Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/229/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208127
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214208127.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska

5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 36 613 843, (ZN: X.XXX.XXX) proti odporkyni: L. Y., bytom B. XX, XXX XX
F., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť SR, o zaplatenie 942,20 eur s prísl. sudcom Mgr. Petrom
Mezőszállásim takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 28.4.2014 sa domáhal na tunajšom súde proti odporkyni vydania
platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 942,20 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od
28.6.2013 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil titulom nedoplatku odporkyni na základe uzatvorenej Zmluvy o
bežnom účte s pôvodným veriteľom R. R., a.s., L.. Dňa 30.06.2005 pôvodný veriteľ uzatvoril s

odporkyňou zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii balík U.
bankou majiteľovi účtu.
Dňa 27.06.2013 pôvodný veriteľ postúpil na navrhovateľa vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške
1.143,06 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 937,14 eur, z riadneho úroku vo výške 5,06 eur, z úroku
z omeškania vo výške 136,16 eur a z ostatného príslušenstva vo výške 64,10 eur.

Súdvovecinariadilústnepojednávanienatermín19.01.2016,ktoréhosaúčastnícikonanianezúčastnili.

Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Odporkyňa doručenie predvolania
mala riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal v
neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania súlade s ustanovením §101 ods. 2 O.s.p.

Podaním zo dňa 4.11.2015 navrhovateľ podal návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho
konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015, kde sa má riešiť ústavnosť ust.§ 5b zák.č.
250/2007 Z.z.

Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi Zmluva o
bežnom účte č.l. 4 - 7, VOP č.l. 8 - 11, oznámenie o postúpení č.l. 12, zmluva o postúpení č.l. 13 -20, príloha č.l. 21, špecifikácia žalovanej istiny č.l. 38 - 39, výpis z účtu č.l. 40 - 51, prezenčná pečiatka
č.l. 1spisu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

Medzi pôvodným veriteľom - R. R., a.s., L. a odporkyňou došlo k uzatvoreniu dňa 30.06.2005 zmluvy,
predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii balík U. bankou majiteľovi účtu.
Odporkyňa porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvoreného záväzkového vzťahu v tom, že riadne
a v čas nevykonala vklady na bežný účet na vyrovnanie debetného zostatku. Posledný vklad vykonala

dňa 15.4.2010 v sume 21,99eur.
Dňa 27.06.2013 pôvodný veriteľ postúpil na navrhovateľa vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške
1.143,06 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 937,14 eur, z riadneho úroku vo výške 5,06 eur, z úroku
z omeškania vo výške 136,16 eur a z ostatného príslušenstva vo výške 64,10 eur. Navrhovateľ návrh
na súd vo veci samej podal dňa 28.4.2014.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2 citovaného zákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 1písm.a), b) Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim je
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods.1,2 citovaného zákona typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu
spotrebiteľazakladajúnápadnýnepomermedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán,b)podmienky,

ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou
právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a preto ide aj v
prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Daný právny vzťah založený
Zmluvou o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci súd posúdil ako občianskoprávnu vec -
spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko z nej nevyplýva, že by odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s
účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznaťplnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.“.

Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky
má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno

oprávnenému súdne priznať. Právo môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť na jeho
základe podať návrh na súd, teda obvykle vtedy, ak je záväzok splatný.

Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané , že nárok navrhovateľa je nedôvodný
dôsledkom jeho premlčania. Súd poukazuje na to, že splatnosť nedoplatku odporkyni nastala dňom

16.4.2010, kedy odporkyňa vykonala posledný vklad, teda od uvedeného dátumu bolo v právomoci
pôvodného veriteľa si uplatniť svoju pohľadávku na súde. Navrhovateľ návrh na súd podal až dňa
28.4.2014, po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 16.4.2013.

Vzhľadom na nesplnenie dôkaznej povinnosti navrhovateľa § 120 O.s.p., na preukázanie iného začiatku

plynutia premlčacej lehoty, než vyplýva z predložených dôkazov, súd jeho návrh ako premlčaný zamietol.

Dňa 4.11.2015 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na prerušenie konania, ktorý odôvodnil tým,
že na Ústavnom súde SR prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie Okresného súdu Komárno v predmetnej veci. Uviedol, že Okresný súd Košice II dňa

08.09.2015 podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru
Okresného súdu Košice II, zásadný rozpor ustanovenia § 5b ZoOS s Ústavou SR je daný skutočnosťou,
že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa a to tým,
že „nestranný“ súd (prípadne iný orgán) má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod,
ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného
z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s
princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom právneho štátu. Keďže navrhovateľ má obdobný
právny názor, navrhol súdu predmetné konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného

na Ústavnom súde SR pod sp.zn.: RVP/12672/2015 a do ukončenia tohto konania § 5b ZoOS
neaplikovať.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.“

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená prerušenie konania, ktoré
nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd

môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho
súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr
zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s
prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že

prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní
procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou,
ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie

spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS. 21/2000
z 20. septembra 2000).

Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. súdom je odôvodnené v
konaniach,vktorýchjekonanieprerušenépreto,lebovýsledokinéhozačatéhokonaniamôžerelevantne
ovplyvniť výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä

v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť
jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným
predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu.

Dôvodom navrhovaného prerušenia tohto konania má byť podľa navrhovateľa skutočnosť, že na
Ústavnom súde SR pod sp.zn. RVP/12672/2015 prebieha konanie, ktoré má vplyv na skutkové a právne
posúdenie a výsledok sporu v tejto veci.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, keď nemá pochybnosť o ústavnosti

ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Okresný súd Komárno nedospel k záveru o rozpornosti
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s niektorým zákonom alebo niektorou medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Pochybnosti navrhovateľa ako účastníka konania o
ústavnosti, resp. rozpornosti citovaného zákonného ustanovenia nie sú dôvodom na postup podľa § 109
ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.. S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľa na

prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ustanovení §142 ods. 1 O.s. na princípe úspešnosti.
Súd úspešnému účastníkovi odporkyni však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5 dní
odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní
sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.