Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200640
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200640.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: Q.. I. Y.,
narodená XX.X.XXXX, bytom v O., J. 2, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 46, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. Co 9/14-BPR zo dňa 3.3.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodnutím č. C-1/13/ROEP Vinohrady zo dňa
29.11.2013 rozhodol o oprave údajov schváleného registra tak, že zrušil na liste vlastníctva č. XXXX v
k.ú. B., na ktorom je evidovaná nehnuteľnosť pozemok registra „E“ parc. č. XXXX, záhrady, o výmere
XXX m2, v časti B (vlastníci a iné oprávnené osoby): H.. X. Q. s manželkou X., rodenou B., H.. arch.
X. B. s manželkou A., a zapísal na tento list vlastníctva č. XXXX v časti B žalobkyňu ako vlastníčku a
nadobúdateľku titulom čd. XXXX/XXXX, pkv. č. XXXXX. V odôvodnení uviedol, že pôvodný pozemok

registra „E“ parc. č. XXXX, záhrada vo výmere XXXX m2 bol zapísaný v pkv č. XXXXX pre pôvodné
k.ú. Bratislava v prospech žalobkyne v celosti. Časť tohto pôvodného pozemku bola podľa GP č.
241-2-2610-173-81 (vyhotoveným Geodéziou n.p. Bratislava - mesto dňa 21.10.1981) odčlenená do
pozemkov registra „C“ parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 10 m2, ktoré
žalobkyňa predala manželom Q. a B. na základe kúpnej zmluvy, ktorú zaregistrovalo Štátne notárstvo
Bratislava 3 pod č. R I 253/82 dňa 10.12.1982; parcely registra „C“ č. XXXX/X a č. XXXX/X
boli zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Vinohrady. Ďalšia časť pôvodného pozemku bola na

základe II. etapy zapísaná ako pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/X, záhrada vo výmere 1246 m2 na
list vlastníctva č. XXXX do vlastníctva žalobkyne. Iná časť pôvodného pozemku vo výmere 306 m2 je
usporiadaná v pozemkoch registra „C“ parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX a je zapísaná na liste vlastníctva
č. XXXX v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.8.1985, ktorú
uzatvorila žalobkyňa ako predávajúca a VHMB ako kupujúci. Zostávajúca časť pôvodného pozemku ,
ktorá nemala usporiadaný vlastníctva vzťah na liste vlastníctva (podľa stavu registra „C“ je časťou parc.
č. XXXXX/X - Vlárska ulica), bola po schválení rozhodnutia č. 1/2012 ROEP Vinohrady zo dňa 6.9.2012

zapísaná ako pozemok registra „E“ parc. č. XXXX vo výmere 932 m2 na novozaložený list vlastníctva
č. XXXX pre k.ú. Vinohrady, avšak s chybne uvedeným vlastníckym právom v prospech Ing.
X. Q. s manželkou X., rodenou B. a H.. arch. X. B. s manželkou A.. Výmera zvyšku pôvodnej parcelyč. XXXX bola vypočítaná súčasným určovaním výmer zo súradníc (výmera odpočtom XXXX m2 - XXX
m2 - 1246 m2 - 306 m2 = 952 m2; výmera zo súradníc 932 m2).

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. Co 9/14-BPR zo dňa 3.3.2014 zamietol odvolanie žalobkyne
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. C-1/13/ROEP Vinohrady zo dňa 29.11.2013. Zrekapituloval
genézu pôvodného pozemka registra „E“ č. XXXX a uviedol, že zhotoviteľ registra určil výmeru zvyšku
pôvodného pozemku zo súradníc, t.j. 932 m2. Výmera odpočtom podľa listín je 952 m2. Krajná odchýlka
pri výpočte výmer pozemku do 1000 m2 pre mapy označené kódom kvality 3 mierky 1:1000 je podľa

Metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov č. 74.20.73.47.00 (ďalej
len Metodický návod) daná vzorcom 2*(0.2*? P+3), čo predstavuje pre výmeru 952 m2 krajnú
odchýlku 18 m2. Keďže výmera zvyšného pozemku 952 m2 podľa listín a podľa výpočtu zo súradníc
932 m2 prekročila krajnú odchýlku, výmera tohto pozemku sa dala na grafickú výmeru, t.j. na výmeru
vypočítanú podľa súradníc. Podľa § 51 Nariadenia Ministra spravodlivosti zo dňa 15.12.1855, č. 222
(pozemkovoknižný poriadok) uverejneného ako patent v ríšskom zákonníku „Strana majetkovej podstaty

všakneručízasprávnosťvonkajšíchznačiek,zapovahuaudanúplošnúmieruparcielvnejvykázaných“.
Pozemková kniha teda neručí za správnosť plošných mier uvedených v pozemkovoknižných vložkách.
Zhotoviteľ registra nesprávne prešetril vlastnícke vzťahy k pozemku registra „E“ parc. č. XXXX, preto
správny orgán prvého stupňa postupoval správne pri vydaní rozhodnutia.

II. Zhrnutie argumentov žalobkyne

3. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. Co 9/14-
BPR zo dňa 3.3.2014, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietala, že prvostupňovým
rozhodnutím z jej pozemku ubudlo 20 m2, preto podala proti jeho dôvodom (nie proti výroku) odvolanie.

Úbytok pôdy sa žalovaný snaží objasniť ustanovením Nariadenia Ministra spravodlivosti č. 222 zo dňa
15.12.1855,t.j.zpozemnoknižnéhoporiadkuuverejnenéhoakopatentvovtedajšomríšskomzákonníku.
Podľa jej názoru nie je v roku 2014 legitímne odôvodňovať úbytok pozemkov patentmi z doby panovania
rakúskeho cisára a uhorského kráľa arcivojvodu E. X. I. (1848-1916) z Habsbursko-Lotrinskej dynastie,
keďže odvtedy už žijeme v piatom štátnom útvare. Z rozprávania jej rodičov vie, že jej starý otec a otec

dali pozemky geometricky zamerať už pri kúpe v roku 1948, kedy uzatvorila ako maloletá kupujúca v
zastúpení jej otcom JUDr. J. Reptišom a V. S. ako predávajúcou kúpnopredajnú zmluvu na predmetnú
nehnuteľnosť. Ďalšie presné zameriavanie parcely sa uskutočnilo dňa 1.9.1960 (geometrický plán, ktorý
tvrdil prílohu Výkazu plôch č. D-99-201-920-60), keď sa začala plánovať výstavba Vlárskej cesty, ktorá
pretína aj jej záhradu. Priložila aj pôvodnú kúpnu zmluvu z roku 1948, pretože sa v dôsledku viacerých

pozemkových podvodov a záberov jej parciel bez právnych dôvodov už ani 1 m2 na liste vlastníctva
neeviduje. Poukázala na to, že 1 m2 v lokalite Horných Kramárov dnes stojí cca 1.000,- €. Žiada, aby
jej pozemok bol znova zameraný, bezdôvodný úbytok z jej parcely odstránený a každý meter štvorcový
vrátený.

4. Žalobkyňa v ďalšom podaní zo dňa 30.7.2014 žiadala okrem zrušenia rozhodnutia žalovaného aj
náhradu škody v sume 1.000,- € za každý zmiznutý meter štvorcový, t.j. 20.000,- € aj s úrokmi z
omeškania odo dňa podania žaloby (24.4.2014) až do reálneho zaplatenia celkového dlhu; namietala
porušenie ustanovení § 451, § 456, § 458 a § 459 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov.

III. Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že prvostupňový správny orgán
aj on sám sa námietkou žalobkyne o výmere pozemku registra „E“ parc. č. XXXX zaoberali a dostatočne

preukázali spôsob jej výpočtu. Pozemková kniha sa začala budovať na základe lokalizačných nariadení
z roku 1853-1855, ktoré boli neskôr nahradené ministerským nariadením č. 222 zo dňa 15.12.1855
- pozemnoknižným poriadkom. Tento s obmenami platil až do roku 1964. Pozemková kniha plnila do
1.1.1951 konštitutívnu funkciu, t.j. práva k nehnuteľnostiam vznikali zápisom do pozemkovej knihy.
Zákon č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2009 uvádzal v § 70 ods. 2 výmeru ako hodnoverný

a záväzný údaj, ak bola určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním
vykonaným po účinnosti tohto zákona. Toto nie je prípad parciel z pozemkovej knihy a podobných
operátov. V súčasnosti sa v § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. nenachádza záväzný a hodnoverný údaj o
výmere pozemku, len geometrické určenie nehnuteľnosti.IV. Replika žalobkyne

6. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že ju „irituje najmä zjavné účelové historické
´bezvedomie´ odporcu, ktoré sa prejavuje v jeho zbytočných, stále opakovaných táraninách o
pozemnoknižnomporiadkuč.222zroku1855/!!/“.Pozemkováknihabolavpredsocialistickejérejediným
všeobecným a najväčším uznávaným poriadkom o zobrazení, stave, číslach a výmerách parciel na
území Slovenska. Nechápe, prečo žalovaný nedal nanovo geometricky zamerať jej pozemok (zvyšok

parcely) digitálnou formou. Žalovaný do jej vyjadrenia neobjasnil, kam zmizlo 20 m2 z jej záhrady,
preto žiadala krajský súd, aby materiálnymi dôkazmi nariadil žalovanému nahradiť jej škodu v sume
1.000,- € za každý zmiznutý meter štvorcový. Žalovaný zlyháva vo svojej spoločenskej úlohe ochrany
jej vlastníckeho práva a elementárnych zásad morálky.

7. Žalovaný sa k replike žalobkyne nevyjadril.

IV. Ďalší účastníci

8. Účastníkmi administratívneho konania boli aj H.. arch. A. B. a X. Q.. Obe sa vzdali svojho účastníctva

v konaní pred správnym súdom v predmetnej právnej veci, preto ich súd nepribral do konania podľa §
32 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len
SSP) v spojení s § 33 SSP.

V. Pojednávanie

9. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 SSP v spojení
s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 4.10.2017 v
neprítomnosti žalobkyne a povereného zástupcu žalovaného rozsudkom, ktorý vyhlásil vyvesením

skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu podľa § 137 ods. 3 SSP. Žalobkyňa aj
žalovaný boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, žalobkyňa svoju neúčasť ospravedlnila a
nežiadala o jeho odročenie, žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil.

VI. Relevantné právne predpisy

10. Podľa § 3 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.
162/1995 Z.z.) pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou
územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou

právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu
využívania pozemku (ods. 1). Hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov
vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných
pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná (ods. 2). Parcelou sa rozumie geometrické určenie
a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v

geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla (ods. 3).

11. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z.z. na účely konania sa katastrálne územia členia na
katastrálne územia, v ktorých operát pozemkového katastra sa zjednotil s operátom pozemkovej knihy.

12. Podľa § 6 zákona č. 180/1995 Z.z. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov
poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z
katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov
a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci (ods. 1). Správny orgán zabezpečí zostavenie
návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc

pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje (ods. 2).

13. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a
právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán poprerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia
správnehoorgánusanovéúdajezapíšudokatastranehnuteľností.Ozmenemožnorozhodnúťdopiatich
rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

14. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. podrobnejšie vymedzenie náležitostí registra a jeho
technickéhozostavenia,akoajpodmienkynavýberurčenéhooperátuupravívšeobecnezáväznýprávny
predpis, ktorý vydá úrad po dohode s ministerstvom. Obsahové náležitosti zjednodušeného registra určí
ministerstvo v zmluve so zhotoviteľom zjednodušeného registra.

15. Podľa § 1 ods. 1 Metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov
č. 74.20.73.47.00 (ďalej len Metidcký návod) účelom návodu je zabezpečenie jednotného a úplného
spracovania a zostavenia registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“), a tým
dosiahnutie jeho schválenia rozhodnutím správneho orgánu v konaní o obnove evidencie niektorých
pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) podľa zákona v tých katastrálnych územiach,

ktoré boli pre tento postup odsúhlasené uznesením.

16. Podľa Prílohy č. 5 ods. 7 Metodického návodu do stĺpca č. 9 sa uvádza výmera vypočítaná z
kartometrických súradníc, ktorá slúži pre kontrolné účely výmer, uvedených v stĺpcoch č. 7 alebo 8.
Krajná odchýlka je stanovená v prílohe č. 3 návodu. Ak uvedená podmienky nie je splnená, zisťuje sa

príčina, pričom sa postupuje takto:

- správa katastra preverí, či na určenie kartometrických súradníc boli použité vyhovujúce mapové
podklady a či na ich určenie boli použité aj vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy. Správa katastra
môže zápisnične rozhodnúť, či sa prevezmú výmery zo stĺpca č. 9 do katastra,

- pri tých UO, kde ich technická úroveň nezodpovedá požiadavkám geodetických informácií katastra
(prevažne to bude v prípade, keď UOP bude pozemkovoknižný operát a mapová časť nie je vyhotovená
na matematickom základe, napr. krokárska mapa alebo v písomnej časti nebudú uvedené výmery
parciel), môžu sa výmery zo stĺpca č. 9 prevziať ako výmery parciel na zápis do katastra do registra E,
o čom zápisnične rozhodne správa katastra.

17. Podľa Prílohy č. 3 Metodického návodu krajná odchýlka výmer sa používa na zistenie súladu
kontrolovanej výmery s výmerou vypočítanou z kartometrických súradníc (ďalej len „kontrolná výmera“).
Krajná odchýlka výmer sa stanovuje v závislosti od kvality mapy, mierky mapy a kontrolovanej výmery.
Veľkosť krajnej odchýlky sa získa výpočtom podľa nasledujúcich vzorcov, kde P je kontrolovaná výmera.

Pre mapy označené kódom kvality 3, v mierke 1:1000 a s výmerou do 1000 m2 ide o vzorec: 2*(0.2*?
P+3).

VII. Posúdenie veci správnym súdom

18. Na úvod správny súd uvádza, že sa nezaoberal návrhom žalobkyne na priznanie náhrady
škody podľa Občianskeho zákonníka v sume 20.000,- €, pretože to nepatrí do jeho právomoci
vymedzenej v § 6 SSP. Ide o civilnoprávny nárok, ktorý prejednáva súd v civilnom procese na
základe vykonaného dokazovania a nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa SSP. Správny
súd nie je súdom skutkovým, vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, ale preskúmava zákonnosť

napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku. Odhliadnuc od uvedenej rozhodujúcej skutočnosti,
návrh žalobkyne na rozšírenie žaloby o tento nárok bol správnemu súdu predložený po uplynutí
dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, v rámci ktorej môže účastník rozširovať predmet súdneho
prieskumu (§ 250h ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.6.2016, § 183 SSP v znení účinnom od 1.7.2016).

19. V predmetnej právnej veci je medzi účastníkmi spornou otázka výmery zvyšnej časti pozemku
registra „E“ parc. č. XXXX. v k.ú. B. po schválení ROEP v intenciách napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

20. Z hľadiska genézy pozemku registra „E“ parc. č. XXXX, záhrada, v k.ú. Vinohrady je potrebné

poukázať na nasledujúce skutočnosti:
a. pôvodne mala parcela č. XXXX výmeru 3285 m2 a bola zapísaná na pkv č. XXXXX v prospech
žalobkyne v celosti,b. geometrickým plánom č. 241-2-2610-173-81 zo dňa 21.10.1981 bola časť tejto parcely odčlenená do
registra „C“ ako parcela č. XXXX/X vo výmere 771 m2 a parcela č. XXXX/X vo výmere 10 m2; spolu 781
m2. Na základe kúpnej zmluvy zaregistrovanej Štátnym notárstvom pod R I 253/82 a uzatvorenej medzi

žalobkyňou ako predávajúcou a manželmi Menkynovými a B. ako kupujúcimi bolo k tejto časti zapísané
vlastnícke právo v prospech Q. a B. na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Vinohrady. V súčasnosti je táto
časť usporiadaná v pozemkoch registra „C“ v parcelách č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX,
c. časť pôvodného pozemku bola zapísaná ako pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/X vo výmere 1246
m2, záhrada, na liste vlastníctva XXXX v prospech žalobkyne,

d. ďalšia časť vo výmere 306 m2 je usporiadaná v pozemkoch registra „C“ parc. č. XXXX/XX a XXXX/
XX (list vlastníctva č. XXXX) v prospech Hlavného mesta SR Bratislava na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 11.8.1985 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako predávajúcou a VHMB ako kupujúcim,
e. zostala zvyšná časť pozemku registra „E“ č. XXXX vo výmere 952 m2.

21. Predmetom tohto konania je zvyšná časť pozemku registra „E“ č. XXXX, ktorá má z matematického

hľadiska (metódou odpočtu od pôvodnej výmery uvedenej v pkv č. XXXXX) výmeru 952 m2 a z hľadiska
kartometrických súradníc výmeru 932 m2 (vyhotovená digitálnou formou).

22. Prvostupňový správny orgán aj žalovaný správne postupovali, keď zisťovali odchýlku vo výmere
parcely porovnaním matematickej metódy a metódy kartografických súradníc použitím vzorca 2*(0.2*?

P+3) pre mapy označené kódom kvality 3 do výmery 1000 m2, kam patrí nehnuteľnosť žalobkyne.
Príčinou rozdielu vo výmere pozemku boli nie práve presné údaje v pkv č. XXXXX ohľadom výmery
nevypočítanej digitálnou metódou, ktorú z objektívneho hľadiska v čase založenia pkv nebolo možné ani
použiť. Najpresnejším spôsobom znázornenia pozemku na mape sú kartometrické súradnice zistené
digitálnym spôsobom. S týmto variantom ráta aj Metodický návod, ktorý je vydaný na základe § 8 ods. 3

zákona č. 180/1995 Z.z. a upravuje kolíziu medzi matematickým výpočtom výmery pozemku a výpočtom
výmery podľa kartometrických súradníc a prípustnú krajnú odchýlku. V predmetnej právnej veci je
krajná odchýlka medzi matematickým a súradnicovým vymedzením výmery pozemku 20 m2. Podľa
názoru správneho súdu sa Metodický návod neodkláňa od účelu zákona č. 180/1995 Z.z. Žalobkyňa
preto nemohla byť ukrátená na jej právach, hoci na prvý pohľad sa jej môže javiť, že tomu tak bolo.

Vychádzajúc z historického vývoja vedenia pkv, pozemkových kníh a určovania výmery pozemkov je
potrebné mať na pamäti, že pozemková kniha bolo netechnickým dielom, ktorej základom bolo právo a
údaje o práve, zobrazenie nehnuteľnosti na mape, no bez záväznosti vo vzťahu k výmere (výmera bola
druhoradá a takým spôsobom aj bola určovaná - napríklad použitím krokovej metódy, ktorá je do značnej
mierynepresná).Stabilnýkatastermalbyťvytvorenývdruhejpolovici19.storočia,porakúsko-uhorskom

vyrovnaní 1867 sa však práce na stabilnom katastri zastavili v štádiu nezmapovania celého územia
Uhorska. Metódy a presnosť merania boli dané vtedajšími technickými možnosťami (prístroje, pomôcky,
metódy), ktorých presnosť nebola maximálna. Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 70 ods. 2 v znení
účinnom do 31.8.2009 určoval, že hodnoverným a záväzným údajom katastra je aj výmera parcely
za podmienky, že bola určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním

vykonaným po účinnosti tohto zákona. Matematická výmera 952 m2, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa,
nebola určená digitálnou formou po novom mapovaní, preto nemôže byť záväzná. Záväzná je práve
výmera 932 m2 zistená prostredníctvom kartografických súradníc a zaznamenaná digitálne. Tento záver
podporuje aj dôvodová správa k zákonu č. 304/2009 Z.z. [ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov], v zmysle ktorej údaje katastra nehnuteľností sú
hodnoverné a záväzné s výnimkou výmery pozemku; v mapách sa uvádza výmera parciel, ktorá je
vypočítaná a neodzrkadľuje presne skutočnú výmeru pozemku aj vzhľadom na nerovinatosť terénu.
Úmysel zákonodarcu je teda jednoznačný a pripúšťa nepresnosti z hľadiska výmery pozemkov určenej
matematickým odpočtom, čoho následkom je nezáväznosť výmery pozemku uvedenej v pozemkových

knihách. Navyše, pozemky registra „E“ nie sú v teréne zachytené, sú súčasťou iných parciel a ich hranice
nemožno v teréne určiť.

23. Vychádzajúc z uvedených skutočností prvostupňový správny orgán a žalovaný postupovali správne
a zákonne, keď pri zvyšnej výmere pozemku registra „E“ č. XXXX vychádzali z kartometrických súradníc

a ich digitálneho zachytenia vo výmere 932 m2, ktoré je záväzná. Výmera 952 m2, na ktorú poukazuje
žalobkyňa, zistená matematickým odpočtom podmienku záväznosti nespĺňa, pretože nie je zachytená
digitálnym spôsobom. Námietka žalobkyne, že žalovaný mal dať opäť zamerať zvyšnú časť pozemku
registra„E“č.XXXX,niejerelevantná,pretožeprvostupňovýsprávnyorgánajžalovanývychádzaliprávez novej digitálnej metódy určenej podľa kartometrických súradníc. Správny súd preto žalobu žalobkyne
ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať.
Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia.

25. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§

139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský
súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho

na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).