Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/17/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110203567
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7110203567.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky/

manželky: V. F.Á., N.. X.X.XXXX, bytom K. XX, K., proti manželovi: R. F., N.. XX.X.XXXX, A. V. X, K., v
konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k mal. deťom: N. F., N.. X.XX.XXXX, F. F., N..
X.X.XXXX, C. F., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. F., N.. X.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného
minima od 31.3.2012 do 31.5.2013 a vo výške 90 EUR mesačne od 1.6.2013 do budúcna vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. F., N.. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného
minima od 31.3.2012 do 31.5.2013 a vo výške 70 EUR mesačne od 1.6.2013 do budúcna vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. F., N.. X.X.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného
minima od 31.3.2012 do 31.5.2013 a vo výške 80 EUR mesačne od 1.6.2013 do budúcna vždy do 15.

dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. N. F., N.. X.XX.XXXX za obdobie od 31.3.2012 do 30.9.2016 vo výške
2.645,32 EUR je otec povinný zaplatiť matke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. C. F., N.. XX.XX.XXXX za obdobie od 31.3.2012 do 30.9.2016 vo výške
1.445,32 EUR je otec povinný zaplatiť matke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. F. F., N.. X.X.XXXX za obdobie od 31.3.2012 do 30.9.2016 vo výške
2.245,32 EUR je otec povinný zaplatiť matke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 10.2.2010 žiadala, aby rozviedol manželstvo s
odporcom, nakoľko toto neplní svoj spoločenský účel.

2. V prípade rozvodu manželstva žiadala mal. deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zviazať
prispievať na ich výživu, na mal. N. sumou 120 EUR mesačne, mal. F. sumou 110 EUR mesačne a na

mal. C. sumou 100 EUR mesačne. Súčasne žiadala, aby súd zakázal styk otca s mal. deťmi.

3. Manžel sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 28.5.2010. S
návrhom na rozvod manželstva súhlasil.4. V prípade rozvodu manželstva navrhol mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, pričom výživné
na mal. N. platiť nechcel z dôvodu, že nie je jeho dcérou. Na mal. F. je ochotný prispievať sumou 35

EUR mesačne a na mal. C. sumou 35 EUR mesačne. So zákazom styku s mal. deťmi nesúhlasil.

5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním doručeným súdu dňa
13.5.2010 navrhol v prípade rozvodu manželstva znalecké dokazovanie ohľadne stanoviska k zákazu
styku, pretože ide o podozrenie, že zo strany odporcu došlo k psychickému týraniu navrhovateľky a mal.

detí.

6. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 7.2.2012 tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na
výživu maloletej N. sumou 70 EUR mesačne, C. sumou 50 EUR mesačne a F. sumou 60 EUR mesačne.
Otcovi zakázal styk s maloletými deťmi.

7. Rozsudok Okresného súdu Košice I čo do výroku o rozvode manželstva, zverenia maloletých detí a
zákazu styku nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2012.

8. Manžel proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie čo do výživného podal odvolanie.

9. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.2.2013 pod sp.zn. 8CoP 198/2012 zrušil rozsudok v
napadnutom výroku o výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode manželstva rodičov.
10. Príjem matky pozostával len z rodičovského príspevku vo výške 220 EUR mesačne, iný príjem
nemala, bývala u svojich rodičov. Jej výdavky súviseli s výdavkami na maloleté deti.

11. Maloletá N. F. bola žiačkou základnej školy v Košiciach, maloletý F. chodil do materskej školy a
C. bola doma s matkou. Všetky deti boli zdravé, prekonali len bežné ochorenia. Starostlivosť o deti
zabezpečovala matka s pomocou svojich rodičov.

12. Matka upresnila výdavky na maloleté deti nasledovne: strava školská jedáleň 25 EUR/dieťa x 3 deti,
ročne 750 EUR, domáca strava 150 EUR na mesiac, ročne 1.800 EUR, oblečenie zimné 150 EUR/
dieťa x 3 deti, polročne 450 EUR, letné 150 EUR/dieťa x 3 deti, polročne 450 EUR, škola: školská
družina 11 EUR/dieťa x 2 deti, ročne 220 EUR, školské potreby 100 EUR/dieťa x 3 deti, ročne 300 EUR
(knihy, zošity, výtvarná, telesná, perá a podobne), krúžky 100 EUR/dieťa x 3, ročne 300 EUR, škola v

prírode 150 EUR, kurz spoločenského tanca 60 EUR, absolventský zájazd ľudová škola umenia 150
EUR, lekárska starostlivosť, detský lekár 40 EUR/dieťa x 3 deti 120 EUR, zubný lekár strojček minimálne
500 EUR, prevencia 50 EUR/dieťa x 3 deti 150 EUR, počas leta detské tábory 400 EUR a ostatné
výdavky mesačne vreckové, nájomné, dovolenka, benzín, dostavba izby a zariadenia, postele, skrine,
koberec, interiérový nábytok.

13. Navrhovateľka žiadala výživné na maloletú N. 180 EUR, F. 120 EUR a C. 100 EUR. Matka predložila
zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie, ktorý si zobrali s manželom na 25 rokov a splátka činí 786,95
EUR mesačne, poistenie 89,05 EUR, náklady na bývanie 350 EUR mesačne a to elektrina, plyn, voda,
odpad, internet, TV. Navrhovateľka žiada, aby si otec riadne plnil vyživovaciu povinnosť a nevyhýbal

sa zodpovednosti, ktorú sústavne presúva na niekoho iného. Ak sa potvrdeniami nepreukáže, že celé
spätné obdobie bol evidovaný na úrade práce a plnil si povinnosť spoluaktivity pri hľadaní si práce, je
potrebné ho riešiť ako keby bol riadne zamestnaný a nepodporovať zámernému sa vyhýbaniu povinnosti
výživného voči maloletým deťom.

14. Manžel bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce s tým, že jeho príjem bol vo výške 150 EUR
až 200 EUR, býval v rodinnom dome v Radvani, splácal hypotéku vo výške 200 EUR a ostatné náklady
súvisiace s údržbou rodinného domu. Okrem toho platil výživné na dve deti z predošlého vzťahu vo
výške 70 EUR a splácal dlh exekútorom.

15. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že navrhovateľka bola
naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.7.2006 do 13.2.2007, vyradená bola z
dôvodu požiadania o vyradenie z evidencie z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku. Menovaná
poberala rodičovský príspevok od 1.10.2009 vo výške 164,22 EUR mesačne.16.ZoznámeniazamestnávateľanavrhovateľkyV.Š.,B.XX,K.bolozistené,žepríjemmatkyzaobdobie
od 9/2010 do 12/2010 bol vo výške 460 € netto, za obdobie 1/2011 do 12/2011 vo výške 522 EUR netto.

17. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 12.1.2012 bolo zistené, že
manžel nepoberá ani nepoberal dávku a príspevky v hmotnej núdzi od úradu.

18. Z oznámenia zamestnávateľa manžela J. N. bolo zistené, že s uvedenou spoločnosťou mal

podpísanú Dohodu o vykonaní práce do 31.12.2010. Jeho príjem za uvedené obdobie bol vo výške
147,96 EUR netto.

19. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno bolo zistené, že manžel bol vyradený
z evidencie uchádzačov o zamestnanie rozhodnutím zo dňa 15.4.2010. Vyradený bol z dôvodu, že dňa
14.4.2010 predĺžil dohodu o pracovnej činnosti, ktorú mal uzatvorenú so zamestnávateľom J.. Q. A., M.

K., čím si nesplnil svoju povinnosť podľa zákona o službách zamestnanosti.

20. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že R. F. nepoberá
dávky v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Bol spolu posudzovaný na žiadosť o dávky v hmotnej
núdzi od 1.10.2012 do 31.10.2013 ako partner žiadateľky N. M., bytom T. N. F.. Bol spolu posudzovaný

na žiadosť o rodičovský príspevok od 1.10.2009 do 14.12.2010 ako partner žiadateľky V. F.Y. B. na dieťa
C. F.. Bol spolu posudzovaný na žiadosť o rodičovský príspevok od 1.10.2012 do 12.10.2015 ako partner
žiadateľky N. M., bytom T. N. F. na dieťa J. F., N.. XX.XX.XXXX. R. F., N.. XX.X.XXXX nie je v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. V evidencii uchádzačov o
zamestnanie bol: od 29.10.2012 do 31.5.2013. Dňa 1.3.2013 bol z evidencie vyradený pre vykonávanie

SZČO bez poskytnutia príspevku, od 17.1.2012 do 8.7.2012, dňa 9.7.2012 bol z evidencie vyradený
pre nespoluprácu.

21. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno bolo zistené, že R. F. nepoberá dávky
v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Menovaný bol naposledy vyradený z evidencie uchádzačov

o zamestnanie od 1.6.2013, dôvod vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti bez príspevku. Z
potvrdenia vyplýva, že bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.10.2012 do 31.5.2013
vrátane, od 17.1.2012 do 8.7.2012 vrátane, od 20.2.2010 do 17.3.2010 vrátane, od 30.5.1994 do
14.9.1995 vrátane.

22. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že V. F. nepoberala
rodičovský príspevok, dávku v hmotnej núdzi a príspevky, menovanej bolo poskytované náhradné
výživné nasledovne: na dieťa N. F., nar. X.XX.XXXX od 1.11.2011 do 31.12.2011 v sume 0,62 EUR
mesačne, obdobie od 1.1.2012 do 31.1.2012 v sume 26 EUR, od 1.2.2012 do 31.3.2012 v sume 13,31
EUR mesačne, od 1.4.2012 do 30.6.2012 v sume 26 EUR mesačne, od 1.7.2012 do trvania podmienok

v sume 26,65 EUR mesačne, na maloleté dieťa F. F., N.. X.X.XXXX od 1.11.2011 do 31.12.2011 v sume
0,62 EUR mesačne, obdobie od 1.1.2012 do 31.1.2012 v sume 26 EUR, od 1.2.2012 do 31.3.2012 v
sume 13,31 EUR mesačne, od 1.4.2012 do 30.6.2012 v sume 26 EUR mesačne, od 1.7.2012 do trvania
podmienok v sume 26,65 EUR mesačne, na dieťa C. F., N.. XX.XX.XXXX od 1.11.2011 do 31.12.2011 v
sume 0,62 EUR mesačne, obdobie od 1.1.2012 do 31.1.2012 v sume 26 EUR, od 1.2.2012 do 31.3.2012

v sume 13,31 EUR mesačne, od 1.4.2012 do 30.6.2012 v sume 26 EUR mesačne, od 1.7.2012 do
trvania podmienok v sume 26,65 EUR mesačne. Naposledy bola evidovaná v evidencii od 15.7.2006
do 13.2.2007, dňa 14.2.2007 bola z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradená na základe vlastnej
žiadosti a vyradená z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10. rokov veku.

23. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že táto je v pracovnom
pomere od 1.1.2012, príjem za obdobie od 1/20016 do 3/2016 bol vo výške 737,52 EUR, za obdobie
1/2015 do 12/2015 vo výške 698,93 EUR, za obdobie 1/2014 do 12/2014 vo výške 662,33 EUR netto,
za obdobie 1/2013 do 12/2013 vo výške 609,20 EUR netto, za obdobie 1/2012 do 12/2012 vo výške
582,38 EUR netto, za obdobie 4/2016 do 8/2016 vo výške 742,40 EUR netto.

24. Daňový úrad Nitra doručil súdu daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie
obdobia roky 2013, 2014 a 2015 daňového subjektu R. F., N.. XX.X.XXXX, DIČ: 1041049801, trvale
bytom T. N. F. XX, T. N. F.. Za požadované zdaňovacie obdobie rok 2010, 2011 a 2012 daňový subjektdaňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb nepodal. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej
osoby za rok 2015 bolo zistené, že príjmy zo živnosti boli vo výške 8.686,75 EUR, výdavky 3.474,70
EUR, základ dane činil 5.212,05 EUR. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014

bolo zistené, že príjmy zo živnosti boli vo výške 3.023 EUR, výdavky 1.209,20 EUR, základ dane činil
1.813,80 EUR. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 bolo zistené, že príjmy
zo živnosti boli vo výške 895 EUR, výdavky 358 EUR, základ dane činil 537 EUR.

25. Manžel uviedol, že posledné dva roky bol samostatne zárobkovo činná osoba a predtým bol

evidovaný na úrade práce. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej J. F., N.. XX.XX.XXXX. Okrem
toho posiela na výživu maloletého K. F. 25 EUR mesačne, na maloleté deti N., C. P. F.N. F. spolu 82
EUR. Jeho partnerka N. M. je zamestnaná, jej príjem činí 350 EUR mesačne.

26. Navrhovateľka uviedla, že otec zaplatil výživné na 3 maloleté deti nasledovne: rok 2013 spolu 693,54
EUR na 3 deti čo predstavuje 231,18 EUR/dieťa, rok 2014 neprispel žiadnou sumou, rok 2015 spolu

569,66EURna3detičopredstavuje198,88EUR/dieťa,rok2016spolu462EURna3detičopredstavuje
154 EUR/dieťa. Otec takto prispel výživným za obdobie rokov 2013 až 2016 na 1 dieťa sumou 584,06
EUR.

27. Manžel s takýmto vyčíslením súhlasil.

28. Podľa ust. § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

29. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

31. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

32. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

33. Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

34. Predmetom konania ostalo určenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti a to za obdobie od
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode od 31.3.2012 do budúcna.35. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého

z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie

potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho

rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto

životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových

potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

36. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška

mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné

bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných

vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

37. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie

vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

38. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je
potrebnánaúhraduodôvodnenýchpotriebdieťaťa,pričommedzitietopotrebypatriahmotnépotrebyako
je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania
dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potrebynevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú,mávýživnézabezpečiťdieťaťuprimeranýpodielnavýhodách,ktorédovoľujúmožnostirodičov.

39. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

40. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,

že otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí za obdobie od 31.3.2012 do 31.5.2013 na
maloletú N. vo výške 30% zo sumy životného minima a od 1.6.2013 do budúcna vo výške 90 EUR
mesačne, na maloletú C. od 31.3.2012 do 31.5.2013 vo výške 30% zo sumy životného minima a od
1.6.2013 do budúcna vo výške 70 EUR mesačne a na maloletého F. za obdobie 31.3.2012 do 31.5.2013
vo výške 30% zo sumy životného minima a od 1.6.2013 do budúcna vo výške 80 EUR mesačne.
Pri určovaní výšky výživného prihliadol na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov,

potreby maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na
strane otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej J. F. na osobnú starostlivosť matky o
maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec môže prispievať
na výživu maloletých detí. Od 31.3.2012 t.j. od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva nepochybne
sa výdavky matky na maloleté deti podstatne zvýšili, výživu maloletých detí zabezpečuje výlučne matka

bez akejkoľvek pomoci otca, matka v súčasnosti je zamestnaná s priemerným mesačným príjmov od
500-600EUR.Otecvsúčasnostijesamostatnezárobkovočinnáosoba.Priurčenívýživnéhosúdrozdelil
obdobie, kedy otcovi uložil povinnosť prispievať na maloleté deti minimálnym výživným a to z dôvodu,
že do 31.5.2013 bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a následne od 1.6.2013 vykonával
podnikateľskú činnosť, bol samostatne zárobkovo činná osoba, čo bolo preukázané aj podaním

daňového priznania. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v
odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam
a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb
maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného,

pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu
odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods.
5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky
na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto
možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou
výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú
úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok.

Rodičomjeuloženápovinnosťplniťichzákonnúpovinnosť,pričomzákladvyživovacejpovinnostirodičov
k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a)
Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu
dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby
dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd

zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného
stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových
pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním
nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže
byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa

dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu
pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v
minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou
formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej

povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej
približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.41. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a

možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné určené súdom
na maloleté deti je primerané.

42. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

43. Na strane otca vzniklo dlžné výživné na maloletú N. za obdobie od 31.3.2012 do 30.9.2016 vo výške
2.645,32 EUR, na maloletú C. vo výške 1.445,32 EUR a na maloletého F. vo výške 2.245,32 EUR.
O povinnosti zaplatiť dlžné výživné matke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k
jeho pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je určenie výživného pre maloleté
deti by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide

o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Určenie vyživovacej
povinnosti mohol otec očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu
na výživnom odkladaním časti svojho príjmu. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom
prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletých detí nebola zvýhodnená
splátkami ale musela ich uspokojovať postupne tak ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné

bolo zaplatené naraz, čo umožní lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech detí.

44. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne:
maloletá N. rok 2012 - 3/2012 do 5/2013 - 26 EUR x 15 mesiacov = 390 EUR, následne rozdiel medzi
výživným 90 EUR mínus 27,13 EUR = 62,87 EUR, 6/2013 do 12/2013 7 mesiacov x 62,87 EUR = 440,09

EUR, rok 2014 12 mesiacov x 62,87 EUR = 754,44 EUR, rok 2015 12 mesiacov x 62,87 EUR = 754,44
EUR, rok 2016 9 mesiacov x 62,87 EUR = 565,83 EUR, celkom spolu 2.904,80 EUR, od uvedenej sumy
odpočítal platby otca na 1 maloleté dieťa v celkovej výške 259,48 EUR, takto dlžné výživné činí na
maloletú N. 2.645,32 EUR,
maloletý F. obdobie od 31.3.2012 do 31.5.2013 26 EUR x 15 mesiacov = 390 EUR, rozdiel medzi

výživným 80 EUR mínus 27,13 EUR = 52,87 EUR, za obdobie 6/2013 do 12/2013 52,87 EUR x 7
mesiacov = 370, 09 EUR, 1/2014 do 12/2014 12 mesiacov x 52,87 EUR = 634,47 EUR, 1/2015 do
12/2015 12 mesiacov x 52,87 EUR = 634,44 EUR, 1/2016 do 9/2016 9 mesiacov x 52,87 EUR = 475,83
EUR, celkom spolu 2.114,80 EUR mínus plnenie zo strany otca v celkovej výške 259,48 EUR, rozdiel
dlžné na maloletého F. činí 2.245,32 EUR,

maloletá C. obdobie od 31.3.2012 do 31.5.2013 26 EUR x 15 mesiacov = 390 EUR, rozdiel medzi
výživným 60 EUR mínu 27,13 EUR = 32,87 EUR, 6/2013 do 12/2013 7 mesiacov x 32,87 EUR = 230,09
EUR, 1/2014 do 12/2014 12 mesiacov x 32,87 EUR = 394,44 EUR, 1/2015 do 12/2015 12 mesiacov
x 32,87 EUR = 394,44 EUR, 1/2016 do 9/2016 9 mesiacov x 32,87 EUR = 295,83 EUR, celkom spolu
1.704,80 EUR mínus plnenie zo strany otca na 1 maloleté dieťa v celkovej výške 259,48 EUR = 1.445,32

EUR.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote
15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.