Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416203739
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6416203739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne: B. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. G. XXX, v konaní právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár,
s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 792,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22C/177/2016-59 zo dňa 10. 08.
2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22C/177/2016-59 zo dňa 10.

08. 2016 p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkyni
sumu 792,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 792,- Eur od 16. 04. 2016
do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vyhlásil zmluvné
podmienky uvedené v zmluve o úvere zo dňa 09. 10. 2015 a v zmluve o úvere zo dňa 14. 09. 2015
uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorých sa žalobkyňa - spotrebiteľka, zaviazala zaplatiť

sumu 528,- Eur a sumu 264,- Eur ako odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov za neprijateľné
(výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu
100% (výrok III.). V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že má za preukázané, že
medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľkou boli uzatvorené dve zmluvy o
úvere, keď žalobkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľka a žalovaný
ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti; z týchto dôvodov sa na
zmluvy o úvere vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách

a zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv. Súd z úradnej moci
vzhľadom na to, že zmluvný vzťah posúdil ako spotrebiteľský skúmal, či úverové zmluvy obsahujú všetky
obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona. Dospel k záveru, že zmluvy majú byť
považované za bezúročné a bezpoplatkové, obsahujú klamlivé údaje o výške ročnej percentuálnej
miere nákladov vo výške 28% a o výške, počte a termínoch splátok úveru, pretože žalobkyňa uvedený
úver neplatila jednorázovo, ako je uvedené v zmluve zo dňa 14. 09. 2015 č. XXXXXXXXX a v zmluve zo
dňa 09. 10. 2016 č. XXXXXXXXX, ale v oboch prípadoch bol vyhotovený žalovanej splátkový kalendár.

Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobkyňa podpísala dohodu o plnení v splátkach a bola oboznámená s
výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 263,64%, ktorá je v tejto výške v prípade splácania úverov
v splátkach. Súd poukázal na to, že na tvrdenie žalovaného, čo sa týka uzavretia dohody o plnení
v splátkach súd nemohol prihliadnuť, nakoľko žalovaný nepreukázal, že by takáto dohoda existovala.Súd sa ďalej zaoberal aj výškou dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru, pričom poukázal na to,
že za odplatu je potrebné považovať aj úrok aj poplatok dohodnutý v zmluvách a dospel k záveru,
že žalovaný používa nekalú obchodnú praktiku, keď uvádza odplatu v dvoch rozdielnych položkách,

pretože údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov má byť pre spotrebiteľa pri porovnaní s údajom
o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov určujúci, či je daný úver pre neho výhodný a či
zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorí. Žalovaný v zmluvách uviedol, jednorazové splatenie úveru a
z tohto dôvodu aj nižší údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zároveň však vystavil spotrebiteľovi
splátkový kalendár, kde pri splácaní úveru v splátkach je ročná percentuálna miera nákladov oveľa

vyššia. Keďže v obidvoch zmluvách je uvedený údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov
24,67% a žalovaný sám tvrdil, že pri splácaní úveru bola ročná percentuálna miera nákladov 263,64 Eur,
je evidentné, že niekoľkonásobne prevýšila najvyššiu prípustnú výšku odplaty ako je uvedené v ust. § 1a
ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. Z týchto dôvodov súd považoval takúto zmluvnú podmienku za
neprijateľnú a neplatnú, a v súlade s ust. § 298 CSP aj bez návrhu strán sporu vyslovil jej neprijateľnosť
vo výroku rozhodnutia. Keďže vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa celkovo na

obidva úvery zaplatila sumu vo výške 1 692,- Eur, ktorú skutočnosť žalovaný nespochybnil, pričom jej bol
poskytnutý úver z oboch zmlúv spolu vo výške 900,- Eur v časti rozdielu medzi týmito sumami, došlo na
strane žalovaného k získaniu majetkového prospechu, ktorý je povinný vydať žalobkyni vo výške 792,-
Eur. Z týchto dôvodov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 792,- Eur spolu s úrokom
z omeškania odo dňa 16. 04. 2016 (po uplynutí lehoty na zaplatenie, ktorú žalobkyňa určila vo výzve

na vrátenie plnenia bez právneho dôvodu adresovanej žalovanému) vo výške stanovenej nariadením
vlády č. 87/1992 Z. z. podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). O trovách konania súd rozhodol
v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal proti
žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný.
Namietal, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil najmú tým, že sa nevysporiadal
s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému
možnosť konať pred súdom prvej inštancie, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Uviedol, že

žalobkyňapripodpisezmluvybolaupovedomenáorozdielnej,nievšaknesprávneuvedenejRPMN.Zák.
č. 129/2010 Z. z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere spája s prípadom,
keď RPMN je uvedená nesprávne alebo absentuje. Keďže nebol naplnený ani jeden z uvedených
prvkov, nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Nemožno hovoriť o uvádzaní do
omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade, ak si požiada o uplatnenie

splátkového kalendára a nedodrží splátku. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov bola dohodnutá, keď dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej
splátky vo výške 564,- Eur s termínom splatnosti dňa 14. 09. 2016. Následne však dlžník požiadal v
ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach. S predmetnou
dohodou bol oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí,

ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 47,- Eur vždy k 12. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 12. 10.
2015. Obdobné platí aj pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej zmluve sa zaviazal
zaplatiť celkovúčiastku1128,-Eurdo09.10.2016,tedazmluvnéstranydohodli,žedobatrvaniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 09. 10. 2016.

Následne dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v
splátkach. Zaviazal sa uhradiť celkovú čiastku v 12. pravidelných mesačných splátkach vo výške 94,-
Eur vždy k 13. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 13. 11. 2015. Každá splátka bola prednostne
započítaná na istinu a až potom na poplatok a úroky. Postup, ktorý veriteľ zvolil nie je nezákonný a zákon
veriteľa nijako neobmedzuje pri voľbe jeho postupov pri poskytovaní úverov. Uviedol, že žalobca napáda

poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti za náklady za vypracovanie a uzavretie zmluvy
o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojené, z čoho je zrejmé, že predovšetkým miery na
poplatokakotaký.Žalobcanesiedôkaznébremenoajehoúlohoujepreukázaťvčomspočívanesprávne
uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zák.
č. 129/2010 Z. z. Poukázal na ust. § 1a ods. 1 a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., pričom

má za to, že nariadenie definuje ako odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo
iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Podľa žalobcu úrok
nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo vsúvislostisvrátenímpeňažnýchprostriedkov. Vzmluveospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXX zodňa
14. 09. 2015 je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 84,- Eur, čo predstavuje RPMN
vo výške 28%. Spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý

spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy je vo výške 24,67 Eur, výška odplaty pri
poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných
hodnôt RPMN, ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Je zrejmé, že slovenské právo a slovenský
zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok za
poskytnutie úveru nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný

je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie
oproti bankám. Výška príslušného poplatku v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníčke vyhovovala,
keďže voči jeho výške nenamietala. Zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky od žalovaného
prevzala. Výška príslušného poplatku je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedená, teda dlžníčka
musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mala okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť
aká je cena úveru. Ďalej namietal, že žalobkyňa na určenie zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá

naliehavý právny záujem s prihliadnutím na ust. § 137 písm. c) CSP. Nestotožňuje sa ani s úhradou
trov právneho zastúpenia a uloženou povinnosťou uhradiť súdny poplatok s poukazom na ust. § 262
ods. 1 CSP navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením. Tvrdenie žalovaného, že v zmluve sa
nachádza rozdielna, nie však nesprávna RPMN je absolútne scestné. Je logické, že ak je RPMN
v zmluve rozdielna od skutočnej RPMN znamená to, že je nesprávna. S poukazom na ust. § 11
ods. 1 zák. č. 129/2010 sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,

a ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa. Zmluva v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona musí
obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. K zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX ako aj pri zmluve č. XXXXXXXXX uviedol žalovaný hodnotu RPMN vo výške 28%.

V bode 2 predmetnej zmluvy žalovaný uvádza, že odplata vo výške 84,- Eur čo predstavuje RPMN
vo výške 28% a v bode 3 uvádza úrok vo výške 60%. Žalobkyňa je toho názoru, že nejde o uvedenie
RPMN, ale úroku za poskytnutý úver, teda spolu úrok tvorí 88%. Žalovaný so spotrebiteľom uzatvára
jednak zmluvu o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a súčasne alebo v bezprostrednej
časovej následnosti aj dohodu o plnení v splátkach toho istého spotrebiteľského úveru. Namietala nekalú

obchodnú praktiku žalovaného keď žalovaný v zmysle § 4 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch je ako
veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi vysvetlenie jednotlivých položiek predzmluvných informácií, čo
zahŕňa aj informáciu o RPMN úveru na primeranej úrovni tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či
navrhovanázmluvaospotrebiteľskomúverezodpovedájehopotrebámajehofinančnejsituácii,pričomv
rámci poskytovania informácii spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ

dostane od spoločnosti POHOTOVOSŤ informáciu o RPMN úveru splatného jednou splátkou, ktorá
je nižšia ako RPMN úveru splatného vo viacerých splátkach. Bezprostredne po uzavretí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je so spotrebiteľom uzavretá dohoda o plnení v splátkach, ktorej dôsledkom je
zdraženie úveru (zvýšenie RPMN), pričom táto skutočnosť nie je spotrebiteľovi prostredníctvom RPMN
náležite odôvodnená a vysvetlená, k uzavretiu dohody o plnení v splátkach spotrebiteľ pristúpi, keďže

sa domnieva, že sa nemení výhodnosť jeho úveru. Na takúto nekalú obchodnú praktiku žalovaného
poukázalo aj rozhodnutie bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 07. 06. 2016 pod č.
T.. Žalobkyňa je presvedčená o absencii a o nesplnení si povinností žalovaného uviesť v zmluve
o spotrebiteľskom úvere údaj o výške, počte a termínoch splátok, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ
žalovaný sa vo svojom odvolaní ohradzuje tým, že svoju povinnosť splnil, a to uzavretím dohody o

plnení v splátkach, ktorú uzatvoril spolu so žalobcom po uzavretí zmluvy, poukázala žalobkyňa na
fakt, že dohoda o plnení v splátkach sa považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorú žalovaný bežne
využíva na dosiahnutie dominantnejšieho postavenia oproti spotrebiteľovi. K odplate za poskytnutý
úver poukázala na to, že tvrdenia žalovaného, na základe ktorých vo svojom odvolaní rozdeľuje úrok
a odplatu sú irelevantné, má za to, že úrok do odplaty jednoznačne patrí. Z tohto dôvodu rozdelenie

tejto odplaty v zmluve na odplatu v bode 2 predmetnej zmluvy a úrok v bode 3 predmetnej zmluvy
nemôže obstáť. Odplata je vo výške takmer 88%. Takáto vysoká odplata je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka v rozpore s dobrými mravmi, je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V roku 2015 predstavovalapožadovaná odplata za poskytnuté spotrebiteľské úvery bankami okolo 7% aj pri zohľadnení miery
rizika a toho, že žalovaný je nebankovým subjektom, je ním požadovaná odplata neprimerane vysoká
(takmer 13-násobne vyššia). K naliehavému právnemu záujmu poukázala žalobkyňa na to, že v

prejednávanom prípade nejde o žalobu určovaciu, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z týchto
dôvodov argumentáciu žalovaného o naliehavom právnom záujme považuje za irelevantnú. Navrhla,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 1602015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len

„CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu navrhnutých dôkazov, pričom vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, odvolací súd nezistil dôvody pre opakovanie
dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, a preto bol viazaný zisteným skutkovým stavom súdom
prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP v spojení s ust. § 384 CSP.

8. Odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi žalovaného, k námietke žalovaného, že súd prvej
inštancie odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie z dôvodu, že rozsudok
nedostatočne odôvodnil, najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky
prevzal argumentáciu žalobcu uvádza, že túto odvolaciu námietku nemožno považovať za dôvodnú.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozsudok náležite odôvodnil v zmysle §
220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia má všetky náležitosti vyžadované uvedeným ustanovením.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva na základe akých úvah s
prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému
v rozhodnutí vo veci samej. Je z neho zrejmé na základe akých úvah vykonal právne posúdenie

s prihliadnutím na zistený skutkový stav. Z týchto dôvodov nemožno považovať odvolaciu námietku
žalovaného v podanom odvolaní o tom, že rozsudok súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil s
poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP za dôvodnú. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku náležite
uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne,
jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil. Keďže strany sporu
nenavrhli ďalšie dokazovanie, nebolo potrebné, aby sa vyjadroval k prípadnému nevykonaniu ďalších
dôkazov. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia dbal aj na
to, aby jeho odôvodenie bolo presvedčivé. Nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu žalovaného v podanom
odvolaní, že súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu

žalobcu, keď z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že súd bol v zhode
s právnym názorom žalobkyne, že úverové zmluvy treba považovať za bezúročné a bez poplatkov s
tým, že obsahujú klamlivé údaje o výške ročnej percentuálnej miere nákladov, avšak nie z dôvodu, ktorý
uvádzala žalobkyňa (bod 16. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Zároveň súd prvej inštancie
poukázalajnato,žemázato,žežalovanýsinesprávnevykladáust.§1nariadeniavládyč.97/1995Z.z.

spoukazomnato,žepodľanázorusúduzaodplatujepotrebnépovažovaťajúrok,ajpoplatokdohodnutý
vzmluvách(bod17.odôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštancie). Odvolacísúdpoukazujenasprávne
skutkové zistenia zo strany súdu prvej inštancie na základe použitých prostriedkov procesného útoku
a obrany stranami sporu. Na základe zisteného skutkového stavu súd správne vec právne posúdil. V
konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že strany sporu uzavreli zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

pričom súd prvej inštancie vykonal správne právne posúdenie týchto zmlúv súladne s ustanovením § 9
ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z., § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 1a ods. 1 a
§ 1 nariadenia vlády č. 97/1995 Z. z. ako aj § 451 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že v zmysle
§ 1 nariadenia Vlády SR č. 97/1995 Z. z. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovitvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytovaní peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty v súlade s ust. § 1 sa vychádza z predpokladu,

že spotrebiteľská zmluva zostane platná na dohodnutý čas, a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť
svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Z textu oboch zmlúv
o spotrebiteľskom úvere uzavretých medzi stranami sporu je nepochybné, že v bode 2 zmlúv bola
dohodnutá odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 168,-
Eur a pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 84,- Eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov

(RPMN)uobochzmlúvvovýške28%,pričomvbode2zmlúvjezároveňuvedené,žeročnápercentuálna
miera nákladov sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie. V
bode 3 zmlúv je uvedený úrok vo výške 60% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia,
čo v prípade riadneho splatenia úveru s dohodnutým termínom predstavuje u prvej zmluvy sumu 360,-
Eur a u druhej zmluvy sumu 180,- Eur. Túto časť odplaty (úrok) však veriteľ nezohľadnil do ročnej

percentuálnej miery nákladov, z čoho nepochybne vyplýva, že RPMN je uvedená nesprávne, teda
podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. je potrebné úver považovať za úver bez poplatkov
a bezúročný. V obidvoch zmluvách je RPMN uvedená vo výške 28%, pričom je uvedená v nižšom
percentuálnom vyjadrení, ako je reálna ročná percentuálna miera nákladov, keďže do RPMN vo výške
28% nebol započítaný aj úrok, ktorý bol zmluvnými stranami dohodnutý vo výške 60% ročne, čo je

nepochybne v neprospech spotrebiteľa, lebo uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28%
navodzujeuspotrebiteľadojemvýhodnostiúveruzdôvodunižšejhodnotyRPMN. Trebapretoprisvedčiť
názoru súdu prvej inštancie, že zmluvy obsahujú klamlivé údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov
vo výške 28%. Už len z tohto dôvodu preto treba považovať poskytnuté úvery za bezúročné a bez
poplatkov. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie je treba považovať za správny aj záveru súdu,

že zmluvy obsahujú aj klamlivé údaje o výške, počte a termínoch splátok, keďže zo zmlúv nepochybne
vyplýva, že na základe uzavretých zmlúv žalobkyňa ako spotrebiteľka mala úver splatiť jednorázovo ku
konkrétnemu dátumu, pričom však z predložených písomných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa uvedený
úver neplatila jednorázovo, ale v oboch prípadoch jej bol vyhotovený žalovaným splátkový kalendár.
Skutočnosť, že by došlo k zmene zmluvy, a to dohodou o plnení v splátkach v konaní preukázaná nebola.

9. K poslednej odvolacej námietke žalovaného vo vzťahu k neexistencii naliehavého právneho záujmu
naurčenízmluvyzabezúročnúabezpoplatkovsprihliadnutímnaust. §137písm.c)CSPodvolací
súd uvádza, že v súdenej veci sa žalobkyňa domáhala plnenia - vydania bezdôvodného obohatenia,
nedomáhala sa v zmysle § 137 písm. c) CSP určenia, či tu právo je alebo nie je, teda aj námietka vo

vzťahu k neexistencii naliehavého právneho záujmu, keďže v súdenej veci sa nejednalo o určovaciu
žalobu, je právne bezvýznamná. Teda ani túto odvolaciu námietku žalovaného nemožno považovať za
dôvodnú.

10. Vzhľadom už na hore uvedené, preto odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, a
preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Odvolací súd rovnako za správne považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania,
žalobkyňa bola úspešnou stranou sporu, preto súd vychádzajúc z ust. § 262 ods. 1, pri aplikácii

ust. § 255 ods. 1 CSP správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania žalobkyne v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník postupom v zmysle § 262 ods. 2
CSP.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou
sporu, preto odvolací súd rozhodol, že má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).