Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 0T/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117011766
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117011766.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra, sudcom pre prípravné konanie Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci proti
obvineného P. O., pre prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona, v Nitre dňa 27.09.2017
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku a § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku
s poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku sa trestná vec obvineného P. O., narodeného

XX.XX.XXXX v N. P., trvale bytom Q., X. D. XXXX/XX, pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že:
„dňa 25.09.2017 v čase okolo 08.15 hodine v katastri mesta Q., v blízkosti Q. vodnej nádrže v správe
Slovenskému rybárskemu zväzu - Rada Žilina, bez platného povolenia na lov rýb a rybárskeho lístka,
pomocou prinesenej udice s príslušenstvom ulovil 1 kus kaprovitej ryby s dĺžku 22 cm a váhou do 250g v
úmysle si ju privlastniť, čím zasiahol do výkonu rybárskeho práva a poškodenej organizácii Slovenskému
rybárskemu zväzu - Rada Žilina, so sídlom Žilina, Andreja Kmeťa 20, prevádzka Nové Zámky, Sihoť 1,

spôsobil škodu vo výške 0,80 eura“,
p o s t u p u j e Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkovému
oddeleniu, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Nitre podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 204 odsek 1
Trestného poriadku podal dňa 26.09.2017 na Okresný súd Nitra obžalobu pod sp. zn. 3Pv 718/2017

na obvineného P. O., pretože mal za to, že výsledky skráteného vyšetrovania v dostatočnej miere
odôvodňujú jeho postavenie pred súd. Spoločne s podanou obžalobou predložil okresný prokurátor súdu
i vyšetrovací spis Obvodného oddelenia Policajného zboru Vráble pod ČVS: ORP-1594/VR-NR-2017.
Obvinený P. O. sa mal podľa uvedenej obžaloby dopustiť spáchania prečinu pytliactva podľa § 310 odsek
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že :
„dňa 25.09.2017 v čase okolo 08.15 hodine v katastri mesta Q., v blízkosti Q. vodnej nádrže v správe

Slovenskému rybárskemu zväzu - Rada Žilina, bez platného povolenia na lov rýb a rybárskeho lístka,
pomocou prinesenej udice s príslušenstvom ulovil 1 kus kaprovitej ryby s dĺžku 22 cm a váhou do 250g v
úmysle si ju privlastniť, čím zasiahol do výkonu rybárskeho práva a poškodenej organizácii Slovenskému
rybárskemu zväzu - Rada Žilina, so sídlom Žilina, Andreja Kmeťa 20, prevádzka Nové Zámky, Sihoť 1,
spôsobil škodu vo výške 0,80 eura“.

S poukazom na charakter obžaloby, podanej na súd podľa § 204 odsek 1 Trestného poriadku ako aj
právnu kvalifikáciu zažalovaného skutku, ktorého horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
neprevyšuje osem rokov, bol daný dôvod na postup v zmysle ustanovenia § 348 odsek 1 písmeno a)
Trestného poriadku s poukazom na § 241 odsek 1 Trestného poriadku, podľa ktorého obsah podanej
obžaloby a obsah spisu preskúmava sudca pre prípravné konanie, ktorý má rovnaké postavenie ako
samosudca.Po oboznámení sa s obžalobou a celým spisovým materiálom sudca pre prípravné konanie zistil, že v
predmetnej trestnej veci z výsledkov vyšetrovania vyplýva, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý
by mohol byť priestupkom, a preto podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku s poukazom na

ustanovenie § 214 odsek 1 Trestného poriadku rozhodol o postúpení veci inému orgánu.

Okresný súd na základe dostupných a zadovážených dôkazov dospel k záveru, že bolo nado všetky
pochybnosti preukázané, že obvinený v kritickom čase skutočne neoprávnene zasiahol vo výkonu
rybárskeho práva, nakoľko mal v blízkosti vodnej nádrže vo Q. loviť ryby na udicu a aj uloviť 1 kus

kaprovitej ryby, pričom na takýto lov nemal povolenie.
Tietoskutočnostivyplývajúnielenzvýpovedeobvineného,ktorýsakuspáchaniuskutkuvplnomrozsahu
doznal, ale aj z výpovede svedkov F. Q., D. F. a P. A. a tiež S. D. a ako aj P. W., ale tiež zo zápisnice
o obhliadke miesta činu a ďalších listinných dôkazov.
Zospisuďalejsúdzistil,ževprípadeobvinenéhosajednáoosobu,ktorújemožnooznačiťzabezúhonnú
a ktorá si vyššie opísaným konaním, navyše po požití alkoholu chcela uloviť rybu pre vlastnú potrebu.

Vzhľadom na skutočnosť, že zo spisovného materiálu vyplýva, že sa jedná o prvý prípad neoprávneného
lovu rýb, pričom zároveň je zrejmé, že okrem úmyslu uloviť rybu pre vlastnú potrebu neprišlo zo strany
obvineného k žiadnemu ďalšiemu a ani závažnejšiemu protiprávnemu konaniu, bolo povinnosťou súdu
zaoberať sa predovšetkým závažnosťou konania obvineného a posudzovať toto aj s ohľadom na § 10
odsek 2 Trestného zákona (zisťovať naplnenie materiálneho korektívu).

Pre nepochybné a bezpečné vytvorenie úsudku, že obvinený svojim konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona je nevyhnutné dôsledne sa
zaoberať všetkými okolnosťami skutku, a následne teda vyhodnotiť nielen spôsob konania obvineného,
ale aj spôsobený následok a zisťovať aj zavinenie, pohnútku, osobu obvineného a jeho pomery.

Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinený v spoločnosti viacerých svojich kamarátov požíval alkohol
a následne použijúc svoju vlastnú udicu, pokúšal sa bez povolenia a teda neoprávnene vo vodnej nádrži
uloviť rybu s úmyslom túto si po úspešnom ulovení ponechať. U obvineného sa jedná o osobu, ktorá žije
usporiadaným životom v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, avšak bez pracovného pomeru a bez

reálneho príjmu pochádzajúceho zo mzdy, alebo z nejakej formy štátnej podpory či sociálnych dávok.
Okresný súd Nitra nespochybňuje, že sa zo strany obvineného jedná jednoznačne o protiprávne
konanie, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu, intenzitu porušenia právneho predpisu, spôsob
vykonania protiprávneho konania ako aj osobu obvineného, vedú súd k záveru, že sa v žiadnom prípade
nejedná o takú závažnosť jeho konania, ktorá by dosahovala intenzitu trestného činu, a to zvlášť v

prípade, keď konanie obvineného je možné riešiť aj v zmysle priestupkového zákona, ktorý predpokladá,
rieši a aj postihuje takéto protiprávne konanie páchateľa. Podľa názoru súdu postavením obvineného
pred súd pre zažalovaný trestný čin prichádza k nežiadúcej kriminalizácii spoločnosti, zvlášť tak citlivej
otázke, akou je jedinec so slabším sociálnym zázemím, pričom zároveň súd zdôrazňuje, že je práve
úlohou polície riešiť tieto problémy podľa osobnej a miestnej znalosti, a to aj s dôrazom na to, že ich

primárnou úlohou je „pomáhať a chrániť“ a nie vykazovať štatistiky objasnenosti trestnej činnosti, ktorú
takýmto spôsobom umelo vytvárajú.

Podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona, kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo
do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v

čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na
iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene urobené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.
Okresný súd po preskúmaní obžaloby a obsahu vyšetrovacieho spisu dospel k záveru, že okresný
prokurátor nepostupoval dôsledne pri skúmaní konania obvineného, a to najmä z hľadiska konkrétneho

stupňa závažnosti zažalovaného prečinu.

Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákon, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Trestný zákon v ustanovení § 10 odsek 2
upravuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestného činu, keď pri protiprávnom čine, ktorý

formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť v prípade plnoletých páchateľov
nepatrná.

Závažnosť činu je určovaná spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol
čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa (R I/1965, R II/1965 a tiež B 11/1/1979).

Okresný súd zistil, že skutok opísaný v obžalobe okresného prokurátora sa stal, že tento skutok spáchal
obvinený a tiež že skutok vykazuje formálne znaky prečinu pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného
zákona, ale z hľadiska skúmania závažnosti tohto prečinu je v posudzovanom prípade podľa názoru
okresného súdu konkrétny stupeň závažnosti nižší než nepatrný, a to predovšetkým s poukazom na:
· okolnosti, za ktorých bol vykonaný - obvinený bol na mieste činu v spoločnosti kamarátov a v stave po

požití alkoholu, kedy sa snažil bez zistenia bližšieho dôvodu uloviť rybu „pre vlastnú potrebu“;
· následok - ku vzniku ktorého neprišlo, nakoľko ryba, úspešné ulovenie ktorej dokončil príslušník polície
jej vytiahnutím z vodnej nádrže, bola pustená späť do vody a
· osoba obvineného a jeho osobné pomery - jedná sa o osobu, na ktorú sa hľadí toho času ako by nebol
odsúdený, pričom sa ku svojmu konaniu ihneď priznal a toto aj oľutoval.

Nakoľko dostatočné odôvodnenie postavenia obvineného pred súd závisí od toho, či v prípravnom
konaní orgány činné v trestnom konaní vykonali dokazovanie o všetkých okolnostiach, ktoré treba pred
súdom dokazovať, týka sa to bez výnimky aj okolností, ktoré majú vplyv na závažnosť činu (R 54/1968
peranalogiam,keďžezobsahudefinícietrestnéhočinusaspoločenskánebezpečnosťúplnenevytratila).

V nadväznosti na už uvedené považuje súd prvého stupňa za nevyhnutné doplniť svoje úvahy a
konštatovať, že formálne chápanie kategórie trestných činov má v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného
zákona zakotvenú výnimku, ktorá sa dá chápať dvoma spôsobmi. Podľa prvého spôsobu je výnimka
vyjadrená v § 8 Trestného zákona v poslednej alinei slovami „ak tento zákon neustanovuje inak“ a

práve ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona je v priamej nadväznosti na túto alineu a zavádza
do formálneho chápania trestného činu možnosť uplatnenia tzv. materiálneho korektívu. To znamená,
že prečin má len formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti
tohto prístupu môžu byť v konkrétnom prípade použité určité materiálne kritériá, ktoré keď sú zvážené a
zistí sa nízka závažnosť prečinu, spôsobujú, že konkrétny čin nie je prečinom. Druhý spôsob považuje

ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona za materiálny znak prečinu, za jeden zo zákonných znakov
trestného činu, avšak výlučne len prečinu. Praktické dôsledky použitia ktoréhokoľvek z dvoch uvedených
spôsobov sú však rovnaké. Ak je totiž závažnosť činu vykazujúceho formálne znaky (znaky skutkovej
podstaty) prečinu nepatrná, nejde o prečin!
Obligatórne, závažnosť prečinu teda musí byť zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom

formálne znaky prečinu a nie je na ľubovôli ani orgánov činných v trestnom konaní a ani súdu, či budú
závažnosť prečinu v konkrétnom prípade zvažovať, alebo nie. Toto zvažovanie musí byť zachytené aj
v odôvodnení konkrétneho rozhodnutia (R II/1965).

Okrem toho, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní vyššie uvedený prístup neuplatnili, je priamo

povinnosťou súdu, aby takéto opomenutie napravil a zdôraznil skutočnosť, že trestné činy sa nemajú
zjednocovať pod jeden pojem a aby za určitých zákonom presne stanovených podmienok rozlíšil
kritériá pre príslušný procesný postup ako aj pre objektívne posúdenie protiprávneho konania a tomu
zodpovedajúcu trestnoprávnu sankciu. Aj v tomto prípade súd opätovne zdôrazňuje, že zavedením
kategórie prečinu umožňuje napríklad aj širšie využitie odklonov v trestnom konaní, ako aj uplatnenie

pri aplikácii Trestného zákona také ciele, akými sú dekriminalizácia a depenalizácia.

S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti, okresný súd postupom podľa § 348 odsek 1 písmeno
a) Trestného poriadku a § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku s poukazom na § 214 odsek 1
Trestného poriadku predmetnú trestnú vec obvineného P. O. postúpil Okresnému úradu v A., odboru

všeobecnej vnútornej správy, oddeleniu priestupkovému, ktorý je príslušným orgánom na prejednanie
zažalovaného skutku ako priestupku.Poučenie:

Protitomutouzneseniujemožnépodaťsťažnosťdo3dníododňajehooznámenianaOkresnýsúdNitra.
O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Sťažnosť má odkladný účinok.