Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. júl 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 7T/164/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413010329
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8413010329.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Luciou Bašistovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa

19. 7. 2017 v trestnej veci proti obžalovanému J. P. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,
ods. 3 písm. c) Trestného zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného J. P. , nar. XX. X. XXXX
Y. F., trvale bytom Z., E. XXX/XX, okres Kežmarok, študent R. L., spod obžaloby Okresnej prokuratúry v
Kežmarku, pod č. Pv 493/12-23 zo dňa 14. 8. 2013, podanej na tunajší súd dňa 21. 8. 2013, pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona pre skutok, ktorý

m a l s p á c h a ť t a k, ž e

dňa 26. 5. 2012 v čase okolo 22.00 hod. na J. N. v obci Z., okres Kežmarok, na obecnej komunikácii
pred rozostavaný domom bez popisného čísla pred najmenej troma súčasne prítomnými osobami po
predchádzajúcom vzájomnom fyzickom nedorozumení fyzicky napadol V. P. tak, že ho jedenkrát päsťou
pravej ruky udrel do ľavej časti tváre, do oblasti sánky, čím V. P. spôsobil zranenie a to zlomeninu

sánky vľavo, otras mozgu a pomliaždenie ľavej strany tváre v oblasti sánky s dobou liečenia a dobou
práceneschopnosti od 26. 5. 2012 do 22. 7. 2012, počas ktorej bol obvyklý spôsob života poškodeného
obmedzený závažným spôsobom od 26. 5. 2012 do 13. 7. 2012,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného

č í m m a l s p á c h a ť

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

p r e t o ž e

skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorkaOkresnejprokuratúryKežmarokpodaladňa21.8.2013obžalobunaJ.P.preskutokprávne
kvalifikovanýakoprečinublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.3písm.c)Trestnéhozákonaaprečin

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T 164/2013 zo dňa 15.4.2014 súd uznal obžalovaného
J. P. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a iné,
za čo mu uložil trest odňatia slobody trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu

v trvaní 24 mesiacov. Proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 16.10.2014 sp. zn. 2To 40/2014-224 napadnutý rozsudok v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, oboznámením
sa listinnými dôkazmi v spise obsiahnutými a vykonal dokazovanie v intenciách uznesenia Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 2To 40/2014 a ustálil skutkový stav tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovanýnahlavnompojednávanízotrvalnasvojomvyhláseníonevineakoajnasvojichvýpovediach
z prípravného konania a hlavného pojednávania, kde ku skutku vypovedal, že dňa 26. 5. 2012 staval
s kamarátmi z dediny máje a večer sa zúčastnil zábavy, kde celkovo vypil asi 5 - 6 poldecákov vodky.
Na zábave sa nachádzal aj poškodený V. P., ktorý bol pod vplyvom alkoholu, správal sa agresívne, robil
problémy. Videl ako poškodený bezdôvodne udrel J. G. päsťou do tváre, keď ho chcel udrieť druhýkrát,

obžalovaný mu v tom zabránil, odtiahol ho od J. G. a dohováral mu, aby sa ukľudnil. Keďže poškodený
robil ďalšie problémy, kamarát ho vyhodil z baru von. Obžalovaný ďalej vypovedal, že asi po desiatich
minútach vyšiel z podniku spolu so svojou priateľkou K. Z., kde asi vo vzdialenosti 2 metrov od neho stál
poškodený s kamarátkou O. L.. Po chvíli sa ho lendackým nárečím poškodený opýtal, či je už šťastný
a či mu má „prijebať“, v tom k nemu poškodený podišiel, odsunul O. L., potom aj K. Z., ktorá stála pri

obžalovanom, tejto pri tom roztrhal tričko a vrazil mu päsťou do tváre, celkovo trikrát, úderom vpravo,
vľavo a opäť vpravo. Cúvlo ho dozadu, začal sa brániť, útoky poškodeného pokračovali, kryl si pred nimi
hlavu aj tvár. Vtedy poškodeného v sebaobrane udrel päsťou do tváre, až po tomto údere poškodený
prestal útočiť. V tom k poškodenému prišiel Š. P., schytil ho, zatriasol s ním, že čo to robí. Poškodený
chcel opäť zaútočiť na obžalovaného, zabránil mu v tom Š. P., potom poškodený odišiel preč, a on späť

na zábavu, po chvíľke domov, pretože sa necítil dobre. Obžalovaný vypovedal, že v nasledujúci deň bol
hospitalizovaný v Poprade pre podozrenie na otras mozgu, dňa 29.5.2012 bol prepustený z nemocnice
domov.

Svedok poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 26. 5. 2012 sa nachádzal na zábave,

kde sa dostal do konfliktu s J. G.. Do konfliktu sa zamiešal obžalovaný J. P., keď sa k nim približoval, tak
obžalovaného štuchol on prvý. Po tomto incidente ho vyhodili von z baru, kde bol upokojovaný O. L.. Po
chvíli vyšiel aj obžalovaný, ku ktorému podišiel a dal mu facku. Obžalovaný ho udrel päsťou do tváre,
následkom čoho spadol na zem, kde ho obžalovaný boxoval do chrbta a hlavy. Oddelili ich H. D. a H.
L.. Počas toho ako ho H. odťahoval k plotu sa mu sťažoval, že ho bolia ústa, že má asi zlomenú sánku.

Videl ako obďaleč stojí obžalovaný so Š. P., ten k nemu prišiel, chytil ho za košeľu so slovami, aby sa
ukľudnil. Vtom prišiel aj obžalovaný a udrel o päsťou do ľavej sánky vravel. Po tomto údere odišiel s H.
L. a ešte jedným kamarátom k nemu domov, kde sa umyl a zavolal mame, s ktorou šiel na pohotovosť. V
daný večer vypil asi 12 - 13 štamperlíkov vodky, nepamätá si na všetko, nepamätal sa ani na prítomnosť
K. Z. pri incidente, ani na skutočnosť, že jej mal roztrhnúť tričko, no zároveň uviedol, že časom sa mu

oživili spomienky a preto si na niektoré skutočnosti si spomenul až neskôr.

Rozpory medzi výpoveďami poškodeného učineným v prípravnom konaní a následne na hlavnom
pojednávaní, súd odstraňoval postupom v zmysle ustanovenia § 264 Tr. poriadku.Svedok H. L. k incidentu vypovedal, že dňa 26. 5. 2012 bol na oslave stavania májov v opustenom dome.
Keď sa dopočul o bitke, ktorá mala byť vonku, vybehol na dvor, kde videl na zemi ležať poškodeného
a na ňom kľačal obžalovaný. Držal poškodeného za odev pod krkom. Hneď k ním dvom pribehol a

začal obžalovaného od poškodeného odťahovať, odtiahol ho až k plotu. V prípravnom konaní uviedol,
že keď chcel odtiahnuť poškodeného od obžalovaného, ho niekto chytil zozadu a stiahol na zem, keď
sa postavil, videl už poškodeného stáť pri plote, oproti nemu stál obžalovaný, ktorý udrel obžalovaného
päsťou do brady, po údere ostal poškodený opretý o plot. Tento úder mohli vidieť aj K. Z., Š. P.,
H. D., Viac sa už nebili, konflikt medzi nimi skončil, ešte počul ako obžalovaný niečo zakričal na

poškodeného. S poškodeným je kamarát, zároveň uviedol, že bol vypočutý až po návrate zo Spojených
štátov amerických, kde bol práve s poškodeným, no vylúčil, aby sa spolu o skutku rozprávali. Súd
postupom podľa § 264 Tr. poriadku odstránil rozpory vo výpovediach svedka, ktorý zotrval na výpovedi
z prípravného konania, zmenu výpovede odôvodnil uplynutím dlhšej doby od spáchania skutku

Svedkyňa Ž. P., matka poškodeného, na pojednávaní uviedla, že daného dňa jej v noci zavolal syn,

pričom jej s plačom oznámil, že bol zbitý. Po tom, čo ho priviezla domov, sa poškodený umyl a navštívili
nemocnicu v Poprade, kde bolo zistené, že má zlomenú sánku. Nasledujúci deň ráno mu prišlo nevoľno
a v popradskej nemocnici mu zistili, že utrpel otras mozgu. Po troch dňoch v popradskej nemocnici ho
previezli do prešovskej nemocnice, kde bol asi týždeň hospitalizovaný a zafixovali mu sánku. K incidentu
jej syn povedal, že ako prvý dal facku G. a do toho sa zamiešal obžalovaný J. P..

Svedkyňa K. Z. na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojich výpovediach z prípravného konania a
hlavného pojednávania a uviedla, že v deň incidentu sa konala v Lendaku zábava, na ktorej sa
nachádzala spolu s obžalovaným, bol tam prítomný aj poškodený. S poškodeným bola v kamarátskom
vzťahu, aj s jeho priateľkou. V uvedený večer alkohol nepožívala, užívala antibiotiká. Poškodený bol

pod vplyvom alkoholu, rovnako aj obžalovaný. Po celý čas bola spolu s obžalovaným. Vo svojich
výpovediach opísala prvotný incident medzi poškodeným a J. G., kedy poškodený počas zábavy
bezdôvodne napadol J. G.. Po danom incidente vyšiel poškodený von z miestnosti, po 10 minútach
vyšla vonku aj ona s obžalovaným. Neďaleko nich stál poškodený, ktorý sa opýtal obžalovaného, či
je šťastný, podišiel k nim bližšie, ona stála čelne k obžalovanému, poškodený ju chytil za tričko, chcel

ju odsunúť nabok, pritom jej tričko potrhal a keď ju odsunul, zasadil obžalovanému tri údery päsťou
do tváre, najprv pravou päsťou, potom ľavou a opäť pravou. Keď sa ho obžalovaný opýtal, prečo ho
zbil, znova ho udrel päsťou do tváre, bil ho po hlave, obžalovaný sa začal brániť a upozorňoval ho, aby
prestal, na čo poškodený nereagoval a preto obžalovaný udrel poškodeného päsťou pravej ruky do
tváre, kedy sa vyslobodil spod úderov poškodeného. Vtedy vyšiel von Š. P., ktorý sa pýtal poškodeného,

prečo bil obžalovaného, keď sú kamaráti, poškodený ešte zakričal na obžalovaného, či ešte niečo chce,
Š. P. ho odtiahol od obžalovaného preč. Videla poškodeného stáť pri plote, prišla k nemu a vynadala
mu. Na obžalovanom si všimla, že mu tečie z nosa krv, no u poškodeného si nevšimla žiadne zranenie.
Svedkyňa poprela akýkoľvek incident medzi obžalovaným a poškodeným pri plote.

SvedkyňaO.L.uviedla,ževdanývečerpotomakopoškodenéhovyhodilizostavby,sašlavonrozprávať
s poškodeným, ktorý jej sľúbil, že sa už nebude biť. Všimla si, že je pod vplyvom alkoholu, mal roztrhané
tričko a odreniny na chrbte. Iné zranenia si nevšimla. Po chvíľke vyšiel von aj obžalovaný s priateľkou
K. Z., pričom poškodený k nim podišiel a obžalovaného trikrát udrel do tváre a následne po tom, čo mu
spadli okuliare, ho ešte dvakrát udrel. Bola svedkom ako obžalovaný raz udrel poškodeného päsťou do

tváre a videla ako poškodený krváca. Potom sa už nebili. Obaja mali vypité. Iniciátorom konfliktu bol
poškodený. Po danom konflikte sa už spolu nebili, po celý čas videla poškodeného, obžalovaného aj Š.
P., s ktorým videla odchádzať poškodeného.

Svedok J. G. na pojednávaní uviedol, že počas večernej zábavy ho poškodený udrel do tváre. Zastal

sa ho obžalovaný, ktorý dohováral poškodenému. Svedok odišiel preč, o zlomenej sánke poškodeného
sa dozvedel až na druhý deň od kamaráta.

Svedok Š. P. na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania, kde ku skutku uviedol,
že počas zábavy počul, že vonku sa niekto bije, keď vyšiel von, videl na zemi kľačať obžalovaného,

ktorý sa pravou rukou držal za tvár, a ktorý mu povedal, že ho viackrát udrel poškodený päsťou do
tváre. Následne šiel za poškodeným a opýtal sa ho, prečo bil J., poškodený si ho ale nevšímal, preto s
ním zatriasol, s poškodeným myklo dopredu, chytil obžalovaného pod krk, v tom ich od seba odtiahol azabránil im v ďalšom vzájomnom napádaní. Odtiahol obžalovaného a spolu potom hľadali okuliare. Pri
incidente videl aj iné osoby a to K. Z., O. L..

Svedok H. P. sa ku skutku vyjadriť nevedel, pri incidente prítomný nebol, potvrdil, že v deň incidentu
prišiel k nemu domov poškodený spolu s H. L., od neho sa dozvedel, že sa obžalovaný pobil s
poškodeným, avšak bližšie podrobnosti mu nepovedal.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok G. P. - brat poškodeného, ktorý nebol priamym svedkom

incidentu, od kamaráta sa dozvedel, čo sa stalo jeho bratovi. Brat mu povedal len toľko, že ho zbil
obžalovaný J. P. a že keby ich kamaráti od seba neoddelili, tak ho J. zabije. Na druhý deň sa stretol
s obžalovaným, ktorý nejavil žiadne známky zranenia, od mamy sa neskôr dozvedel, že aj obžalovaný
bol hospitalizovaný.

Znalec z odboru Zdravotníctva a farmácia, odvetvia Chirurgia a traumatológia MUDr. Dalibor Piovarči na

hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku, ktorý vypracoval v rámci prípravného
konania. Zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodený V. P. utrpel pri fyzickom incidente dňa 26.
5. 2012 zlomeninu sánky vľavo, otras mozgu, pomliaždenie ľavej strany v oblasti sánky. Poranenia
poškodeného vznikli najpravdepodobnejšie jedným úderom päsťou do ľavej sánky, útok nemusel byť
opakovaný. Doba liečenia a práceneschopnosť od 26. 5. 2012 do 22. 7. 2012 možno považovať za

adekvátnu. Obvyklý spôsob života poškodeného bol obmedzený závažným spôsobom od 26. 5. 2012
do 13. 7. 2012, kedy bola uvoľnená fixácia hornej a dolnej čeľuste.

Svedkyňa MUDr. Iveta Janíková - ošetrujúca lekárka obžalovaného svojou výpoveďou potvrdila, že
obžalovaný bol hospitalizovaný s diagnózou S 06.0 - otras mozgu a afty v ústnej dutine. Po jeho

prepustení z nemocnice dňa 29.5.2012 obžalovaného vyšetrila a doporučila mu kľudový režim a vitamín
B-komplex forte.

Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku sa súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedka H.
D. z prípravného konania, ktorý sa ku skutku vyjadriť nevedel, mal v ten večer dosť vypité, nepamätá si,

čo sa stalo. O incidente medzi obžalovaným a poškodeným sa dozvedel až na druhý deň od kamarátov.

Trestnú činnosť mal súd preukázanú aj ďalšími listinnými dôkazmi a to v rozsahu a spôsobom, ktorý je
uvedený v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

V rámci prípravného konania boli vykonané viaceré konfrontácie, pri ktorých obžalovaný, rovnako aj
konfrontovaní svedkovia zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach. Podstatné rozpory súd zistil
medzi skutočnosťami uvádzanými poškodeným pri výsluchu dňa 27.7.2012 a následne pri konfrontácii
s obžalovaným a svedkami. Pričom sa jednalo o podstatné skutočnosti týkajúce sa samotného priebehu
incidentu ako aj skutočností, ktoré mu bezprostredne predchádzali.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s lekárskymi správami poškodeného, ktoré v
podstate korešpondovali so závermi znaleckého posudku. Oboznámením sa s lekárskymi správami
obžalovaného mal súd zistené, že obžalovaný bol vyšetrený dňa 27.5.2012 v Nemocnici Dr. Alexandra
v Kežmarku MUDr. Alexandrom Hrivíkom, následne vyšetrený v Nemocnici Poprad s hospitalizáciou od

27.5.2012 do 29.5.2012 s diagnózou otras mozgu.

Súd potom vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným
záverom.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že sa len bránil, keď ho poškodený
bezdôvodne napadol. Ten mu zasadil tri údery päsťou do tváre, najprv vpravo, potom vľavo a opäť
vpravo. Pri týchto úderoch si začal kryť hlavu a vyzýval poškodeného, aby s útokom prestal, neprestával
a až vtedy mu vrazil päsťou pravej ruky do tváre, čím odvrátil útok poškodeného. Pri tomto incidente
utrpel zranenia, v dôsledku ktorých bol aj hospitalizovaný. Zároveň poprel, aby došlo aj k ďalšiemu u

incidentu pri plote, tak ako tu uvádzal vo svojich výpovediach poškodený.

Odlišnú verziu skutkového deja opísal vo svojich výpovediach svedok poškodený. Ten uviedol, že po
prvom incidente medzi ním, obžalovaným a J. G. v miestnosti, kde sa konala zábava, šiel von, kde homu dohovárala O.F. L., vonku stál aj obžalovaný, ku ktorému podišiel a dal mu facku, na čo obžalovaný
zareagoval tak, že ho udrel päsťou do tváre, po údere spadol na zem, kde ho obžalovaný kopal do chrbta
a tváre, oddelili ich svedkovia H. L. a H. D., H. ho odtiahol k plotu, ktorému už vtedy vravel, že má asi

zlomenú sánku. Tam za ním prišiel Š. P., ktorý mu vravel, aby sa ukľudnil, vtom prišiel obžalovaný a
udrel ho päsťou do ľavej sánky a odišiel preč. On šiel s H. L. domov.

V zhode s výpoveďou obžalovaného vyzneli výpovede K. Z. a O. L., ktoré boli priamymi svedkyňami
incidentu odohrávajúceho sa pred budovou, v ktorej sa konala zábava a ktoré podrobne opísali

okolnosti predchádzajúce incidentu, samotný incident ako aj okolnosti bezprostredne po ňom. V súlade
s výpoveďou obžalovaného a vyššie uvedených svedkýň vyznela aj výpoveď svedka Š. P., ktorý síce
nebol priamym svedkom konfliktu obžalovaného a poškodeného, ich vzájomného napádania, ale opísal
sled udalostí bezprostredne po konflikte, kedy už bol pri obžalovanom, ktorý kľačal na zemi a od ktorého
sa dozvedel, že ho napadol poškodený, preto šiel za ním a dohováral mu, no ten bol zjavne pod vplyvom
alkoholu. Ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil svojou výpoveďou verziu poškodeného, že po tomto

incidente malo dôjsť ešte k ďalšiemu útoku zo strany obžalovaného pri plote, kde stál poškodený a kde
mu mal obžalovaný zasadiť úder päsťou do ľavej sánky.

Jediným svedkom, ktorý potvrdzoval svojou výpoveďou verziu poškodeného bol H. L., keď uviedol, že
po tom ako vyšiel von z budovy, videl na zemi ležať obžalovaného a poškodeného, bili sa navzájom

päsťami. Spolu s H. D. ich od seba odťahovali. Potom prišiel obžalovaný za poškodeným ku plotu, kde
mu vrazil päsťou do tváre.
Ostatní vo veci vypočutí svedkovia sa ku skutku bližšie vyjadriť nevedeli, neboli priamymi svedkami
incidentu, dozvedeli sa o ňom len sprostredkovane, svedok H. D. síce prítomní bol, avšak vzhľadom na
požité množstvo alkoholu si na podrobné udalosti spomenúť nevedel.

Vykonané dôkazy tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní pripúšťajú dve protichodné
a navzájom sa vylučujúce verzie skutkového riešenia, keď podľa jednej, prezentovanej obžalobou na
podklade v prípravnom konaní prezentovaných svedeckých výpovedí predovšetkým poškodeného V.
P., svedka H. L. a listinných dôkazov mohol obžalovaný spáchať žalovaný skutok spôsobom uvedeným

v obžalobe, avšak podľa druhej, prezentovanej obžalovaným a potvrdzovanej svedkami K. Z., O. L.,
Š. P. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, sa obžalovaný len bránil pred útokmi
poškodeného. Súd na základe vyššie vykonaného dokazovania teda nemal pochybnosti o tom, že dňa
26.5.2012 počas zábavy v Lendaku došlo vzájomnému incidentu medzi poškodeným a obžalovaným,
rovnako nemal pochybnosti ani o zraneniach spôsobených tak poškodenému ako aj obžalovanému, o

čom svedčia výpovede obžalovaného, poškodeného, lekárske správy a závery znaleckého posudku.
Súd sa musel pri hodnotení dôkazov vysporiadať jednak s verziou skutkového deja poškodeného, a
teda či skutočne došlo k útoku obžalovaného na poškodeného aj pri plote, po prvom incidente, ako aj s
verziou obžalovaného, že síce napadol jedným úderom poškodeného, avšak konal v nutnej obrane.

V súlade s výpoveďou obžalovaného vyzneli aj závery znaleckého posudku, kedy sa znalec vyjadril
k mechanizmu zranenia poškodeného a to zlomeniny sánky, ku ktorej pravdepodobne došlo jedným
úderom do sánky, úder nemusel byť opakovaný. V súvislosti s tým dáva súd do pozornosti tvrdenie
poškodeného, že po tom ako ho od obžalovaného odtiahol H. L. a spolu šli smerom k plotu, už vtedy H.
vravel, že ho bolí sánka, že ju má asi zlomenú, z čoho možno vyvodiť záver, že k tomuto zraneniu došlo

práve tým jedným úderom obžalovaného päsťou pravej ruky do ľavej sánky poškodeného. Súd sa na
hlavnom pojednávaní oboznámil aj s lekárskou správou obžalovaného zo dňa 27.5.2012 a prepúšťacou
správou zo dňa 29.5.2012, ktoré potvrdili tú skutočnosť, že pri danom incidente utrpel zranenia aj
obžalovaný, v dôsledku čoho bol aj hospitalizovaný. Pri vyšetrení uviedol, že bol zbitý, dostal päsťami
do hlavy.

Súd výpoveď poškodeného vyhodnotil ako nevierohodnú a nelogickú a to z nasledujúcich dôvodov.
Sám poškodený uviedol, že v čase spáchania skutku mal dosť vypité, vypil asi 13 až 14 štamperlíkov
tvrdého alkoholu, na jednej strane tvrdil, že si na všetko v dôsledku požitého alkoholu nepamätá, ako
napríklad na obsah rozhovoru s O. L., na prítomnosť K. Z. pri incidente, no na strane druhej pokiaľ šlo o

konflikt s obžalovaným, pamätá si na všetky detaily. Súd v tomto poukazuje aj na skutočnosti uvádzané
poškodeným v trestnom oznámení, kde opäť uviedol, že si na všetko pamätá a skutkový dej opísal tak,
že počas zábavy sa s obžalovaným vzájomne naťahovali, no biť sa nebili, od obžalovaného ho odtiahol
Š. P., túto situáciu využil obžalovaný a päsťou pravej ruky ho udrel do ľavej sánky. Pri výsluchu dňa27.7.2012 vypovedal zhodne, až na tú skutočnosť, že nie Š. P. ho odtiahol od obžalovaného, ale niekto
iný, že on sa „rozpamätá a spomenie si kto“. Pri vzájomnej konfrontácii s obžalovaným v prípravnom
konaní dňa 21.12.2012 zotrval na svojej verzii skutkového deja, no pripustil, že mal dosť vypité, nie

všetko si pamätá, že keď si vypije, má výpadky pamäte. Pri vzájomnej konfrontácii obžalovaného s
poškodeným dňa 8.3.2013 poškodený zmenil skutkový dej a vypovedal, že po tom ako ho vyhodili von
z budovy, sa rozprával s O. L., nepamätá si na obsah rozhovoru, vtedy prišiel k obžalovanému, jednu
mu štuchol, obžalovaný ho štuchol tiež a vtedy obžalovanému vrazil päsťou do tváre, ten mu úder vrátil,
následne si dali navzájom zopár úderov, obžalovaný ho zvalil na zem a tam ho boxoval. Keď sa to

ukľudnilo, šiel k plotu, kde za ním prišiel obžalovaný a jednu mu vrazil päsťou do sánky a chytil ho
rukami pod krk. Hneď v závere konfrontácie ale poprel, aby udrel obžalovaného do tváre a uviedol, že
ho udrel ho hrudníka. Súd poukazuje na to, že poškodený menil od podania trestného oznámenia verziu
skutkového deja, v trestnom oznámení vôbec neuviedol osoby, ktoré vo svojich neskorších výpovediach
uvádzal ako priamych svedkov útoku obžalovaného pri plote ako boli H. D. a H. L., vypovedal, že k
bitke medzi ním a obžalovaným nedošlo, jediné k čomu došlo bol úder, ktorý mu zasadil obžalovaný pri

plote. V neposlednom rade súd poukazuje aj na rozpory nielen medzi jeho výpoveďami v prípravnom
konaní, ale medzi týmito výpoveďami a výpoveďou na hlavnom pojednávaní, ktoré súd zákonným
spôsobom odstraňoval, odôvodnenie rozporov poškodeným vyhodnotil súd ako nelogické („časom sa
mi oživili spomienky“, „údermi do tváre som mal na mysli údery do hrudníka“...). Výpoveď poškodeného
bola vyvrátená výpoveďami priamych svedkov incidentu K. Z., O. L. a Š. P., ktorí zhodne a podrobne

opísali okolnosti incidentu tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, svoje výpovede
nemenili, nedopĺňali o nové skutočnosti. Súd výpovede týchto svedkov vyhodnotil ako dôveryhodné,
logické a ničím nespochybniteľné. K objektivite výpovedí týchto svedkov prispieva aj skutočnosť, že boli
v kamarátskom vzťahu tak s obžalovaným ako aj poškodeným, svedkyňa K. Z. v uvedený večer alkohol
vôbec zo zdravotných dôvodov nepožívala. Vierohodnosť výpovede poškodeného bola spochybnená

aj samotnými rozpormi medzi výpoveďami poškodeného a svedka H. L.. Kým poškodený tvrdil, že
obžalovaný ho kopal, keď ležal na zemi, svedok L. uviedol, že videl ako obaja ležali na zemi a navzájom
sa bili rukami. Kým poškodený tvrdil, že ho odtiahol k plotu H. L., svedok L. v prípravnom konaní
vypovedal, že keď sa snažil poškodeného od obžalovaného odtiahnuť, niekto ho zozadu stiahol na zem,
keď sa zodvihol, videl poškodeného už stáť pri plote.

Ako už súd vyššie konštatoval jediným svedkom potvrdzujúcim výpoveď poškodeného, že obžalovaný
zaútočil na poškodeného aj pri plote bol H. L.. Súd výpoveď tohto svedka vyhodnotil ako nevierohodnú
vyvrátenú priamymi svedka incidentu a to K. Z., O. L. a Š. P.. Pochybnosti o hodnovernosti výpovede
tohto svedka vyvoláva aj skutočnosť, že pri podávaní trestného oznámenia poškodený túto osobu vôbec

neuvádzal, hoci mala byť priamym svedkom incidentu pri plote, neuviedol ju ani pri svojom prvom
výsluchu, vypočutý bol v prípravnom konaní po dlhšej dobe od spáchania skutku, po spoločnom pobyte
v USA s poškodeným a podľa tvrdenia obžalovaného, svedok sa mal na druhý deň po incidente vyjadriť,
že si nič nepamätá a vypovedať nepôjde.

Súd sa pri hodnotení dôkazov zaoberal aj tvrdením obžalovaného, že konal v sebaobrane.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci
alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu,
ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam

vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

K tomu, aby bolo možné v konkrétnom prípade uvažovať o nutnej obrane a teda aj o vylúčení trestnej
zodpovednosti osoby, ktorá odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený trestným
zákonom, je potrebné splniť dva základné predpoklady uvedené v § 25 Trestného zákona. Podľa prvého

z nich musí ísť o útok na záujem chránený týmto zákonom, ktorý v čase obranného konania priamo
hrozí alebo trvá.

Konkrétny chránený záujem je obsiahnutý v skutkovej podstate príslušného trestného činu, ktorého
spáchanie zo strany útočníka hrozilo, a to v podobe objektu ako zákonného znaku takého trestného

činu. Pokiaľ ide o bezprostrednú hrozbu alebo trvanie útoku, buď je tu dôvodný predpoklad útoku
nasledujúceho bezprostredne za hrozbou, alebo útok už začal a stále prebieha. Útok teda ešte nesmie
byť ukončený ani krátkodobo prerušený, pretože nutnú obranu je možné použiť proti útočníkovi len do
doby, pokiaľ trvá útok na záujem chránený trestným zákonom. O nutnej obrane teda nemožno uvažovaťza situácie, keď útok ešte bezprostredne nehrozí ani nezačal, alebo pokiaľ je útok už dokončený.
Druhým predpokladom, ktorý musí byť súčasne splnený pri závere o existencii nutnej obrany, je zákonná
požiadavka, aby obrana nebola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času,

okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Vykonaným dokazovaním mal súd dostatočne preukázané, že to bol práve poškodený, kto vyvolal už
prvotný konflikt počas zábavy, keď bezdôvodne zaútočil na J. G.. Zároveň mal súd preukázané, že
poškodený bol iniciátorom aj druhého konfliktu, odohrávajúcom sa na vonkajšom priestranstve medzi

ním a obžalovaným, najprv slovného a následne aj fyzického, keď ako prvý zaútočil na obžalovaného
a v útokoch pokračoval a naopak obžalovaný bol tomuto útoku vystavený a reagoval tak, že tento útok
odvracal spočiatku slovne výzvami adresovanými poškodenému, aby upustil od útokov a neskôr úderom
päsťou do tváre poškodeného, v dôsledku čoho poškodený od útoku upustil. Tieto skutočnosti potvrdili
priame svedkyne K. Z., O. L., obžalovaný a v konečnom dôsledku aj poškodený. Reakciu obžalovaného
na pretrvávajúci útok poškodeného súd vyhodnotil ako primeranú, pretože napriek slovným výzvam

obžalovaného útok poškodeného pretrvával, všetky tri údery päsťou smerovali na hlavu obžalovaného,
a všetky tri aj hlavu obžalovaného zasiahli, teda boli značne razantné a cielené. Z daného možno vyvodiť
záver, že počas zábavy bol poškodený značne pod vplyvom alkoholu, už pred samotným incidentom
s obžalovaným sa správal agresívne, o čom svedčí aj skutočnosť, že bol doslova vyhodený von z
miestnosti, kde sa konala zábava. Vonku mu svedkyňa O. L. dohovárala, aby sa nebil. Obžalovaný

svojim správaním poškodeného nijakým spôsobom neprovokoval, práve naopak dohováral mu už vo
vnútri, aby sa ukľudnil a dohováral mu aj počas toho, ako ho poškodený vonku udieral.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu mal súd preukázané, že konanie obžalovaného bolo
jednoznačne vyvolané správaním sa poškodeného, obžalovaný poškodeného k útoku nevyprovokoval,

len reagoval na jeho trvajúci útok, pričom táto reakcia obžalovaného neprekročila medze ustanovené
v § 25 Tr. zákona.

Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie, súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v medziach nutnej
obrane a obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok

nie je trestným činom.

Zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodené strany Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., Krajská
pobočka Prešov a V. P.A. s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd
v Prešove.