Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/56/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225314
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112225314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO 35 807 598, v konaní zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4, IČO 36 864 421 proti odporcovi Slovenskej
republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej Republiky, so sídlom Bratislava, Župné
námestie 13 o zaplatenie 2.260,91 eur a iné takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa sa v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti

odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 2.260,91 eur a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 452,18 eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Uviedol,
že Okresný súd Trenčín ako exekučný súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, podanú ním zvoleným exekútorom vo veci dlžníka, povinného Jozefa Galka, spisová značka
súdneho exekútora bola EX XXXX/XXXX. Súd však v zákonnej procesnej lehote 15 dní /podľa §
44 ods.2 Exekučného poriadku platného v čase podania žiadosti/ od prijatia tejto žiadosti o žiadosti
nerozhodol napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala

si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Trenčín
pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je ďalej
podľa navrhovateľa daný aj vykonaním úradného postupu súdom bez splnenie zákonných podmienok.
Konkrétne exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia vykonal
komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu ako exekučnému súdu neprináleží.
Mimo konania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom
konaní exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu a to bez

splnenie zákonných podmienok na takýto postup, formálne zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu
medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným. Na jednej strane totiž existuje
právne relevantný exekučný titul-rozsudok rozhodcovského súdu, avšak je z pohľadu exekučného
súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať
občianske súdne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, pretože existenciou rozhodcovského rozsudku
je vytvorené prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Navrhovateľ titulom uvedeného nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu požaduje majetkovú škodu, ktorá mu vznikla, a to vo výške
2.260,91 eur, čo predstavuje náhradu istiny jeho pohľadávky proti povinnému spolu s príslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní a následne nútene vymožená. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch požaduje navrhovateľ zdôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote bez zbytočných
prieťahov nepovažuje za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu došlo k zmareniu legitímneho

očakávania navrhovateľa, že správny a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.
Ďalšími dôvodmi na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy sú neexistencia akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným omeškaním
vzniknutého zániku plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa a vzniku neistoty v plánovaní
ďalších podnikateľských postupov a aktivít. Navrhovateľ si uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej

ujmy v sume predstavujúcej 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu XXEr/XXXX/XXXX a zistil tento
skutkový stav veci:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXEr/XXXX/XXXX, konkrétne zo žiadosti súdneho exekútora
z č.l. 1 spisu, vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave podal dňa 13.8.2010
na Okresný súd Trenčín žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava (v tomto konaní navrhovateľ) proti povinnému H. E. pre vymoženie

sumy 466,02 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR XXXXX/XX zo dňa X.XX.XXXX.
Spisová značka súdneho exekútora bola EX XXXX/XX.

Okresný súd Trenčín uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 21. decembra 2010 žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že uvedeným rozhodcovským
rozsudkom-exekučným titulom bol povinný zaviazaný na právom nedovolené plnenie, resp. plnenie
odporujúce dobrým mravom. Tieto skutočnosti boli preukázané z obsahu samotného uznesenia
Okresného súdu Trenčín č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 21. decembra XXXX, ktoré je súčasťou
vyššie uvedeného exekučného spisu súdu.

Podľa § 44 ods.2, 3 Exekučného poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods.2 písm. c) a d) Exekučného poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti,
exekučným titulom sú notárske zápisnice, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.Podľa § 9 ods. 1, veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods.1,2,3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Posúdením zisteného skutkového stavu podľa citovaných ustanovení právnych predpisov dospel súd k

záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného
postupu, spočívajúceho v nevydaní poverenia resp. rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia v 15 dňovej zákonnej lehote od podania žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie a ďalej spočívajúceho v tom, že exekučný súd vykonal úradný postup bez
splneniezákonnýchpodmienok,keďpreskúmalexekučnýtitulmetódou,ktorámuakoexekučnémusúdu
neprináleží.

V zmysle § 9 ods. 1, veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci sa za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom podľa citovaných
ustanovení § 44 Exekučného poriadku ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. V tomto zmysle by sa teda konanie

exekučného súdu, ktorý nevydal súdnemu exekútorovi do 15 dní od doručenia jeho žiadosti poverenie
na vykonanie exekúcie mohlo posúdiť ako nesprávny úradný postup, ktorý zakladá zodpovednosť štátu
za škodu, ktoré dôsledkom toho vznikla. V danej veci však o takýto prípad nejde, pretože z obsahu
exekučnéhospisutunajšiehosúdusp.zn. 61Er/2041/2010vyplynulo,ževuvedenomexekučnomkonaní
súd na žiadosť súdneho exekútora poverenie nevydal ale jeho žiadosť zamietol. Z ustanovení § 44

Exekučného poriadku pritom jednoznačne vyplýva, že zákonná 15 dňová lehota sa viaže na vydanie
poverenie na vykonanie exekúcie v prípadoch ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.
Pre prípad, že exekučný súd zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a teda poverenie nevydá ale

žiadosť súdneho exekútora zamietne Exekučný poriadok lehotu na vydanie rozhodnutia nestanovuje. Je
samozrejmé, že aj k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
by malo zo strany súdu prísť v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov. Opačný postup súdu
možno opäť podľa § 9 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú privýkone verejnej moci hodnotiť ako nesprávny úradný postup, ktorý zakladá právo na náhradu škody.
V každom prípade však záver o tom, že konanie bolo postihnuté zbytočnými prieťahmi, prípadne že
vec nebola prejednaná v primeranej lehote môže súd v zmysle § 9 ods. 2 uvedeného zákona prijať

len na základe výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. To znamená, že otázku zbytočných
prieťahov v konaní, resp. neprejednania veci v primeranej lehote nemôže súd posudzovať v konaní
o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako otázku predbežnú a osoba požadujúca náhradu
škody z nesprávneho úradného postupu musí súdu nesprávny úradný postup preukázať výsledkom
vybavenia sťažnosti na prieťahy, či žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatným

rozhodnutím disciplinárneho súdu, právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
právoplatným rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky. V danej veci táto podmienka nebola
splnená, keď navrhovateľ takúto listinu súdu nepredložil ani neoznačil.

Pokiaľ ide o navrhovateľom ďalej uvádzaný nesprávny úradný postup exekučného súdu vyplývajúci z

vykonania komplexného preskúmania exekučného titulu metódou, ktorá exekučnému súdu neprináleží
a bola vykonaná mimo konania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní, ani tu konajúci súd nepokladá návrh navrhovateľa za dôvodný. Tu je potrebné
uviesť, že nesprávny úradný postup predstavuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci. Spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou

činnosťou nesúvisí. Aj keď nie je vylúčené, že k nesprávnemu úradnému postupu dôjde aj v rámci
rozhodovacej činnosti, vtedy však úkony úradného postupu samy osebe k vydaniu rozhodnutia nevedú
a ak je aj rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Zo skutočností preukázaných
z obsahu exekučného spisu vyplýva, že navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup /preskúmanie
exekučného titulu mimo zákonného rámca/ sa bezprostredne prejavil v rozhodnutí exekučného súdu

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Za tejto situácie sa potom nemôže
jednaťozodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúnesprávnyúradnýmpostupomalelenozodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím je v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnosť, že
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť

príslušným orgánom. Splnenie tejto podmienky navrhovateľ v konaní netvrdil a ani nepreukázal.

Na základe uvedených záverov, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup
exekučného súdu alebo jeho nezákonné rozhodnutie, súd návrh navrhovateľa bez ďalšieho v celom
rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd pri vyhlásení rozsudku tak, že navrhovateľa zaviazal zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania v sume, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku a to
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého má v konaní úspešný účastník právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. Keďže však odporca do troch

pracovnýchdníodvyhláseniarozsudkusvojetrovykonanianevyčíslilazospisumužiadnetrovykonania
nevyplývajú, súd podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov
konania odporcovi vo vyhlásenom rozsudku a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).