Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 8P/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317206779
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Lámerová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6317206779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľky L.. L. Y., rodenej

F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., A. 5, v zastúpení JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou Advokátska
kancelária Brezno, ČSA 18 a T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., A. 5, t.č. F., A. XX, o rozvod manželstva a
oúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostínačasporozvodekmaloletémuP.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom ako navrhovateľka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Brezno, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo navrhovateľky L.. L. Y., rodenej F., nar. XX.XX.XXXX a T. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené
XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., vo zv. X, ročník XXXX, na strane XX,

pod por. č. X sa r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletému P. Y., nar.
XX.XX.XXXX tak, že ho z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

III. S účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode je otec p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého
100,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám

matky maloletého.

IV. Styk otca s maloletým súd ponecháva na dohodu účastníkov.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh navrhovateľky doručený tunajšiemu súdu 22.08.2017 sa začalo konanie o rozvod
manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému synovi
pochádzajúcemu z tohto manželstva.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej právnej zástupkyne, manžela
navrhovateľky, maloletého P., kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav :

3. Navrhovateľka a jej manžel sú občanmi Slovenskej republiky, obidvaja majú národnosť slovenskú,
najvyššie vzdelanie má navrhovateľka vysokoškolské druhého stupňa, jej manžel stredoškolské bez

maturity, u obidvoch ide o prvé manželstvo, obidvaja majú iba syna pochádzajúceho z tohto manželstva.
Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na adrese F., A. 5.4. Účastníci pred uzavretím manželstva chodili spolu cca 10 rokov, z toho cca 1 rok žili v spoločnej
domácnosti. XX.XX.XXXX uzatvorili manželstvo, obojstranne z lásky. XX.XX.XXXX sa im narodil syn P..
Podľa navrhovateľky sa s manželom postupne odcudzili po narodení syna, zistili, že majú rozdielne

pohľady na manželstvo, manželský život. Manžel mal často program bez nej a bez syna - zo začiatku
jej to vadilo, potom jej to začalo byť jedno.
Podľa manžela navrhovateľky on vytváral spoločné aktivity pre celú rodinu, volal aj manželku, ale tá
odmietala. Podľa neho jeho manželka bola pod veľkým vplyvom svojej kamarátky. S ním a so synom
nikde nechcela chodiť, ale s kamarátkami áno.

Navrhovateľka s manželom nežije v spoločnej domácnosti od januára 2017, odvtedy spolu
nehospodária. Naposledy sa intímne stýkali cca v októbri 2016.

5. Navrhovateľka s manželom majú v bezpodielovom spoluvlastíctve dva byty - 2-izbový,
v ktorom spoločne bývali a v súčasnosti v ňom býva navrhovateľka s maloletým synom a 1-izbový, v
ktorom v súčasnosti býva manžel navrhovateľky. V bezpodielovom spoluvlastníctve majú aj dva osobné

automobily.
Podľa udania účastníkov spoločné dlžoby nemajú.

6.NavrhovateľkajevýlučnouvlastníčkourodinnéhodomuvW.C.,ktorýpoužívaakochalupuapozemky,
z ktorých má príjem do roka 1.000,-, resp. 1.200,- Eur. Má vo výlučnom vlastníctve tiež garáž. Pracuje na

Strednej odbornej škole techniky a služieb v Brezne s priemerným čistým mesačným zárobkom 988,48
Eur. Poberá prídavky na maloletého syna. V súčasnosti žije sama so synom v spoločnom 2-izbovom
byte. Vážnu známosť nemá. Je zdravá. Medzi jej mesačné výdavky patrí za bývanie cca 160,- Eur, do
práce cestuje autom, v práci ju strava vyjde mesačne cca 20,- Eur. Medzi jej ďalšie mesačné výdavky
patrí za mobil cca 7,- Eur, za internet 14,- Eur. Štvrťročne za televíziu platí 20,- Eur a ročne si platí životnú

poistku 270,- Eur. Mesačne prispieva svojej matke 50,- Eur na stravovanie maloletého P..

7. Manžel navrhovateľky výlučný majetok nemá. Pracuje v Železiarňach Podbrezová, a.s. s priemerným
čistým mesačným zárobkom 807,- Eur. Uplatňuje si daňový bonus na maloletého syna. Má známosť,
o ktorej tvrdí, že nie je vážna. Býva v spoločnom 1-izbovom byte sám. Je zdravý. Medzi jeho mesačné

výdavky patrí za byt cca 150,- Eur. Do práce cestuje autom. Za stravu v práci dá mesačne cca 20,- Eur.
Ročne si platí životnú poistku vo výške 200,- Eur. Na 1-izbový byt si požičal od svojho otca 10.000,- Eur,
túto pôžičku mesačne spláca po 200,- Eur.

8. Maloletý P. má 10 rokov. Je zdravý. Navštevuje 5. ročník Základnej školy vo Valaskej. Do školy chodí

peši. V škole sa stravuje v školskej jedálni, kde sa mesačne platí cca 20,- Eur. S jeho školou sú bežné
výdavky. Na začiatku školského roka mu matka na ZRPŠ zaplatila 6,- Eur, za školské pomôcky a potreby
včítane oblečenia do školy mu dala cca 100,- Eur. V tomto školskom roku maloletý navštevuje turistický
krúžok. Užíva mobil, za ktorý mu platí jeho otec.

9. Na pojednávaní dňa 28.11.2017 právna zástupkyňa navrhovateľky súdu uviedla, že manželstvo
účastníkov je rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Manželia nežijú spolu od
01.01.2017, nie je šanca na obnovu ich vzťahov. Navrhuje manželstvo účastníkov rozviesť a ich syna
na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec maloletého bude zaviazaný
prispievať na neho výživným 100,- Eur mesačne.

10. Navrhovateľka súdu uviedla, že so svojim manželom nežije v spoločnej domácnosti od januára 2017,
kedy sa spolu so synom odsťahovala zo spoločného bytu k svojej matke. V októbri 2017 sa spolu so
synomdotohtobytuvrátili,nakoľkojejmanželsazbytuodsťahovaldoinéhobytu.Svojejmatkemesačne
dáva 50,- Eur preto, že maloletý P. po škole chodí k nej a niekedy sa u nej stravuje ak mu v škole nechutí.

Odvtedy ako sa so synom odsťahovala zo spoločnej domácnosti, to je od 01.01.2017 otec na jeho výživu
neprispieva, všetky veci súvisiace so školou maloletému platila ona. Otec však s maloletým trávi veľa
času, vtedy maloletému zabezpečuje to čo potrebuje. Od 01.01.2017 otec zabezpečuje maloletého syna
tak, že keď je maloletý u neho tak mu dá najesť, financuje spoločné aktivity, občas mu kúpi nejaké
oblečenie. Odvtedy mu kúpil 2 krát tenisky, tepláky, termoprádlo. Sú to veci, ktoré môže maloletý nosiť

aj vtedy keď je u nej. Otec maloletému kupuje veci podľa toho ako sám rozhodne. Ona si všíma čo
maloletý potrebuje, v súčasnosti mu kúpila potrebné veci na zimu, tieto môže maloletý nosiť aj vtedy
keď je v starostlivosti otca.11. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Rodičovské práva
a povinnosti k maloletému nech sú upravené tak ako je to medzi nimi doteraz zaužívané. Maloletý je
skoro každý deň u neho od 15:00 hod. do 19:00 hod. Pokiaľ on nerobí nadčasy - tie má tak 3 až 4

krát do mesiaca. Maloletý si úlohy robí u starej mamy, ale keď treba úlohy z angličtiny tak si ich robí
večer s matkou. S navrhovateľkou komunikuje toľko koľko treba. Keď navrhovateľka odišla zo spoločnej
domácnosti dával jej mesačne 120,- Eur a tiež kupoval veci maloletému synovi. On sa syna spýta čo
potrebuje - syn je veľký, vie čo mu treba kúpiť. S navrhovateľkou sa rozprávali o výživnom, táto mu
povedala, že od neho nič nechce. Od januára do októbra 2017 jej dával 120,- Eur mesačne. Tieto

peniaze jej dával preto, lebo v tom čase navrhovateľka so synom bývala pri svojej matke. Keď sa vrátila
do spoločného 2-izbového bytu prestal jej dávať tieto peniaze, nakoľko aj on už mal svoje výdavky -
odsťahoval sa do iného 1-izbového bytu. Maloletý syn je podľa neho 60% s ním a 40% so svojou matkou.
Syn má všetko čo potrebuje, aktivity rieši len s ním. Maloletý sa rád bicykluje, lyžuje, pláva, strieľa zo
vzduchovky, chodí na huby. Doma robia rôzne aktivity, hrajú sa spoločenské hry. Sebe a maloletému P.
za telefón mesačne platí spolu 35,- Eur.

Raňajky a desiate maloletému robí jeho matka. Maloletý má obedy v škole, ktoré mu platí jeho matka.
Olovrant a večeru má maloletý u neho cez pracovný týždeň a každý druhý víkend. Objasnil, že sumu
120,- Eur dával navrhovateľke za všetko - nebolo to len výživné na syna, ale aj za byt. V tom čase v
byte býval sám - platil 45,- Eur a dohodli sa, že navrhovateľke dá 120,- Eur. Navrhovateľka z bytu odišla,
nakoľko si našla milenca, aj celý školský zbor sa na tom smeje. Sumu 120,- Eur dával navrhovateľke

preto, že vedel, že má náklady na syna aj na bývanie.

12. L. P. súdu uviedol, že má 10 rokov, je zdravý, navštevuje 5. ročník základnej školy. Jeho rodičia
spolu nežijú. Teraz žijú tak, že cez školský týždeň on do školy odchádza od mamy, neraňajkuje, lebo mu
nechutí, ale mama mu urobí desiatu, ktorú v škole zje hneď cez prvú prestávku. V škole sa stravuje v

školskej jedálni. Zo školy chodí k starej matke zo strany matky, kde si robieva úlohy a odtiaľ ide k otcovi
medzi 15:00 - 15:30 hod. U otca sa zdrží do cca 19:00 hod. Keď príde večer k mame dorobí si úlohy.
U otca večeria a v podstate aj olovrantuje - ak má na niečo chuť tak si vezme. Víkendy s rodičmi trávi
tak, že jeden celý víkend je s mamou a druhý celý víkend je s otcom. Jeho rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti a za takejto situácie chce byť zverený do starostlivosti matky, u nej chce mať trvalé bydlisko,

u nej bude spávať, ale k otcovi bude chodiť tak často ako on bude chcieť. Otec mu kupuje veci, ktoré
mu treba - spýta sa ho a keď mu povie čo mu treba tak kúpi.

13. V záverečnej reči právna zástupkyňa navrhovateľky súdu uviedla, že otec maloletého má priemerný
čistý mesačný príjem 807,- Eur, matka maloletého - navrhovateľka 988,- Eur. Podstatnú starostlivosť o

maloletého vykonáva jeho matka. Otec sa matky ani neopýta čo maloletému treba, on mu kúpi podľa
vlastného uváženia. Maloletému bolo treba kúpiť zimné veci, otec mu kúpil trampky.

14. Manžel navrhovateľky - otec maloletého v záverečnej reči uviedol, že nech komunikuje ten kto je
vinný. Je pod jeho úroveň aby chodil za navrhovateľkou, ktorá sa dala dokopy s odpadlíkom. On za ňou

nebude chodiť, nebude sa jej podlizovať. Tiež má vyššie výdavky, maloletému kúpi to čo povie a nech
o 100,- Eurovom výživnom rozpráva takému čo nemá záujem stýkať sa so svojim synom.

15. Kolízny opatrovník súdu uviedol, že bol prešetriť pomery v rodine maloletého, v starostlivosti rodičov
o neho nezistil nedostatky. Vykonal aj pohovor s maloletým P., ktorý mu uviedol to čo vo svojej výpovedi

na súde. Vzhľadom k tomu, že treba rešpektovať názor maloletého navrhuje, aby maloletý na čas po
rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti matky a jeho otcovi aby bolo určené výživné.

16. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len Zákon o rodine), účelom manželstva je
vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

17. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti,
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

18. Podľa 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.19. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

21. Podľa § 24 ods 2 Zákona o rodine, ak obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

22. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

24. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

25. Podľa 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.32. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťa sa zohľadňuje najmä :

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

33. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

34. Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru
sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú

brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov, alebo iných jednotlivcov právne za
dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné a administratívne opatrenia.

35. Podľa čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa
zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov, alebo v iných prípadoch členov širšej

rodiny alebo obce v súlade s miestnymi zvyklosťami alebo zákonných zástupcov či iných osôb právne
zodpovedných za dieťa. Budú sa snažiť o to, aby bola dieťaťu poskytnutá pomoc pri orientácii a výkone
jeho práv uznaných týmto Dohovorom v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

36. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,

zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď
príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní
určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v
konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia
oddelene a je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

37. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, uvedené štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré
je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi,
okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

38. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia
zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o
všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť
zodpovedajúca ich veku a úrovni.

39. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým
poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré
sa ho dotýka a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu jeho príslušného orgánu a spôsobom,
ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

40. Dohovor o právach dieťaťa prijalo valné zhromaždenie OSN dňa 20.11.1989, pre územie Slovenskej
republiky nadobudol platnosť dňa 06.02.1991, je uverejnený pod č. 104/1991 Zb.41. Podľa čl. 10 základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
CMP), dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy, v súlade s princípmi, na
ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

42. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

43. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

44. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

45. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

46. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že vzťahy medzi navrhovateľkou a jej manželom sú vážne
narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo neplní svoj účel a nemožno od nich očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd manželstvo účastníkov rozviedol. Za
príčinu rozpadu manželstva súd považuje rozdielnosť ich názorov, pováh a životných postojov.

47. Na čas po rozvode súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému synovi účastníkov
P. tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky. Pri tomto rozhodovaní súd zobral do úvahy aj
vyjadrenie samotného maloletého. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky je podľa súdu
v záujme maloletého.

48. S účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode súd zaviazal otca maloletého prispievať na neho
výživným 100,- Eur mesačne. Pri určení tohto výživného súd vzal do úvahy odôvodnené potreby
maloletého, možnosti, schopnosti, majetkové pomery a osobnú starostlivosť rodičov o neho tak ako ich
zistil v bode 5, 6, 7 a 8. So zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil aj jeho otec.

Matka maloletého teda je zodpovedná za osobnú starostlivosť o maloletého. Ona rozhoduje aké veci
je potrebné kúpiť maloletému, sama maloletému takéto veci kúpi. Nie je možné ponechať rozhodnutie
čo maloletý potrebuje na samotného maloletého. Matka uváži aké veci môže maloletému kúpiť s
prihliadnutím na svoje možnosti a schopnosti, ako aj na to, že od otca maloletého dostane mesačne
výživné 100,- Eur a od štátu prídavky na maloletého. S výživným od otca, s prídavkami na maloletého,

ako aj s finančnou čiastkou z jej strany musí matka tak hospodáriť, aby maloletému zabezpečila
uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb. Pri určení výšky výživného 100,- Eur mesačne súd
prihliadol aj k tomu, že veľkú väčšinu času maloletý strávi aj u svojho otca, ktorý v tom čase zabezpečí
aj jeho stravovanie. Avšak okrem stravovania je potrebné maloletému zabezpečiť oblečenie, obutie,
úhradu potrebných poplatkov v škole.

49. Styk otca s maloletým súd ponechal na dohodu účastníkov, od 01.01.2017 sa otec s maloletým na
základe dohody stýka - podľa vyjadrenia maloletého ako aj kolízneho opatrovníka takto realizovaný styk
otca s maloletým je v záujme maloletého.

50. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. Súd v konaní
nezistil ani také skutočnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov bolo
spravodlivé. Ani jeden z účastníkov sa takejto náhrady trov konania nedomáhal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne na Okresný súd Brezno.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriku, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma
opäť svoje predchádzajúce priezvisko.