Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202510
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116202510.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Západoslovenská

distribučná, a.s. so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO 36 361 518, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Vodná 3, Košice, IČO 36 730 564 proti
žalovanej D. X., bytom v H. Z.d N., X. XXXX/X, štátnej občianky Slovenskej republiky, o zaplatenie
437,25 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 437,25 Eur, s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od
28.05.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zostávajúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 72,2 %, o konkrétnej
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal zaplatenia 437,25 Eur, s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 2.5.2014
do zaplatenia. Uviedol, že dňa 18.2.2014 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. 4216689101
poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že žalovaná neoprávnene odoberala
elektrickú energiu bez platne uzavretej zmluvy o združenej dodávke elektriny určeným meradlom,

v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo
nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom sústavy. Protokol o zistení neoprávneného odberu konštatoval, že odberné miesto
bez platnej zmluvy bolo vypnuté,
chýbala montážna plomba na svorkovnici elektromera a došlo k svojvoľnému pripojenie. Pre vylúčenie
pochybností bola k zistenému skutkovému stavu vyhotovená fotodokumentácia. Žalobca poukázal na
to, že ten, kto elektrinu odoberal neoprávnene je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, pričom jeho

zodpovednosť je objektívna bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení. Dôsledky
neoprávneného odberu znáša odberateľ bez toho, aby bolo potrebné skúmať nie len jeho zavinenie,
ale aj zisťovať, kto skutočne meracie zariadenie poškodil. Uvedenú skutočnosť považoval žalobca za
neoprávnený odber v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z. z., pričom mal za to, že ten, kto neoprávnene
elektrinu odoberá, je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ktorá neoprávneným odberom vznikla
a ktorá sa vypočítava v zmysle vyhlášky č. 292/2012 Z. z. V dôsledku neoprávneného odberu bola
žalobcovi spôsobená škoda, v tomto prípade v celkovej výške 437,25 Eur, ktorú žalobca vyfakturoval

faktúrou č. 9914020333, splatnou 1.5.2014. Žalovaná dlžnú sumu doteraz neuhradila.

2. Žaloba bola pôvodne podaná proti žalovanému Z.i. Súd vydal dňa 8. 3. 2016 platobný rozkaz č.
k. 21C/32/2016-17, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podalpôvodný žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že spoločnosť
K. Business, s.r.o. kde je konateľom, ako kupujúci, odkúpil od pôvodnej vlastníčky D. X. byt č. 2,
nachádzajúci sa v dome súp. č. XXXX na parc. č. XXX v H. Z. nad N., vedený na LV č. XXXX.

Príslušná správa katastra rozhodnutím v konaní N ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.8.2013 rozhodla
o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti K. C., s.r.o. Nový majiteľ prevzal od
pôvodnej vlastníčky D. X. byt dňa 26.8.2013, bol spísaný preberajúci protokol, z ktorého okrem iného
vyplýva aj to, že na merači spotreby elektriny č.XXZZSXXXXXXXXXXX je stav s hodnotou 18924.
Od tohto dňa v predmetnom byte nikto nebýval. Pôvodný žalovaný následne požiadal žalobcu o

uzatvorenie novej zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy, zmluva
bola podpísaná 5.3.2014. zároveň pôvodnému žalovanému bola doručená vyúčtovacia faktúra žalobcu
č. XXXXXXXXXX, z obsahu ktorej vyplýva, že od 11.3.2014 je počiatočný stav elektromeru 18924.
Pôvodný žalovaný bol teda toho názoru, že jasne preukázal, že do 26.8.2013 byt obývala pôvodná
vlastníčka D. X. a táto osoba bola subjektom, ktorý spôsobil odber elektriny do stavu zisteného na
merači v hodnote 18924 kWh. Z toho dôvodu pôvodný žalovaný aj napriek zasielaným upomienkam

a pokusom o zmier žalovanú sumu neuhradil, naopak reagoval listom zo dňa 8.9.2014, kedy žalobcovi
situáciu vysvetlil.

3. Z listinných dôkazov predložených žalobcom a pôvodným žalovaným bolo zistené, že dňa 18.2.2014
bol spísaný protokol č. 002631 o zistení neoprávneného odberu, na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX,

konkrétne v odbernom mieste spoločnosti K. C., s.r.o., na odborárskej ulici č. X v H. Z. nad N.. Na
elektromere č. XXXXXXX bol zistený stav 18924 kWh. Neoprávnený odber bol popísaný tak, že ide o
odberné miesto bez platnej zmluvy, chýba montážna plomba a odber bol svojvoľne pripojený a došlo
k nemu v období od 20.8.2013 do 18.2.2014. Žalobca vypočítal škodu spôsobenú neoprávneným
odberom na sumu 437,25 eur, pôvodný stav elektromera bol 12.180 kWh, počas neoprávneného

odberu bola spotrebovaná elektrina 2.229 kWh, v hodnote 360,55 eur. Náklady spojené so zisťovaním
neoprávneného odberu boli 36,64 eur, DPH z nákupnej ceny elektriny oblo 40,06 eur. Žalobca
opakovanými výzvami na úhradu tejto škody vyzýval pôvodného žalovaného Z. na základe vystavenej
faktúry č. 9914020333, splatnej 1.5.2014, a to listami zo dňa 28.5.2014, 19.8.2014, 23.9.2014.

4. Pokiaľ ide o tvrdenia pôvodného žalovaného Z. S., tieto preukázal listinnými dôkazmi, vrátane
preberacieho protokolu spísaného s D. X., jeho tvrdenia navyše v priebehu konania neboli stranami
spochybnené. Stav merača pri preberaní bytu dňa 26.8.2013 bol 18924 kWh, žiadateľ MB. dňa
26.2.2014 žiadal o uzavretie zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia do distribučnej
sústavy.

5. Vzhľadom k tvrdeniam pôvodného žalovaného žalobca navrhol, aby súd pripustil zámenu strany
sporu tak, že namiesto žalovaného vstúpi nová žalovaná D. X.. Tomuto návrhu súd rozhodnutím zo dňa
3.11.2016 č.k. 21C/32/2016-44 vyhovel, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.7.2017

6. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Vzhľadom k tomu, že sa nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, žaloba
jej bola doručená formou vyvesenia na úradnej tabuli súdu a zverejnenia na webovej stránke súdu, a to
dňa 12.5.2017, žaloba sa považovala za doručenú 15. dňom zverejnenia o podanej žalobe, teda dňom
27.5.2017.

7. Podľa § 46 ods. 1, 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber
elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,

2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa

považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú
škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený

všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

8. Podľa § 1 ods. 1, 2, 7 vyhl. MH SR č. 292/2012 Z. z. škoda spôsobená neoprávneným odberom
elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. Cena
neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:

a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu

sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota

tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.1)
K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy

spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

9. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, keď
mal preukázané, že na odbernom mieste č. 3864942 došlo k odberu elektriny bez uzavretej zmluvy
o dodávke elektriny žalovanou, v období od 20. 8. 2013 do 18. 2. 2014. Posledný deň obdobia
neoprávneného odberu žalobca stanovil dňom vykonania kontroly odberného miesta, z preberacieho
protokolu, predloženého pôvodným žalovaným, zo dňa 26. 8. 2013 bol odčítaný na merači rovnaký

stav ako pri kontrole odberného miesta, teda 18924 kWh. Tvrdenie žalobcu a pôvodného žalovaného
boli doložené listinnými dôkazmi, o ktorých nebol dôvod pochybovať a neboli zo strany žalovanej ničím
spochybnené, súd ich teda nepovažoval za sporné. Napokon aj žalobca sám reagoval na vzniknutú
situáciu návrhom na zmenu strany žalovanej. Bolo teda možné ustáliť, že do odovzdania bytu, teda
do 26. 8. 2013 bol byt, teda odberné miesto, v užívaní žalovanej, a ak v tomto období došlo k

neoprávnenému odberu, nesie zaň zodpovednosť práve žalovaná a nie nový majiteľ bytu, keďže pri
preberaní bytu bol zistený rovnaký stav merača ako pri kontrole odberného miesta. V konkrétnej veci
zodpovednosť za škodu v prípade neoprávneného odberu elektriny, teda odberu elektriny bez uzavretej
zmluvy o dodávke elektriny je druhom objektívnej zodpovednosti, zodpovednosti za výsledok, bez
zreteľa na zavinenie, ktoré sa nevyžaduje. Subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú dodávateľovi

elektriny neoprávneným odberom elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, teda žalovaná ako odberateľka,
ktorá zodpovedá za to, že odoberala elektrinu bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny. Žalobcovi bola
neoprávneným odberom elektriny spôsobená škoda vo výške 437,25 Eur tak, ako bolavypočítaná vo výpočte škody zákonným postupom a vznikol mu nárok na jej náhradu podľa § 46 zákona
č. 251/2012 Z. z.. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v celom rozsahu v časti istiny vyhovel.

12. Dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry by bola žalovaná v omeškaní, to sa však nestalo, pretože
predmetnú faktúru aj ďalšie upomienky a pokusy o zmier doručoval žalobca pôvodnému žalovanému Z.
S.. Žalovaná sa tak mohla dostať do omeškania prvý deň po tom, ako ju o plnenie žalobca požiadal, ako
vyplýva z § 563 Občianskeho zákonníka. V danej veci by takýmto dňom bol deň nasledujúci po doručení
žaloby. Žalobkyni bola doručená žaloba postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku,

15. Dňom po zverejnení príslušného oznámenia bola žaloba žalovanej doručená, týmto dňom bol 27. 5.
2017, žalovaná sa preto do omeškania dostala 28. 5. 2017. Z uvedené dôvodu má navrhovateľ nárok
aj na zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne z fakturovanej sumy od 28. 5. 2017, od tohto
dňa boli žalobcovi aj úroky z omeškania priznané a v zostávajúcej časti nároku na úroky z omeškania
bola žaloba zamietnutá.

13. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa
pomeruúspechustránvoveci.Žalobcovibolažalobazamietnutávčastiozaplatenieúrokovzomeškania
za obdobie od 2.5.2014 do 27.5.2017, čo predstavuje v žiadanej sadzbe 70,56 Eur, spolu s istinou bol
nárok žalobcu 507,81 Eur. Vychádzajúc zo sumy 507,81 Eur bol žalobca po čiastočnom zamietnutí
žaloby úspešný v rozsahu 86,10 % a žalovaná v rozsahu 13,90 %, preto bola náhrada trov konania

žalobcovi priznaná v rozsahu 72,20 % (86,10 - 13,90).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia

prostredníctvom exekúcie.