Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. júl 2012

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Er/584/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309209498
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Krátka
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2012:4309209498.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného : Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská
10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922, proti povinnej : L. Q., M.. XX.X.XXXX, Q. D. X, XXX XX Ž., o
vymoženie 480,31 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú .
Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej,
Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábľoch, ul. 1. mája 1053, náhradu trov exekúcie vo výške 76,19 eura,
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice poveril dňa 12.8.2009 ( poverením č. 5402 063248* ) súdneho exekútora JUDr.
Milana Striešku so sídlom vo Vrábľoch, vykonaním exekúcie (EX 3365/09) vo veci oprávneného :

Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922, proti povinnej :
L. Q., M.. XX.X.XXXX, Q. D. X, XXX XX Ž., o vymoženie 480,31 eura s príslušenstvom.

Súdny exekútor predložil dňa 23.11.2010 tunajšiemu súdu podnet na preskúmanie správnosti vydania
poverenia v súvislosti s právnou úpravou neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
prípadne rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
exekúciusúdzastaví,akexekúciusúdvyhlásilzaneprípustnú,pretožejetuinýdôvod,prektorýexekúciu
nemožno vykonať.

Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.7.2009, kedy bol

exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 25.6.2009, ktorým sa oprávnený domáhal
vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 480,31 eura s príslušenstvom. Rozhodnutím,
ktoré má byť exekučným titulom v predmetnej exekúcii, je rozhodcovský rozsudok sp.zn. E.-XX/XX-L.
zo dňa 6.4.2009, vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom so sídlom Mydlárska 185, Žilina, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2009 a vykonateľnosť dňa 2.5.2009. Uvedeným exekučným titulom
rozhodca zaviazal

povinnú zaplatiť oprávnenému sumu 480,31 eura (14.469,82 Sk) spolu s úrokom vo výške 6% ročne
zo sumy od 10.2.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1,60 eura (48,20 Sk) a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 24,02 eura (723,63 Sk), a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že dňa XX.X.XXXX uzatvoril žalobca so žalovaným Dohodu
o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal splatiť pohľadávku 427,77 eura(12.887 Sk) v 25 mesačných splátkach vo výške 17,13 eura (516,06 Sk) v termínoch podľa splátkového
kalendára. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vystavil žalovaný vlastnú blankozmenku, ktorej obsah
a podmienky vyplnenia dohodol so žalobcom vo vyplňovacom prehlásení obsiahnutom v zmluvných

ustanoveniach dohody. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z dohody
neplnil riadne a bol v omeškaní so splácaním dlhu, žalobca zmenku vyplnil v súlade so zmluvnými
ustanoveniami a dohodnutým obsahom a podmienkami vyplňovacieho prehlásenia. V odôvodnení sa
ďalej uvádza, že príslušnosť rozhodcu na rozhodnutie o žalobe žalobcu je daná ustanoveniami článku 9
bod9.2.1prvýodsekdohody,podľaktorejakékoľvekspory,nezrovnalostialebonárokymedziúčastníkmi

dohody vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami dohody, porušením, ukončením či neplatnosťou
dohody budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred
jedným z rozhodcov uvedených v dohode, s tým, že ak nastane situácia, že ani jeden z rozhodcov
uvedených v dohode nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu, určí náhradného rozhodcu veriteľ.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Hoci podľa ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský

rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho preskúmania v
exekučnom konaní. Umožňuje to ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ZRK), podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o

výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b),
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b)
alebo c).
Dôvody zastavenia exekučného konania uvedené v § 45 ods. 1 ZRK, nie sú procesnými podmienkami

exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej, na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Existencia ktoréhokoľvek z týchto dôvodov tak
predstavuje prekážku vykonania exekúcie,

nielen prekážku postupu exekučného konania. Vyššie uvedené ustanovenie teda umožňuje

exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v
tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že nato, aby mohla byť vykonaná
exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto
ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40
písm.a)alebob)ZRK,anesmiezaväzovaťnaplnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolené

alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam,
nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu
prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zo znenia Dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že touto dohodou došlo
k zmene obsahu záväzku (nie však k novácii záväzkov, ktoré sú prípadne predmetom konania vedenom
na príslušnom súde alebo u rozhodcu) medzi veriteľom Profidebt Slovakia, s.r.o. a dlžníkom. Spoločnosť
Profidebt Slovakia, s.r.o. nadobudla túto pohľadávku titulom postúpenia pohľadávky na základe Zmluvyo postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX od spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. Uznaný dlh vznikol
dlžníkovi na základe Zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi dlžníkom a spoločnosťou
Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava. Spoločnosť Profidebt

Slovakia, s.r.o. sa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2007, uzatvorenej so
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. stal nadobúdateľom pohľadávky voči dlžníkovi. Predmetom tejto
dohody je úprava úhrady záväzku dlžníka voči veriteľovi, uznanie takého záväzku čo do dôvodu a
výšky dlžníkom a úprava ďalších práv a povinností účastníkov dohody (bod 1.2). Súd so zreteľom na
okolnosti uzatvárania predmetnej Dohody a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy, dospel k záveru,

že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s
povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. S poukazom na uvedené je teda zrejmé, že sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou
obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 879j OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 a 4 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) OZ v znení nesk. predpisov, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 4, písmeno k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú mimo iného aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje exemplifikatívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný

a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte
je s účinnosťou od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, a to požadovanie od
spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto výpočte v časeuzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou
v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku
je totiž poskytnúť spotrebiteľom v SR, ako členskom štáte EÚ, minimálne taký štandard ochrany, aký

stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách(ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 8 cit. smernice, členské štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné
so Zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa.

Podľačl.2písm.a)smernice,naúčelytejtosmernice,nekalépodmienkyznamenajúzmluvnépodmienky

definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Opieraním sa o znenie vyššie uvedenej smernice (ktorá bola implementovaná do nášho právneho
poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník) sa nijako nepopiera zásada,
že smernica na rozdiel od nariadenia (ako právne akty orgánov Europskej únie), nemá priamu právnu
záväznosť ; dôležitý je cieľ smernice a najmä kogentná povaha čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS
(čl. 51 rozsudku ASTURCOM). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl.

51 judikoval, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim

alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza

ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe

zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä
citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa
opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice,
ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia
vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom,

cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom
minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je
povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý
výsledok stanovený predmetnou smernicou.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.6.2009
vymoženia sumy 480,31 eura s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom so sídlom Mydlárska 185, Žilina. Rozhodcovská
doložka, ktorá mala v predmetnej veci založiť právomoc rozhodcu, je súčasťou obsahu formulárovej
zmluvy (čl. 9 bod 9.1, 9.2 Zmluvných dojednaní Dohody), ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej

činnostipoužívavprípadochuzatváraniazmlúvrovnakéhodruhuaneurčitéhopočtu. Podľanázorusúdu
je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je
zmysle§53ods.5OZneplatná.Svojnázorsúd opieraoto,žespotrebiteľ savporovnanísdodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby

mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povinná nemala možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj Zmluvné dojednania. Povaha zmluvy je
adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Súd je zároveň toho

názoru, že uzavretím Dohody o uznaní dlhu došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa v už existujúcom
záväzkovom vzťahu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvárania
predmetnej Dohody.

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko
Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné
Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej

medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá
a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je

všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným.

Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu

súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tomto prípade takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou je samotná rozhodcovská doložka, a teda ide o výkon práv v
rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom
viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujúustanovenia § 52 a nasl. OZ a tiež smernice 93/13/EHS. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/,

ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky zmluvy nezaväzovali.

Rovnako súd považuje z tých istých dôvodov za neprijateľnú podmienku aj celú dohodu o zabezpečení
pohľadávky blankozmenkou a predovšetkým dohodu o ľubovoľnom vyplnení zmenkovej sumy

vyplývajúcej z pohľadávky veriteľa z dohody o uznaní dlhu. Takéto zabezpečenie pohľadávky spôsobuje
celkom zjavne nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie je možné v
spotrebiteľskom práve kumulovať a nabaľovať sankcie a zabezpečenia za to isté porušenie dohody zo
stranyspotrebiteľatak,žetomázanásledokplatiťakokompenzáciutakvysokésumyoprotisumereálne
poskytnutého úveru, respektíve aj oproti sume pozostávajúcej z reálne poskytnutého úveru, zmluvnej
odmeny a poplatku za uzavretie zmluvy. Takýmto spôsobom ide o neprimerané podmienky, ktoré sú

neplatné.

Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd po preskúmaní podmienok exekučného
konania zistil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1
písm. c/ ods. 2 ZRK.

Zastavenie exekučného konania podľa § 45 ZRK je spojené s prelomením materiálnej právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku exekučným súdom, a preto od právoplatnosti uznesenia exekučného súdu
o zastavení exekučného konania podľa § 45 ZRK zaniká prekážka rozsúdenej veci. Z toho vyplýva, že
nič nebráni dodávateľovi uplatniť opätovne svoje práva tentokrát už na štátnom súde. Rozhodcovský
rozsudok nezaniká, iba boli zrušené jeho účinky.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie.

Ustanovenie § 200 ods. 1 EP uvádza, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Súdny exekútor doručil súdu exekučný spis EX 3365/09 spolu so špecifikáciou trov exekúcie, ktoré
pozostávajú z paušálnej odmeny exekútora za úkony vo výške 33,19 eura a z náhrady hotových

výdavkov /poštovné - 30,30 eura, archivácia spisu - 6 eur/, spolu 83,39 eura (vrátane 20% DPH).

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
účinnom od 1. mája 2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Ohľadom exekútorom účtovanej odmeny za založenie a archiváciu spisu a vyvedenie spisu z evidencií

exekútora súd uvádza, že tento úkon nepovažuje za úkon exekučnej činnosti, ale úkon súvisiaci s
výkonom exekučnej činnosti a postavením súdneho exekútora. Povinnosť riadnej úschovy spisov je
povinnosťou exekútora uloženou mu priamo zákonom a teda súd nevidí dôvod, pre ktorý by mal náklady
na archiváciu exekučného spisu znášať účastník exekučného konania.

Dňa 13.3.2012 bol súdny exekútor JUDr. Milan Strieška odvolaný z funkcie a za jeho náhradníka bola
ustanovená súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová, Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábľoch.

Skutočnosť, že oprávnený sa ako dodávateľ domáhal v rozhodcovskom konaní nárokov zo

spotrebiteľskej zmluvy na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, čomu predchádzal nedostatok
odbornej starostlivosti z jeho strany, mala význam pri rozhodovaní o trovách exekučného konania. Z
toho dôvodu súd v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal oprávneného k náhrade trov
exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej vo výške 76,19 eura ( vrátane 20 % DPH ), ktoré
pozostávajú z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa §-u 14 ods. 1 cit. vyhl., t.j. 33,19 eura a z

náhrady hotových výdavkov podľa §-u 22 ods. 1 cit. vyhl. /poštovné v sume 30,30 eura/.

Vzhľadom k vyššie uvedenému a v súlade s uvedenými ustanoveniami, súd exekúciu zastavil a uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke nevyhnutné trovy exekučného konania v sume
76,19euravlehote3dníodprávoplatnostiuzneseniapodľa§160ods.1Občianskehosúdnehoporiadku

(ďalej len OSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.