Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/295/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414208007
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:1414208007.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava 26, zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO 47 233 516, Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému:
K. V., narodený X. X. XXXX, bytom G. XXXX/X, B., toho času na neznámom mieste zastúpený
opatrovníčkou:P.O.,zamestnankyňaOkresnéhosúduTrnava,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastrane
žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7. Bratislava,
IČO: 42 362 962, zastúpený: JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie
759,31eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobný návrh zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Vedľajšieho účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 30. 4. 2014 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 759,31
eur, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 759,31 eur od 23. 9. 2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

Návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 16. 4. 2010 uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8100029246, na základe ktorej mu poskytol úver 690 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 42
splátkachpo36,97eurmesačne.Žalovanýsadohodolnaodkladesplátokč.5,6,7,17atietosazaviazal
splatiť ako splátky č. 43, 44, 45, 46. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri
splátke č. 1. Do okamžitej splatnosti úveru zaplatili sumu 793,43 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa

§ 565 OZ. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 759,31 eur dňa 23. 9. 2012, ktorú
neuhradil.

Dňa 30. 12. 2014 oznámil vedľajší účastník vstup do konania na strane žalovaných.

Uznesením č. k. 8C/264/2014-41 zo dňa 19. 6. 2015 súd pripustil vedľajšie účastníctvo VŠEOBECNEJ
OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV.

Uznesením č. k. 8C/295/2015-33 zo dňa 7. 1. 2016 súd ustanovil žalovanému opatrovníčku pre toto
konanie.Vedľajší účastník navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Vedľajší účastník sa vo veci vyjadril v
podaní zo dňa 5. 4. 2016, kde uviedol, že zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa
riadi režimom Občianskeho zákonníka. Má za to, že žalovaný ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatil

požičanú istinu úveru a z tohto dôvodu považuje takéto plnenie uplatnené žalobcom v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. Ďalej uviedol, že žalobca si v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky
a poplatky za poskytnutie úveru. Takéto dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú neplatné.
Vedľajší účastník ďalej uviedol, že zmluva trpí vnútorným obsahovým rozporom a to rozporom v bode 5 a
6 ohľadom predpokladanej RPMN úveru za úver, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu.

Zmluva nevznikla z dôvodu nedodržania písomnej formy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo
dňa 12. 11. 2013, žiadosťou/zmluvou o revolvingovom úvere z dňa 16. 4. 2010, vyjadrením vedľajšieho
účastníka zo dňa 5. 4. 2016, oznámením o zosplatnení zo dňa 31. 7. 2012, kartou klienta, s obsahom
celého spisového materiálu, keď zistil nasledovný skutkový stav a pojednával a rozhodol v neprítomnosti

účastníkov konania zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Z pripojenej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100029246
vyplýva, že žalobca je v nej uvedený ako veriteľ, ako dlžník je tam uvedený žalovaný. V časti tejto
zmluvy - údajov požadovanom revolvingovom úvere v Eur (vyplňte) uvádza, že dlžník žiada žalobcu

o poskytnutie úveru (úverový limit). Poskytnutá čiastka úveru je vo výške 1290 eur, mesačná splátka
69,12 eur, zmluvná odmena 1613,04 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,02 %, ročná úroková sadzba
70,02 %, priemerná RPMN 48,66 %, poskytnutá čiastka revolvingu 680,14 eur, zmluvná odmena za
poskytnutie revolvingu 978,74 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročná
úroková sadzba 76,21 %. Zmluva bola žalovaným ako dlžníkom podpísaná dňa 15. 4. 2010, zo strany

žalobcu ako veriteľa a dodávateľa bola podpísaná dňa 16. 4. 2010 ako to zo zmluvy vyplýva.

Na karte klienta sa nachádza splátkový kalendár, z ktorého vyplýva rozpis splátok. Z karty súd zistil, že
žalovanému bola dňa 16. 4. 2010 vyplatená čiastka 590,67 eur žalovaný zaplatil sumu 793,43 eur.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100029246 z 16. 4. 2010 vyplýva v časti 6. údaje o schválenom
revolvingovom úvere (nevypĺňajte), výška poskytnutého úveru (úverový limit) 690 eur, mesačná splátka
36,97 eur, zmluvná odmena 862,74 eur, RPMN 69,50 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná
RPMN48,66%,poskytnutáčiastkarevolvingu863,78eur,zmluvnáodmenazaposkytnutieúveru523,50
eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49 %, ročná úroková sadzba revolvingu

76,21 %.

RPMN za úver bola stanovená v žiadosti 70,02 % v schválení 69,50 % a ročná úroková sadzba úveru
70,02 %, v schválení 60,49 %, výška úveru v žiadosti 1290 eur v schválení 690 eur, výška splátky v
žiadosti 69,12 eur, v schválení 36,97 eur. Zmluva neobsahuje splátkový kalendár, rozpis jednotlivých

splátok, resp. koľko sa zarátava na istinu, úroky, či poplatky pri jednotlivej mesačnej splátke, neobsahuje
ani rozpis poplatkov žalobcu za poskytnutie úveru.

Zmluva o úvere, ktorá je predmetom konania, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv.

absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah
sa vzťahujú zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) a ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách. Jedná sa o spotrebiteľský vzťah, ktorý bol
uzavretý medzi dodávateľom (žalobcom), ktorý ako je všeobecne známe a dostupné aj z údajov v

obchodnom registri, konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou občanom,
na svoje súkromné účely. Opak preukázaný nebol. S účinnosťou od 25. 11. 2004 zaviedla novela zákona
o ochrane spotrebiteľa, do jeho úpravy ustanovenie § 23a, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľské
zmluvy považujú i zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom
je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje. (Matematická) nesprávnosť v jednotlivých ustanoveniach Zmluvy spôsobuje
jej zmätočnosť jej základných údajov. Jedná sa o časť zmluvy, ktorú vypisuje žalobca, resp. jeho
zamestnanec, žalovaný tak v tomto prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť hodnoty vpisovaných
údajov. Potom sú niektoré údaje zo Zmluvy vyplnené nesprávne, resp. nekorešpondujú s inýmipoložkami zo Zmluvy, nie je možné takéto ustanovenia považovať za správne a platné a zaväzujúce
žalovaného na plnenie.

Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia § 40 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý
je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"),
ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia,
ods. 2 návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže
navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s

návrhom.

Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu, ods. 2
včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde

navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím,
ods. 3 neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu
upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy, ods. 4 ak z listu alebo
inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by
došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky

včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že
považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú

prijatie návrhu, ods. 2 prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.
4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie,

ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada, ods. 2 s predmetom bezdôvodného obohatenia sa

musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť

úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že
dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú

vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa Čl. XII zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia
s výnimkou čl. XI, ktorý nadobúda účinnosť 2. apríla 2010, s výnimkou čl. II, čl. III bodov 1 a 3, čl. IV
bodov 1 až 21 a 23 až 27, čl. V, čl. VII, čl. IX a čl. X, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna 2010, s výnimkou
čl. I ustanovení § 1 až 16, § 17 ods. 1 a 2 a § 18 až 27, čl. III bodov 2 a 4, čl. VI a čl. VIII, ktoré nadobúdajú

účinnosť 11. júna 2010 a s výnimkou čl. I ustanovení § 17 ods. 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1.
januára 2011.

Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení k dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno

vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať e) celkovú výšku a menu
poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej

platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy pri nesplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá
služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d)
až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).

Súd mal preukázané, že z oznámenia o schválení úveru vyplynulo tvrdenie veriteľa, že úver sa poskytol
vovýške590,-eur,celkováčiastka,ktorúmalžalovanýzaplatiť793,43euraďalej odplatazaposkytnutie
služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 Dohody je 185,26 eur za odklad splátok úveru, a vo výške 96,24 eur
za odklad splátok revolvingu. V zmluve v údajoch o schválenom úvere, údaj o odmene podľa čl. 8

zmluvy uvedený nie je. Žalovaný mal úver splácať 42 mesiacov pri výške mesačnej splátky 36,97 eur
teda mal žalobcovi celkom zaplatiť 1552,74 eur.

Je zrejmé, že žalovaný dňa 15. 4. 2010 podpísal túto žiadosť a vyplnil len body 1.až 5.zmluvy, teda
požiadal o poskytnutie úveru a ďalšia časť, obsahujúca údaje o schválenom revolvingovom úvere bola

dopísaná dodatočne ku dňu 16. 4. 2010, kedy podpísali predmetnú zmluvu oprávnení predstavitelia
žalobcu, o čom svedčí podpis a pečiatka na zmluve. Je teda zrejmé, že po preskúmaní žiadosti
žalovaného žalobca reagoval doplnením údajov v zmluve a súčasne vystavením listu zo 16. 4. 2010,
ktorý je označený ako oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zmluva o revolvingovom úvere
č.8400029246. Aj tento list obsahuje údaje o schválenom úvere, ktoré korešpondujú údajom, uvedeným

v bode 6. predmetnej zmluvy. Na predmetnú vec súd aplikoval ustanovenia Zákona o spotrebiteľských
úveroch najmä ustanovenia § 4 tohto zákona a ako aj ustanovenia § 43a až 44 Občianskeho zákonníka
(zák.č.40/1964 Zb.), ktoré obsahujú ustanovenia o návrhu na uzavretie zmluvy a prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy. Podľa § 4 ods. l Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ

dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na obligatórne
písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo teda nutné, aby žiadosť, vyplnená žalovaným o
poskytnutie revolvingového, teda spotrebiteľského úveru bola ohľadne týchto podstatných náležitostí,
vymenovaných vyššie, zhodná s písomným prejavom, ktorým žalobca akceptoval návrh žalovaného na
uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Návrh žalovaného na uzavretie zmluvy nazvaný ako žiadosť

a akceptácia, či už v bode 6.predmetnej zmluvy, alebo v liste zo dňa 16. 4. 2010 sa rozchádzajú vo
výške poskytnutého úveru, výške mesačnej splátky, výške RPMN, ročnej úrokovej sadzbe úveru., čím
nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy v časti jej podstatných náležitostí ako je výška úveru, výška
splátky, výška RPMN, výška úrokovej sadzby. Nakoľko tzv. prijatie návrhu žalovaného na uzavretiezmluvy urobené vyššie spomínaným úkonmi žalobcu teda vyplnením bodu 6.žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru, a vyhotovením listu a odoslaním listu zo dňa 16. 4. 2010 obsahovalo zmenu
v údaji výšky úveru, výšky splátky, výšky RPMN, výšky úrokovej sadzby, takýto písomný prejav z

pohľadu vyššie citovaných zákonných ustanovení je nutné považovať za nový návrh v časti, ktorá sa
týkala uvedených zmien. Je nesporné, že žalovaný uvedené akceptoval, čerpal úver, teda správal sa
v zmysle zmluvy. Keďže však zmluva o spotrebiteľskom úvere je obligatórne písomná, súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že zmluva nebola platne uzavretá pokiaľ ide o jej
podstatnú náležitosť výška úveru, výška splátky, výška RPMN, výška úrokovej sadzby. V zmluvných

dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere odporcu ako nedeliteľnej súčasti zmluvy bolo uvedené
nasledovné: Veriteľ nie je povinný úver Dlžníkovi poskytnúť a toto svoje rozhodnutie zdôvodniť. V tejto
súvislosti si nemôže Dlžník voči Veriteľovi uplatňovať akékoľvek nároky. (bod 1.2.). Dlžník vyplní do
formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú
výšku úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený pri vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru
jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti o

poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie
povinnostizostranyVeriteľa.(bod2.1.)RPMNbudeDlžníkovioznámenévoznámenípodľačl.2ods.2.2.
tejto Zmluvy o RÚ. (bod 3.1.). Súd predmetnú zmluvu posúdil ako neplatnú v zmysle § 40 Občianskeho
zákonníka a teda žalobca by sa mohol titulom vydania bezdôvodného obohatenia domáhať zaplatenia
sumy poskytnutej sumy 590 eur, avšak v konaní bolo preukázané, že žalobcovi zaplatiť sumu 793,43

eur, teda vyššiu sumu aká mu bola žalobcom poskytnutá, preto je návrh žalobcu nedôvodný, preto návrh
ako nedôvodný zamietol.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade, že by posudzovaná bola platná, čomu však tak
nie je, súd by predmetnú zmluvu podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle

zák. č. 258/2001 Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. § 2 ods. 2 písm. e) celkovú
výšku a zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať celkovú
výšku spotrebiteľského úveru, podľa písm. i) citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania.

Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky
splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku mesačnej
splátky. Zmluva taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. g) citovaného
zákona a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy
o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy

a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o splatnosti
prvej splátky, počte splátok. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ
už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými
úverovými produktmi. Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v
súlade s ustanovením § 2 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, keď v žiadosti je uvedená výške RPMN

70,02 %, avšak v časti 6. Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere, je uvedená výška RPMN
60,50 %, preto má súd za to, že nedošlo k dohode o výške RPMN a teda zmluva neobsahuje údaj o
RPMN. Vzhľadom na uvedené by súd posúdil predmetnú zmluvu a považoval poskytnutý úver v zmysle
ustanovia § 4 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že aj v
prípade bezúročnosti a úveru bez poplatkov, by sa žalobca nemohol domáhať zaplatenia sumy žiadnej

dlžnejsumyodžalovaného,nakoľkozkartyklientavyplýva,žežalobcavyplatilžalovanémusumu590,67
eur a žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 793,43 eur. Ďalej súd poukazuje na čl. 8 bod 8.1 zmluvy. Podľa
uvedeného článku zmluvy (nie samostatného návrhu na uzavretie zmluvy podľa bodu 5 a 6) mala byť
predmetom dohoda o poskytnutí služieb spočívajúca v záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho
žiadosťposplnenínižšieuvedenýchpodmienokslužbuspočívajúcuvmožnostiodkladumaximálnetroch

akýchkoľvek úveru resp. revolvingu a z toho vyplývajúci záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 185,26 eur a za poskytnutie
služby za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 36,97 eur.
Uvedenézmluvnédojednanie,nazáklade,ktoréhodlžníkpožiadalomožnosťodkladusplátokvsúhrnnej
výške splátok v súhrnnej výške 147,88 eur, vo vzťahu ku ktorej zaplatil odplatu 185,26 eur, považuje

za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Zo
skutkovýchzistení,ktorézvykonanéhodokazovaniavyplýva,ževdanejprávnejvecisiúčastnícikonania
dojednali v zmluve o revolvingovom úvere za poskytnutie úveru 690,- eur zmluvnú odmenu vo výške
862,74eurakorozdielcelkovejsumy1552,74eurasumyposkytnutéhoúveru690eur.Uvedenázmluvnáodmena - úroky tak predstavuje 125,03 % zo sumy úveru. Pri zohľadnení doby splatnosti úveru (3,5
roka) predstavujú dojednané ročné úroky z úveru viac ako 35 %. Dojednanie výšky úrokov, i napriek
tomu, že je prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je

podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje legálnu definíciu
pojmu dobré mravy, právne teória a ustálená súdna prax pod pojmom dobré mravy rozumie pravidlá
morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje
vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých
etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich

rešpektovaní.Dojednanieúrokovzúverupreobčana-fyzickúosobuvmiereviac35%ročne,ktorámiera
významne prevyšuje priemernú mieru úrokov 10,62 % ročne z nových úverov poskytovaných v danom
období obchodnými bankami obyvateľstvu so začiatočnou dobou fixácie 1 až 5 rokov (tento poznatok si
súd nemusel získavať dopĺňaním dokazovania vyžadujúcim si prejednanie veci na pojednávaní, pretože
tu šlo o skutočnosť známu súdom všeobecne a teda i tunajšiemu z jeho rozhodovacej činnosti, tzv.
notorieta s nepotrebnosťou jej dokazovania podľa § 121 O. s. p.) porušuje podľa súdu uvedené pravidlá

morálneho charakteru, teda je v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku toho je dojednanie o zmluvnej
odmene za úver v zmluve účastníkov neplatné a žalovaný mal za povinnosť splatiť žalobcovi len sumu
skutočne čerpanej istiny úveru.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vzhľadom na to, že súd zamietol návrh v časti žalovanej sumy, zamietol súd aj návrh v časti
požadovaného úroku z omeškania, preto neposudzoval z dôvodu hospodárnosti ani dôvodnosť výšky
úroku z omeškania ani deň vzniku z omeškania.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
O náhrade trov konania žalovaného rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a vo veci plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadnu

náhradu trov konania neuplatnil.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka,
ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný
zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhodujesúdnanávrhspravidlavrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzuje
náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia
tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké

práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovenia § 24 Občianskeho súdneho poriadku účastník sa môže dať v konaní zastupovať
zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len

fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí,
ak ide o zastúpenie podľa § 25.Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku
konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2

rovní.

Pokiaľ ide o samotné právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, súd je toho názoru, že
nárok vedľajšieho účastníka nie je oprávnený. Súd považoval trovy právneho zastúpenia vzniknuté
vedľajšiemu účastníkovi za neúčelne vynaložené trovy, aj keď vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná

fyzická alebo právnická osoba, má nesporne právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si
zvolí, a ktorým môže byť aj advokát, a to bez ohľadu na to, za akým účelom vedľajší účastník vznikol a
či sú v jeho radoch zastúpené osoby s právnickým vzdelaním, a to s poukazom na už vyššie citované
ustanovenia§93ods.4O.s.p.,§24O.s.p.,akoajustanovenie§47ods.2a3ÚstavySR.Zobsahuspisu
však vyplýva, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania a následne doručil vyjadrenie k návrhu zo
dňa 5. 4. 2016 ako úkon smerujúci k ochrane práv žalovaného. Avšak súdu je z rozhodovacej činnosti

známe, že predmetné podanie ako vyjadrenie k žalobnému návrhu je zo strany právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka vopred pripravené pre neurčitý počet sporov s rovnakým žalobcom a identickým
obsahom, pričom došlo k jeho zmene iba v časti uvedenia predmetu konania, výške úveru a výške
zaplatenej sumy, a teda nejedná sa o účelne vynaložené trovy.
O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešného

žalovaného, rozhodol súd podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p., keď vedľajšiemu účastníkovi nepriznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.