Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115201008
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115201008.5

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu W. B., I. XX.XX.XXXX,
Z. K. XX/B, N., proti žalovanému V. B., I. X.X.XXXX, Z. K. XX/A, N., zastúpenému JUDr. Alexandrom
Fuchsom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, o náhradu škody na zdraví, o náhradu za stratu
na zárobku a o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody na zdraví za bolesť sumu vo výške 276,92

euraspolusúrokmizomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy276,92euraod28.1.2016dozaplatenia
a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu o náhradu škody na zdraví zamieta.

Žalobu o náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti zamieta.

Žalobu o náhradu vecnej škody zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaním zo dňa 19.1.2015 domáhal od žalovaného náhrady škody za bolesť vo výške 900,-

eur, náhrady straty na zárobku vo výške 250,- eur a náhrady vecnej škody vo výške 12,- eur. Svoj návrh
odôvodnil tým, že dňa 11.2.2013 O. Č. T. XX:XX K.. na K. Č.. XX/A O. N. ho fyzicky napadol žalovaný.
Žalovaného pristavila opýtal sa ho prečo rozbilzámok na bráničke, čím došlo k jej poškodeniu a bránička
sa nedala otvoriť. So žalovaným bývajú v jednom dome a tento nikdy nedbal o stav bráničky a veľkej
brány. Tieto stále opravoval on so svojím švagrom, preto ho mrzelo, že žalovaný túto poškodil schválne
s tým zámerom, aby sa nezatvárala, aby im utiekol pes, keď ho pôjdu venčiť. Po poškodení bráničky

došlo aj ku poškodeniu zámky, ktorú s odstupom štyroch mesiacov práve kúpil. Žalovaný mu na otázku
neodpovedal, pristúpil k nemu a fyzicky ho napadol, s čím on nerátal. V tej bráne nebol len on, ale aj jeho
nevlastný syn, ktorý všetko videl, pretože odpratával sneh na aute, ktoré stálo vo dvore. Žalovaný ho
udrel päsťou priamo do tváre, zasiahol ľavú hornú peru, čo spôsobilo rozťatie dolnej pery a následkom
úderu spadol na zľadovatelý povrch, kde si udrel hlavu a podvrtol krčnú chrbticu. Po napadnutí žalovaný
ušiel. Po uvedom incidente išiel so svojím synom na Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice -

Dargovských hrdinov, kde vypovedal. Na základe uvedeného si uplatňuje voči žalovanému náhradu
škody, a to ušlej mzdy, o ktorú bol svojou práceneschopnosťou ukrátený vo výške 250,- eur a na základe
znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec MUDr. Dušan Hrubal, CSc., kde určil bodové hodnotenie
na 65 bodov, čo činí cca 900,- eur a keďže od zámku, ktorý žalovaný rozbil, nemá doklad, lebo s
tým nerátal, že ho rozbije, žiada od žalovaného 12,- eur. Na základe uvedeného žiada, aby súd vydal
rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom bolesti, náhrady ušlej mzdy a rozbitého

zámku spolu sumu 1.162,- eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania odo dňa vyhlásenia rozsudku.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.2.2015 uviedol, že žiada, aby bola žaloba vo vzťahu
k nemu zamietnutá, predovšetkým uvádza, že priestupkovým rozhodnutím Okresného úradu odboru
všeobecnej vnútornej správy Košice sp.zn.: OU-KE-OVVS2-2014/002830 z 5.8.2014 bol uznaný vinným

zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o
priestupkoch, a to za to, že 11.2.2013 udrel päsťou do oblasti tváre žalobcu. Tomu spôsobil ľahké
poranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti 7 dní, a to pomliaždenie hornej a dolnej pery a tržno-
pomliaždenú ranu na sliznici dolnej pery vľavo. Bola mu za to uložená sankcia: pokuta vo výške 30,-
eur. Uvedené rozhodnutie je právoplatné. Z rozhodnutia je zrejmé, že v priestupkovom konaní sa

považovalozapreukázanézjehostranyublíženienazdravížalobcoviibavrozsahuuvedenomvovýroku
rozhodnutia, keďže podľa názoru správneho orgánu nebolo nepochybne preukázané, že by aj ostatné
zranenia žalobcu spôsobil on. Správny orgán sa pritom odvoláva na závery znaleckého posudku MUDr.
Dušana Hrubalu, CSc.. Považuje za podstatné, že ustálené zranenia, ktoré spôsobil žalobcovi v rámci
obrany proti jeho útoku boli v rámci obrany proti jeho útoku, keďže incident začal tak, že žalobca napadol
jeho. V tejto súvislosti poukazuje na svedeckú výpoveď R. E., ktorej obsah je citovaný v rozhodnutí o

priestupku. V daných súvislostiach správny orgán založil priestupkové rozhodnutie len na tej nespornej
skutočnosti, že žalobcu udrel. To podľa jeho názoru postačovalo na uznanie jeho viny zo spáchania
priestupku. Tvrdením žalovaného, podľa ktorého žalobcovi ublížil na zdraví v rámci nutnej obrany, teda
v rámci obrany pred jeho útokom sa správny orgán vôbec nezaoberal a s týmto sa nijako nevysporiadal.
Možno urobiť záver, že prichádza do úvahy zamietnutie žaloby z dôvodu výlučného zavinenia žalobcu

na vzniku škody, alternatívne minimálne prichádza do úvahy priznanie sumy podstatne nižšej než akú
žalobca požaduje. Rovnako nie je zrejmé, za aký čas práceneschopnosti požaduje žalobca ušlú mzdu.
V tomto smere nepredložil žiaden dôkaz. Osobitnou kapitolou je požiadavka náhrady za rozbitý zámok
vo výške 12,- eur. Rozbitie zámku popiera a podotýka, že žiaden dôkaz v tomto smere žalobca ani len
neoznačil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, oboznámením sa so žalobou žalobcu, s
vyjadrením žalovaného, s lekárskym potvrdením zo dňa 11.2.2013, so znaleckým posudkom č. 41/2013
znalca MUDr. Dušana Hrubalu, CSc. zo dňa 5.4.2013, s lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 5.4.2013 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a

zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede žalobcu vyplynulo, že pokiaľ ide o incident, bol s nevlastným synom Y. na dvore, ktorý
odpratával z auta sneh. Stál pri bráničke, pozerá na bráničku, ktorá bola vypáčená pajserom. Keď išiel
brat, ho pristavil, spýtal sa ho, že prečo rozbíja bránku, ktorú už rozbil viackrát, teraz už aj vypáčil, na

to mu povedal, že rozbije bránku a pribije aj jemu, čo aj urobil, úder nečakal, spadol na zem, bolo to v
zime, bol tam ľad, na to brat odišiel preč z bránky vonku. Pozviechal sa, zdvihol, utekal za ním, videl,
že to nemá význam, pretože krvácal, vrátil sa naspäť, bolo to 5 alebo 6 m, čo za ním prešiel cez cestu.
Chce uviesť, že ako svedka uviedol R. E., je to jeho kolega, ktorý vypovedal na polícii, že jasne videl ako
tento chlap zaútočil na obvineného, nevie presne, akým spôsobom. Žiaden svedok nestál na zastávke,

priamym svedkom incidentu bol jeho nevlastný syn B.. B..

Z výpovede žalovaného vyplynulo, že s bratom má dlhoročné spory, ich spoločné nažívanie je na
katastrofálnej úrovni. Dnes bol napadnutý fyzicky on aj jeho manželka, boli aj ním podávané trestné
oznámenia na žalobcu, tento má záznam. Pokiaľ ide o ten zámok, je to 70-ročná brána, tá brána nikdy

nefungovala poriadne, keď bola zima sa stiahla, keď bolo leto sa roztiahla. Pokiaľ ide o ten incident
na dvore, mal sa stretnúť s B.. E., vyšiel vonku, pribehol za ním brat, že čo rozbil bránu, on vedel, že
bránu nerozbil, napadol ho, uhol sa, opätoval mu úder, utekal preč z brány, pretože ho začal napádať
jeho nevlastný syn, boli dvaja na neho. Nevlastný syn sa volá Y. B., keď mu opätoval úder, nespadol on,
spadol, keď sa rozbehol za ním, bol február, bol ľad, pošmykol sa a spadol, nevie, čo si vtedy udrel, z

jedného úderu nemôže mať také následky, ako keby ho parný valec prešiel.

Z výpovede svedka B.. Y. B. vyplynulo, že žalobca je jeho nevlastný otec, bol pri celom incidente a vie
ako sa to odohralo, boli na dvore, chystali sa práve do obchodu s tým, že zámok na bránke bol rozbitý.
Akurát vyšiel p. žalovaný z domu, otec išiel za ním a pýtal sa ho, prečo rozbil zámok, povedal, že áno,

on rozbil zámok a že pribije aj jemu a následne ho udrel päsťou do hlavy do tvárovej časti. Otec na
chvíľu spadol na zem na chrbát, on sa k nemu rozbehol, aby mu pomohol a aby ho zdvihol zo zeme,
medzitým sa postavil a začal behať za V. B.. Žalovaný prebehol na cestu až na druhú stranu, otec ostal
na kraji cesty, už nešiel za ním. Tak sa odohral celý spor. Ešte žalovaný nadával žalobcovi z druhej stranya utekal preč. Žalobca mal rozbité ústa a udrel si hlavu. S tým rýchlo išli potom do nemocnice. Nikto
iný sa nenachádzal na mieste incidentu. Otec mal dole ruky, preto mal aj takéto devastačné zranenia,
žalovaný udrel otca, tento rovno spadol po údere hlavou dozadu. Celý čas dával pozor na psa, nechcel,

aby vybehol na ulicu, pretože to robí, čiže on žalovaného nemohol napádať. Pokiaľ ide o B.. E., nevidel
žiadneho B.. E.. B. E. tam nebol. On ostal stáť pri bránke, otec prešiel bránku, ostal stáť pri ceste, nešiel
ďalej a p. odporca utekal ďalej až ku Y. I. H., B.. E. si tam nevšimol. Na otázku právneho zástupcu
žalovaného, či pozná B.. E., svedok uviedol, že nepozná B.. E., avšak pozeral sa, či nikto nestojí na
zastávke, aby im uvedené mohol dosvedčiť, nikto nestál ani na zastávke.

Z výpovede svedka B.. R. E. vyplynulo, že s pánom odporcom boli dohodnutí, že pôjdu na pivo, bolo
to vo februári 3 roky spätne, čiže v r. 2013, okolo obeda mali po nočnej, čakal ho cez cestu ako býva,
videl ho, že ide, v tom pristúpil k nemu pán navrhovateľ a napadol ho. Strhla sa trma-vrma, videl to z
diaľky, mohlo to byť 30 metrov, strhla sa trma-vrma, prišiel tam chlapec, neskôr sa dozvedel, že to bol syn
navrhovateľa.Pánodporcavybeholvonkuzbráničky,navrhovateľzaním,spadolprebráničkou,odporca

prebehol cez cestu za ním a to bolo všetko. Navrhovateľ spadol tak, že sa pošmykol a spadol dozadu.
Bolo to pred bráničkou. Videl to, ako žalobca vybehol z bráničky a tam spadol, videl, že spadol raz.

Z lekárskeho potvrdenia zo dňa 11.2.2013 (z čl. 11 a 12 spisu) súd zistil, že sa dňa 11.2.2013 o 15:45
hod. dostavil žalobca k lekárovi na vyšetrenie s tým, že udal, že k jeho zraneniu došlo 11.2.2013 o

12:45 hod. za tých okolností, že ho udrel brat do tváre, spadol a narazil si záhlavie. Objektívny nález
pacienta: opuch a tržná rana sliznice dolnej pery, palopačná bolesť záhlavia a šije, oderky druhého až
piateho prsta vpravo. Odpis odborných nálezov: tržná rana sliznice dolnej pery, pomliaždenie záhlavia,
podvrtnutie krčnej chrbtice, oderky druhého až piateho prsta pravej ruky. Záver: ide o ľahké poranenia.

Zo znaleckého posudku č. 41/2013 znalca MUDr. Dušana Hrubalu, CSc. zo dňa 5.4.2013, ktorý bol
vypracovaný v trestnom konaní vedenom pod č. ČVS:ORPZ-KE-OPP4-285/2013-P, súd zistil, že znalec
v tomto znaleckom posudku na základe zdravotníckej dokumentácie oznamovateľa konštatuje, že
oznamovateľ pri úraze dňa 11.2.2013 utrpel ľahké poranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti
súhrne 14 dní - pomliaždenie hornej a dolnej pery, tržno - pomliaždenú ranu na sliznici dolnej pery

vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s krvnou podliatinou v záhlavovej oblasti, podvrtnutie krčnej
chrbtice, pomliaždenie a odreniny na 2. - 5. prste pravej ruky. Znalec v znaleckom posudku ďalej uvádza,
že žalobca mal v zdravotníckej dokumentácii zaevidované viaceré poranenia, ktoré boli umiestnené
na rôznych miestach tela, čo svedčí, že boli spôsobené viacerými pôsobeniami násilia. Na základe
zdravotníckej dokumentácie a výpovedí žalobcu je možné uviesť, že pomliaždenie hornej a dolnej

pery, tržno - pomliaždenú ranu na sliznici dolnej pery vľavo, vznikli naraz, jedným pôsobením násilia,
najpravdepodobnejšie úderom päsťou do oblastí úst. Tržno - pomliaždená rana na dolnej pere a
pomliaždenie hornej a dolnej pery by si vyžadovali dobu liečenia a práceneschopnosti 7 dní (vrátane).
Pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, v záhlavovej oblasti s krvnou podliatinou najpravdepodobnejšie
vzniklo pri páde poškodeného, nárazom zadnou časťou hlavy na zem (ľad) a pri tomto páde, následkom

silného, nadmerného, nekoordinovaného pohybu hlavy v krku vzniklo podvrtnutie krčnej chrbtice. Doba
liečeniaapráceneschopnostiprepodvrtnutiekrčnejchrbticebymalatrvať14dní.Pomliaždeniemäkkých
tkanív na hlave by si vyžadovalo dobu liečenia a prípadne práceneschopnosti 5 - 6 dní. Pomliaždenie
a odreniny na pravej ruke, v oblasti 2. - 5. prsta na pravej ruke najpravdepodobnejšie vznikli pri
páde poškodeného tým, že pravou rukou narazil na zem (ľad). Vyžadovali by si dobu liečenia a

práceneschopnosti 6 dní.

Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, Odboru všeobecnej vnútornej správy sp.zn.: OU-KE-
OVVS2-2014/002830 zo dňa 5.8.2014 súd zistil, že Okresný úrad Košice vydal rozhodnutie, ktorým
uznal žalovaného vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §49 ods.

ods. 1 písm. d) priestupkového zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 11.2.2013 v čase T. XX:XX K.. I.
K. U. Č.. XX/A O. N. udrel päsťou do oblasti tváre oznamovateľa W. B., pričom oznamovateľovi spôsobil
podľa znaleckého posudku č. 41/2013 zo dňa 5.4.2013 vypracovaného MUDr. Dušanom Hrubalom,
CSc. ľahké poranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti 7 dní - pomliaždenie hornej a dolnej pery
a tržno-pomliaždenú ranu na sliznici dolnej pery vľavo, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie

drobným ublížením na zdraví, za čo mu bola uložená sankcia: pokuta vo výške 30,- eur.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 5.4.2013 súd zistil, že
hodnotenie bolestného bolo určené počtom bodov 65 bodov nasledovne: pomliaždenie hornej a dolnejpery 10 bodov, tržná rana na sliznici dolnej pery 10 bodov, pomliaždenie mäkkých tkanív v záhlaví 5
bodov, podvrtnutie krčnej chrbtice 25 bodov, pomliaždenie a odreniny na 2. - 5. prste pravej ruky 15
bodov.

Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,

znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa ustanovenia § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení zamestnanec
okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorý v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok
od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského
poistenia.

Podľa ustanovenia § 86 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení úrazový príplatok
sa poskytuje za dni.

Podľa ustanovenia § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení suma úrazového
príplatku je
a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto

dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa ustanovenia § 84 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení denný

vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm.
a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov
zamestnanca neobmedzených podľa § 138 ods. 11 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu
kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Denný vymeriavací základ
zamestnanca sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí §

54 ods. 1, 2, 5 a 6 rovnako. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia
pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov v platnom znení náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho
následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodovéhohodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je
uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno
z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na

zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za
bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie
porovnať.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 až 4 cit. zákona č. 437/2004 Z.z. v platnom znení náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa
v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe
lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú
ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách
podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia

spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať. Ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení
následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške ustanovenej v § 10 ods. 7.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 až 5 cit. zákona č. 437/2004 Z.z. v platnom znení pri určení výšky náhrady
za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov,
ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým

úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
nevzťahuje osobitný predpis. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady
za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením

vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr
do 31. mája príslušného kalendárneho roka. V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 3 cit. zákona č. 437/2004 Z.z. v platnom znení poškodený je oprávnený

uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na
uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa
odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 4 cit. zákona č. 437/2004 Z.z. v platnom znení lekársky posudok sa vydáva,

len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského
uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Predmetom konania sú samostatné nároky žalobcu na náhradu škody na zdraví za bolesť vo výške 900,-

eur, na náhradu za stratu na zárobku výške 250,- eur a na náhradu vecnej škody vo výške 12,- eur.

Základnými predpokladmi vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej
povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka

spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia
zavinenia).Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti
za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným.
Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa
zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.

Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, Odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn.: OU-KE-
OVVS2-2014/002830 zo dňa 5.8.2014, z výpovede účastníkov a svedkov a z lekárskych správ má súd
za preukázané a nesporné, že žalovaný dňa XX.X.XXXX O. Č. T. XX:XX K.. I. K. U. Č.. XX/A O. N.
udrel žalobcu päsťou do oblasti tváre, pričom žalobcovi spôsobil ľahké poranenia s dobou liečenia a
práceneschopnosti 7 dní a to pomliaždenie hornej a dolnej pery a tržno-pomliaždenú ranu na sliznici

dolnej pery vľavo (ako to vyplynulo zo znaleckého posudku č. 41/2013 zo dňa 5.4.2013 vypracovaného
MUDr. Dušanom Hrubalom, CSc). Za tento skutok bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. ods. 1 písm. d) priestupkového zákona.

Žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Porušenie právnej

povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, v danom prípade
v rozpore so zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie
je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Občiansky zákonník však
umožňuje zbaviť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu, pričom škodca musí preukázať existenciu
okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani po vynaložení všetkého

úsilia, ktoré bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Žalovaný uvedené skutočnosti nepreukázal.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví za bolesť vo výške 900,- eur, súd má za
preukázané porušenie právnej povinnosti protiprávnym konaním žalovaného, existenciu (vznik) škody
na zdraví žalobcu, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na

zdraví, ktorá vznikla žalobcovi, ako aj zavinenie žalovaného. Boli teda splnené základné predpoklady
vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

Pri škode na zdraví sa bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia odškodňujú
jednorazovo (§ 444 obč. zák.).

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia ako dve relatívne samostatné
zložky náhrady škody na zdraví, majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na
vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných
úrazom. Zákon č. 437/2004 Z.z. upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za

bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne
stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za
bolesťniejepodmienenépriznanímnárokunasťaženiespoločenskéhouplatneniaanaopak.Ajzvýšenie
odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov pre zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre

zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.
februára 2002 sp. zn. 5 Cdo 117/2000 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. 48/2004).

Spornýminiesúsadzbybodovéhohodnoteniabolesti,ktorépredložilposudkovýlekáržalobcuvosvojom

lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 5.4.2013, v ktorom bolo
hodnotenie bolestného určené počtom bodov 65 nasledovne: pomliaždenie hornej a dolnej pery 10
bodov, tržná rana na sliznici dolnej pery 10 bodov, pomliaždenie mäkkých tkanív v záhlaví 5 bodov,
podvrtnutie krčnej chrbtice 25 bodov, pomliaždenie a odreniny na 2. - 5. prste pravej ruky 15 bodov.

V nadväznosti na to súd konštatuje, keďže ide o návrhové konanie, teda súd je viazaný návrhom
účastníka, ktorý nemôže prekročiť, že z obsahu žaloby a z vyjadrení žalobcu vyplýva, že tento si
uplatňuje náhradu škody za bolesť v rozsahu 65 bodov, ktorú vyčíslil vo výške 900,- eur, z čoho
pripadá na jeden bod suma 13,8461 eura. Takto uplatňovaná výška náhrady za bolesť za jeden bod jesúladná zo zákonom, keďže na daný prípad bolo potrebné aplikovať § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z.,
pričom zdravotný stav žalobcu bol ustálený v roku 2013 (§ 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.), kedy bol
vyhotovený predmetný lekársky zdravotný posudok, to znamená, že výška náhrady sa určuje sumou 2

% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
(teda v prejednávanej veci za rok 2012, keďže zdravotný stav bol ustálený v roku 2013). Výška náhrady
za bolesť za jeden bod je v prejednávanej veci 16,10 eura (§ 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky Č.. M.-T.-XXXX E. X. F.Í. XXXX o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013).

Spornou je však otázka výšky škody na zdraví žalobcu v nadväznosti na rozsah jeho zranení, ktoré
mu boli spôsobené vyššie opísaným zavineným protiprávnym konaním žalovaného a otázka miery
spoluzavinenia poškodeného.

Z výpovede žalobcu a svedka p. Paulínu vyplynulo, že škodu na zdraví mu žalovaný spôsobil v rozsahu
pomliaždenia hornej a dolnej pery, tržno-pomliaždenej rany na sliznici dolnej pery vľavo, pomliaždenia
záhlavia, podvrtnutia krčnej chrbtice a oderkov druhého až piateho prsta pravej ruky. Skutkový resp.
úrazový dej popísali tak, že žalovaný bezdôvodne fyzicky napadol žalobcu úderom päsťou do tvárovej
časti hlavy, následkom čoho žalobca spadol na zem na chrbát a udrel si hlavu v záhlavovej oblasti.

V protiklade s tým z výpovede žalovaného a svedka B.. E. vyplynulo, že žalovaný spôsobil žalobcovi
škodu na zdraví, keď opätoval úder žalobcu, a to iba v rozsahu pomliaždenia hornej a dolnej pery a
tržno-pomliaždenej rany na sliznici dolnej pery vľavo, pričom pomliaždenie záhlavia, podvrtnutie krčnej
chrbtice a oderky druhého až piateho prsta pravej ruky si spôsobil žalobca sám, keď sa pošmykol na

klzkej zemi.

Ani z listinného dôkazu (zo znaleckého posudku č. 41/2013 znalca MUDr. Dušana Hrubalu, CSc. zo dňa
5.4.2013, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní vedenom pod č. ČVS:ORPZ-KE-OPP4-285/2013-P)
sa nedali jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázať tvrdenia žalobcu, keď znalec uviedol,

že žalobca mal v zdravotníckej dokumentácii zaevidované viaceré poranenia, ktoré boli umiestnené na
rôznychmiestachtela,čosvedčí,žebolispôsobenéviacerýmipôsobeniaminásilia,pričompomliaždenie
hornej a dolnej pery, tržno - pomliaždená ranu na sliznici dolnej pery vľavo, vznikli naraz, jedným
pôsobením násilia, najpravdepodobnejšie úderom päsťou do oblastí úst, pomliaždenie mäkkých tkanív
hlavy v záhlavovej oblasti s krvnou podliatinou najpravdepodobnejšie vzniklo pri páde poškodeného

nárazom zadnou časťou hlavy na zem (ľad) a pri tomto páde, následkom silného, nadmerného,
nekoordinovaného pohybu hlavy v krku vzniklo podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie a odreniny
na pravej ruke, v oblasti 2. - 5. prsta na pravej ruke najpravdepodobnejšie vznikli pri páde poškodeného
tým, že pravou rukou narazil na zem (ľad).

Pokiaľ ide o určenie rozsahu poranení žalobcu, súd konštatuje, že o vzťah príčinnej súvislosti sa jedná,
ak vznikla škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, poprípade následkom škodnej udalosti, teda,
ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu či škodnej udalosti, ku škode by nedošlo. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich v úvahu ako príčiny
škody existuje skutočnosť, s ktorou občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spojuje (porov.

rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. 3. 2008, sp. zn. 25 Cdo 1437/2006). Otázka príčinnej
súvislosti - vzťahu medzi protiprávnym konaním a výškou škody - je spravidla otázkou skutkovou,
nie právnou (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21. 2. 2002, sp. zn. 21 Cdo 300/2001,
publikovaný v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu pod C 1025).

Pre posúdenie príčinnej súvislosti je z hľadiska občianskoprávnej teórie a ustálenej judikatúry
rozhodujúca teória podmienky a teória adekvátnej príčinnej súvislosti. Teória podmienky (sine qua
non) stanovuje, že kauzalita medzi príčinou a následkom je daná vtedy, ak by následok bez príčiny
nenastal. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa
všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností, adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu

alebo škodovej udalosti. Aby bola príčinná súvislosť daná, musí byť teda preukázané, že škoda je
adekvátnym dôsledkom škodovej udalosti a súčasne, že bez škodovej udalosti by ku škode nedošlo
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24. 3. 2011, sp. zn. 28 Cdo 3471/2009, uznesenie Najvyššieho
súdu ČR z 26. 9. 2013, sp. zn. 28 Cdo 1635/2012, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20. 11. 2012, sp. zn.30 Cdo 1916/2010, z literatúry napr. Slivka , J. - Spáčil, J. - Škárová, M. - Hulmák, M. a kol. Občiansky
zákonník I. Komentár. 2. vydanie. Praha: CH Beck, 2009, s. 1206). V uvedenom smere Ústavný súd ČR
vo svojom náleze z 1. 11. 2007, sp. zn. I. ÚS 312/05, spresnil, že "pre zodpovednosť za škodu nie je

nutné, aby vznik určitej škody bol pre konajúceho (škodcu) konkrétne predvídateľný, ale je dostatočné,
že pre optimálneho pozorovateľa nie je vznik škody vysoko nepravdepodobný." (porovnaj aj uznesenie
Najvyššieho súdu ČR z 19. 9. 2012, sp. zn. 28 Cdo 382/2011).

Za dôkazy, ktorých označením na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci svoju dôkaznú povinnosť,

môžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluchsvedkov,znaleckýposudok,
správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, notárske alebo exekútorské zápisy a iné
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 125 veta prvá Osp.). Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti
sa rozlišujú dôkazy priame a nepriame (indície). Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo
vyvracia dokazovanú skutočnosť (napr. výpoveď svedka o dokazovanej skutočnosti, ktorú osobne videl,
t.j. v prejednávanej veci výpovede oboch svedkov ako aj účastníkov).

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci (§ 132 OSP.). Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou
je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota

zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska
ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či
o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom
rozsahu, prípadne v akom smere). Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či
dôkazy boli získané (opatrené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere

vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné); na dôkazy, ktoré boli získané (opatrené)
alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením
dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre
rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré
nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom

poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva.
Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom
dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istoty (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť
naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky hodnotenia
dôkazov podmienky iba pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná

skutočnosť stala, a ak teda pripúšťajú aj možnosť (väčšiu či menšiu pravdepodobnosť) toho, že sa
dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nemožno urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takom
prípade súd rozhodne v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva
preukázať tvrdenou skutočnosť.

Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha toho účastníka, v ktorého záujme je, aby
určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná tak,
aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež
jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívny účastník bezozbytkov splní si
svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože

jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť,
rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne
nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme
bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

V predmetnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti
uplatneného nároku zo strany žalobcu na náhradu škody na zdraví za bolesť zapríčinenej žalovaným,
bolo presvedčivo zistiť, či žalovaný spôsobil žalobcovi škodu na zdraví v ním tvrdenom rozsahu, t.j.
v rozsahu pomliaždenia hornej a dolnej pery, tržno-pomliaždenej rany na sliznici dolnej pery vľavo,

pomliaždenia záhlavia, podvrtnutia krčnej chrbtice a oderkov druhého až piateho prsta pravej ruky.

Súd konštatuje, že v tejto časti navrhnuté a vykonané dôkazy (výpovede účastníkov a dvoch svedkov)
majú rovnakú dôkaznú silu, pričom z nich vyplynulo, že ide o tvrdenia proti tvrdeniam, keď žalobcaa svedok B.. B. tvrdili, že žalovaný bezdôvodne udrel žalobcu do oblasti tváre a následkom tohto
jedného úderu (jedného pôsobenia násilia) žalobca nekontrolovane spadol na zem a udrel si hlavu v
záhlavovej oblasti. Súd pri hodnotení dôkazu výsluchom svedka p. Y. B. (tento vypovedal v prospech

žalobcu) bral do úvahy skutočnosť, že tento je nevlastným synom žalobcu, teda, že má príbuzenský
vzťah so žalobcom, čo môže ovplyvňovať jeho nezaujatosť v tejto veci. Naproti tomu je svedok p.
E. (tento vypovedal v prospech žalovaného, keď v súlade s jeho výpoveďou uviedol, že žalobca po
údere od žalovaného do tvárovej časti nespadol na zem, ale následne, keď utekal za žalovaným, sa
žalobca pošmykol, spadol na chrbát a udrel si hlavu) bez pomeru k účastníkom, teda jeho výpoveď

sa súdu javí viac nestranná. Navyše aj vyššie uvedený lekársky posudok jednoznačne neurčil príčinu
následných poranení žalobcu v rozsahu pomliaždenia záhlavia, podvrtnutia krčnej chrbtice a oderkov
druhého až piateho prsta pravej ruky, keď znalec uviedol, že pôsobením jedného násilia (úderom) došlo
preukazateľne a nesporne k zraneniu žalobcu „iba“ v rozsahu pomliaždenia hornej a dolnej pery a tržno-
pomliaždenej rany na sliznici dolnej pery vľavo, pričom pripustil, že k následným zraneniam žalobcu
došlo pôsobením iného násilia pri páde. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu nie sú tvrdenia žalobcu

natoľko presvedčivé a nespochybniteľné, aby umožnili súdu prijať záver o pravdivosti týchto tvrdení, ale
ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé.

Vzhľadom na vyššie uvedené si podľa názoru súdu žalobca nesplnil bezo zbytkov svoju dôkaznú
povinnosť tomto smere, keď jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom súdu nepreukázal ním

tvrdenú skutočnosť a síce, že mu žalovaný dňa 11.2.2013 v čase okolo XX.XX K.. I. K. U. Č.. XX/A O. N.
spôsobil škodu na zdraví v ním tvrdenom rozsahu, t.j. aj v rozsahu (okrem nespornej časti pomliaždenia
hornej a dolnej pery a tržno-pomliaždenej rany na sliznici dolnej pery vľavo) pomliaždenia záhlavia,
podvrtnutia krčnej chrbtice a oderkov druhého až piateho prsta pravej ruky.

Súd teda žalobcovi priznal nárok na náhradu škody na zdraví za bolesť v rozsahu pomliaždenia hornej
a dolnej pery a tržno-pomliaždenej rany na sliznici dolnej pery vľavo vo výške 276,92 eura (20 bodov x
13,8461 eura). Vo zvyšnej časti súd rozhodol v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa
hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť, teda v neprospech žalobcu a žalobu v časti nároku
žalobcu na škody na zdraví za bolesť v rozsahu pomliaždenia záhlavia, podvrtnutia krčnej chrbtice a

oderkov druhého až piateho prsta pravej ruky vo výške 623,08 eura (45 bodov x 13,8461 eura) zamietol.

Pokiaľ ide o obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalobca je spoluzodpovedný za predmetnú
škodu na zdraví, keďže on (žalovaný) iba odvracal útok žalobcu, teda pokiaľ ide o otázku miery
spoluzavinenia poškodeného, súd konštatuje, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,

znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám (§ 441 obč.
zák.). V tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno žalovaného.

Ustanovenie § 441 obč. zák. patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, tj. k normám,
ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa

svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého,
vopred neobmedzeného okruhu okolností (k aplikácii právnych noriem s relatívne neurčitou hypotézou
porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. 5. 2009, sp. zn. 22 Cdo 1618/2007, alebo zo
dňa 21. 10. 2008, sp. zn. 21 Cdo 4059/2007).

Ak bola škoda spôsobená taktiež (či výlučne) konaním poškodeného, v tomto rozsahu je vylúčená
zodpovednosť škodcu (žalovaného). Chýba totiž jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za
škodu,atopríčinnásúvislosťmedzivznikomškodyaprotiprávnymkonanímškodcu,popr.kvalifikovanou
udalosťou, za ktorú žalovaný zodpovedá na objektívnom princípe (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 27. 6. 2012, sp. zn. 25 Cdo 2974/2011; porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19. 3.

2008, sp. zn. 25 Cdo 657/2006).

Pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodcom a poškodeným ide o určenie vzájomného vzťahu
medzi konaním poškodeného a škodcu a o zvážení všetkých skutočností, ktoré prispeli ku spôsobení
škody. Zvažujú sa všetky príčiny, ktoré viedli ku škode, a rovnako ako u škodcu možno aj u poškodeného

brať v úvahu len také jeho konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Konečná úvaha o
tom, nakoľko sa na spôsobení škody podieľal sám poškodený, a teda v akom rozsahu nesie škodu sám,
závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu po porovnaní všetkých príčin vzniku škody jak na strane
škodcu, tak na strane poškodeného (porov. uznesenie zo dňa 28. 5. 2009, sp. zn. 25 Cdo 1054/2007).Spoluzavinenie poškodeného znamená, že jeho konanie bolo buď hlavnou a bezprostrednou príčinou
vzniku jeho škody alebo bolo jednou z príčin jej vzniku. Aj keď zákon hovorí o spoluzavinení, nie

je forma zavinenia (úmysel, nedbanlivosť) podstatná, pričom nemusí ísť ani o porušenie právnej
povinnosti na strane poškodeného; v zmysle zásady casum sentit dominus poškodený dokonca nesie
i následky náhody, ktorá ho postihla. V rozsahu, v akom sa teda na vzniku škody podieľalo konanie
poškodeného, poprípade náhoda, ktorá sa mu prihodila, je vylúčená zodpovednosť škodcu, čo platí
ako pre zodpovednosť spočívajúcu na zásade prezumovaného zavinenia, tak i v prípade objektívnej

zodpovednosti ako ju upravuje ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka. Dôležité ale je, že ak bola
škoda spôsobená výlučne konaním poškodeného, je celkom vylúčená zodpovednosť škodcu a to z
dôvodu chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi okolnosťou, za ktorú žalovaný zodpovedá a vznikom ujmy
na strane poškodeného (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 10. 2011, sp. zn. 25 Cdo 3434/2011;
porovnaj rozsudok NS ČR zo dňa 25.5.2010 sp. zn. 25 Cdo 431/2008 publikovaný v súbore civilných
rozhodnutí Najvyššieho súdu pod č. 8671).

Z výpovede žalobcu a svedka p. Paulínu vyplynulo, že žalovaný zaútočil na žalobcu bezdôvodne, tento
nebol na útok pripravený, pričom v protiklade s tým z výpovede žalovaného a M. B.. E. vyplynulo, že
žalovaný sa bránil útoku žalobcu, teda, že žalobca útočil prvý.

Súd konštatuje, že v tejto časti navrhnuté a vykonané dôkazy (výpovede účastníkov a dvoch svedkov)
majú rovnakú dôkaznú silu, pričom z nich vyplynulo, že ide o tvrdenia proti tvrdeniam. Súd pri hodnotení
dôkazu výsluchom svedka B.. Y. B. (tento vypovedal v prospech žalobcu) opätovne bral do úvahy
skutočnosť, že tento je nevlastným synom žalobcu, teda, že má príbuzenský vzťah so žalobcom, čo
môže ovplyvňovať jeho nezaujatosť v tejto veci. Naproti tomu je svedok B.. E. (tento vypovedal v

prospech žalovaného) bez pomeru k účastníkom, teda jeho výpoveď sa súdu javí viac nestranná.

V tejto súvislosti je potrebné logicky ako spoluzavinenie posudzovať účasť poškodeného žalobcu na
priebehu úrazového deja. Podľa názoru súdu sa nepreukázalo spoluzavinenie poškodeného žalobcu
podľa § 441 Občianskeho zákonníka, pretože zranenie poškodeného žalobcu vzniklo následkom úderu

škodcu, t.j. žalovaného. Úrazový dej teda bezprostredne vyvolal svojím úderom do tváre žalobcu
žalovaný, pričom žalovaný ani netvrdil vznik nejakej škody v súvislosti s údajným útokom zo strany
žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené si podľa názoru súdu žalovaný nesplnil bezo zbytkov svoju dôkaznú

povinnosť tomto smere, keď jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom súdu nepreukázal ním
tvrdenú skutočnosť a síce, že žalobca je spoluzodpovedný za predmetnú škodu na zdraví.

Z tohto dôvodu podľa názoru súdu nie sú tvrdenia žalobcu natoľko presvedčivé a nespochybniteľné,
aby umožnili súdu prijať záver o pravdivosti týchto tvrdení, ale ani záver o tom, že boli rozhodne

nepravdivé. Súd preto rozhodol v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného
práva preukázať tvrdenú skutočnosť, teda v neprospech žalovaného a neprihliadol na jeho obranu
spočívajúcu v tvrdení spoluzavinenia žalobcu.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobcu

ako poškodeného za obdobie od 12.2.2013 do 22.2.2013, tento si žalobca uplatnil voči žalovanému
v celkovej výške 250,- eur ako rozdiel medzi priemerným mesačným zárobkom, ktorý žalobca ako
poškodený dosahoval pred vznikom škody a mzdou, ktorá mu bola vyplatená na účet počas jeho
práceneschopnosti, t.j. mzdou za mesiac február 2013.

Súd konštatuje, že v porovnaní s právnou úpravou účinnou do prvého augusta 2004 podstatou
nároku na náhradu škody titulom náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti už
nie je rozdiel medzi priemerným mesačným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom
škody a nemocenským, ale suma úrazového príplatku ako dávky poskytovanej z úrazového poistenia
za podmienok vyplývajúcich zo zákona o sociálnom poistení. Podmienkou vzniku predmetného

nároku je skutočnosť, že poškodenému, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného, sa vypláca
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nemocenské z
nemocenského poistenia.Z výpovede žalobcu a zo spisu Obvodného oddelenia PZ Košice Dargovských hrdinov sp. zn.
ČVS:ORP-1066/DH-KE-2013vyplynulo,žežalobcabolneschopnýpráceodXX.X.XXXXX.XX.X.XXXX,
pričom v tomto čase nebol poberateľom nemocenských ani žiadnych iných dávok resp. náhrady

príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (uvedené žalobca ani netvrdil). Žalobca na podporu svojho
tvrdenia, že jeho mzda za mesiac február 2013 bola nižšia o 250,- eur z dôvodu jeho pracovnej
neschopnosti zapríčinenej žalovaným ani len neoznačil žiaden dôkaz.

Žalobca súdu ďalej nepreukázal (aj z dôvodu zániku jeho zamestnávateľa), aké bolo rozhodujúce

obdobie pre výpočet nemocenského podľa § 54 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014
a súčet vymeriavacích základov v rozhodujúcom období pre určenie denného vymeriavacieho základu,
z ktorého malo byť žalobcovi vyplácané nemocenské (50% z denného vymeriavacieho základu).

Žalobca súdu ani len neoznačil dôkazy na zistenie výšky úrazového príplatku resp. jeho nároku na
náhradu za stratu na zárobku počas jeho pracovnej neschopnosti od 12.2.2013 do 22.2.2013.

V predmetnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti
uplatneného nároku zo strany žalobcu na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
žalobcu ako poškodeného za obdobie od 12.2.2013 do 22.2.2013 zapríčinenej žalovaným, bolo
presvedčivo zistiť, či žalobcovi bola vyplácaná náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

podľa osobitného predpisu alebo nemocenské z nemocenského poistenia (z výpovede žalobcu
vyplynulo, že nebola) a následne bol žalobca povinný preukázať listinnými dôkazmi skutočnosti potrebné
na zistenie výšky úrazového príplatku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Keďže, ako súd uviedol vyššie, žalobca neoznačil dôkazy na zistenie výšky úrazového príplatku, nesplnil

bezo zbytkov svoju dôkaznú povinnosť tomto smere. Navyše ani jednoznačným a nespochybniteľným
spôsobom súdu nepreukázal tvrdenú skutočnosť (hoci je to vzhľadom na spôsob výpočtu náhrady za
stratu na zárobku bez relevancie) a síce, že jeho mzda za mesiac február 2013 bola nižšia o 250,- eur
z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti zapríčinenej žalovaným.

Z tohto dôvodu podľa názoru súdu nie sú tvrdenia žalobcu natoľko presvedčivé a nespochybniteľné,
aby umožnili súdu prijať záver o pravdivosti týchto tvrdení, ale ani záver o tom, že boli rozhodne
nepravdivé. Súd preto rozhodol v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného
práva preukázať tvrdenú skutočnosť, teda v neprospech žalobcu a žalobu v časti nároku žalobcu na
náhradu za stratu na zárobku počas jeho pracovnej neschopnosti za obdobie od 12.2.2013 do 22.2.2013

výške 250,- eur spolu s príslušenstvom, t.j. s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 250,-
eur od 28.1.2016 do zaplatenia zamietol.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 12,- eur za poškodený zámok, súd konštatuje,
že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu, ktorý v tejto časti musel súdu presvedčivo

a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že sú splnené všetky základné predpoklady pre vznik
zodpovednosti žalovaného za predmetnú škodu a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody,
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie žalovaného.

Z výpovede žalobcu vyplynulo, že má za to, že žalovaný rozbil zámok na bráničke, nebol však priamym

svedkom tohto ako žalovaný poškodzuje zámok. V protiklade s týmto tvrdením z výpovede žalovaného
vyplynulo, že on zámok nerozbil. Z dôvodu, že tieto dôkazy majú rovnakú dôkaznú silu, pričom ide
o tvrdenie proti tvrdeniu, navrhol žalobca vykonanie ďalšieho dôkazu výsluchom svedka B.. Y. B., z
ktorého svedeckej výpovede na pojednávaní ako aj z jeho výpovede pred policajným orgánom vo veci
ČVS:ORP-1066/DH-KE-2013 vyplynulo, že žalovaný pri incidente dňa 11.2.2013 povedal „áno rozbil

som zámok na bránke a ...“. Uvedenú skutočnosť žalovaný poprel.

Súd pri hodnotení dôkazu výsluchom svedka B.. Y. B. bral do úvahy skutočnosť, že tento je nevlastným
synom žalobcu ako aj skutočnosť, že nebol priamym svedkom toho ako žalovaný poškodzuje predmetný
zámok. O tejto skutočnosti mal vedomosť od žalovaného, ktorý však túto skutočnosť poprel. Navyše ani

žalobca vo svojej výpovedi pred policajným orgánom výslovne netvrdil, že zámok rozbil žalovaný, keď
uviedol, že „brat mi povedal, že rozbije bránku a pribije aj mne“.Žalobca v tomto smere nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, ktorými by súd zistil resp. ustálil napr.
výšku škody na predmetnom zámku, resp. neoznačil dôkaz preukazujúci výšku spôsobenej škody na
zámku.

Súd konštatuje, že nepriamym dôkazom je taký dôkaz, ktorý dokazuje skutočnosť inú, ale takú,
z ktorej je možné usudzovať, či sa stala či nestala skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania;
objasňuje teda dokazovanú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti
lennepriamyvzťah(napr.výpoveďsvedkaotom,ževidelurčitúosobuvchádzaťdomiestnosti,vktorejsa

nachádzalavec,ktorújejvlastníkodvtedychýba).Kýmsúvislosťmedzipriamymdôkazomadokazovanú
skutočnosťou je zrejmá, musí byť súvislosť medzi nepriamym dôkazom a skutočnosťou, ktorá je
predmetom dokazovania, ešte len zisťovaná. Miera tejto súvislosti býva pri jednotlivých nepriamych
dôkazoch odlišná a môže sa aj ukázať, že pôvodný dojem o súvislosti nepriameho dôkazu s dokazovanú
skutočnosťou bol vyvolaný len náhodnou zhodou okolností a že tento vzťah tu v skutočnosti nie je.
Pretože každý nepriamy dôkaz hodnotený oddelene (bez súvislosti s ďalšími dôkazmi) umožňuje vždy

viac výkladov o svojom význame, je jeho význam určený predovšetkým jeho miestom v rade iných
nepriamych dôkazov, jeho vzťahom k týmto ďalším dôkazom a jeho súladnosťou s nimi. Z toho vyplýva,
že nepriamy dôkaz sám o sebe spravidla nevedie - vzhľadom k svojmu sprostredkovanému vzťahu ku
skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania - k jej preukázaniu; výsledkom jeho hodnotenia v spojení
s ďalšími nepriamymi dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi sebou i s

dokazovanou skutočnosťou, však takýto záver byť môže.

V predmetnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti
uplatneného nároku zo strany žalobcu na náhradu škody vo výške 12,- eur zapríčinenej žalovaným, bolo
túto presvedčivo zistiť a jej výšku ustáliť.

Keďže, ako súd uviedol vyššie, žalobca neoznačil dôkazy na zistenie výšky škody, pričom je spornou
skutočnosť, či škodu spôsobil žalovaný, má súd za to že si žalobca ani v tejto časti nesplnil bezo zbytkov
svoju dôkaznú povinnosť tomto smere.

Z tohto dôvodu podľa názoru súdu nie sú tvrdenia žalobcu natoľko presvedčivé a nespochybniteľné, aby
umožnili súdu prijať záver o pravdivosti týchto tvrdení. Súd preto rozhodol v neprospech toho účastníka,
v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť, teda v neprospech žalobcu
a žalobu v časti nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 12,- eur spolu s príslušenstvom, t.j. s úrokmi
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 12,- eur od 28.1.2016 do zaplatenia, zamietol.

Podľaustanovenia§517ods.1a2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,je
v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky je k 28.1.2016 (ako to požaduje žalobca
v žalobe ako dominus litis) 0,05%.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v časti vyhovel
a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody na zdraví za bolesť sumu vo výške
276,92 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 276,92 eura od 28.1.2016
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti ohľadne požadovaných úrokov z omeškania nad 5,05 % ročne zo

sumy 276,92 eura od 28.1.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
623,08 eura od 28.1.2016 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§251 O.s.p.).