Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/407/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709200363
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6709200363.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: K. N., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A., Ul. T. U. č. XXXX/X, zast. JUDr. Pavlom Helmom, advokátom so sídlom Zvolen,
Nám. SNP č. 26/75, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov ĽUDKA, so sídlom Zvolen, Ul. T.
Vansovej č. 1546/5-7, IČO: 35 982 039, o zaplatenie sumy 445,59 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/178/2009 - 380, zo dňa 28. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobkyne zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne
v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný pri rozdeľovaní množstva tepla na jednotlivé
pomerové rozdeľovače, prípadne ďalšie merače tepla postupoval v zmysle súhlasu s rozpočítaním
nákladov na ústredné kúrenie za tok 2007 v byte č. X a č. X podľa vyhlášky č. 630/2005, § 7 ods. 4.
Postup žalovaného pri rozdeľovaní množstva tepla na jednotlivé pomerové rozdeľovače, prípadne ďalšie

merače tepla vzhľadom k platnej legislatíve zaoberajúcej sa rozpočítaním nákladov na teplo a platnej
legislatívy o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správny. Súd tak v prvom, či druhom znaleckom
posudku nenašiel skutočnosti, z ktorých by vyplývalo pochybenie žalovaného a jeho zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa v zmysle § 14
ods. 2 a 4 zák. č. 182/1993 Z. z. mala obrátiť v prípade svojho nesúhlasu ako prehlasovaný vlastník
bytu na súd v lehote do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania, resp. do troch mesiacov, ako sa o
tomto nedozvedela, inak jej právo zaniká. Žalobkyňa takéto právo nikdy nevyužila. Aj z toho dôvodu súd

považuje jej žalobu za bezdôvodnú. Pokiaľ sa týka poukazovania právnym zástupcom žalobkyne na tú
skutočnosť, že nedošlo k riadnemu zvolaniu schôdze a odsúhlaseniu, t. j. vysloveniu súhlasu/nesúhlasu
s rozpočítaním nákladov na ústredné kúrenie za rok 2007 v byte č. X a č. X podľa vyhl. č. 630/2005 Z. z.
§ 7 ods. 4, súd poukázal na oznámenie, z ktorého jasne vyplýva, že predseda spoločenstva vlastníkov
bytov navrhuje pre spracovanie vyúčtovania za rok 2007 písomné hlasovanie v zmysle zák. č. 182/1993
Z. z., a toto písomné hlasovanie sa má konať 04. 06. 2008, pričom termín oznámenia o tomto hlasovaní
bol daný dňa 23. 05. 2008. Zároveň sa uvádza, že bude predložený na hlasovanie hárok, ak vlastník

súhlasí podpíše hárok, ak nie, nepodpíše. Uvedené bolo vyvesené v zmysle zákona vo vchodoch č. 5, č.
7 dňa 23. 05. 2008. Oznámením zo dňa 04. 06. 2008 bol oznámený výsledok hlasovania zo dňa 04. 06.
2008 k otázke vyslovenia súhlasu/nesúhlasu s rozpočítaním nákladov, pričom právoplatne hlasovalo 9
vlastníkov,protiboli3.Zuvedenéhomalsúdpreukázané,žespoločenstvovlastníkovbytovsiodsúhlasilotakýto spôsob rozúčtovania nákladov na byty č. X a č. 8, a preto sa žalobkyňa mala obrátiť na súd pokiaľ
s týmto nesúhlasila. Žalobkyňa sa o tomto hlasovaní dozvedela, pretože už 10 dní po tomto vyúčtovaní
uvedené vyúčtovanie reklamovala, a preto musela vedieť o tom, že sa takáto schôdza konala a tiež, že

bolo toto odsúhlasené a akým spôsobom sa bude rozúčtovanie vykonávať. Rozhodnutie okresný súd
odôvodnil s poukazom na ust. § 14 ods. 2 , 4 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 226 O. s. p. a o trovách konania rozhodol s
poukazom na ust. § 153 ods. 1 O. s. p.

3. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť a žalobe v celom
rozsahu vyhovieť. Namietala, že okresný súd nerešpektoval záväzný názor odvolacieho súdu, ktorý
posúdil uplatňované nároky ako bezdôvodné obohatenie. Údajné „hlasovanie vlastníkov bytov“ zo dňa
04. 06. 2008 o rozúčtovaní nákladov na ústrednom kúrení za rok 2007 je právne bezvýznamné, pretože
sa uskutočnilo po termíne 31. 05. 2008. Nie je možné meniť pravidlá pre rozpočítanie nákladov kúrenia
po skončení konkrétneho vykurovacieho obdobia. Okresný súd prevzal v celom rozsahu vykonštruované

závery žalovaného o zániku nárokov žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom
na ust. § 14 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení.
Žalovaný žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že žalobkyňa bola písomne oboznámená s termínom
konania schôdze vlastníkov bytov, s programom, ktorý je potrebné na schôdzi prejednať a nebolo
preukázané, ani oznámenie žalobkyne s výsledkom hlasovania na predmetnej schôdzi. Žalovaný

žiadnym spôsobom nepreukázal, že pred údajným „písomným hlasovaním dňa 04. 06. 1998“ postupoval
v zmysle procesných zásad o písomnom hlasovaní tak, ako sú upravené v ust. § 14 ods. 6 zák. č.
182/1993 Z. z. Údajné písomné hlasovanie vlastníkov bytov zo dňa 04. 06. 2008 sa vzťahovalo na
„rozpočítanie nákladov na ÚK za rok 2007 v byte č. X a v byte č. X podľa vyhl. č. 630/2005 Z. z., § 7 ods.
4“, ale uvedené hlasovanie sa žiadnym spôsobom nevzťahovalo na vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktoré získal žalovaný na ťarchu žalobkyne. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa nemala právo ani povinnosť
domáhať sa v prekluzívnej 15 dňovej lehote na súde v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z., aby
súd vo veci rozhodol. Z uvedeného vyplýva, že uvádzané písomné hlasovanie vlastníkov bytov zo dňa
04. 06. 2008 „o rozpočítaní nákladov“ je z hľadiska tohto súdneho sporu právne bezvýznamné. Na záver
namietala, že okresný súd jej zamietol návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, a to jej

otcaU.. C. F. a svedka K.. U. A., odborníka na vykurovanie.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť. Všetky
schôdze a zápisnice zo schôdzí boli v súlade s vtedy platným a účinným zák. č. 182/1993 Z. z. a
zverejnené na obvyklej výveske chodby, čo žalovaný súdu doložil. Žalobkyňa v konaní nepreukázala,

že boli schôdze vykonávané v rozpore so zákonom. Žalobkyňa sa ich však pre svoj nezáujem nikdy
nezúčastnila. Na základe vykonaných dôkazov, ako aj na základe oboch stanovísk znaleckých posudkov
je zrejmé, že rozúčtovanie nákladov žalovaným za ústredné kúrenie za rok 2007, voči žalobkyni je v
súlade s § 7 ods. 4 vyhl. č. 630/2005 Z. z., a preto je správne.

5. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne zaslala žalobkyňa vyjadrenie. V uvedenom vyjadrení
zopakovala argumenty uvádzané v odvolaní.

6. K vyjadreniu žalobkyne zaslal opätovne vyjadrenie žalovaný. Rozsudok žiadal potvrdiť. Má za to, že
žalobkyňa procesne a hmotnoprávne pochybila, lebo nepodala včas na súd žalobu podľa vtedy platného

§ 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z., a preto právny nárok žalobkyne zanikol.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.Odvolacísúdpreskúmalvecnazákladepodanéhoodvolaniažalobcu,ktoréhoprávneúčinky
nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie sa riadil
názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení. Súd dostatočne vykonal dokazovanie a

na základe vykonaných dôkazov zistil skutkový stav, ktorý dostatočne odôvodnil, pričom tento vychádza
zo zistení, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov. Závery, ktoré zistil, nie sú v rozpore s obsahom
vykonaných dôkazov, sú logické, neodporujúce si, pričom súd prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo
najavo. Dôkazy vyhodnotil jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach.

11. Z odôvodnenia nevyplýva ani to, že by súd sa stotožnil s právnymi závermi žalovaného, teda že by

mechanicky prevzal argumentáciu žalovaného. Súd dostatočne vyjadril, z akých skutkových okolností
vychádzal, podľa akých právnych predpisov tieto skutočnosti hodnotil a k akým záverom dospel.

12. Odvolací súd teda preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a
právne posúdil.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiaa

rozsudokokresnéhosúdupotvrdilztýchistýchdôvodov,ktoréuviedolvodôvodnenírozhodnutiaokresný
súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s odsekom 2 ust. § 387 CSP.

13. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným
dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. V odvolaní namietanými skutočnosťami

žalobkyňou sa vysporiadal už okresný súd.

14. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby

sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

15. Okresný súd rešpektoval záväzný názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, keď v rozhodnutí
č. k. 15Co/165/2012-305 sa okresný súd nezaoberal rozhodujúcim právnym posúdením § 451
Občianskeho zákonníka a v predmetnom napadnutom rozhodnutí uvedené právne posúdenie, ktoré je
rozhodujúce v tomto konaní už právne posúdil a bližšie sa ním zaoberal.

16. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že okresný súd prevzal v celom rozsahu
vykonštruované závery žalovaného o zániku nárokov žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia,
pretože okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, a to aj nariadením dvoch znaleckých
posudkov, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že postup žalovaného pri rozdeľovaní množstva tepla
na jednotlivé pomerové rozdeľovače, prípadne ďalšie merače tepla vzhľadom k platnej legislatíve

zaoberajúcej sa rozpočítaním nákladov na teplo a platnej legislatíve o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov je správny. Žalovaný pri rozdeľovaní množstva tepla na jednotlivé pomerové rozdeľovače
postupoval v zmysle súhlasu s rozpočítaním nákladov na ústredné kúrenie za rok 2007 v byte č. X a byte
č. X podľa vyhl. č. 630/2005, § 7 ods. 4. Riešenie a odstránenie problémov súvisiacich s rozpočítaním
nákladov na teplo je výhradne v kompetencii vlastníkov bytov, rozhodnutia domovej schôdze podľa zák.

č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

17. Pokiaľ sa týka námietky žalobkyne ohľadom toho, že nedošlo k riadnemu zvolaniu schôdze a
odsúhlaseniu s rozpočítaním nákladov na ústredné kúrenie v byte č. U.a č.XX. podľa vyhl. č. 630/2005
Z. z., § 7 ods. 4, tu odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu a námietku

žalobkyne považuje za účelovú. Vzhľadom na okolnosti prípadu je správny záver súdu prvej inštancie,
že z oznámenia zo dňa 23. 05. 2008 jednoznačne vyplýva, že predseda spoločenstva vlastníkov bytov
navrhuje pre spracovanie vyúčtovania za rok 2007 písomné hlasovanie v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z.,
a toto písomné hlasovanie sa má konať 04. 06. 2008, pričom termín oznámenia o tomto hlasovaní boldaný dňa 23. 05. 2008. Zároveň je tam uvedené, že bude predložený na hlasovanie hárok, a ak vlastník
súhlasí, podpíše hárok, ak nie, nepodpíše. Uvedené bolo vyvesené v zmysle zákona vo vchodoch č.
5, č. 7 dňa 23. 05. 2008. Zároveň v zmysle oznámenia zo dňa 04. 06. 2008 (č. l. 335) bol oznámený

výsledok hlasovania zo dňa 04. 06. 2008 ohľadom vyslovenia súhlasu alebo nesúhlasu s rozpočítaním
nákladov, pričom z 12 vlastníkov bytov hlasovalo 9 za a 3 nehlasovali, (Y. Y. byt č. 3, K. N. byt č. X a H. V.
byt č. X). Títo traja nepodpísala hlasovací hárok. Keďže nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov v dome
schválila a odsúhlasila rozpočítanie nákladov na ústredné kúrenie za tok 2007 v zmysle § 7 ods. 4 vyhl.
č. 630/2005 Z. z., preto žalobkyňa pokiaľ nesúhlasila s takýmto rozpočítaním, mala sa obrátiť na súd,

tak ako na to správne poukázal aj okresný súd. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom okresného
súdu, že žalobkyňa vedela o vyúčtovaní, pretože už 10 dní po tomto vyúčtovaní ho reklamovala, a
preto jednoznačne musela vedieť o tom, že takáto schôdza sa konala a tiež, že bolo toto odsúhlasené
a akým spôsobom sa bude rozúčtovanie vykonávať. Táto skutočnosť vyplýva z jej listu, ktorý zaslala
žalovanému, kde namietala rozpočet podľa vyhl. č. 630/2005 Z. z. v jej prípade, pretože podľa § 7
ods. 4 citovanej vyhlášky má žalobkyňa vo svojom byte pomerové merače a merač tepla na podlahové

kúrenie. Preto okresný súd správne postupoval s použitím § 14 ods. 2, 4 zák. č. 182/1993 Z. z., keď
žalobu žalobkyne s poukazom na uvedené ustanovenie zamietol, nakoľko jej právo zaniklo, a nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia jej nevznikol.

18. Okresný súd v postačujúcom rozsahu vykonal dokazovanie, jednotlivé dôkazy riadne vyhodnotil

samostatne aj vo vzájomných súvislostiach, pričom vysvetlil, z akého dôvodu nevykonal navrhované
dôkazy, čo namieta žalobkyňa. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal podstatnými
predpokladmi, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ žalobkyňa žiadala doplniť
dokazovanie výsluchom dvoch svedkov, a okresný súd uvedené dokazovanie považoval za
nehospodárne a svoj záver v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zdôvodnil, s čím sa odvolací súd

stotožňuje, preto nedospel k záveru, že by súd prvej inštancie odňal žalobkyni možnosť konať pred
súdom a tým porušil jej právo.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací

súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), vzhľadom na ust. § 470 ods. 3 CSP súd prvej
inštancie rozhodne aj o trovách prvoinštančného konania.

20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).