Dopĺňací rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 21, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213216143
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1213216143.12

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou H.. Ľ. Q. vo veci starostlivosti súdu o mal. A. I.,

nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova č. 7/A, Bratislava dieťa rodičov - matky H.. P. A. I., nar. XX.XX.XXXX, X. X, U. a otca H.. H.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, U., o návrhu otca o zmenu zverenia a zníženie výživného a o návrhu
matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.05.2013 sa otec maloletého dieťaťa domáhal zmeny
zverenia s tým, že maloletého žiadal zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zároveň
sa domáhal i zníženia výživného.

2. Matka dňa 23.07.2013 podala návrh na zvýšenie výživného, návrh bol zapísaný pod sp.zn. XXP/XXX/
XXXX, pričom súd uznesením na pojednávaní dňa 21.10.2013 spojil konanie o zvýšenie výživného
sp.zn. XXP/XXX/XXXX a konanie o zmenu zverenia sp.zn. 59P/94/2013 na spoločné konanie vedené
pod sp.zn. XXP/XX/XXXX.

3. Okresný súd U. Z. rozsudkom č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX návrh otca na zníženie
výživného zamietol a v časti o úpravu styku otca s dieťaťom, schválil rodičovskú dohodu.
Uvedeným rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu U. Z. č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX v časti výroku o styku otca s maloletým.

4. Voči predmetnému rozsudku č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX podal otec odvolanie,

pričom spis bol dňa 08.10.2015 predložený Krajskému súdu v Bratislave. Odvolací súd dňa 01.06.2016
vrátil spis tunajšiemu súdu, z dôvodu, že prvostupňový súd nerozhodol o návrhu matky na zvýšenie
výživného.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, kolízneho opatrovníka, oboznámil
sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, spisovým materiálom
Okresného súdu U. Z. sp.zn. XXC/XXX/XXXX, mzdovými listami matky, ročným zúčtovaním preddavkov
na daň za rok 2014, rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Bratislava zo dňa 27.01.2015, výpismi z listov

vlastníctva, zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.01.2013, kúpnou zmluvou zo dňa 31.07.2014,
zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 08.04.2011, kúpnou zmluvou zo dňa 21.02.2014, úradným
záznamom ÚPSVaR zo dňa 04.11.2016, daňovým priznaním otca ako i ďalším obsahom spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:6. Otec maloletého vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti žije v spoločnej
domácnosti v 2- izbovom byte so svojou manželkou a mal. dcérou Y., ktorá má štyri roky, pričom dňa

21.12.2015 sa im narodila ďalšia dcéra S.. S návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Celá situácia
ohľadne stretávania sa s A., sa zmenila a so synom sa dohodol tak, že k nim bude chodiť kedy bude
chcieť, pričom maloletý u nich už skoro rok nebol. Otec ďalej uviedol, že A. oznámil, že nie je jeho
biologickým otcom. Za neúmerne vysoké považoval výdavky matky vo výške 350-eur ročne na obuv,
350-eur na ošatenie a 600-eur dovolenky pre maloletého. Matka mala po vyporiadaní BSM vo výlučnom

vlastníctve 2-izb. byt, pričom tento predala a kúpila si väčší s čím súviseli aj zvýšené náklady, ktoré nie
je ochotný znášať. Otec býva v 2 izbovom byte spolu so svojou súčasnou manželkou, ktorej prispieva
na domácnosť sumou 500-eur. Byt, ktorý mal predtým, predal, z čoho vyplatili úver. Jeho manželka v
súčasnosti kúpila rodinný dom z vlastných zdrojov, pričom ide o staršiu nehnuteľnosť, ktorú treba upraviť.
S manželkou majú rozdelené BSM, nakoľko je živnostníčka. Otec maloletého ďalej uviedol, že nevlastní
žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo, má nasporené cca 30.000-eur, príjem jeho manželky je cca

1.700-eur mesačne netto a je vlastníkom obchodného podielu spoločnosti S. Y..N..K... Výživné vo výške
333-eur bolo určované v čase, keď ešte nemal novú rodinu.

7. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že je vlastníčkou 4 izbového bytu, kde žije spoločne so svojím
súčasným manželom, ktorého príjem je cca 1.160-eur netto mesačne, pričom manžel platí výživné na 3

deti celkovo vo výške 460-eur. Matka spláca hypotéku vo výške 235-eur mesačne, ktorú bude splácať
ďalších 25 rokov. Vlastní ornú pôdu T. P.K. o rozlohe 20 árov a je výlučnou vlastníčkou mot. Vozidla
Volkswagen Turan r.v. 2005 . Vo svojej výpovedi poukázala na to, že otec vlastnil niekoľko nehnuteľností
ale účelovo sa ich zbavil. Mal. A. sa zhoršil zdravotný stav, mal zápal prínosových dutín a pravidelne
navštevujú lekára. Tým, že syn nechodí k otcovi, jej náklady na dieťa sa zvýšili. Dôvodom, prečo A.

nechce chodievať k otcovi je to, že otec má 2 -izbový byt, zatiaľ čo u matky v 4- izbovom byte má
vlastnú izbu a tým pádom väčší komfort. Matka ďalej uviedla, že manželka otca mal. A. pracuje v jeho
firme kratšie a absolvovala 4 roky materskú, pričom pochádza z normálnych rodinných pomerov (na
uvedené poukázala v súvislosti s tým, že sama nemohla kúpiť rodinný dom). Pravidelné ročné výdavky
špecifikovala nasledovne: strava v škole vo výške 230-eur, gitarový krúžok 130-eur, 200-eur atletika,

130-eur dopravu do školy, 150-eur ŠVP, 60-eur ZRPŠ, 1.200-eur strava doma, 1.030-eur poistenie v
Kooperatíve, 150-eur lieky, 100-eur hygienické potreby, 70-eur mobil, 600-eur dovolenky, 350-eur eur
obuv a 350-eur ošatenie.

8. Rozsudkom Okresného súdu U. Z. č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo

účastníkov konania rozvedené, o výkone práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode
manželstva, súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti
matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok mal. dieťaťa budú obaja rodičia. Otec sa zaviazal
prispievať na výživu mal. A. sumou 333-eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Súd zároveň upravil styk otca s dieťaťom.

9. Zo mzdového listu matky súd zistil, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie od septembra 2012
do augusta 2013 predstavoval sumu 1.103,20-eur netto a za obdobie od novembra 2013 do marca 2015
sumu 1.093-eur netto. Z mzdového listu matky za mesiac máj 2015 súd zistil, že jej mesačný príjem za
uvedený mesiac predstavoval sumu 735,02-eur.

10. Z ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2014 súd zistil, že úhrn zúčtovaných a vyplatených
príjmov zo závislej činnosti matky v peňažnej i nepeňažnej forme bol vo výške 16.123,78 - eur.

11. Z rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Bratislava zo dňa 27.01.2015 súd zistil, že matka bola
uvedeným rozhodnutím zaradená do 4 platovej triedy, pričom výška jej platu bola stanovená na 750-

eur mesačne.

12. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti súd zistil, že J. A. (manžel
matky) mal v roku 2014 úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov, preddavkov na daň, daňový bonus a
nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 18.924,47-eur.

13. Z čiastočného výpisu listu vlastníctva č. 2810 súd zistil, že otec mal. A. a jeho manželka dňa
23.01.2013 kúpou nadobudli byt č. 3 v pomere 1/1 na X. ulici č. XX, k.ú Q. okres U. Z.. Dňa 24.09.2013bolo na tento byt zriadené záložné právo vkladom T.- XXXXX/XX zo dňa 24.09.2013 v prospech rodičov
manželky otca - Z.. H. G. X. R..

14. Z čiastočného výpisu listu vlastníctva č. 2102 súd zistil, že otec dňa 04.05.2011 kúpou nadobudol byt
č. 8 v pomere X na R. ulici č. X , k.ú. Q., okres U. Z.. dňa XX.XX.XXXX bolo na tento byt zriadené záložné
právo vkladom T. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v prospech rodičov manželky otca- Z.. H. G. X. R..

15. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. 2708 súd zistil, že manželka otca maloletého dňa

XX.XX.XXXX kúpou nadobudla byt č. X na U. ulici č. X, k.ú. Q., okres U. Z.. Dňa XX.XX.XXXX bola
na LV vyznačená plomba na základe T.- XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v prospech rodičov manželky
otca- Z.. H. G. X. R..

16. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.01.2013 súd zistil, že Z.. Y. D. ako predávajúci predal
X izbový byt na X. I. XX v U., k.ú. Q. kupujúcim H.. H. I.Á. a J.. X. I. za cenu 110.000-eur.

17. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otec ako predávajúci predal J. X. ako kupujúcej
byt na X. I. XX T. U., k.ú N. spolu s prislúchajúcimi časťami za kúpnu cenu 112.000-eur.

18. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že predávajúci N. D. a G. D.

predali kupujúcemu H.. H. I. byt na R.Á. ulici č. X v Bratislave, k.ú. Q. za kúpnu cenu 96.660-eur.

19. Z kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2014 súd zistil, že H.. H. I. ako predávajúci predal byt na R. ulici č.
X v Bratislave, k.ú. Q. kupujúcej J. X. za kúpnu cenu 100.000-eur.
20. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že H.. H. I.

ako predávajúci predal nehnuteľnosť- pozemok zapísaný na S. XXXX, k.ú. U., okres Y. výmere XXX m2
kupujúcim- Q. F. a P. S. za kúpnu cenu 64.170-eur.

21. Z daňového priznania otca súd zistil, že jeho príjmy v roku 2013 boli celkovo vo výške 18.069-eur, v
roku 2014 celkovo vo výške 2.050,-eur ako celkový súčet príjmov zo živnosti a z prenájmu nehnuteľnosti.

V roku 2015 boli jeho príjmy celkovo vo výške 2.450-eur.

22. Z účtovnej závierky k 31.12.2015 spoločnosti S. Y..N..K.., súd zistil, že výsledok hospodárenia
spoločnosti bol za rok 2015 po zdanení 20.428-eur.

23. Zo správy ÚPSVaR zo dňa 04.11.2016 zo šetrenia pomerov v domácnosti matky súd zistil, že mal.
A. má v tejto domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzický a psychický ako i sociálny
vývin. Počas pohovoru maloletý uviedol, že chodí na gitaru, spev a na jar bude pravdepodobne chodiť
na plávanie. S otcom sa stretáva raz za čas, približne raz za mesiac v jeho domácnosti prespáva jednu-
dve noci. Maloletý uviedol, že by chcel byť s otcom tak každý druhý víkend od piatku do soboty. Otec

má dve dcéry, s ktorými si rozumie a tiež si rozumie i s jeho novou ženou, avšak u nich v byte nemá
žiadne súkromie. Matka počas pohovoru uviedla, že jej pracovná doba je od 07:00 hod do 15:00 hod,
pričom jej mesačný príjem je 870-920-eur.

24. Podľa § 36 Zák. ods. 1 Zák. o rodine Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak
to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §
24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.26. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods.2 Zákona rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods.4 a 5 cit. zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 78 ods. l veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

31. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
32. Podľa § 225 ods. 1 C.s.p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo

o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie.
Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

33. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti

poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri

rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v
akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť.

34.Prirozhodovaníonávrhumatkynazvýšenievýživnéhosúdvychádzalnielenzodôvodnenýchpotrieb
maloletého ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal
na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých
druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia

§ 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej
životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti,
možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok,

ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať
možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami
podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor,
prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na
trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi

faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré
signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška
hypotekárnych úverov, nakoľko samotná banka nedá záujemcovi a neposkytne mu vyšší hypotekárny
úver ako je sám schopný splácať.35. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného súd po vykonanom dokazovaní porovnával
okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne

zmenili. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania, súd mal za to, že návrh matky nie je dôvodný, a
preto ho zamietol v celom rozsahu. V čase prvotného rozhodovania súdu o výživnom mal maloletý
A. 6 rokov, pričom v súčasnej dobe má už XX rokov a študuje na Z..Y. základnej školy. Matka je v
súčasnosti zamestnaná s aktuálnym príjmom (podľa rozhodnutia riaditeľa Colného úradu) cca 870-920-
eur. Jej príjem bol znížený približne o 400-eur z dôvodu organizačných zmien, ktoré finančné riaditeľstvo

vykonalo. Matka žije v domácnosti spolu so svojím manželom, ktorý dosahuje príjem 1.160-eur, a ktorý
si plní vyživovaciu povinnosť k ďalším trom deťom celkovo vo výške 460-eur mesačne. Matka vlastní 4-
izbový byt, v ktorom býva i s mal. A. a jej súčasným manželom, ďalej vlastní ornú pôdu v P. o rozlohe
20 árov a taktiež je výlučnou vlastníčkou mot. Vozidla Volkswagen Turan r.v. 2005. V súčasnosti spláca
hypotéku vo výške 235-eur mesačne. Jej príjmy sa od poslednej úpravy výživného zmenili, nakoľko jej
klesol príjem z pracovnej činnosti.

Otec je v súčasnosti zamestnaný v advokátskej firme, pričom svoje príjmy za rok 2014 špecifikoval ako:
- čiastkový daňový základ 690,-Eur,
- príjem z funkcie konateľa za rok 2014- čiastkový daňový základ 3.516,-Eur,
- zisk spoločnosti S. Y..N..K.. za rok 2014:

- zisk pred zdanením cca 26 000,-Eur
- zisk po zdanení sadzbou 22% cca 20 280,-Eur
- teoretická čiastka na výplatu dividendy po zrážke zdravotného poistenia cca 18 252,-Eur, skutočne
vyplatená dividenda 0,-Eur.
Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo, ako sám uviedol má nasporené na účte cca

30.000,- eur, ktoré plánoval investovať do kúpy nového bytu. Žije v spoločnej domácnosti so svojou
súčasnou manželkou, ktorej prispieva na domácnosť 500-eur a vznikli mu ďalšie vyživovacie povinnosti
k mal. dcére Y. a mal. dcére S.. S manželkou majú zrušené BSM.

36. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadňoval najmä odôvodnené potreby dieťaťa, ako

aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať
na výživnom pre maloleté dieťa v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené
do osobnej starostlivosti) súd ponechal vyživovaciu povinnosť otca k mal. A. tak ako bola uložená
rozhodnutím Okresného súdu U. Z. č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd mal za to,
že uvedené výživné odzrkadľuje životnú úroveň oboch rodičov, zodpovedá potrebám dieťaťa a taktiež

možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca.

37. Súd už v odôvodnení rozsudku č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým rozhodoval
o návrhu otca na zníženie výživného uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že na strane oboch
rodičov nastala zmena pomerov odôvodňujúca prípadnú zmenu rozhodnutia o výživnom, avšak rovnako

sa zmenili i potreby dieťaťa, ktoré boli v čase posledného rozhodnutia v roku 2010, kedy mal mal.
A. 6 rokov, podstatne nižšie a nevyžadovali si také finančné zastrešenie ako je tomu v súčasnosti.
Nakoľko nie je možné jednoznačne určiť, aké príjmy dosahoval otec v minulosti v čase poslednej úpravy
výživného t.j. v roku 2010, ( v tom čase rodičia uzavreli rodičovskú dohodu a súd nemusel vykonávať
rozsiahle dokazovanie), ponechal výšku výživného v sume 333-eur, pretože mal za to, že otec vzhľadom

na dosiahnuté vzdelanie a postavenie v advokátskej firme N. &. R., (ako advokát a partner) dosahuje
príjem, ktorý odôvodňuje ponechanie výživného v pôvodnej výške i keď u neho vznikli nové vyživovacie
povinnosti. Rovnako pri rozhodovaní o výživnom súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec za posledné roky
kúpil a predal viacero nehnuteľností, z čoho mal taktiež príjem (cca 276.000,-Eur podľa kúpnopredajných
zmlúv) a teda získal finančný príjem, čo má vplyv na výšku životnej úrovne otca, na ktorej sa má podieľať

aj maloleté dieťa v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Náklady, ktoré matka na dieťa vyčíslila ako
ročnénáklady,vychádzalipospočítanívšetkýchvyčíslenýchpoložiek,mesačnevsume400-eur,čojepri
zohľadnenískutočnosti,žeotecsapodieľanavýživenadieťasumou333-eur, dostačujúce aadekvátne
a plne zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a to i nad rámec pravidelných výdavkov, ktoré matka
v súvislosti so starostlivosťou o maloletého má ak zohľadníme, že i samotná matka je povinná podieľať

sa na výžive dieťaťa.. Zároveň súd nezohľadňoval skutočnosť, že dieťa sa v súčasnej dobe s otcom
takmer vôbec nestretáva, pretože ide o dobrovoľné a slobodné rozhodnutie dieťaťa, ktoré otec akceptuje
s tým, že dieťa je v jeho rodine stále vítané.38. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol
o návrhu matky na zvýšenie výživného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.