručiteľovi I. Š., L.. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Horné Plachtince, ktorý

zomrel XX. XX. XXXX. Zároveň žiadala súd, aby uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť nahradiť jej trovy
konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. V návrhu uviedla, že Okresný súd
vo Veľkom Krtíši uznesením sp. zn. 3D/211/2001 prerušil dedičské konanie po poručiteľovi I. Š., L..
XX. XX. XXXX, naposledy bytom Horné Plachtince, ktorý zomrel XX. XX. XXXX a súčasne jej bolo
uložené, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na Okresný súd vo Veľkom
Krtíši návrh na určenie, že do dedičstva po poručiteľovi I. Š. patrí 360 rodín včiel a do dedičstva
nepatrí v celosti nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností na Správe katastra Veľký

Krtíš, pre obec a k. ú. Horné Plachtince, na LV č. XXX ako stavba č. súp. 131, na parcele XXX/X
hospodárska budova ako nadstavba vedená pod B 1 na poručiteľa v celosti. Ďalej uviedla, že je teda
spornévlastníctvovpredmetnýmveciam,resp.rozhodnutieotom,čipredmetnévecijepotrebnézahrnúť
dodedičstva,keďževčasesmrtimalipatriťporučiteľoviI.Š..OkamihomsmrtiI.Š.stratilvlastníckeprávo
k predmetným nehnuteľnostiam, avšak je nesporné, že v dedičskom konaní nie je možné pokračovať,
pretože rozhodnutie o dedičských právach závisí od zistenia sporných skutočností. Ďalej uviedla, že v
konaní vedenom pred Okresným súdom vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 3C/627/99, kde odporkyňou bola X.

M.,bolorozhodnuté,žeona,akoajodporcovia1/,2/súpodielovíspoluvlastnícitýchtonehnuteľností,ato
každý v 1/6-ine na podiel k celku. Rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/109/2004. Dňa 24. 08. 2006 doručoval Okresnému
súdu vo Veľkom Krtíši žiadosť o prejednanie novoobjaveného majetku a vec sa začala evidovať pod sp.zn. 3D/211/2001. V tomto podaní uviedla, že včelie rodiny v úľoch v celkovom množstve 360 ks patrili do
vlastníctva poručiteľa, pričom v čase podávania žiadosti o prejednanie dedičstva tieto včelstvá spravoval
odporca 1/ a jej bol znemožnený prístup k týmto včelám. Toto množstvo včelstiev upravuje potom, keď z

pôvodne nazhromaždených 360 ks bolo oddelených 77 rodín, ktoré sa nachádzali v kočovných vozoch
a vlastníctvo bolo prevedené podľa obsahu dedičského spisu na vnuka B.. Odporca 1/ nikdy nebol
včelárom, býva vo Veľkom Krtíši, preto nemôže mať vedomosti pri manipulácii so včelami, resp. o tom,
v akom množstve a rozsahu ich vlastnil poručiteľ. Ona, ako aj odporca 1/ poručiteľovi len pomáhali pri
ošetrovaní včelstiev. Z týchto dôvodov pôvodný počet 360 včelích rodín upravuje na 300 rodín. Uvedené

včelstvá má poručiteľ zapísané aj v príslušnej organizácii včelárov a podľa jej vedomostí tieto včelstvá
boli zaevidované v Miestnej organizácii včelárov v Príbelciach. Poručiteľ poberal aj štátne dotácie na
včelstvá, čo možno zistiť dotazom na Miestnu organizáciu včelárov v Príbelciach a na Slovenský zväz
včelárov v Bratislave. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu a
ďalej uviedla, že v pôvodnom dedičskom konaní po jej otcovi neoznačila do dedičstva včelstvá, pretože
nechcela,abysaplatilitakévysoképoplatky.Myslelasi,žesodporcom1/budúspoločnehospodáriťaže

sa budú deliť. Potom medzi ňou a odporcom 1/ začali nezhody, pretože odporca 1/ si nechával väčší zisk,
jej dával menší a pod vplyvom týchto okolností podala návrh na prejednanie novoobjaveného majetku.
Zdôraznila tú skutočnosť, že ku dňu smrti nebohý otec mal 300 rodín včiel a ona pred poldruha rokom
zistila takú skutočnosť, že 299 rodín je vedených na odporkyňu 1/ a 1 rodina na žalovaného 2/. Pokiaľ ide
o 77 rodín včelstiev, tieto vlastne nepatrili do dedičstva po jej otcovi, pretože tieto rodiny zakúpila ona, čo

vie zdokladovať aj listinnými dokladmi. Tieto včelstvá nespadali pod tých 300 rodín, preto by sa od nich
nemali ani odpočítavať. Tieto včelstvá nadobudla výlučne ona a boli uskladnené s otcovými úľmi, jednalo
sa o dva kočovné vozy. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o dotácie, tieto boli v roku 2000 za rok 1999 vyplatené
už žalovanej 1/. Podľa jej vedomostí žalovaná 1/ nemala odkiaľ inde nadobudnúť včelie rodiny, než ako
tie, ktoré vlastnil ich otec. Pokiaľ ide o hospodársku budovu, ktorá je predmetom sporu, táto nepatrí v

celosti do dedičstva po jej otcovi, pretože ona si pamätá od svojich štyroch rokov, že túto hospodársku
budovu užívala ich rodina len v jednej polovici a druhú polovicu užívala rodina M.. Túto hospodársku
budovu užívali ešte asi desať rokov dozadu, potom došlo ku konfliktu medzi nimi a odporcom 2/, tak
prestali túto budovu užívať. Rodina M. tam skladovala seno, po tom, ako došlo ku konfliktom, nijaké veci
v tejto hospodárskej budove už uskladnené nemali. Dňa 18. 09. 2012 právny zástupca navrhovateľky

do súdnej zápisnice uviedol, že žiada súd, aby pripustil zmenu návrhu, a to tak, že nehnuteľnosť vedená
na LV č. XXX ako stavba súp. č. XXX nepatrí v jednej polovici do dedičstva po poručiteľovi I. Š., L.. XX.
XX. XXXX, naposledy bytom Horné Plachtince, ktorý X. XX. XX. XXXX. Uznesením zo dňa 26. 09. 2012
č. k. 2C/52/2010-219 pripustil zmenu návrhu na znenie, že súd určuje, že do majetku po poručiteľovi, I.
Š.G., L.. XX. XX. XXXX, O.. Č.. XXXXXX/XXX, G. J. Y. G. ktorý zomrel XX. XX. XXXX patrí 300 včelích

rodín nachádzajúcich sa t. č. v Horných Platinciach v blízkosti rodinného domu č. 60 a súd určuje, že
nehnuteľnosť vedená na B. Č.. XXX ako stavba súp. číslo XXX nepatrí v jednej polovici do dedičstva po
poručiteľovi I. Š., L.. XX. XX. XXXX, posledne bytom Horné Plachtince, ktorý zomrel XX. XX. XXXX.

2. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že všetky tvrdenia navrhovateľky sa

podrobným dokazovaním ukázali ako pravdivé a určitá vierohodnosť je narušená jedine a výlučne tým,
že v súčasnosti sa zisťuje skutkový stav, ktorý platil v roku 1999. Vo vzťahu k hospodárskej budove si
myslí, že nebolo potrebné ani tak rozsiahle dokazovanie a stačilo porovnať si dátum, kedy na správe
katastra zapísali vlastnícke právo v prospech poručiteľa v celosti a podľa tohto vlastníckeho listu notár
máprejednaťdedičstvo.Poručiteľzomrelvroku1999,apretonemohlobyťzapísanévlastníctvokstavbe

na základe rozhodnutia o pridelení súp. čísla. V konaní o určenie vlastníctva sa o tejto časti majetku
nerozhodovalo. Preto potom návrh navrhovateľky je reálny a v súlade s týmto si v súčasnosti pred súdom
uplatňuje dedičské právo syn pani M. a žiada dodatočne prejednať nehnuteľnosť, ktorú označuje tak,
ako je napísané, t. j. polovicu hospodárskej budovy, nie k rodinnému domu. Pokiaľ ide o včelie rodiny,
odkazuje predovšetkým na účtovné doklady, výpisy z vkladných knižiek, ako aj správu o platení daní, z

ktorých vyplynulo, že dane platil ako poplatník - daňovník poručiteľ a odporkyňa 1/ nebola účastníčka
v tomto období žiadneho daňového konania, z čoho je zrejmé, že jediný výnos a prínos hospodárstva
mal poručiteľ, z čoho potom plynie záver, že skutočne on mohol byť vlastníkom včelích rodín a nikto
iný. Ostatné tvrdenia ohľadom vlastníctva sú fiktívne, naviac, pokiaľ sa viedla aj určitá evidencia, ide
len o pomocnú evidenciu, nemožno to brať za základ, pretože ide o hnuteľnú vec a bola by tu aj určitá

účelovosť ohľadom rôznych poplatkových úkonov. Pôvodne v dedičskom konaní uplatnila navrhovateľka
vlastníctvo k 360 včelím rodinám, neskôr túto sumu znížila na 300 rodín, pretože skutočne pohyb
rodín je rôzny, avšak 77 včelích rodín nadobudla vlastníctvom. Zdôraznil tú skutočnosť, že poručiteľ bol
veľmi aktívny včelár a množstvo, ktoré žiada určiť, že patrilo do dedičstva v roku 1999, naozaj bolo vovlastníctve poručiteľa, preto žiada návrhu v plnom rozsahu vyhovieť a priznať navrhovateľke náhradu
trov konania.

3. Odporkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že ona sa nevie vyjadriť k tomu, aký počet rodín mal jej nebohý
manžel ku dňu svojej smrti. Ona to brala tak, že polovička týchto včelích rodín je jej, a to z dôvodu, že
boli manželmi a manžel tieto rodiny zakupoval z ich spoločných peňazí. Zdôraznila tú skutočnosť, že dva
kočovné vozy, kde sa nachádzalo 77 rodín, zakúpil taktiež jej manžel. Ďalej uviedla, že v čase ešte keď
žil jej manžel, ona mala na svojom mene asi 240 včelích rodín, aj jej muž mal nejaké na mene, avšak

nevie uviesť, v akom počte. Ona dostávala osobitne dotácie na tie včelstvá, ktoré mala na svojom mene
a muž dostával na tie, ktoré mal on na svojom mene. Potvrdila, že nasledujúci rok po smrti manžela,
ona dostáva dotácie na včely. Pokiaľ ide o hospodársku budovu, ona tak vie, že túto dala postaviť ešte
stará matka jej nebohého muža. Ona tak vie, že aj rodina M. tam mala jednu miestnosť, potom mali
medzi sebou spory, pretože oni nechceli, aby M. hnali svoje kravy cez dvor. Chceli, aby si urobili osobitný
vchod do tejto miestnosti, ktorú užívali, a to z opačnej strany, čo oni odmietli. Oni im ponúkli, že ich

vyplatia, avšak oni to nechceli. Z hospodárskej budovy rodina M. užívala jednu miestnosť, a to asi do
toho roku, keď žil ešte jej nebohý manžel. Na pojednávanie dňa 12. 03. 2013 bola odporkyňa 1/ riadne
predvolaná, z dôležitého dôvodu nepožiadala o odročenie pojednávania, preto potom súd vec prejednal
v jej neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O. s. p.).

4. Odporca 2/ na pojednávaní uviedol, že ku dňu smrti jeho otec mal 90 včelích rodín. Pôvodne bola
situácia taká, že otec dal napísať na jeho matku 90 rodín, na seba 90 rodín, naňho 90 rodín a nejaké
rodiny boli napísané aj na navrhovateľku. V roku 1996 sa otec na navrhovateľku nahneval, pretože
zistil, že táto prebrala príspevky v prospech ich všetkých, otcovi ich k rukám neodovzdala. Preto otec
všetky včelie rodiny dal prepísať naňho, na seba a na mamu. Bolo to asi v roku 1996, pričom od tohto

roku už navrhovateľka pri včelách nepomáhala. Pokiaľ bolo navrhovateľkou uvádzané, že si zakúpila
dva kočovné vozy, on vie tak, že ich zakúpil otec z bývalého semenárskeho štátneho majetku. Jeden
kočovný voz pre 33 rodín a zvyšné rodiny boli v úľoch. Pokiaľ bola vystavená faktúra na navrhovateľku,
navrhovateľka ju nezaplatila, zaplatil ju otec, avšak navrhovateľka si ju dala vystaviť na svoje meno,
pretože v tom čase bola podnikateľkou a chcela si to dať do odpisov. Poprel tú skutočnosť, že by

navrhovateľka vlastnila 77 rodín, tak ako to uvádzala. V súčasnej dobe je ne jeho matku vedených asi
260 rodín, on z rodičovských včiel na seba nemá nič vedené. Ďalej uviedol, že jeho manželka dostala
zo strany svojich príbuzných 97 úľov, z toho 69 je vedených naňho a 37 na jeho manželku. Pokiaľ ide
o dotácie na včelstvá, všetky poberá jeho matka, odporkyňa 1/. Pokiaľ ide o77 rodín, ako to vyplýva
z listinných dokladov, tieto boli odovzdané synovi navrhovateľky. Pokiaľ ide o hospodársku budovu,

uviedol, že oni požiadali spoločne s odporkyňou 1/ o vydanie súpisného čísla. Navrhovateľka tam
prítomná nebola. Pokiaľ ide o rodinu M., títo hospodársku budovu užívali asi do roku 1990, potom nastali
rozporymedzinimiaichnebohýmotcom.Onjetohonázoru,žetútobudovuužívalizjednoduchéhotitulu,
že v podstate aj vlastnili dom, ktorý sa nachádzal pri tejto hospodárskej budove, ktorý bol predmetom
sporu, ktorý sa viedol a táto hospodárska budova bola braná ako súčasť tohto domu, pretože v tom

čase nemala samostatné súp. číslo. Táto hospodárska budova by mala patriť v celosti do dedičstva
po nebohom otcovi. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či sa nebohý otec nejako s rodinou M. dojednal
ohľadom tejto hospodárskej budovy. Poukázal na to, že rodina M. sa nikdy nedomáhala toho, aby túto
hospodársku budovu mohla užívať. Žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť. Náhradu trov konania si
neuplatnil.

5. V priebehu konania boli vypočutí ako svedkovia C. Y., S. O., I. C., I. M., B. L.Ý., C. I., T. I., I. T., G.
Q., G. P. S. G. M..

6. Svedkyňa C. Y. nemá vytvorený žiaden vzťah s účastníkmi konania. Pri svojom výsluchu uviedla,

že je v susedskom vzťahu s odporkyňou 1/. Ďalej uviedla, že si pamätá, že odporkyňa 1/ s nebohým
manželom vždy mali včelstvá, bolo ich veľa. Navrhovateľku nevidela pomáhať pri včelstvách v období
asi posledných desiatich rokov a taktiež ju ani nevída, že by chodila ku svojej matke. Nevedela presne
uviesť, odkedy nechodí navrhovateľka ku svojej matke. Potvrdila, že ku včelstvám chodili pomáhať aj
manžel navrhovateľky a jej syn, resp. si myslí, že tam pomáhali, pretože by tam ináč zbytočne nechodili.

7. Svedkyňa S. O., ktorá je v kamarátskom vzťahu s navrhovateľkou a taktiež pozná aj odporcu 2/, ktorý
je poľovníkom spoločne s jej manželom, pri svojom výsluchu uviedla, že pokiaľ ide o predaj včelstiev,
bolo to tak, že na podnet jej švagrinej, pani Š., ona oslovila navrhovateľku, že či by si nechcela kúpiťkočovný voz vrátane príslušenstva, pretože pán C.Ý. bol ich ujom, bol už starý a tieto veci nepotreboval.
Dohodli sa tak, že navrhovateľka so svojím nebohým otcom tieto veci prídu pozrieť k ujovi do Ružinej.
Bolo to niekedy v rokoch 1989 alebo 1990. Napokon ku kúpe došlo. Nevedela sa vyjadriť, kto tieto veci

kupoval a nebola prítomná pri tom, keď sa za tieto veci platilo, ani sa nevedela vyjadriť, kto za ne platil.

8. Svedok I.L. C., ktorý je vo vzdialenejšom príbuzenskom vzťahu s účastníkmi konania pri svojom
výsluchuuviedol,žejehorodičovskýdomsanachádzavsusedstverodinnéhodomu,vktoromvsúčasnej
dobe býva odporkyňa 1/. On často chodí do tohto rodičovského domu s tým, že vie, že pokiaľ ide o

včelstvá, bolo ich tam menej do tých 80 rokov, ale potom od určitého roku, boli to tiež roky osemdesiate,
spozoroval viacero včelstiev. Boli v tomto smere aj problémy, pretože sa nevedel dostať k jeho zvieratám,
pretože včely štípali. Zaregistroval, že sa tam nachádzali aj dva kočovné vozy na kolesách, ktoré sa dali
ťahať, bol tam aj nejaký starší autobus. Nevedel uviesť, či sa v týchto kočovných vozoch a autobuse
nachádzali nejaké včelstvá, nevšimol si to. Asi pred šiestimi alebo siedmimi rokmi tieto kočovné vozy
zmizli, autobus sa tam ešte určitý čas nachádzal a potom aj ten zmizol. Ďalej tvrdil, že k včelstvám

chodil aj nebohý manžel navrhovateľky, aj jej syn, avšak myslí si, že hlavné slovo tam mal nebohý pán
Š.. Pokiaľ ide o navrhovateľku, on túto nevidel v rodinnom dome jej matky možnože aj pätnásť rokov.
On počul v dedine, že medzi účastníkmi sú nejaké narušené vzťahy. Pokiaľ ide o hospodársku budovu,
ktorá sa nachádza pri rodinnom dome odporkyne 1/, túto Š. vlastnili spoločne s M., mali to podelené.
Jednalo sa podľa neho o maštaľ, kde si M. chovali nejaké kravy. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom,

že medzi rodinou M. S. Š. boli rozpory, pričom posledných päť - šesť rokov z rodiny M. pri predmetnej
hospodárskej budove nikoho nevidel. Ďalej svedok uviedol, že on počul v dedine, že údajne odporca
2/ mal časť hospodárskej budovy od rodiny M. odkúpiť. Nevedel uviesť, kedy to presne bolo, začalo sa
to hovoriť pred ôsmimi alebo deviatimi rokmi.

9. Svedok I.L. M., ktorý je bratrancom navrhovateľky a odporcovi 2/ pri svojom výsluchu uviedol, že sa
s odporcami 1/, 2/ vôbec nerozpráva, ani sa spolu nepozdravia. Potvrdil, že je synom nebohej Márie M.
S. I. M.. Je dobre informovaný o spore, ktorý sa medzi účastníkmi viedol na tunajšom súde, a to medzi
účastníkmi a jeho nebohou matkou. Pokiaľ ide o včelstvá, on si pamätá, že rodina Š.G. ich mala, jednalo
sa vždy o veľa včelstiev. Podľa jeho odhadu to bolo od 300 do 350, bolo to tak aj v čase, keď ešte žil pán

Š. D.. Ďalej uviedol, že možnože sa tam nachádzali aj nejaké kočovné vozy, on to presne uviesť nevie,
ale môže uviesť len toľko, že tam bolo viac ako jeden kočovný voz. O včelstvá sa starala celá rodina,
chodil tam aj nebohý manžel navrhovateľky, aj syn navrhovateľky vlastne od detstva. Po smrti pána Š.
sa ich vzťahy zhoršili, preto sa on ani nepozeral, kto tam chodí. Pokiaľ ide o hospodársku budovu, tzv.
maštaľ, on vie tak, že z tejto mala polovicu ich rodina. Jeho rodina pôvodne v tejto maštali zvykla chovať

kravy, potom boli problémy s hygienou, bolo to asi v novembri 1993, preto prestali s chovom kráv. Zvykli
tam mať ešte uskladnené nejaké seno a zvykli si tam kosiť a túto maštaľ užívali asi do roku 2006, od
tej doby tam nechodia.

10. Svedok B. L., ktorý je synom navrhovateľky, odporkyňa 1/ je starou matkou, odporca 2/ jeho strýkom

pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 1999 jeho starí rodičia mohli mať okolo 300 včelstiev, je to len
jeho odhad. Tieto včelstvá boli vždy na jednom stanovišti, nevedel sa vyjadriť k tomu, kto ich kupoval.
Nevedel sa vyjadriť k tomu, či navrhovateľka, jeho matka zakupovala nejaký kočovný voz. V čase, keď
ešte žil starý otec, nevedel sa vyjadriť k tomu, ako sa delil výnos z predaja medu a ostatných vecí. Po
tom, ako starý otec zomrel, on tam zvykol chodiť pomáhať a vlastne celý výnos sa delil na tri časti,

teda medzi odporkyňu 1/, odporcu 1/ a jeho. Chodil tam pomáhať aj jeho nebohý otec, navrhovateľka
tam chodila už menej. Tvrdil, že odporkyňa 1/ mu dala dva kočovné vozy so 77 včelami, on si ich
odviezol ku svojej nehnuteľnosti asi v roku 2006 a je členom Miestneho odboru včelárov v obci Čelovce.
Momentálne z týchto rodín, ktoré nadobudol, má už len asi 15 rodín. Ďalej uviedol, že on na tieto včelstvá
dotáciu nedostával, pretože on sa vlastne o ne len staral, ale boli papierove vedené na jeho matku,

teda navrhovateľku. Ďalej uviedol, že si myslí, že navrhovateľka musela vedieť o tom, že tieto dva
kočovné vozy mu boli dané. Nevedel sa vyjadriť, ako sa navrhovateľka v tomto smere vysporiadali s
odporcami 1/, 2/. Pokiaľ ide o užívanie hospodárskej budovy, potvrdil, že tam chodila aj rodina M., pričom
nevedel uviesť, ako to bolo vlastnícky vysporiadané. Tvrdil, že rodina M. tam chodila naposledy asi pred
pätnástimi rokmi. Svedok B. L. bol opätovne vypočutý ako svedok na pojednávaní dňa 05. 05. 2011,

kedy uviedol, že on sa nevie vyjadriť k financiám u starých rodičov. On vie tak, že každý zo starých
rodičov zabezpečoval nákupy, nevedel však uviesť, ako to mali podelené. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu,
ako postupoval nebohý starý otec, keď dostal peniaze za včely. Na otázku navrhovateľky, či svedok
vedel o tom, či mu nebohý starý otec povedal, že má uňho odloženú vkladnú knižku, svedok uviedol,že mu nič také nepovedal, len sa vyjadril, že mu potom niekedy niečo kúpi. Na otázku navrhovateľky, či
svedok vie o tom, že nebohý starý otec prepísal včelstvá na svoju manželku s tým, že už tridsať rokov
spolu nežili a že jeho nebohý starý otec mal priateľku, svedok uviedol, že k tomu sa on vyjadriť nevie.

Svedok na ďalšiu položenú otázku odporcu 2/ ohľadom toho, či od roku 1996 mal jeho nebohý otec s
navrhovateľkou zlé vzťahy, či mali nejaký spor kvôli včelám, svedok uviedol, že vie, že tam niečo bolo,
ale bližšie sa k tomu vyjadriť nevie.

11. Svedok C. I.Á., ktorý je švagrom odporcu 2/, jeho nebohý otec Š. I. bol včelárom, nevedel sa vyjadriť,

vktorejvčelárskejorganizáciibolvedený.PodľajehopredpokladusaasijednalooKováčovce.Jehootec
umrel asi pred desiatimi rokmi. Naposledy, keď tam chodil, mohol mať jeho otec asi 25 rodín. Pamätá si,
že posledné roky otec určite viacej včelstiev nemal. Nevie nič o tom, že by ich nebohý otec mal darovať
manželke odporcu 2/ nejaké včelie úle. Nepočul, že by sa v rodine bolo niečo také spomínalo, nevedel
uviesť, čo sa stalo s včelami po tom, ako otec umrel. Ďalej uviedol, že odvtedy, ako otec zomrel, on
v rodičovskom dome nebol, takže ani nevie, či tie včelie úle a včelstvá sú tam. Tvrdil, že v rodine sa

spomínalo, že otec jeho švagra, teda odporcu 2/ bol veľký včelár, že mal veľa včelstiev, ale k nejakým
počtom sa vyjadriť nevedel. Pri svojom výsluchu uviedol, že on má takú vedomosť, že pokiaľ žil otec
odporcu 2/, ten sa staral o včely, videl tam aj odporcu 2/. Myslí si, že tam vtedy bola aj navrhovateľka.
Tiež potvrdil, že pokiaľ sa vytáčal med, videl tam aj členov rodiny L..

12. Svedok T. I.Á., švagor odporcu 2/ pri svojom výsluchu uviedol, že jeho nebohý otec sa venoval
včelárčeniu, rodín mával v rozmedzí od 20 do 25 rodín. Nerobil s včelami v nejakom veľkom množstve.
Niekedy mu zvykol pomáhať pri vytáčaní medu, pričom mu zvykla pomáhať aj nebohá mama. Ďalej
uviedol, že nevie o ničom takom, že by otec daroval ich sestre nejaké včely, nikdy o tom nepočul, ale
nie si je tým istý. Ďalej potvrdil, že raz bol pomáhať pri vytáčaní medu rodine Š. v Plachtinciach, bolo

to asi pred pätnástimi rokmi, vtedy ešte žila aj ich matka. Bol tam vtedy aj odporca 2/, jeho manželka,
nepamätá si, že by tam bol prítomný niekto z rodiny L.. Na otázku, že pokiaľ bol u rodiny Š., kto sa
tváril ako vlastník týchto včiel, svedok uviedol, že sa jednalo o pána Š., netvrdí, že včelám nemohla
rozumieť aj pani Š..

13. Svedok I. T. bez vzťahu k účastníkom konania pri svojom výsluchu uviedol, že aj rodina Š.G. boli
členmi Základnej organizácie v Plachtinciach do roku 1996, potom sa odhlásili. V roku 1996 mal pán Š.
starší evidovaných 90 včelstiev, Ján Š. mladší 85 včelstiev a pani L. 85 včelstiev. Každý z nich poberal
dotácie na tieto včelstvá osobitne, spolu išlo o 260 včelstiev. Ďalej uviedol, že mohlo to byť tak, že od
01. 01. 1997 účastníci prešli do Miestnej organizácie včelárov v Príbelciach, pretože z roku 1997 o

nich už žiadne údaje nemá. Pokiaľ nebohý pán Š. starší, odporca 2/, ako aj navrhovateľka boli členmi
organizácie, vždy boli včelstvá vedené na I. Š. staršieho, mladšieho a pani L.Ú.. Pani Š. tam nikdy
nefigurovala, len počty včelstiev sa menili. Svedok potvrdil, že I. Š. starší bol v ich organizácii najväčším
včelárom, pretože mal počty včelstiev 90, druhí včelári mali v priemere 20 až 30 včelstiev.

14. Svedok G. Q. bez vzťahu k účastníkom konania pri svojom výsluchu uviedol, že odporca 2/ je
hospodárom v ich organizácii včelárov. On vypracoval správu, ktorú súdu doručil na základe dokladov,
ktoré si vyhľadal v evidencii. Ďalej uviedol, že on funkciu včelárskej organizácie vykonáva od roku 2007.
Ďalej uviedol, že on nevie, či v ich evidencii sa nachádzajú nejaké staršie roky, on si tieto skutočnosti
nepreveroval.

15. Svedok G. P.Č. bez vzťahu k účastníkom konania pri svojom výsluchu uviedol, že on je včelárom,
pričom ich organizácia spadala pod Čelovce, potom sa spojili s Príbelcami a v Príbelciach on bol vedený
ako člen asi po dobu približne desiatich rokov. Vie o tom, že členom tejto organizácie bol aj I. Š. starší.
On si nepamätá, že by tam ako členovia chodili navrhovateľka alebo odporcovia 1/, 2/. On si pamätá len

I. Š. staršieho. Pokiaľ ide o I. Š.G. staršieho vie, že tento bol najväčším včelárom v Plachtinciach. Mal
tým na mysli Horné Plachtince. On vie tak, že pán I. Š. starší mohol mať tak do 300 včelích rodín. Ďalej
uviedol, že on nevie, že či tieto všetky boli napísané na jeho meno alebo tvrdil, že vykonával funkciu
predsedu v rokoch 2000 až 2002. Listinné doklady mal na starosti tajomník pán Q.. Na otázku o tom, ako
to bolo s evidenciou včiel a či sa včely zvykli prepisovať na rodinných príslušníkov, svedok uviedol, že

áno, včelári si zvykli písať včelstvá na svojich rodinných príslušníkov. To platilo aj pre dotácie, pretože,
kto bol vedený ako člen, tomu sa vyplácali dotácie. Na otázku, akým spôsobom sa v roku 2000 vyplácali
dotácie na členstvá, svedok uviedol, že sa vyplácali na schôdzi k rukám jednotlivým členom, ktorí topotvrdili svojím podpisom. Pripustil, že možno, ak mal niekto účet a požiadal, aby tam boli tieto peniaze
vyplatené, tak sa mu tam vyplatili, ale v tom období to ešte nebolo bežné.

16. Svedok G. M. bez vzťahu k účastníkom konania pri svojom výsluchu uviedol, že on pôsobil v
Základnej organizácii v Horných Plachtinciach a asi v roku 2010 prešli do organizácie včelárov v Modrom
Kameni. Pokiaľ ide o navrhovateľku, odporcov 1/, 2/, títo boli pôvodne členmi Základnej organizácie v
Horných Plachtinciach. Bolo to v čase, keď žil ešte aj pán Š. starší. Ešte za jeho života si pamätá, že
prešli do organizácie v Príbelciach. V čase, keď účastníci pôsobili vo včelárskej organizácii v Horných

Plachtinciach, zdravotný stav včelstiev chodil kontrolovať I. P., ktorý je už nebohý. Pokiaľ ide o počty
včelstiev u rodiny Š., pokiaľ on tam bol, podľa jeho odhadu tam bolo určite na 100 včelstiev. Potvrdil, Ž.
I. Š.G. starší bol najväčším z včelárov z vtedajšej Základnej organizácii v Plachtinciach, ako aj to, že aj
účastníci konania mali rozpísané včelstvá a on osobne si myslí, že to boli včelstvá pána Š. staršieho,
ktoré boli rozpísané na rodinných príslušníkov, čo sa bežne robilo kvôli daniam. Pokiaľ si včelári
rozpisovali včelstvá na svojich rodinných príslušníkov, vo včelárskej organizácii sa to nepreskúmavalo,

bolatoichzáležitosť.Pokiaľsanaschôdzachvyplácalidotácie,svedokpotvrdil,žeovčelstvosastaralaa
stará celá rodina L., ako aj Š.. Na otázku, či I. Š. starší, ako i jeho rodinní príslušníci prešli do organizácie
v Príbelciach s takým počtom včelstiev, aký mali v Plachtinciach, svedok uviedol, že áno, pretože je
rozhodujúce, kedy sa tak stalo, pretože stavy včelstiev sa zisťujú v máji príslušného roka, na jeseň a
z počtu včelstiev sa potom odvádza aj členský príspevok. Podľa jarného stavu sa potom dostávajú aj

dotácie na včelstvá.

17. Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 26. 03. 2013 č. k. 2C/52/2010-241 určil, že do
majetku po poručiteľovi I. Š., L.. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Horné Plachtince, ktorý zomrel XX. XX.
XXXX, patrí 300 včelích rodín nachádzajúcich sa v Horných Plachtinciach v blízkosti rodinného domu

č. XX, zároveň určil, že nehnuteľnosť zapísaná na Správe katastra Veľký Krtíš, pre obec a k. ú. Horné
Plachtince, na LV č. XXX ako stavba súpisné číslo XXX, na pozemku parc. č. XXX/X hospodárska
budova, nepatrí v jednej polovici do dedičstva po poručiteľovi I. Š., L.. XX. XX. XXXX, naposledy
bytom Horné Plachtince, ktorý zomrel XX. XX. XXXX a navrhovateľke priznal náhradu trov konania
vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie jej práv. proti tomuto rozsudku odporcovi 1/, 2/ podali

odvolanie a to voči výroku týkajúceho sa nárokov na sporné včelstvá. Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením zo dňa 29. 10. 2013 č. k. 13Co/232/2013-271 rozsudok okresného súdu v časti v ktorej
určil, že do majetku po poručiteľovi I. Š., L.. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. G., T. X. XX. XX.
XXXX, patrí 300 včelích rodín nachádzajúcich sa v Horných Plachtinciach v blízkosti rodinného domu
č. XX zrušil a v časti v ktorej rozhodol, že navrhovateľke priznáva náhradu trov konania v rozsahu

100 % potrebných na účelné bránenie jej práv, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že v dedičskej veci po poručiteľovi I. Š. nie je sporné dedičské
právo dedičov. Subjektívne dedičské právo nepatrí dedičovi (nededí) vtedy, ak bol platne vydedení
poručiteľom (§ 469a OZ), ak je nespôsobilý dediť (§ 469 OZ), ak dedičstvo platne odmietol (§ 463 - 468
OZ), ak bol poručiteľom v platnom závete opomenutý a nežiadal ani svoj prípadný povinný dedičský

podiel (§ 497 OZ). V súdenej veci ale nejde o takýto prípad prípadnej straty dedičského práva. Spor
dedičov o tom, čo patrí, prípadne nepatrí do dedičstva, nie je sporom o dedičské právo (§ 175k ods.
2 O. s. p.). Ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že okresný súd v napadnutom
rozsudku nesprávne posúdil naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení čo patrí, prípadne nepatrí
do dedičstva po poručiteľovi I. Š., keď mal za to, že je naliehavý právny záujem daný rozhodnutím

dedičského súdu a to uznesení č. k. 3D/211/2001-138 zo dňa 11. 02. 2010. Odkaz v zmysle ustanovenia
§ 175k ods. 2 O. s. p. je osobitnou právnou skutočnosťou danou práve len týmto ustanovením a
nemožno ju stotožňovať s určovacou žalobou podľa ustanovenia § 80 písm. c O. s. p.. Sporový súd je
právomocný konať len vtedy, ak existuje takýto odkaz a to vo forme uznesenia dedičského súdu, vtedy
neskúma existenciu „naliehavého právneho záujmu“ (nejde o žalobu podľa ustanovenia § 80 písm. c

O. s. p.). Ďalej uviedol, že v predmetnej veci dedičský súd nerozhodol o odkaze v zmysle ustanovenia
§ 175k ods. 2 O. s. p., teda nejde o rozhodnutie o dedičskom práve, ktoré závisí od zistenia sporných
skutočností. Tým, že dedičský súd nedôvodne konanie prerušil, nemožno mať za to, že ide o žalobu
v zmysle ustanovenia § 175k ods. 2 O. s. p. pri ktorej navrhovateľ nepreukazuje naliehavý právny
záujem. Procesne správne ide o žalobu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. ,pri ktorej je na

navrhovateľoviabypreukázalnažiadanomurčenínaliehavýprávnyzáujem.Dedičskékonaniesaskladá
z niekoľkých relevantne samostatných fáz. Jednou z fáz je zisťovanie majetku (masy) v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, poručiteľa a pozostalej manželky a v kladnom prípade jeho vyporiadanie
(§ 175l O. s. p.). Táto fáza konania predchádza zisťovaniu aktív a pasív dedičstva (§ 175m O. s. p.).Ďalej krajský súd uviedol, že v predmetnej veci nebolo preukázané, že došlo k zrušeniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov súdom na návrh niektorého z manželov (§ 148a ods. 2 OZ), prípadne, že
manželia si dohodou modifikovali rozsah bezpodielového spoluvlastníctva (§ 143a ods. 1 O. s. p.), či si

vyhradili vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva (§ 143a ods. 2 OZ).
Za takéhoto skutkového stavu potom veci, ktoré žiada navrhovateľka radiť do dedičstva po poručiteľovi
I. Š. (300 včelích rodín) predstavujú majetok, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a treba ho vyporiadať (§ 175l ods. 3 O. s. p.) podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 OZ. Súd sa
potom musí zaoberať otázkou, či navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení, že majetok patrí

do dedičstva po poručiteľovi I. Š..

18. Po zrušení veci krajským súdom žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo
dňa 30. 12. 2013 požiadala o zmenu návrhu. Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením zo dňa 03. 02.
2014 č. k. 2C/52/2010-287 v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 31. 03. 2014 č. k. 2C/52/2010-293
pripustil zmenu návrhu na znenie, že súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

odporkyne X/ X. Š., L.. XX. XX. XXXX S. G. I. Š. L.. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Horné Plachtince,
ku dňu smrti, ktorá nastala XX. XX. XXXX patrilo 300 včelích rodín nachádzajúcich sa v Horných
Plachtinciach v blízkosti rodinného domu č. XX. V priebehu konania pôvodná odporkyňa 1/ X. Š. K. XX.
XX. XXXX umrela. Žalobkyňa navrhla súdu aby konanie prerušil a to až do právoplatného skončenia
konania ohľadom prejednania dedičstva po poručiteľke X. Š.. Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením

zo dňa 20. 04. 2015 č. k. 2C/52/2010-351 návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol. Proti tomuto
uzneseniu žalobkyňa podala odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 09. 05. 2016
č. k. 2C/52/2010-373 uznesenie okresného súdu potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
s prihliadnutím na procesné štádium v ktorom sa konanie nachádza, je zrejmé, že takýto návrh nemá
zákonné opodstatnenie a prebiehajúce dedičské konanie vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš pod

sp. zn. 4D/228/2014 po poručiteľke X. Š. nie je prekážkou ďalšieho postupu súdu v tomto občiansko-
právnom konaní. Okrem skutočností, ktoré ako dôvod zamietnutia návrhu na prerušenie daného konania
konštatoval okresný súd v uznesení, považuje odvolací súd ako zásadný dôvod pre ktorý nie je vhodné
a dôvodné prerušiť dané konanie do právoplatného skončenia dedičského konania sp. zn. 4D/228/2014
po poručiteľke X. Š., najmä skutočnosť, že je nutné mať na zreteli, že práve dané občiansko-právne

konanie bolo začaté v dôsledku toho, že bolo prerušené dedičské konanie vedené na Okresnom súde
Veľký Krtíš pod sp. zn. 3D/211/2001 po poručiteľovi I. Š., L.. XX. XX. XXXX. Už aj z tohto dôvodu je
potom žiaduce a nevyhnutné, aby bolo najskôr meritórne rozhodnuté o tom, či sporných 300 včelích
rodín patrilo do dedičstva, resp. do bezpodielového spoluvlastníctva po už teraz oboch zomrelých I.
Š. S. X. Š., aby bolo následne možné prejednať dedičstvá tak po I. Š. (ukončiť prerušené dedičské

konanie 3C/211/2001, ktoré bolo prerušené do právoplatnosti tohto občiansko-právneho konania) ako
aj dedičské konanie po poručiteľke X. Š. E. pod sp. zn. 4D/228/2014.

19. Po zrušení veci krajským súdom žalobkyňa na súdnom pojednávaní uviedla, že podľa jej názoru v
sporovom určení rozsahu vecí patriacich do dedičstva nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem

a neprichádza do úvahy rozhodnutie ohľadom zamietnutia návrhu pre nedostatok tohto záujmu. Ďalej
uviedla, že uniesla bremeno na preukázanie svojich tvrdení, aký majetok patrí do dedičstva a v súlade
s požiadavkou krajského súdu upravila žalobný petit, ktorému žiada vyhovieť.

20. Žalovaný po zrušení veci krajským súdom uviedol, že pre rozsudok je rozhodujúci stav vyhlásenia

rozhodnutia krajského súdu. Táto vec je špecifická v tom, že sa jedná o včely, ktoré sú hmyzom,
hmyz je zvieraťom a zviera je podľa judikatúry vecou. Tieto včely zomierajú a ich životnosť je krátka,
pričom žalobkyňa nepreukázala koľko včelích rodín bolo, tak ako tvrdí, že ich mohlo byť ich aj 30,
alebo 3000, pričom v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Ďalej uviedol, že neexistuje a nie je
preukázaný naliehavý právny záujem na tomto určení, túto žalobu považuje za žalobu contra bonos

mores, šikanóznu a preto ju žiada zamietnuť.

21. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobu možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaného ustanovenia zákona. Rešpektujúc právny
názor vyslovený v uznesení krajského súdu, okresný súd skúmal vo veci naliehavý právny záujem v
zmysle ustanovenia § 167 písm. c) CSP. Vzhľadom na to, že krajský súd uviedol, že v predmetnejveci nebolo preukázané, že by došlo k zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom na
návrh niektorého z manželov, alebo že by si manželia dohodou modifikovali rozsah bezpodielového
spoluvlastníctva či vyhradili vznik bezpodielového spoluvlastníctva, ide o veci predstavujúce majetok,

ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a treba ho vyporiadať. V predmetnej veci bol
súd toho názoru, že žalobkyňa má vo veci naliehavý právny záujem, pričom aj Krajský súd v Banskej
Bystrici v uznesení, ktorým rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania, uviedol, že je žiaduce a nevyhnutné, aby bolo v tejto veci meritórne rozhodnuté o tom, či
sporných 300 včelích rodín patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva po teraz už oboch zomrelých

manželoch, aby bolo následne možné prejednať dedičstvá tak po I. Š., ako aj po poručiteľke X. Š.. Z
vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že I. Š. st. bol najväčším včelárom v Horných
Plachtinciach aj v rámci včelárskej organizácie v Plachtinciach. V čase keď I. Š. starší, žalobkyňa, ako
aj žalovaný boli členmi Slovenského zväzu včelárov, základnej organizácie v Dolných Plachtinciach, je
nesporné, že pokiaľ ide o výplatu štátneho príspevku v rokoch 1996, 1997 I.Á. Š. st. mal evidovaný počet
včiel 90, žalobkyňa 85 a žalovaný 85. Svedok Pavel Ondrejkov potvrdil, že vo včelárskych organizáciách

sa neskúma kto je vlastníkom týchto včelstiev a včelstvá sa zvyknú rozpisovať na rodinných príslušníkov
kvôli daniam. Súd vychádzal z listinného dokladu, a to zoznamu chovateľov včiel, ktorí žiadajú o
poskytnutie dotácie na rozvoj včelárstva v roku 1999 a z tohto zoznamu zistil, že v základnej organizácii v
Príbelciach už figurovala len nebohá X. Š. s počtom včelstiev 360 a na tieto včelstvá jej boli v tomto roku
vyplatené dotácie. Je teda nesporné, že pokiaľ účastníci prešli do Príbeliec včelstvá boli vedené už len

na nebohú X. Š.. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že pokiaľ by išlo o darovanie, I. Š. D.. by mohol darovať
svojejnebohejmanželkelenvčelstvá,ktorébybolijehovýlučnýmvlastníctvom.SamotnáneboháX.Š.G.
pri svojom výsluchu potvrdila, že sa jednalo o včelstvá, ktoré boli zakúpené zo spoločných prostriedkov,
s tým, že to brala tak, že polovica týchto včelích rodín patrí jej. Vypočutí svedkovia C. Y., I. C., I.L. M.,
T. I. S. G. M. potvrdili, že rodina vždy vlastnila väčšie počty včelstiev, pri starostlivosti o ne pomáhali

všetci členovia rodiny, spoločne sa o ne starali, pričom hlavné slovo mal vždy Ján Š. D.. Pokiaľ žalovaní
(pôvodne aj X. Š.) poukazovali na to, že synovi žalobkyne boli dané dva kočovné vozy s 77 rodinami,
súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že žalobkyňa preukázala a to Kúpnou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX (č.
l. 81 spisu), že si zakúpila 80 kusov včelích rodín od D.-S., D. , Š..G.., D. Ď., ako aj kočovný voz od I.
C., ktorú skutočnosť preukázala potvrdením podpísaným I. C. (č. l. 56 spisu), ktorú skutočnosť potvrdila

aj vypočutá svedkyňa S. O.. Pokiaľ pôvodne obaja žalovaní tvrdili, že za tieto veci v skutočnosti zaplatil
Ján Š. D.. jedná sa len o ich tvrdenia, ktoré nepreukázali žiadnymi dôkazmi. Okrem toho súd poukazuje
na to, že pokiaľ pôvodná žalovaná X. Š. darovala včelstvá synovi žalobkyne, je možné takéto konanie
posudzovať ako konanie smerujúce k určitému vysporiadaniu ohľadom včelstiev, avšak vzhľadom
na zlé vzťahy medzi stranami sporu, namiesto žalobkyne obdržal plnenie syn žalobkyne. Z týchto

dôvodov preto potom súd žalobe v časti o určenie, že včelstvá patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a to I. Š. S. X. Š. vyhovel s tým, že súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že vychádzal zo stavu ktorý
bol ku dňu smrti poručiteľa, t. j. XX. XX. XXXX.

23. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Žalobkyňamala
vo veci plný úspech, pretože bola úspešná aj pokiaľ ide o výrok, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od dňa je doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach a rozhoduje o ňom
Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak nebude splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa Exekučného poriadku.