Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 18, 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010386
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3516010386.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičomm v trestnej veci

obžalovaného D. Y., L.. XX.XX.XXXX E. P., trestne stíhaného na slobode pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného v čase spáchania skutku (ďalej
len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 18. septembra
2017 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: D. Y. B. S. E. Á. Č., L.. XX.XX.XXXX E. P.,
P. J. Č., G. XXX, na slobode, zamestnaný,

j e v i n n ý, ž e

ako otec mal. D. C. Y., L.. XX.XX.XXXX, E. L. C. L. E. a inde od 01.01.2016 doposiaľ si riadne neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z § 62 Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu v
Novom Meste nad Váhom č. k. 5P/243/2011-20 zo dňa 30.01.2012, ktorým mu bola určená vyživovacia
povinnosť v sume 100,- Eur mesačne na mal. D. C. k rukám matky C. R., J. L. C. L. E., Š. XXXX/XX,
teraz bytom L. C. L. E., I. T. XXXX/XX, túto povinnosť si riadne neplnil, pričom v sledovanom období

nebol evidovaný v evidencii nezamestnaných, nepoberal dávky v nezamestnanosti, dávky sociálnej
pomoci, pracoval len brigádnicky, pričom do 26.03.2017 bol dobrovoľne nezamestnaný a od 27.03.2017
je zamestnaný ako predavač v predajni EXIsport, s.r.o. v Novom Meste nad Váhom s pravidelným
mesačným príjmom, čím spôsobil dlh na výživnom v sume 1 500,- Eur k rukám matky C. R.,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému podmienečne o d k l a d á výkon
trestu odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.Podľa§50ods.2Trestnéhozákonaa§51ods.4písm.d),písm.j) Trestnéhozákonasúdobžalovanému
u k l a d á
- povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané /dlžné/ výživné vzniknuté voči mal. D. C. Y., L..

XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.01.2016 do doručenia tohto trestného rozkazu, k rukám oprávnenej C.
R., L.. XX.XX.XXXX E. P., trvale bytom L. C. L. E., I. T. XXXX/XX, a včas a riadne platiť k jej rukám
bežné výživné,
- v skúšobnej dobe sa preukázateľne zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie trestné konanie proti obžalovanému na podklade obžaloby

Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 435/16/3304 - 9 zo dňa 25.0.2016 pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.
Vo veci vydal súd trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal súd za vinného v zmysle obžaloby a uložil
mu za to trest. Proti trestnému rozkazu obžalovaný podal odpor v zákonnej lehote a tak súd nariadil vo
veci hlavné pojednávanie na deň 05.06.2017 a 18.09.2017, na ktorom rozhodol vo veci samej.

Na hlavné pojednávanie súd predvolal obžalovaného, poškodenú a upovedomil prokurátora. Na
hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný, poškodená a prečítané listinné dôkazy, najmä vklad v
hotovostinasumu100,-EurvTatrabanke,a.s.dňa08.03.2016obžalovaným,rozsudokOkresnéhosúdu
v Novom Meste nad Váhom č. k. 5P/243/2011-20 zo dňa 30.01.2012, ktorým mu bola určená vyživovacia
povinnosť obžalovaného v sume 100,- Eur mesačne na mal. D. C. k rukám matky C. R., rodný list D.

C. Y., správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom o poberaní náhradného
výživného za rok 2016 a poberaní prídavku na dieťa za rok 2016, správa Sociálnej poisťovne, pobočka
Trenčín o priebehu poistení obžalovaného a poškodenej, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Mesto nad Váhom o evidencii obžalovaného v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberaní
pomoci v hmotnej núdzi, odpis z registra trestov a výpis z registra priestupkov obžalovaného a ostatné

listinné dôkazy vzťahujúce sa predmetnú vec a osobu obžalovaného.
Súd z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a po dôkladnom vyhodnotení všetkých dôkazov
má preukázaný skutkový stav veci ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Z vykonaného dokazovania považuje súd vinu obžalovaného za preukázanú v rozsahu nevyhnutnom
na zákonné rozhodnutie. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich procesných

právach a po poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný, avšak jeho vyhlásenie
súd neprijal, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný prejavil záujem uhradiť dlžné výživné, ktorého
právnym dôsledkom by mohlo byť oslobodzovací výrok. Preto súd vykonal dokazovanie v celom
rozsahu. Z výpovede obžalovaného a poškodenej vyplynulo, že majú spolu maloletú dcéru D. C. Y.Á..
Rodičovstvo potvrdzuje aj rodný list maloletej. Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa

05.06.2017 jednoznačne vyplýva, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti na dcéru, uviedol, že
poškodenej uhradil 600,- Eur a zamestnal sa. Vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil predovšetkým z
dôvodunedostatkufinančnýchprostriedkov.Od01.01.2016nebolzamestnaný,pracovallenbrigádnicky.
Zamestnal sa v predajni Exisport v Novom Meste nad Váhom o čom predložil pracovnú zmluvu zo
dňa 24.03.2017, z ktorej vyplýva, že je zamestnaný ako predavač na dobu určitú do 26.09.2017. Súdu

obžalovaný deklaroval záujem uhradiť dlžné výživné. Preto súd hlavné pojednávanie odročil na deň
18.09.2017, aby poskytol obžalovanému dostatok času na úhradu dlžného výživného vo výške 1 100,-
Eur ku dňu 05.06.2017 a bežného výživného za mesiace jún, júl, august a september 2017. Obžalovaný
sa na hlavné pojednávanie dňa 18.09.2017 nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil a nežiadal
o odročenie hlavného pojednávania. Preto súd vykonal dňa 18.09.2017 hlavné pojednávanie v jeho

neprítomnosti. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje výpoveď poškodenej C. R., ktorá
pred súdom dňa 05.06.2017 vypovedala, že obžalovaný si zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť
včasariadneneplnilod01.01.2016.Potvrdila,žeobžalovanýjejuhradilčasťdlžnéhovýživnéhovovýške
600,- Eur. Pred súdom na hlavnom pojednávaní dňa 18.09.2017 vypovedala, že obžalovaný jej výživné,
ktoré jej dlhoval obžalovaný ku dňu 1 100,- Eur neuhradil a neuhradil jej ani bežné výživné za mesiace

jún, júl, august a september 2017. Spáchanie skutku je podporne preukázané potvrdením úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.10.2016, z ktorého vyplýva, že poškodená v
dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným poberala od marca 2016 do vydania potvrdenia
náhradné výživné, ktoré za obžalovaného platil štát. Z výsluchov obžalovaného a poškodenej súd ustálil,
že vyživovacia povinnosť nebola plnená obžalovaným od 01.01.2016 doposiaľ, t.j. do 18.09.2017, kedy

bol vyhlásený tento odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa (§ 122 ods. 13 Trestného zákona),a to riadne, t. j. v súdom určenej výške, a včas, t. j. mesačne do 25-teho dňa v mesiaci vopred k
rukám oprávnenej matky C. R.. Vyživovacia povinnosť pritom obžalovanému vyplýva z ustanovenia
zákona o rodine § 62 a nasl. a vznikla okamihom narodenia dcéry. Vyživovacia povinnosť obžalovanému

bola deklarovaná tiež vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. k.
5P/243/2011-20 zo dňa 30.01.2012, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť v sume 100,- Eur
mesačne na mal. D. C.O.P. k rukám matky - poškodenej. Súd považuje výšku určeného výživného
v sume 100,- Eur mesačne za výživné, ktoré je obžalovaný schopný vzhľadom na svoje možnosti,
schopnosti a majetkové pomery platiť na dcéru. Obžalovaný je zdravý, netrpí žiadnymi chorobami a

súd nezistil u neho žiadne obmedzenie pracovnej schopnosti. Súd preto nezistil žiadne okolnosti na
strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali riešenie predbežnej otázky o výške vyživovacej povinnosti
pre potreby tohto trestného konania. Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad
Váhom a Sociálnej poisťovne vyplynulo, že v sledovanom období (od 01.01.2016) nebol evidovaný v
evidencii nezamestnaných, nepoberal dávky v nezamestnanosti, dávky sociálnej pomoci a pracoval len
brigádnicky. V sledovanom období uhradil spolu 700,- Eur. Obžalovaný v čase vyhlásenia rozsudku

síce bol zamestnaný, ale len na dobu určitú. Ku dňu vyhlásenia rozsudku nepreukázal, či pracovný
pomer v exišporte mu bude trvať po 26.09.2017, alebo nie. Je zrejmé, že obžalovaný v sledovanom
období nevyužíval všetky možnosti na získanie stabilných a legálnych zdrojov na plnenie si svojej
vyživovacej povinností. V prípade, ak páchateľ trestného činu zanedbania povinnej výživy neposkytuje
osobnú starostlivosť, je povinný plniť vyživovaciu povinnosť minimálne riadnym a včasným uhrádzaním

bežného výživného. Tomu je povinný prispôsobiť svoj životný štandard, svoje príjmy a výdavky, pretože
plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred akýmikoľvek vedľajšími výdavkami. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti vecnú poznámku Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí
č. k. 4 Tdo 1290/2011-16 zo dňa 22.11.2011 konštatuje a zdôrazňuje (voľne preložené do slovenčiny),
že „splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci sa to niektorým jedincom na začiatku môže javiť. V

skutočnosti tým ale budúci rodič na sebe berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý
ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky
a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť“. S uvedeným záverom sa súd v plnej miere
stotožňuje s poukazom na potrebu uvedomenia si dôležitosti plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na
svoje vlastné dieťa. Obžalovaný ako rodič má nielen právnu, ale aj morálnu povinnosť, ktorá sprevádza

ľudstvo od nepamäti, starať sa zo všetkých síl o zabezpečenie riadnej a dostatočnej výživy svojich detí
a na dosiahnutie tohto cieľa vynakladať v prípade potreby vyššiu než obvyklú snahu nájsť si vhodné
zamestnanie. Z výpovede poškodenej, obžalovaného a vykonanej úhrady 100,- Eur a 600,- Eur má
súd preukázané, že ku dňu vyhlásenia rozsudku obžalovaný na výživnom dlhuje od 01.01.2016 ku dňu
vyhlásenia tohto rozsudku sumu 1 500,- Eur.

S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti, a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je
skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nezistil žiadne
okolnosti, ktoré by trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného vylučovali alebo zmierňovali. Vykonané
dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané

dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o
vine obžalovaného. Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný sa najmenej tri mesiace v
období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného voči maloletej
dcére.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm.
a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný úmyselne, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným
v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Závažnosť konania obžalovaného pritom
spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti
rodiča voči svojim maloletým deťom.

Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel
trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť. Obžalovaný síce priznal vinu, avšak absentoval prejav úprimnej ľútosti. Z odpisu z registra
trestov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu z registra priestupkov

vyplynulo, že evidované záznamy o dopravných priestupkoch a priestupkoch proti občianskemu
spolunažívaniu. Vzhľadom na záznamy v registri priestupkov nebolo možné priznať poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona vedenie riadneho života. Súd ukladal obžalovanému,
ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný, podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacovs odkladom na skúšobnú dobu 3 roky. Na posilnenie účinkov podmienečného odsúdenia uložil
obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe včas a riadne platiť bežné výživné na maloletú dcéru
k rukám oprávnenej matky, povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť dlžné výživné a s poukazom na

skutočnosť, že obžalovaný podstatnú časť sledovaného obdobia bol nezamestnaný, uložil mu povinnosť
sa preukázateľne zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Táto povinnosť však nie
je v rozpore s tým, že obžalovaný bol v čase vyhlásenia rozsudku zamestnaný, keďže pracovný pomer
mal len do 26.09.2017, teda na dobu určitú a uvedená povinnosť má zabezpečiť posilniť účel trestu v
prípade, že po 26.09.2017 zamestnaný nebude. Hrozba trestom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov

je podľa názoru súdu dostatočná na to, aby obžalovaný vyhovel uloženým podmienkam a zodpovedne
pristupoval k plneniu svojej základnej povinnosti rodiča vyživovať svoje dieťa.
Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych
noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest
odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v
priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom.

To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné
normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v
neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia.
Skúšobná doba začne plynúť obžalovanému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V
prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obžalovaný akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú

bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných),
prípade porušenia uložených povinností alebo obmedzení, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod
na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude
obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým
podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej

doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak
spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny,
v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže
hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných

činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote
viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím
na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a
primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona,
ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj

vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny
život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
V písomnom podanom odvolaní je treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Akje obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je

poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.