Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116211656
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116211656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členiek

senátu: JUDr. Andrea Dudášová a Mgr. Katarína Arnouldová, v právnej veci navrhovateľky: E. F., nar.
X.XX.XXXX, F. XXX, proti odporcovi: Ing. E. F., nar. XX.X.XXXX, V. V. X, V., toho času F. XXX, o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému O. F., nar. XX.X.XXXX a Z. F., nar.
XX.X.XXXX, v konaní zastúpeným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 6. júna 2016, č.k. 33P/1/2016-48, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo navrhovateľky a
odporcu uzavreté dňa 16.5.2009 v Trnave, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, vo
zväzku 77, ročník 2009, strana 156, poradové číslo 100. Schválil rodičovskú dohodu tak, že maloleté deti
sa zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok
a odporca je povinný platiť výživné na maloletého O. vo výške 150 eur a maloletú Z. vo výške 130 eur
mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku a styk
odporcu s maloletými deťmi sa neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na

ich náhradu. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd rozviedol jej manželstvo a upravil rodičovské práva a povinnosti k deťom pochádzajúcim z
manželstva. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa článku 1 základných zásad zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine, podľa článku 4 základných zásad, podľa § 18, § 19 ods. 1 až 3, § 22, § 23 ods. 1 až 3,
§ 24 ods. 1 a 4, § 28 ods. 1 písm. a) až c), § 62 Zákona o rodine. Zistil, že manželstvo účastníkov trvá
7 rokov a manželia aktuálne navzájom nekomunikujú, netrávia voľný čas, manželka sa venuje deťom,
manžel sa celé dni a noci zaoberá iba prácou. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že mala inú

predstavu o fungovaní partnerstva s odporcom, ktorú by rada realizovala v prípadnom novom vzťahu v
budúcnosti. Nevidí perspektívu obnovenia manželského spolužitia ani dôvod pre využitie poradensko-
psychologických služieb. Má za to, že ich hlboko narušené vzťahy by sa po návšteve psychológa
nezlepšili, po krátkom čase by sa všetky nezhody a hádky opakovali. Najviac jej prekáža nezáujem
odporcu o jej osobu, nedostatok komunikácie a intímnych prejavov. Odporca je v riešení problémov
v manželstve pasívny, nepopiera ich existenciu avšak neprejavuje snahu o zlepšenie situácie. Nemá
prehľad o intímnom spolužití manželov, nevie odkedy sa neuskutočňuje, teda vôbec nefunguje. Zaujíma

sa len o svoju prácu, manželka ho znervózňuje, preto sa hádajú. Súd príčinu rozvratu manželstva ustálil
ako trvalú, spočívajúcu vo vážnych a neprekonateľných nezhodách manželov v komunikácií, odlišnosti
pováh, rozdielnosti záujmov, odcudzenia sa, obojstranného nesúladu pri rešpektovaní a uspokojovaní
vzájomných potrieb manželov a nenaplnený intímny život navrhovateľky. Tieto príčiny sa prehlbovali,spôsobili vážne narušenie manželstva a jeho trvalý rozvrat. Súd sa pokúsil o zmierenie účastníkov,
odstránenie príčin rozvratu, avšak bezúspešne, preto prvým výrokom rozsudku manželstvo manželov
rozviedol. Ohľadne úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom navrhli rodičia schváliť rodičovskú

dohodu tak, ako je uvedená vo výroku rozsudku. Obaja majú dobrý vzťah s deťmi, rodičovská dohoda
je v ich záujme. Opatrovník odporučil dohodu schváliť. Rodičia bývajú s deťmi v dome v F., ktorý je
vo vlastníctve odporcu. Obaja sú zamestnaní, matka s príjmom 460 eur mesačne, otec je živnostník
s mesačným príjmom okolo 1.000 eur. Výdavky na maloleté deti činia približne do 300 eur mesačne.
Iné vyživovacie povinnosti nemajú. Pretože účastníci sú rodičmi maloletých detí, súd na čas po rozvode

upravil aj výkon ich práv a povinností k nim, schválil rodičovskú dohodu v navrhovanom znení, lebo
zverenie do osobnej starostlivosti matky je v záujme maloletých a stanovená vyživovacia povinnosť 150
eur a 130 eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám detí i schopnostiam a možnostiam oboch
rodičov. Styk otca s deťmi zostal podľa dohody neupravený. O trovách konania súd rozhodol podľa §
144 O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie odporca.
Uviedol, že napáda rozsudok z dôvodu, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené. Maloletý O. dlhodobejšie trpí sporadickými
úzkostnými stavmi, ktoré sa prejavujú panickým stresom, zrýchleným búšením srdca, nepravidelným
dýchaním počas dlhodobej neprítomnosti jedného z rodičov (neprítomnosť v rozsahu dní), tak aj

v krátkodobej neprítomnosti rodiča, ktorý ho má pod dohľadom, ak ho maloletý nevidí pri sebe
alebo ho nepočuje. Navrhovateľka jeho návrh na preskúmanie zdravotného stavu maloletého zo dňa
10.6.2016, ako aj z dôvodu možnej poruchy sústredenia vplyvom úzkosti aj na odporúčanie logopedickej
poradne, ktorú maloletý navštevuje, zamietla a on k dnešnému dňu nedisponuje lekárskou správou
a odborným psychologickým vyšetrením dieťaťa. Rozvod a oddelené domácnosti rodičov bude mať

zásadný negatívny vplyv na psychický stav maloletého, prehĺbenie jeho stavu úzkosti. Manželstvo
nepovažuje za trvalo a nezvratne rozvrátené, o deti, navrhovateľku a domácnosť sa stará v rámci
svojich časových možností, hmotne zabezpečuje ich potreby. Iných partnerov s manželkou nemajú,
žijú v spoločnej domácnosti, spoločne sa podieľajú na výchove maloletých detí. Za príčinu nezhôd
považuje nedostatok komunikácie medzi ním a navrhovateľkou, čo je možné spoločným úsilím odstrániť

v manželskej psychologickej poradni.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že vzťah manželov je už 5 rokov nefunkčný,
ani jeden voči tomu druhému necítia lásku ani úctu, nevidí v manželovi ani ďalšiu psychickú podporu
do budúcna. Manžel už pri prvom pojednávaní dal najavo, že ju vlastne ani nikdy nemal rád, jej

niekoľkoročné úsilie o obnovenie vzťahu nikam neviedlo. Manžel nemá záujem o komunikáciu. Preňho
je to iba strata času. Veľakrát navrhovala manželskú poradňu, odporca to vždy odmietol so slovami, že
on nemá problém, má ho iba ona. Zostávať v takomto vzťahu iba kvôli domu a hmotnému zabezpečeniu,
ako podotkol manžel, nemá význam. Má za to, že manžel robí toto všetko iba preto, aby nemusel deliť
majetok a riešiť veci súvisiace s tým. Pokiaľ odporca poukazuje na syna O., tak tento v auguste 2016

dovŕšil 7 rokov. Je to ešte malé dieťa, ktoré skúša, čo si môže dovoliť a ako sa môže chovať. Občas má
strach, že trebárs zablúdia, alebo či niekto odišiel na dlho a či sa vráti a kedy. Maloletý okrem škôlky
a školy nikdy nebol sám od nich preč ani na prázdninách, ani na víkend u starých rodičov. Keď ide do
školy, rozlúčia sa pusou a vôbec nerieši to, že nepríde pre neho a pod.. Nikdy jej v škole nepovedal,
že sa bojí. Keby mal 10 rokov a mal strach, tak by jej to už prišlo divné, určite by to riešila odborne. K

O. zvolí iný prístup, komunikáciou sa bude snažiť ho viesť viac k tým témam, ako je osamostatnenie,
bude mu stále dávať istotu, že sú stále rodičia tu preňho. Je v pravidelnom styku s triednou učiteľkou,
nikdy jej nepovedala, že by bol nezvládnuteľný, nepočúval alebo by s ním bol nejaký problém. O. je
pohodlný chlapec, zaujíma sa o lego, bez problémov si ho stavia podľa plánov, zaujíma sa o ľudské
telo, o veci ako fungujú, rád sleduje rozprávky, prírodopisné filmy. Zaujíma ho šach, dámu, chcel by v

tomto roku navštevovať v škole aj šachový krúžok. Odporca chce, aby sa deti už chovali a robili veci
správne ako dospelí, ale stále zabúda, že sú to malé deti, ktoré boli iba prevažne v jej spoločnosti.
Rozvod a osamostatnenie by bolo riešenie pre nich všetkých do budúcnosti, opadol by stres, napätie v
rodine, ktoré sa bude skôr či neskôr prenášať i na deti. Má iné predstavy o živote ako má odporca, jemu
stačí práca a čo sa deje vôkol to je preňho zbytočné, nepodstatné. Navrhla preto, aby súd manželstvo

rozviedol, aby mohli začať žiť kľudný život bez zbytočných stresov a problémov.

4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie v časti o rozvode manželstva
ponecháva na zváženie odvolacieho súdu.5. S účinnosťou od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,

v zmysle § 470 ods. 1 ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta práv CSP, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie druhého manžela bolo

podané včas oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 Zákona č. 161/2015
Z.z. CMP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie
(§ 65 CMP) a bez ohľadu na dôvody odvolania (§66 CMP) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 33P/1/2016 je rozvod manželstva
účastníkov konania a úprava ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom
O., nar. XX.X.XXXX a Z., nar. XX.X.XXXX.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol a schválil rodičovskú dohodu o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti sa na čas po rozvode
manželstva zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať a
odporca je povinný platiť výživné na maloletého O. 150 eur mesačne a maloletú Z. 130 eur mesačne,
pričom sa styk odporcu s maloletými deťmi neupravil.

9. Pokiaľ ide o podané odvolanie, tak odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu
prvej inštancie obsiahnutou v odôvodnení napadnutého rozsudku, podporujúcou správnosť záverov, pre
ktoré bolo treba návrhu navrhovateľky v prejednávanej veci vyhovieť a manželstvo účastníkov konania
rozviesť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku
a poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). K odvolacím
argumentom odporcu dopĺňa nasledovné:

10. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1
Zákona o rodine), pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadne výchovu detí (ods. 2). So zreteľom na obsah tohto zákonného ustanovenia je zrejmé,

že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov a to s
vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na
druhej strane jeho harmonického fungovania, potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať
po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto v
minulostizaloženéhopartnerskéhozväzkuspôsobí,žepôvodnýúčel,prektorýbolomanželstvouzavreté

sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje
rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. V prejednávanej veci niet žiadnych pochýb o tom, že
vzťahy medzi manželmi sú vážne a dlhodobo rozvrátené, keď manželia síce žijú v spoločnej domácnosti
spolu s maloletými deťmi, avšak intímne nežijú, pričom navrhovateľka je pevne rozhodnutá ukončiť
manželstvo rozvodom, keď súd správne zistil medzi manželmi vážne a neprekonateľné nezhody v

komunikácii, odlišnosť pováh, rozdielnosť záujmov, vzájomné odcudzenie sa a obojstranný nesúlad pri
rešpektovaní a uspokojovaní vzájomných potrieb manželov. Súd tiež skúmal, či napriek ochladnutiu citov
zo strany navrhovateľky prichádza do úvahy možnosť nápravy rozvrátených vzťahov a hľadal riešenia
spôsobilé tomuto zámeru napomôcť, vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka uviedla, že navrhovala
počasmanželstvamanželskúporadňu,avšakodporcatovždyodmietolsoslovami,žeonnemáproblém,

že ho má iba ona. Takisto na pojednávaní pred súdom prvej inštancie navrhovateľka uviedla, že vyzvala
odporcu, aby navštívili poradňu, čo odmietol. Na pojednávaní odporca uviedol, že berie na vedomie, že
je možnosť navštíviť poradňu, možno by sa ich vzťahy zlepšili. Navrhovateľka však kategoricky návštevu
poradne odmietla, nakoľko má za to, že ich vzťahy by sa už nezlepšili. Po vykonanom dokazovanípotom súd prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu správne uzavrel, že ide o rozvrat trvalý
a nie je tu žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k
náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možno obnovenie harmonického manželského

spolužitia. Pokiaľ totiž jeden z manželov nadobudne presvedčenie, že všetky prostriedky na to už boli
vyčerpané a jedinou cestou je tu rozvod manželstva, v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto
formálnom zväzku by bolo v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami. Odvolací súd mal za to, že
rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletých detí, nakoľko títo síce žijú s rodičmi v spoločnej
domácnosti, avšak v rodičoch nemajú vzor manželského spolužitia, keď rodičia spolu nekomunikujú,

hádajú sa, nevidia medzi nimi lásku, porozumenie, čo je pre zdravý vývoj maloletých detí podstatné.
Tvrdenia v odvolaní, že na psychiku maloletého O. bude rozvod zle vplývať, odporca žiadnym spôsobom
nepreukázal. Matka v písomnom vyjadrení tieto tvrdenia vyvrátila, odvolací súd tak dospel k záveru, že
rozvodnebudeanivneprospechmaloletéhoO.aneutrpítýmjehopsychika.Navyšeotecmámožnosťna
maloletého vplývať a vhodným spôsobom mu rozvod medzi manželmi vysvetliť a pomôcť mu preklenúť
obdobie,počasktoréhosibudezvykaťnaoddelenéspolužitiesvojichrodičov.Sámodporcavšakuviedol,

že keď je doma tak tam pracuje a 90% je doma a pracuje, z toho skoro všetok čas. Takže je na odporcovi,
aby zmenil trávenie času v domácom prostredí a venoval sa deťom, najmä maloletému O., pokiaľ má
za to, že tento rozvod manželstva bude znášať ťažšie.

11. Pokiaľ sa týka úpravy rodičovských práv a povinností, odporca vo svojom odvolaní rodičovskú

dohodu nenamietal, odvolací súd však túto preskúmal a má za to, že táto je v súlade so záujmami
maloletých detí, súdom určené výživné zodpovedá príjmom rodičov, ich schopnostiam a možnostiam
ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

14. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).