Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 23, 2017

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 11P/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717206445
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2017:3717206445.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca JUDr. Ivo Hlucháň vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. a

maloletého Q., maloleté deti zastúpené opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská
Bystrica, obaja bytom u matky, deti rodičov: O. a W., právne zastúpený JUDr. Anton Kupšom, so sídlom
Moyzesova 34, Čadca, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloleté deti Y., do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletých vychovávať,
zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach.

Otec je povinný prispievať výživným na maloletého P. po 110,- € mesačne od 01. 07. 2017 a na

maloletého Q., po 110,- € mesačne, od 01. 07. 2017, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred na obe deti k rukám matky maloletých.

Zameškané výživné na maloletého P. do 30. 10. 2017 v sume 240,- € a na maloletého Q. za to isté
obdobie v tej istej sume, je otec povinný na obe deti uhradiť jednorázovo do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu krov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a zároveň
žiadala, aby bol otec zaviazaný platiť výživným po 110,- € na každého od 01. 07. 2017 s odôvodnením,
že s otcom detí žili v Taliansku, pričom matka spolu s deťmi otca opustila, žije s nimi na území Slovenskej
republiky, na základe dohody jej otec platil výživné vo výške 200,- € na obidve deti, avšak toto si znížil a
platí len po 100,- € na obe, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov. Otec sa o deti nezaujíma,
žiadala deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a určiť výživné zo strany otca po 110,- €.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, právneho zástupcu otca, opatrovníka, oboznámil sa s
osobnými a majetkovými pomermi rodičov a zistil nasledovné.

Matka zhodne s návrhom na pojednávaní uviedla, že s otcom detí nie sú manželia, od roku 2006 nežijú
v spoločnej domácnosti. Otec prispieval na výživu detí po 200,- € spolu na obe, avšak od januára 2017
jej prispieval výživným len po 100,- € na obe deti. Ďalej uviedla, že otec sa o deti žiadnym spôsobom o
deti nezaujíma, na ich výživu okrem spomínaných 100,- € žiadnym iným spôsobom neprispieva a celá

výchova spočíva len na nej. Matka v súčasnej dobe pracuje ako živnostníčka, a to ako finančný maklér.
Navštevuje 2 vysoké školy, ktoré si platí. Jej príjem zo živnosti predstavuje minimálnu mzdu a nie je
ani platcom DPH. Spolu s deťmi žije sama u svojich rodičov, ktorým prispieva cca 100,- € mesačne,
stravu sa zakupuje sama. V súčasnej dobe poberá z Nemecka rodinné prídavky na obe deti v celkovejsume 323,- €. P. je žiakom 7. ročníka základnej školy, navštevuje športovú triedu, venuje sa atletike a
futbalu. Aj tieto krúžky zvyšujú finančnú náročnosť. Stojí ju to asi 24,- € mesačne, nakoľko chodí do školy
v Považskej Bystrici, musí mu platiť aj cestovné. Okrem toho sa venuje počítačom, zakupuje mu rôzne

hry. Je alergik a z tohto dôvodu mu prispieva na rôzne spreje a homeopatiká. Podľa vlastného tvrdenia
mesačne dá na túto liečbu cca 30,- €. Taktiež každý týždeň chodí maloletý na injekciu. V dôsledku jeho
ochorenia mu zakupuje aj špeciálnu stravu. Maloletý Q. je žiakom 4. ročníka základnej školy v Považskej
Bystrici, zvýšené náklady má s dochádzkou z miesta bydliska a v škole mu platí obedy. Venuje sa judu,
kde mu zakupuje špeciálne oblečenie - kimono. V prípade, že by jej nepomáhali rodičia, by finančne

situáciu nezvládla. Ďalej uviedla, že otec sa o deti vôbec nezaujíma, 10 rokov deti nevidel a pokiaľ
tvrdí, že nemá finančné prostriedky, nie je to pravda, nakoľko sám sa chváli tým, že jeho manželka, s
ktorou žije v Nemecku, pracuje ako architekta a dosahuje príjem okolo 5 000,- €. Ona je nemajetná,
inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Súd otca nevypočul, nakoľko tento uviedol, že na pojednávanie nepríde, dal sa zastupovať, a preto súd

vypočul právneho zástupcu otca.

Otec prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že súhlasí s tým, aby boli maloleté deti zverené do
osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasil s výškou výživného po 110,- € z dôvodu, že má aj iné
vyživovacie povinnosti a jednak má také výdaje, že nie je schopný také výživné, ako žiada matka,

platiť. Podľa priloženého dokladu, ktorý predložil právny zástupca otca, mal súd za preukázané, že otec
dosahuje príjem 2 281,55 €, čo je údaj z 27. 09. 2017. Právny zástupca otca uviedol, že otec má príjem
2 100,- €. Z tohto príjmu on platí polovičku nájmu, a to 400,- €, elektriku 120,- € a okrem toho má rôzne
pôžičky a leasingy. Koľko zarába jeho manželka právny zástupca nevedel. Potvrdil údaj matky, že otec
od januára 2017 prispieva výživným na obe deti len po 100,- € spolu. Otec okrem maloletých má ešte 3

ďalšie vyživovacie povinnosti, a to dieťa v Taliansku, na ktoré platí 100,- € a s manželkou má v Nemecku
2 deti. Potvrdil, že manželka pracuje v Nemecku ako architekta, otec má motorové vozidlo, avšak značka
tohto vozidla bola právneho zástupcovi neznáma. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že deti na Slovensku
poberajú prídavky z Nemecka v celkovej sumu 323,- €.

Opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť s odôvodnením, že vyživovacia povinnosť rodičov je
prednostná pred inými výdajmi a otec sa o deti žiadnym iným spôsobom nezaujíma.

Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá, Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahu výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1, veta prvá, Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Z vykonaného dokazovania má potom súd za preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej
domácnosti. Matka sa o deti riadne stará a zabezpečuje im riadnu starostlivosť. Na základe týchto
skutočností, potom súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.Súd pri úprave výživného zo strany otca bral do úvahy majetkové, zárobkové a osobné pomery rodičov,
pričom dospel k záveru, že otec má dostatok finančných prostriedkov k tomu, aby výživné platil výživné
minimálnevtakejvýške,akourčilsúd.Pričomsúdvychádzalztakejskutočnosti,žeotecdosahujepríjem

cez 2 000,- €, pričom výdaje, ktoré určil že má, súd pri určení výživného bral len čiastočne, a to jednak
ako výdaje, ktoré skutočne musí platiť pre zabezpečenie svojich životných potrieb, t.j. nájomné, strava
a pod., avšak ostatné údaje, ktoré uvádzal, rôzne úvery, pôžičky, hradenie nafty, súd nebral do úvahy,
nakoľko deti nemôžu participovať na nižšej ekonomickej úrovni otca len z toho dôvodu, že tento si nabral
pôžičky, ktoré teraz spláca. Skutočnosť, či otcova manželka dosahuje príjem, ktorý uviedla matka, t.j.

cca 5 000,- €, súd nemá za preukázané, avšak ani právny zástupca otca nespochybnil údaj, že jeho
manželka v Nemecku pracuje ako architektka a už len z tohto údaju súd predpokladá, že táto dosahuje
minimálne taký príjem ako otec. Súd pri určovaní výživného bral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec má
ešte 3 vyživovacie povinnosti, a to jedno dieťa v Taliansku, čo nespochybnil ani matka detí a 2 deti má
so súčasnou manželkou. Otec keď si zakladal rodinu, sa mal správať zodpovedne tak, aby bol schopný
svojich potomkov uživiť. Tvrdenie otca, že matka poberá rodinné prídavky z Nemecka v celkovej výške

323,-+ €, súd nemá za schochybnené, ide o dávku štátu, ktorá slúži deťom a nie je možné také príspevky
patriace deťom, zameniť za výživné. Na druhej strane matka, ktorá sa o deti riadne stará, pracuje zatiaľ
s minimálnym príjmom ako živnostníčka, žije s deťmi u rodičov, zdokladovala a popísala aké má výdavky
s deťmi a celková jej životná úroveň je značne nižšia ako úroveň otca.

Pri úprave výživného súd vychádzal aj z preukázanej skutočnosti, že otec sa o deti vôbec nezaujíma,
čo potvrdil aj právny zástupca otca, okrem 100,- €, ktoré pošle na obe deti, žiadnym iným spôsobom na
deti neprispieva, prakticky sa o ne vôbec nezaujíma a celá výživa a výchova je na strane matky.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že výživné, ktoré žiadala matka zo

strany otca je adekvátne k potrebám detí a možnosti otca ako povinné, a preto súd rozhodol ako je vo
výrokovej časti ohľadne výživného.

Súd sa taktiež stotožnil s návrhom matky, aby bolo výživné upravené od 01. 07. 2017, teda od začiatku
nasledujúceho mesiaca po podaní návrhu, pričom takto určené výživné došlo k dlhu na výživnom zo

strany otca, a to u oboch detí na každého po 240,- €, nakoľko z celkovej čiastky súd odrátal u každého
dieťaťa 50,- € za mesiac, ktoré výživné platil otec dobrovoľne.

Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Z týchto dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výroku

ohľadne zameškaného výživného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, ktoré odvolanie sa podáva
na Okresný súd Považská Bystrica v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 CSP v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.

Ak povinný neuhradí dobrovoľne čo i len jednu splátku, môže sa oprávnený domáhať zameškaného

výživného naraz, návrhom na exekúciu.