Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18Csp/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416207586
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416207586.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

A. súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Ľ. U., P..

XX.XX.XXXX,trvalebytomY.XXXX/X,XXXXXY.Š.,protižalovanému:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neplatnosti časti úverovej zmluvy,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.08.2016 žiadal žalobca vysloviť, že zmluva o úvere uzatvorená
dňa 06.02.2015 medzi ním a žalovaným je v časti upravujúcej výšku odplaty za poskytnutie úveru v

sume 968,- Eur a v časti všeobecných podmienok poskytnutia úveru neplatná. Žalobu zdôvodnil tým,
že i keď je v zmluve označený ako fyzická osoba a zároveň aj ako fyzická osoba podnikateľ, spĺňa
definíciu spotrebiteľa v rámci tohto zmluvného vzťahu a má za to, že odplata za poskytnutie úveru
podstatne prevyšuje obvykle požadovanú odplatu na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery a ide teda o
neprijateľnú podmienku. Tiež namietal neplatnosť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nakoľko
neboli medzi ním a žalovaným dohodnuté individuálne a okrem toho obsahujú množstvo neprijateľných
podmienok (napr. zmluvná pokuta v bode č. 4 a 5, klauzulu o náhrade nákladov na vymáhanie dlhu v

bode 7, uznanie dlhu bod 10, klauzulu o dohode o vyplnení zmenky bod 12 atď.). Ďalej argumentoval
tým, že ide o žalobou podľa § 137 písm. c) CSP a má naliehavý právny záujem na určení čiastočnej
neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu ako aj toho, že právny
vzťah medzi ním a žalovaným je spotrebiteľským.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.03.2017, v ktorom namietal nedostatok naliehavého
právneho záujmu na podanej žalobe. Ďalej sa bránil tým, že žalobca si dlhodobo neplnil svoje

záväzky z úverovej zmluvy a preto on uplatnil svoje nároky v zmysle rozhodcovskej zmluvy na Stálom
rozhodcovskom súde, ktorý rozhodol rozsudkom zo dňa 04.03.2016. Tento rozsudok predstavuje
prekážku res iudicata z hľadiska žalobcom podanej určovacej žaloby vychádzajúcej z toho istého
skutkového základu. Rovnako tak namietal spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, keďže žalobca
v žiadosti o úver uviedol údaje dokazujúce, že je živnostník, ktorý predložil za účelom preukázania
schopnosti splácať úver potvrdenia o príjme - faktúry vystavené žalobcom a teda mal v úmysle uzavrieť
zmluvu ako podnikateľ. Poukázal na svoju dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom

vstupoval. Tak isto poukázal na to, že odplatu v sume 968,- Eur nie je možné považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keďže sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah s tým, že žalobca mal možnosť
odmietnuť uzavrieť zmluvu za takýchto podmienok, pričom výška odplaty je jasne a zrozumiteľne
dostatočne veľkým písmom uvedená na prvej strane zmluvy.3. Na pojednávaní dňa 28.09.2017 súd prejednal spor v neprítomnosti riadne predvolaných sporových
strán, keď žalobcovi bolo zaslané predvolanie na adresu trvalého pobytu. Tento si však zásielku

nevyzdviholatátosavrátilasúdudňa27.09.2017akoneprevzatávodbernejlehotečímdošlokriadnemu
doručeniu v zmysle § 112 CSP v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) CSP. Žalovaný sa písomne ospravedlnil
žiadajúc konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti
sporových strán.

4. Na základe dokazovania vykonaného žalobcom predloženou zmluvou o úvere a všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru a žalovaným predloženou žiadosťou o úver a rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 04.03.2016 sp. zn. SR 01383/2015 súd dospel k záveru, že žalobca si
zvolil na svoju ochranu nesprávny právny nástroj - určovaciu žalobu, ktorú pritom podával už v čase
účinnosti nového procesného predpisu - Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o
určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý netreba preukazovať ak
vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku platí, že žalobou tiež
možno požadovať rozhodnutie o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

6. V tomto smere si žalobca (pri podávaní žaloby zastúpený právnou zástupkyňou) neuvedomil, že
Civilný sporový poriadok obsahuje novú koncepciu určovacích žalôb, kedy už podľa § 137 písm. c) CSP
nie sú procesne prípustné také určovacie žaloby, ktoré len parciálne riešia určité sporné otázky daného
právneho vzťahu. Z § 137 písm. c) CSP jasne vyplýva, že sa nemožno domáhať určenia neplatnosti
určitého právneho úkonu, ale len určenia či tu konkrétne právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem (a tento netreba preukazovať vtedy, ak vyplýva z osobitného predpisu).

7. Podaná žaloba evidentne nie je takouto žalobou podľa citovaného ustanovenia, pretože žalobca sa
nedomáha určenia konkrétneho práva, ktoré by mal on voči žalovanému, respektíve, ktoré by žalovaný
voči nemu nemal, ako prípustnosť takéhoto určenia vyplýva z tohto ustanovenia. V danom prípade súd

ani po posúdení obsahovej stránky žaloby (§ 124 ods. 1 CSP) nedospel k záveru, že by bolo možné
určitým spôsobom „prekvalifikovať“ žalobu na určenie existencie či neexistencie konkrétneho práva,
keďže ako vyplýva z ustálenej judikatúry, súd nie je viazaný len samotným petitom žaloby, ale celým jej
obsahom. Uvedené teda znamená, že pokiaľ sa žalobca nedomáha určenia existencie, či neexistencie
konkrétneho práva, nemožno podanú žalobu posudzovať podľa § 137 písm. c) CSP.

8. Podaná žaloba je práveže žalobou podľa § 137 písm. d) CSP, pretože žalobca ňou požaduje
určenie (subjektívnej) právnej skutočnosti - čiastočnej neplatnosti zmluvy, ktorá nepochybne právnou
skutočnosťou subjektívneho charakteru je, ako to vyplýva z právnej teórie. V danom prípade však
ustanovenie § 137 písm. d) CSP pripúšťa možnosť takejto žaloby len v prípade, ak jej prípustnosť

vyplýva z osobitného predpisu a súd musí konštatovať, že neexistuje právny predpis, ktorý by pripúšťal
podanie takejto žaloby, ktorý by teda umožňoval žalobcovi domáhať sa vyslovenia (určenia) čiastočnej
neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy. Súd preto musel žalobu zamietnuť.

9. Treba ešte dodať, že podľa názoru súdu nie je nijakým spôsobom neistým právne postavenie žalobcu,

jedná sa len o subjektívny pocit žalobcu, ktorý ak si myslí, že úverová zmluva je v časti odplaty neplatná,
tak túto žalovanému neuhradí. Navyše žalobcom tvrdenú právnu neistotu relativizuje aj predložený
rozhodcovský rozsudok, ktorým bol v prospech žalovaného zaviazaný na plnenie súvisiace s uzavretou
úverovom zmluvou a práve voči tomuto rozhodcovskému rozsudku sa mohol a mal brániť a nie teraz
touto žalobou napádať parciálnu otázku výšky odplaty za úver.

10. Vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby bolo potom nadbytočným zaoberať sa či sa jedná o vzťah
spotrebiteľskýalebonespotrebiteľskýačiodplatajealeboniejevrozporesdobrýmimravmi,pretožetoto
by bolo možné skúmať len v prípade meritórneho prejednania veci. Napokon ešte súd musí dodať, že
sa nestotožnil s obranou žalovaného o existencii prekážky res iudicata, nakoľko vyplýva z odôvodnenia

rozhodcovského rozsudku, že sa jedná o nárok uplatnený na základe zabezpečovacej zmenky, ktorú
mal žalobca vystaviť v prospech žalovaného a v tomto konaní sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
časti úverovej zmluvy a teda tento skutkový stav nevychádzal z toho istého skutkového základu.11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že plne
úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko náhradu trov nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.