Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/125/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317210462
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4317210462.2

Rozhodnutie

Okresný súd Levice vo veci starostlivosti o O.. S. N., D.. X.X. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: O.. D. N.Á., D.. XX.X. XXXX, N. Š., A. XX v
konaní zastúpená rodičmi F. N., D.. X.X. XXXX V. O. N., D.. XX.X. XXXX, P. N. A. Č.. XX V. O. O., D..
XX.X. XXXX, N. Ž., Y. XXX/XX, na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec mal. dieťaťa dňa 30.5. 2017 doručil tunajšiemu súdu návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, na základe ktorého sa domáhal upraviť jeho styk s mal. dcérou tak, že bude oprávnený dieťa
si prevziať v bydlisku matky každý týždeň v sobotu o 9,00 hod. a vráti ju matke v nedeľu o 18,00 hod.

Pokiaľ matka chce byť prítomná počas celého obdobia styku otca s mal. Veronikou, otec jej v tom nebude
brániť.

2. V návrhu poukázal na to, že dieťa sa narodilo z mimomanželského pomeru. Krátku dobu žili s matkou
v spoločnej domácnosti v mieste bydliska otca, počas tehotenstva matky. Po narodení dieťaťa sa mal.
matka presťahovala ku svojmu otcovi a následne k svojej starej matke, kde býva i v súčasnosti. Dieťa

po narodení navštevoval, pričom zo začiatku neboli so stykom s maloletou problémy. Odkedy si vybavil
rodičovský príspevok a rodinné prídavky, vznikli problémy, matka mu neumožnila dieťa viediť, nepriala
si, aby sa zúčastnil krstín dieťaťa. Vie sa o dieťa postarať, nakoľko je na umelej výžive, chce sa podieľať
na výchove dieťaťa, mal. matka mu však v styku bráni.

3. Z pripojeného rodného listu vyplýva, že mal. Veronika sa narodila z mimomanželského pomeru, matka

dieťaťa je maloletá.

4. Z registra „P“ Okresného súdu Levice bolo zistené, že pod sp.zn. 4P/38/2017 sa na návrh matky
vedie o konanie o priznanie rodičovských práv a povinností mal. matke vo vzťahu k osobnej starostlivosti
o O.. S.. Konanie nie je ukončené.

5. Podľa § 324 odsek 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 odsek 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 328 odsek 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.8. Podľa § 328 odsek 2 veta prvá CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

9. Podľa § 331 odsek 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len

ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

10. Podľa § 331 odsek 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch
dní od jeho vyhotovenia.

11. Podľa § 2 odsek 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 360 odsek 1 CMP. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

13. V zmysle vyšši citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava z
ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho
skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah
súdu. Je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia

s prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom,
ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že
nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, neodkladný a predbežný charakter. V dôsledku toho
sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo

veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto
dočasné opatrenie, aspon osvedčené. Ak by sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia malo

trvať na požiadavke riadneho vykonania hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného
inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť.
Zo samotného označenia „ neodkladné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu
vzťahov medzi účastníkmi, že nariadením neodkladného opatrenia nezíska ani jeden z účastníkov
silnejšie postavenie a tiež nezíska práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len

dočasne, predbežne a neodkladne upravuje určitý okruh vzťahov. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

14. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi,
pričom splnenie tejto povinnosti predkladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspon dôkazy
základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením,
taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
Neodkladné opatrenia možno nariadiť len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie,

pričom svoje opodstatnenie stráca len čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu
ochranu. Neodkladné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ust. § 325 odsek 1 CSP, §
360 a nasl. CMP alebo v súlade s iným zákonom, napr. Zákonom o rodine. V konaniach týkajúcich sa
starostlivosti o mal. deti, ktorých účelom je v prvom rade ochrana maloletých, súd na základe vlastných
zistení uváži, či sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného

opatrenia.15. Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,b)
zastupovanie maloletého dieťaťa,c) správa majetku maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 29 odsek 1 Zákona o rodine súd môže priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k
osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa
predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa.

17. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, rodičovské práva a povinnosti vykonáva druhý z rodičov.

18. Maloletý rodič nemá plnú spôsobilosť na právne úkony pre nedostatok veku, keďže plnoletosť sa
nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku, a teda podľa § 28 odsek 3 Zákona o rodine, nemá ani

rodičovské práva a povinnosti.

19. Pred dosiahnutím osemnásteho roku veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva.
Uzavretím manželstva nadobudne mal. rodič starší ako 16 rokov plnoletosť a nadväzne na to aj
rodičovské práva a povinnosti.

20. Súd môže priznať aspoň čiastočne rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti
o mal. dieťa aj maloletému rodičovi staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva
zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa. V konaní o priznanie rodičovských práv a povinností k mal.
dieťaťu vo vzťahu k osobnej starostlivosti ( § 29 Zákona o rodine ), súd zároveň môže

rozhodnúť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti mal. rodiča a určení výživného zo strany druhého
rodičva ( ak je plnoletý ).

21. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že matka mal. dieťaťa je sama maloletá, nemá
spôsobilostinaprávneúkonyvplnomrozsahuanebolijejdoterazpriznanérodičovsképrávaapovinnosti

vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. Veroniku. V danom prípade teda nie je možné uložiť matke
povinnosti vyplývajúce z výroku rodičovských práv a povinností, keď matka tieto nenadobudla pre
nedostatok veku. Až po rozhodnutí vo veci priznania rodičovských práv a povinností vo vzťahu k osobnej
starostlivostiomal.Veroniku,pokiaľotecbudevpredmetnomkonaníiniciovaťiúpravuprávapovinností/
súd v tejto časti môže začať konanie i z úradnej moci - ex offo / bude môcť súd rozhodnúť o úprave

styku otca s mal. dieťaťom.

22. Zároveň však súd dáva podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, aby poskytli mal.
matke poradenstvo týkajúce sa práva styku otca s mal. Veronikou, nakoľko v súčasnosti je otec jediným
nositeľom rodičovských práv a povinností k mal. Veronike. V tejto súvislosti sa však žiada uviesť, že

pokiaľ otec si uplatnil vyplácanie rodičovského príspevku, tak na tento má nárok pokiaľ sa o dieťa osobne
stará, ako i vyplácanie rodinných prídavkov je podmienené výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, resp.
žitie rodičov v spoločnej domácnosti, súd teda predpokladá, že otec tieto príspevky odovzdáva matke
za účelom zabezpečenia odôvodnených potrieb dieťaťa a nenecháva si ich pre vlastnú potrebu, keď
otec v návrhu neuvádza, či na výživu dieťaťa prispieva ( vyživovacia povinnosť rodiča vzniká narodením

dieťaťa a nie až rozhodnutím súdu o jej určení, ako sa mylne rodičia domnievajú ).

23. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).