Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202948
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116202948.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľky: G. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, P., v konaní zastúpená Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o.,
Puškinova 16, 080 01 Prešov, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: U. F., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomY.X,XXXXXP.,vkonanízastúpenývJUDr.ZdenkouVokálovou,advokátkou
so sídlom v Prešove, Hlavná 61, o určenie výživného pre manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti uloženia povinnému platiť vyživovaciu povinnosť uplatnený za obdobie od 15.2.2016
do 28.2.2016 nad sumu vo výške 150 eur, za obdobie od 1.3.2016 do 31.3.2016 nad sumu vo výške
300 eur, za obdobie od 1.4.2016 do 30.4.2016 nad sumu vo výške 300 eur, za obdobie od 1.5.2016
do 31.5.2016 nad sumu 300 eur, za obdobie od 1.6.2016 do 30.6.2016 nad sumu vo výške 300 eur, za
obdobie od 1.7.2016 do 31.7.2016 nad sumu 300 eur a ďalej do budúcna, z a s t a v u j e .

II. Povinný z vyživovacej povinnosti j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke titulom manželského

výživného takto:
za obdobie od 15.2.2016 do 28.2.2016 sumu vo výške 150 eur,
za obdobie od 1.3.2016 do 31.3.2016 sumu vo výške 300 eur,
za obdobie od 1.4.2016 do 30.4. 2016 sumu vo výške 300 eur,
za obdobie od 1.5.2016 do 31.5.2016 sumu vo výške 300 eur,
za obdobie od 1.6.2016 do 30.6.2016 sumu vo výške 300 eur,

za obdobie od 1.7.2016 do 31.7.2016 sumu vo výške 300 eur,
v lehote do pätnásť dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.2.2016 sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti
manželovi prispievať na výživu navrhovateľky sumou 400 eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci
vopred, od 15.2.2016. Po podaní návrhu, ktorým žiadala navrhovateľka konanie v časti zastaviť, žiadala,

aby súd uložil osobe povinnej prispievať na výživu navrhovateľke sumu 300 eur mesačne, a to za
obdobie od 15.2.2016 do 31.7.2016.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že do 3.9.2013 žili spolu s deťmi a manželom v Anglicku, kde obaja
pracovali, pričom takto žili v spoločnej domácnosti 8 rokov. S deťmi sa navrhovateľka vrátila na
Slovensko po dohode s manželom, ktorý do dvoch rokoch mal predať nehnuteľnosť v Anglicku a mal sa
vrátiť na Slovensko. Až po návrate na Slovensko zistila, že manžel sa neplánoval vrátiť a žiť s nimi v

spoločnej domácnosti. Odkedy žijú na Slovensku, manžel jej na domácnosť a výživu detí neprispieval.
Mali dohodu, že nájom platený nájomníkmi z nehnuteľností v Anglicku mal byť zasielaný na jej účet,
z ktorého mala ona sama a deti si hradiť základné potreby. Manžel bez ich vzájomnej dohody zrušilprenájom nájomníkov, ktorým musela vrátiť depozit a zostala s deťmi bez akéhokoľvek príjmu. Mala
otvorenú živnosť na území Anglicka, z toho dôvodu sa na Slovensku nemohla zamestnať na trvalý
pracovný pomer, preto začala spolupracovať so spoločnosťou Winners group, avšak do novembra roku

2015 nemala z toho žiadnu odmenu. Mala záujem zamestnať sa, avšak momentálne je vec v štádiu
riešenia. Od 9.1.2016 a 21.1.2016 bola v Anglicku 2 týždne, kde pracovala a finančné prostriedky
získala na pokrytie výdavkov na mesiac január a február, počas tohto pobytu zarobila 550 libier, ktoré
museli vystačiť na pokrytie dvoch mesiacov. Uviedla výdavky na nájomné od 1.2.2015 vo výške 180
eur, výdavky na služby televízneho signálu a internetu vo výške 42,60 eur, svojho poistenia 48,90 eur,

poistenia detí - 44,60 eur, za telefonické služby - 50 eur, splátky úveru - 46 eur, 8,70 eur, 8,90 eur,
11,70 eur a na ošatenie stravu a lekársku starostlivosť (za lieky). K tomu uviedla výdavky týkajúce sa
maloletých. Poukázala na to, že manžel pracuje od roku 2006 na pozícii vrcholového manažmentu v
spoločnosti Pencarie v Anglicku, pričom podľa jej vedomosti jeho príjem je 17,8 libier na hodinu počas
pracovného týždňa, jeho pracovná doba 8 hodín a 4 dni v týždni. Manžel pracoval aj v nedeľu, jeho
čistý mesačný príjem v tomto období dosahoval dvojnásobok hodinovej mzdy cez týždeň. Z uvedeného

vyplýva, že má príjem 600 libier týždenne, pričom každé 3 mesiace na odmenách a bonusoch má príjem
vo výške 1.000 libier.
3. Navrhovateľka k návrhu pripojila rovnopis sobášneho listu, rodný list maloletého B. L. F., maloletej L.
F. F., oznámenia o trvalom pobyte.
4. Manžel navrhovateľky, ako osoba povinná podľa návrhu platiť výživné, sa písomne vyjadril a navrhol

návrh zamietnuť. Poukázal na to, že dňa 19.11.2015 podal návrh na rozvod manželstva. Poukázal na
to, že nie je pravdou, že by neprispieval na domácnosť a výživu. Uviedol, že navrhovateľka sa začala
zaujímať o zamestnanie a prácu až po podaní návrhu na rozvod manželstva v novembri v roku 2015,
dovtedy jej výdavky spojené s domácnosťou, ako aj s výživou detí boli poukazované z jeho strany z
Anglicka, a to z príjmu z nájmu nájomníkov v rodinnom dome. Od septembra roku 2013 až do podania

návrhu na rozvod manželstva navrhovateľka nikde nepracovala a ani neprejavila záujem pracovať.
Počas obdobia od roku 2013 zo svojho príjmu uhrádzal splátky hypotéky za rodinný dom, a to mesačne
približne 1.100 eur, ako aj všetky poplatky spojené sa užívaním a prevádzkou rodinného domu. Uviedol,
ženavrhovateľkaneprispievanavýdavkyvdomácnosti. Odišlazospoločnejdomácnostispolusdeťmi,v
rodinnom dome zostala bývať jej matka, ktorá naopak nehradila žiadne náklady za bývanie. Mal zato, že

súd mal prihliadnuť na dobré mravy, mal zato, že nemožno priznať výživné, nakoľko to by bolo v rozpore
so zásadami morálky. Poukázal na to, že je potrebné prihliadnuť na postoj navrhovateľky k zabezpečeniu
celkových nákladov na úver na rodinný dom Anglicku, jej postoj k prípadnému zamestnaniu, nakoľko od
času, kedy opustila spoločnú domácnosť, sa ničím nepodieľala na vysokých nákladoch. Navrhovateľka
doposiaľ nepracovala a neprejavila záujem sa trvalo zamestnať ani na Slovensku, čo zdôvodňuje tým, že

má živnosť v Anglicku. On sám pracuje a uhrádza všetky náklady, má nárok na vyššiu mieru regenerácie,
má rozdielne potreby a náklady, ktoré môžu vyplývať aj z jeho zdravotného stavu, stravovania ošatenia
a iných. Poukázal na to, že súd musí poznať životnú úroveň oboch manželov, aby dokázal zhodnotiť ich
rozdielnosť, najmä ich osobné, príjmové, majetkové pomery a výdavky.
5.Manželnavrhovateľkypripojilnávrhnarozvodmanželstva,vktoromuviedol,žepracujeabývanaďalej

v Anglicku v ich rodinnom dome, jeho týždenný zárobok predstavuje sumu 360 libier, čo v prepočte
na mesačný čistý príjem v eurách predstavuje sumu 2.000 eur, z tohto príjmu uhrádza 2 hypotéky vo
výške 729 libier mesačne na jednu a na druhú vo výške 217 libier mesačne. Poistenie rodinného domu
mesačne 100 libier, dane za dom ročne 1.200 libier. Za energie a plyn 120 libier, voda 80 libier, 50 libier
elektrina, internet 30 libier, súčasne uviedol, že v rodinnom dome zostala bývať matka navrhovateľky

a dvaja nájomníci, pričom nájomné je poukazované vo výške 756 eur mesačne priamo navrhovateľke.
Dve maloleté deti navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky a zaviazať otca na plnenie vyživovacej
povinnosti vo výške 120 eur mesačne pre maloletého syna a pre maloletú L. 80 eur mesačne.
6.Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmipredloženýminavrhovateľkouaosoboupovinnou
z vyživovacej povinnosti, ako aj výsluchmi navrhovateľky a osoby povinnej, pričom mal zistený tento

skutkový stav veci:
7. Zo zhodných výpovedí účastníkov mal súd preukázané, že účastníci od septembra 2013 ako manželia
absolútne nefungujú, od tohto obdobia totiž žijú oddelene, každý svojim vlastným spôsobom života.
8. Z výpovede navrhovateľky mal súd zistené, že táto od roku 2012 má živnosť na území Veľkej Británie.
PopríchodenaSlovenskozamestnalaapracovalaprespoločnosťWinnersgroup,vroku2014pracovala

celý rok, mala príjem v celkovej sume 1.932 eur, čo je približne mesačne 161 eur mesačne. Následne
nastala situácia, že manžel, tým, že reálne zamedzil nájomníkom užívať na bývanie priestory v ich dome,
prestali jej títo uhrádzať nájomné na jej účet, z ktorého si pokrývala základné životné potreby, svoje aj
detí, uvedené zodpovedalo dohode, ktorú s manželom mala.9. V období od 9.1.2016 do 21.1.2016 bola v Anglicku na obdobie dvoch týždňov, pričom v tomto čase
pracovala, za uvedené obdobie napokon ani nežiadala manželské výživné, uvedené si uplatnila až od
15.2.2016 do budúcna, a to z toho dôvodu, že finančné prostriedky, ktoré dovtedy mala, minula a od

februára nemala žiadny príjem.
10. Navrhovateľka poukázala nato, že má uzavretú živnosť v Anglicku, a súčasne s týmto nemôže mať
trvalý pracovný pomer na území Slovenska, kde sa musí zdržiavať z dôvodu starostlivosti o deti. Uviedla,
že živnosť by pre ňu nebolo výhodné zrušiť z dôvodu získania výhod dôchodkového poistenia. Uviedla,
že pre ňu je výhodnejšie stále na dva týždne v mesiaci cestovať do Anglicka, kde bude pracovať, aby

ďalšie dva týždne mohla žiť na Slovensku s deťmi.
11. Následne však v marci bol vytýčený termín pojednávania rozvodu manželstva a ona nemohla v tom
čase ani opustiť územie Slovenskej republiky.
12. Navrhovateľka súdu predložila žiadosti o uzatvorenie dohody o pracovnej činnosti, čím poukazovala
na to, že sa pokúšala získať finančné prostriedky na území Slovenskej republiky prácou.
13. Z jej výpovede, ktorú povinný nerozporoval, mal súd zistené, že navrhovateľka žije v byte svojej

matky a uhrádza 180 eur nájomné. Ďalšie výdavky, ktoré má, sú spojené s bežným stravovaním, ďalšie
sú spojené so zdravotnou starostlivosťou, poistné a ďalšie výdavky spojené so službami poskytujúcimi
základný životný komfort.
14. Navrhovateľka poukázala na to, že jej príjem bol 780 eur mesačne, do času, kým nebolo
poukazované nájomné zo strany nájomcov do decembra 2015.

15. Manžel navrhovateľky ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti, uviedol, že pokiaľ ide o celú
situáciu, on znášal sám všetky výdavky týkajúce sa hypoték, poistenia a ďalších výdavkov spojených
s ich majetkom. Odkedy odišla navrhovateľka zo spoločnej domácnosti v septembri v roku 2013, mala
výdavky spojené len s deťmi, ale dosahovala príjmy vyše 1.000 eur. Čo sa týka aj daňového priznania,
sama navrhovateľka priznala, že za obdobie od 6.4.2015 do apríla 2016 mala príjem 5.328 libier.

16.Manželnavrhovateľkyakoosobapovinnázvyživovacejpovinnosti,vovecipoukázalnato,ženevidel
možnosť inak riešiť situáciu, nakoľko manželka opustila spoločnú domácnosť spolu s deťmi a vrátila
sa na územie Slovenskej republiky, preto podal návrh na rozvod. Uviedol, že do júla 2015 pracoval v
dvoch zamestnaniach, sedem dní v týždni. V dome bývala matka navrhovateľky a vystriedalo sa tam 10

rôznych cudzích ľudí ako nájomníci. Mal zvýšené náklady týkajúce sa služieb za dom, ale všetky výhody,
nakoľko peniaze z nájomného boli poukazované navrhovateľke, mala ona. Nevidel inú možnosť, ako
ukončiť prenajímanie týmto tretím osobám. Manželku volal späť do Anglicka, aby sa situácia dala do
poriadku, ale napokon sám podal návrh na rozvod manželstva.

17. Byt bol prenajímaný tretím osobám do januára 2016. Príjem osoby povinnej z vyživovacej povinnosti,
teda manžela navrhovateľky, bol od februára do marca v priemere 1.424,88 libier, t.j. čistý príjem je 370
libier týždenne. Povinný potvrdil, že pokiaľ pracuje nadčasy, jeho príjem sa zvyšuje. Za daňový rok od
5.4.2015 do 5.4.2016 mal na bonusoch, teda za prácu, pričom bonus nie je garantovaný, ide dobrovoľný
príspevok zamestnávateľa, vo výške 2.712,79 libier a za obdobie od 5.4.2016 do 12.8.2016 - 1.042,95

libier.

18. Čo sa týka výdavkov uviedol, že tieto sú spojené s platením hypotéky za spoločný rodinný dom, vody,
plynu, elektriny, ďalej poistenia tejto nehnuteľnosti, ďalšie výdavky týkajúce sa platenia kreditných kariet.
Poukázal ďalej na to, že sumu 225 libier mesačne platí na úhrady splátok úveru, a to z toho dôvodu,

že jeho matka by prišla o byt, išlo o úver, ktorý zobrali s manželkou a tieto peniaze z úveru použili pre
matku navrhovateľky tak, aby si z týchto peňazí vyporiadala bezpodielové spoluvlastníctvo po rozvode
manželstva s otcom navrhovateľky.

19. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
20. Podľa § 72 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedenýmanžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po
uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené
do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má

sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
22. Z vyššie cit. ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom určenia výživného medzi
manželmi je, že manželstvo ešte trvá. Pokiaľ manželstvo rozvodom právoplatne zanikne, nárok sa

neopiera o ust. § 71 ZR ale o ust. § 72 ZR, t.j. výživné rozvedeného manžela. Pri skúmaní dôvodnosti
návrhu je potrebné vždy skúmať, či určenie výživného by nebolo v rozpore s dobrými mravmi podľa
§ 75 ods. 2 ZR. O takýto prípad pôjde vždy, t.j. výživné manželovi nemožno priznať, ak manželstvo
účastníkov neplní žiadnu zo svojich spoločenských úloh a žiaden z manželov ani nie je ochotný plniť ani
tie najzákladnejšie povinnosti z partnerstva plynúce, a teda, že všetky princípy súžitia sú obojstranne
ignorované.

23. Rozvodom manželstva zanikajú všetky osobné a právne vzťahy medzi manželmi. V materiálnej
oblasti to znamená, že každý z manželov je povinný sa postarať sám o seba. Zákon však, v
záujme zmiernenia niektorých majetkových dopadov, upravuje výnimky. Pokiaľ rozvedený manžel, ktorý
požadujevýživné,niejeschopnýsámsaživiť,máprotibývalémumanželoviprávodomáhaťsapríspevku
na primeranú výživu. Základnou podmienkou pre plnenie vyživovacej povinnosti po rozvode teda je, že

rozvedený manžel, ktorý požaduje výživné, nie je schopný sám sa živiť, čo znamená, že tento manžel
nie je schopný sám sa živiť nielen vlastnou prácou, ale ani výnosom svojho majetku.
24. Posúdiac zistený skutkový stav podľa vyššie cit. ust. Zákona, súd ustálil, že návrh je dôvodný.
Manželstvo účastníkov si totiž dlhodobo neplní žiadnu zo svojich spoločenských úloh, od roku 2013
účastníci žijú oddelene, všetky princípy súžitia sú účastníkmi obojstranne dlhodobo ignorované.

Navrhovateľka však do 15.2.2016 mala príjem podľa predchádzajúcej dohody manželov z nájmu
plateného nájomcami, ktorí mali v prenájme priestor na bývanie pri ich spoločnom dome. Za
mesiac január 2016 nežiadala výživné z toho dôvodu, že v tomto období pracovala. Následne však
navrhovateľka nemohla pracovať, jednak z dôvodu poskytovanej starostlivosti maloletým deťom, ktoré
sa nachádzali na území Slovenskej republiky a jednak z dôvodu nedostatku práce na území Slovenskej

republiky, vhodnej tak, aby súčasne mohla poskytovať dostatočnú starostlivosť maloletým deťom,
nakoľko otec maloletých detí žil na území Veľkej Británie.
25. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľka má od augusta 2016 stály príjem a
v tejto časti preto zobrala aj žalobný návrh späť.
26. V prejednávanej veci dospel súd na základe vykonaného dokazovania k záveru, že návrh

navrhovateľky na určenie manželského výživného je dôvodný. Navrhovateľka a osoba povinná sú
manželia,zichmanželstvapochádzajúdvemaloletédeti,ktorésú vosobnejstarostlivostinavrhovateľky.
Navrhovateľka v období od 15.2.2016 do 31.7.2016 bola bez akéhokoľvek príjmu, poskytovala
starostlivosť maloletým deťom, napriek zriadenej živnosti na území Veľkej Británia nemohla túto živnosť
aktívne vykonávať pre poskytovanie práve tejto starostlivosti deťom. Súd mal preukázané z listinných

dôkazovpredloženýchnavrhovateľkou,žetátosapokúšalanájsťsiprácunazákladedohodyopracovnej
činnosti alebo iným spôsobom, čím by získala finančné prostriedky, avšak bezúspešne. Iný príjem v
danom čase nemala. Manžel navrhovateľky tým, že vypovedal nájomné zmluvy nájomníkov, ktorých
nájomné bolo poukazované v prospech navrhovateľky na pokrytie jej základných životných potrieb,
jej zamedzil takýto príjem. Manžel navrhovateľky bol v danom časť za zamestnaný, s minimálnym

mesačným príjmom 1.424,88 libier, po zaplatení prisúdeného manželského výživného v sume 300 eur
mu tak zostane stále dostatočná suma na pokrytie ostatných výdavkov v spojení aj s platením hypotéky
a služieb za rodinný dom
27. Súd vychádzal z účelu, že manželským výživným má byť hmotná a kultúrna úroveň navrhovateľky a
osoby povinnej ako manželov v zásade rovnaká, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka

mala a naďalej má v osobnej starostlivosti maloleté deti pochádzajúce z manželstva s odporcom.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 57 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, v
zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len
na návrh. Návrh nebol podaný ani zo strany navrhovateľky ani povinného.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.