Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200226
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200226.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: Z. A., nar. XX. XX. XXXX, Y.
XXXX/X, I., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO 36 861
723,protižalovanému:OkresnýúradNitra,odboropravnýchprostriedkov,referátkatastranehnuteľností,
Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: C. L., nar. XX. XX. XXXX, K., XXX/X, P., zastúpená právnym
zástupcom: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., Damborského 13, Nitra, o správnej žalobe
zo dňa 10. 03. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. Vo 9/2016-4/To: OU-NR-OOP5-2016/006179-4/To,
k: V 5654/2015 zo dňa 05. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra
nehnuteľností č. Vo 9/2016-4/To: OU-NR-OOP5-2016/006179-4/To, k: V 5654/2015 zo dňa 05. 02. 2016
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu vedeného pod sp. zn. V 5654/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo
zistené, že dňa 14. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán
prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 13. 07. 2015 (podaný C. L. ako predávajúcou a žalobkyňou ako
kupujúcou) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej
zmluvy č. 2015/7/11/Draž/1468-2/1200-1/1489-6/1490-11910-1 zo dňa 11. 07. 2015 v znení jej dodatku

č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou - C. L. a kupujúcou - žalobkyňou, predmetom
ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., evidovaných ako parcely
registra E KN, a to na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 561 m2, parc. č. XXXX/
X - orná pôda vo výmere 1.023 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 7 m2, parc. č. XXXX/X -
orná pôda vo výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X- orná pôda vo výmere 1.331 m2 všetko vo výlučnom
vlastníctve predávajúcej a na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 1.854 m2 v
spoluvlastníckom podiele 1.

2. Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 06. 08. 2015 doručená listina vyhotovená právnym
zástupcom predávajúcej C. L. označená ako „oznámenie o odstúpení od zmluvy“, v ktorej predávajúcaoznamovala, že odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07. 2015 uzavretej s kupujúcou z tam uvedených
dôvodov a žiadala o zastavenie katastrálneho konania.

3. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) vydal rozhodnutie pod č. V
5654/15-10 zo dňa 06. 08. 2015, ktorým podľa ust. § 31a, písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov v spojení s ust. § 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností z dôvodu začatia konania

o predbežnej otázke, ktorou je otázka odstúpenia od zmluvy. Na základe výzvy zo dňa 06. 08. 2015
právny zástupca predávajúcej predložil správnemu orgánu prvého stupňa listinu zo dňa 06. 08. 2015
označenú ako „odstúpenie od zmluvy“ spolu s fotokópiou podacieho lístka s dátumovou pečiatkou pošty
06. 08. 2015, na ktorom je ako odosielateľ uvedená C. L. a adresát Z. A. a druh zásielky „doporučený
list 2. trieda“. Žalobkyňa ako kupujúca predložila na základe výzvy zo dňa 06. 08. 2015 vyjadrenie zo
dňa 17. 09. 2015, v ktorom oznámila, že odstúpením od zmluvy nedisponuje a má za to, že k platnému

odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Správnemu orgánu prvého stupňa následne predložila fotokópiu návrhu
zo dňa 22. 09. 2015 o určenie neplatnosti odstúpenia s prezentačnou pečiatkou Okresného súdu Nitra
s dátumom 23. 09. 2015, ktorým sa ako navrhovateľka domáhala určenia, že odstúpenie odporkyne
(predávajúcej) od kúpnej zmluvy č. 2015/7/11/Draž/1468-2/1200-1/1489-6/1490-11910-1 zo dňa 11. 07.
2015 je neplatné.

4. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i fotokópia žiadosti Ministerstva hospodárstva
SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu (doručená správnemu orgánu prvého stupňa
dňa 22. 07. 2015 a zapísaná pod sp. zn. Z 5113/2015), z ktorej vyplýva, že vláda Slovenskej republiky
uznesením č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na

realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“. Ministerstvo hospodárstva SR v žiadosti
ďalej uvádza, že dňa 13. 07. 2015 vydalo osvedčenie o významnej investícii pre túto stavbu, v ktorom
sú identifikované jednotlivé pozemky potrebné na realizáciu výstavby v katastrálnom území A., Y., B.,
P., L. a Y..

Ďalšia žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05. 08. 2015 o zápis predkupného práva štátu bola
doručená správnemu orgánu prvého stupňa dňa 06. 08. 2015 (zapísaná pod sp. zn. Z 5403/2015) a
vyplýva z nej, že vláda SR uznesením č. 413 zo dňa 21. 07. 2015 schválila návrh na doplnenie uznesenia
vlády SR č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 vo veci návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na
realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“. Ministerstvo hospodárstva SR v žiadosti

uvádza, že dňa 22. 07. 2015 vydalo osvedčenie o významnej investícii pre stavbu s týmto názvom, v
ktorom sú identifikované jednotlivé pozemky potrebné na realizáciu výstavby v katastrálnom území A.,
Y., B., P., L. a Y..

V predloženom administratívnom spise sa nachádza i osvedčenie vydané Ministerstvom hospodárstva

SR dňa 22. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou
a jej vybudovanie je vo verejnom záujme, v ktorom je uvedené, že pozemky na realizáciu významnej
investície v celkovej výmere 7.329.253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území L., B., A., Y., P. a Y..

5. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 15. 10. 2015 ďalšie rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 31a

písm. c/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 29 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov konanie o návrhu na vklad práva do
katastra nehnuteľností prerušil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 07. 2015
bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom

„Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s
poukazom na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právne
významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru
v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či

štát svoje zákonné predkupné právo využil. Účastníkov konania správny orgán prvého stupňa vyzval,
aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní
od doručenia rozhodnutia. V prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny
orgán konanie zastaví podľa ust. § 31b katastrálneho zákona.6. K rozhodnutiu o prerušení konania sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 27. 10. 2015 a okrem iného
uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúci

touto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje. Považovala prerušenie konania
za nedôvodné.

7. Dňa 13. 11. 2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o návrhu
na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ zák. č. 162/1995 Z. z.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona
predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva
do katastra nehnuteľností. Je povinnosťou správneho orgánu na túto skutočnosť prihliadať a v súčinnosti

s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje predkupné právo. Z toho dôvodu bolo konanie
prerušené a správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov konania na preukázanie skutočnosti, že
štát svoje predkupné právo nevyužil. Predávajúca na rozhodnutie o prerušení konania nereagovala a
kupujúca uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a
kupujúca nemá z akého titulu s touto listinou disponovať a ani ňou nedisponuje. Účastníci konania teda

nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil, v dôsledku čoho správny orgán prvého stupňa
konanie zastavil, nakoľko účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad,
prípadne jeho príloh.

8. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu zo dňa 13. 11. 2015 odvolanie zo dňa 22. 12. 2015.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

9. Na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
13. 11. 2015 vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím č. Vo 9/2016-4/To: OU-NR-
OOP5-2016/006179-4/To k: V 5654/2015 zo dňa 05. 02. 2016 zamietol odvolanie žalobkyne a
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 11. 2015 potvrdil ako vecne správne.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný popísal priebeh katastrálneho konania a okrem iného
zdôraznil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 11. 2015 o zastavení konania
o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je zákonné, nakoľko v čase vydania
predmetného rozhodnutia neboli odstránené vytknuté nedostatky podania a jeho príloh. Zo spisového
materiálu vyplýva, že nedostatky podania vytknuté správnym orgánom prvého stupňa v rozhodnutí o

prerušení konania zo dňa 15. 10. 2015 neboli účastníkmi konania odstránené, pričom účastníci konania
boli o následkoch včasného a úplného neodstránenia nedostatku poučení. Z vyjadrenia žalobkyne je
zrejmé, že ako kupujúca požadovanou listinou nedisponuje.

Žalovaný mal preukázané, že dňa 08. 07. 2015 bol uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 401

schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na vybudovanie stavby s názvom
„Vybudovanie strategického parku“, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území B. (doplnené
uznesením Vlády Slovenskej republiky dňa 21. 07. 2015 Návrhom na doplnenie uznesenia Vlády
Slovenskej republiky zo dňa 08. 07. 2015). V zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov vzniklo zo zákona predkupné právo štátu.

Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru bola dňa 06. 08. 2015 doručená žiadosť o zápis
predkupného práva štátu zo strany Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-37428
zo dňa 05. 08. 2015, zaevidovaná pod č. Z 5403/2015. Prílohou tejto žiadosti bola overená kópia

osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, pričom
medzi nehnuteľnosťami uvedenými v Prílohe č. 1 k osvedčeniu č. 20801/2015-1000-35613 boli uvedené
i nehnuteľnosti v katastrálnom území Dražovce, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07. 2015
v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 (parcely registra E KN, a to parc. č. XXXX/X).V čase rozhodovania o návrhu na vklad musel v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť,

či štát využil svoje zákonné predkupné právo. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe
zmluvy je dvojfázový proces - v prvej fáze dochádza k uzatvoreniu zmluvy, ktorá predstavuje titul
nadobudnutia vlastníckeho práva a v druhej fáze pristupuje modus v podobe vydania rozhodnutia o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu bolo katastrálne konanie
prerušené a jeho účastníci boli vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje

predkupné právo vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov nevyužil. Pretože túto skutočnosť nepreukázali, bolo katastrálne konanie podľa ust. § 31b
ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona zastavené.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný citoval ust. § 39 a ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré

riešia otázku absolútnej a relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Uviedol, že právny úkon, ktorý nie je
v súlade s právnou normou, odporuje zákonu a v rámci konania o návrhu na vklad práva do katastra
nehnuteľnosti je potrebné posúdiť, či v prípade právneho úkonu, ktorý odporuje právnej norme, ide
o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť. Rozpor právneho úkonu s touto právnou normou nemožno
subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a ani z iných

ustanovení Občianskeho zákonníka alebo osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny
úkon je relatívne neplatný, ide teda o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade právneho úkonu,
ktorým bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov nemožno uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka,

nakoľko štát v predmetnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľností a ide teda o odlišnú právnu a
skutkovú situáciu. V danom prípade ide o zákonné predkupné právo, na ktoré nemožno aplikovať ani
ust. § 603 Občianskeho zákonníka.

V súvislosti s ust. § 6b ods. 2 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy

významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný poukázal
na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza „navrhované znenie prechodných
ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej
investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred
účinnosťou navrhovaného zákona“. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je teda zrejmý zámer

zákonodarcu upraviť otázku relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na proces posudzovania žiadostí
o vydanie osvedčenia o významnej investícii a predmetné ustanovenie sa týka problematiky osvedčenia
o významnej investícii. Nie je teda možné aplikovať ust. § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona vo vzťahu
ku konaniu o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností.

Žalovaný bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s § 32 ods. 1 správneho
poriadku, keď zistil presne a úplne skutočný stav veci, čo je zrejmé i z odôvodnenia jeho rozhodnutia,
na ktoré druhostupňový správny orgán poukázal. V čase posudzovania návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností pod č. V 5654/2015 k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B., ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 neboli

splnené podmienky uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona na povolenie vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností.

III. Zhrnutie argumentov žalobkyne v podanej žalobe

10. V podanej žalobe zo dňa 10. 03. 2016 žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného č. Vo
9/2016-4/To: OU-NR-OOP5-2016/006179-4/To k: V 5654/2015 zo dňa 05. 02. 2016.

Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie
strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015. V
nadväznostinauvedenénásledneMinisterstvohospodárstvaSRvzmysle§3ods.2zákonač.175/1999
Z. z. vydalo osvedčenia o významnej investícii dňa 13. 07. 2015. Súčasťou návrhu osvedčenia bol ajzoznampozemkov,naktorýchsamárealizovaťschválenástavba.Žiadnazprevádzanýchnehnuteľností
uvedených v kúpnej zmluve, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva sa však v tomto
zozname v čase podpisu kúpnej zmluvy, ako ani v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností nenachádzala. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podpisu kúpnej zmluvy a
zároveň v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva (dňa 11. 07. 2015) nešlo o pozemky, na
ktorých sa má realizovať významná investícia, a teda ani žiadne predkupné právo štátu v rozhodnom
čase nemohlo existovať.

V ďalšej časti žaloby žalobkyňa sa zaoberala pojmami pravej a nepravej retroaktivity. Pravá retroaktivita
vyvoláva právne účinky na vzťahy už existujúce predtým, ako daný retroaktívny prameň nadobudol
platnosť a od adresátov vyžaduje, aby svoje správanie usmernili v zmysle budúcej, v tom čase ešte
neexistujúcej úpravy. V Slovenskej republike je všeobecne pravá retroaktivita zakázaná. Nemožno od
právnych subjektov očakávať, aby vopred poznali budúcu právnu normu a zároveň im nemožno niečo
prikazovať alebo zakazovať spätne, keď už nemajú možnosť svoje správanie zmeniť tak, aby bolo v

súlade so zákonom. V jednom z novších nálezov Ústavného súdu SR je konštatované, že aj nepravá
retroaktivita môže byť v rozpore s princípom ochrany právnej istoty, ak výrazne do budúcnosti zhoršuje
doterajšiu právnu pozíciu jednotlivca bez adekvátneho verejného záujmu. Podľa názoru Ústavného súdu
SR v prípade pravej i nepravej retroaktivity je nevyhnuté si všímať nadobudnuté práva, ktoré by mali byť
pre budúcnosť zlepšované, a nie rušené, prípadne zhoršované.

Podľa názoru žalobkyne, k začleneniu pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy do strategického
plánu prišlo dňa 21. 07. 2015. Obligačný vzťah medzi kupujúcou a predávajúcou založený kúpnou
zmluvou vznikol dňa 11. 07. 2015, t. j. pred vznikom zákonného predkupného práva štátu. V čase
pred vznikom obligačno-právneho vzťahu teda neexistovalo predkupné právo štátu k predmetným

nehnuteľnostiam a neexistovala preto povinnosť na strane predávajúcej vyzvať štát na uplatnenie
predkupného práva.

Žalovaný spája ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona

č. 154/2015 Z. z. účinného od 07. 07. 2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam
vzniklo dňa 08. 07. 2005 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015) s absolútnou
neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti) uzatvoreného dňa 11.
07. 2015. V tejto súvislosti sa žalobkyňa zaoberala definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti,
resp. absolútnej neplatnosti.

V predmetnej veci je podľa žalobkyne významným momentom tá skutočnosť, že právny úkon vznikol dňa
11. 07. 2015, t. j. v čase, kedy žiadne predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti neexistovalo.
Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prebieha v tzv. intabulačnom režime nadobúdania
vlastníckeho práva. Titulom je zmluva, ktorá má obligatórne kauzálny charakter a je nevyhnutným

predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva. K titulu musí pristúpiť i modus, t. j. zápis do
príslušného registra, v ktorom sa evidujú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Obligačná zmluva je to,
čo zakladá právny vzťah medzi predávajúcim a nadobúdateľom.

V ďalšej časti žaloby žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy (11. 07. 2015)

neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva neplatná, nakoľko v tom čase neexistovalo
predkupné právo štátu, a to vzhľadom na okamihy rozhodné pre uzavretie zmluvy. Predávajúca v čase
uzavretia zmluvy nebola povinná (a ani nemohla, nakoľko v čase uzavretia zmluvy neexistovalo) uplatniť
predkupné právo štátu, pričom túto povinnosť, vzhľadom na viazanosť svojím obligačným prejavom
nemala ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad by podľa názoru žalobkyne predstavoval

neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky.

Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje
žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením

„inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by
mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť
právneho úkonu (navyše uskutočneného v čase, kedy takéto ustanovenie neexistovalo).Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu neexistovalo, žalobkyňa
považovala za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu
s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu

pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len takéto právo všeobecne konštatuje. Zákon č. 175/1999
Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je
ako občianskoprávny inštitút, ktorý je vymedzený v Občianskom zákonníku, a to komplexne. Predkupné
právo môže mať charakter vecnoprávny alebo záväzkovoprávny.

Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v
znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatňovaní
predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvné predkupné právo.

V ďalšej časti žaloby žalobkyňa poukázala na zodpovednosť štátu a na jeho pochybenie, keď
bezodkladne po vzniku predkupného práva neinformoval Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor a
nepožiadal o jeho zápis tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, a tým teda relevantným spôsobom spochybnil právnu istotu svojich občanov

a narušil princíp hodnovernosti údajov katastra. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa dala do
pozornosti správneho súdu i návod Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v
rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a odpoveď na otázku číslo 37. V nadväznosti na uvedené
nepovažovala žalobkyňa dôvody správneho orgánu za dostatočné. Bola toho názoru, že ich možno
označiť ako nedôvodné a spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení, čo spôsobuje nezákonnosť

rozhodnutia.

V záverečnej časti žaloby sa žalobkyňa zaoberala prechodnými ustanoveniami zákona č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 6b ods. 2. Bola toho názoru, že vychádzajúc z logického

a gramatického výkladu tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli všetky
druhy konaní, samozrejme aj tie, ktoré súvisia so žiadosťou o vydanie osvedčenia o významnej investícii,
tak ako uvádza dôvodová správa. Vzhľadom k tomu, že vznik predkupného práva štátu podľa zákona
č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov sa zapisuje do katastra nehnuteľností, tak prechodné ustanovenia
sa nesporne vzťahujú i na tieto správne konania. Z daného podľa názoru žalobkyne teda vyplýva, že
ak pred účinnosťou novely existovali podania na katastri, tak všetky začaté konania sa dokončia podľa
právnych predpisov dovtedy platných, t.j. bez ohľadu na fakt vzniku predkupného práva štátu, ktoré

vzniklo až po začatí správneho konania. V tomto smere teda zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov predstavuje normu lex specialis k všeobecnejším právnym predpisom, napr. zákon
č. 162 /1995 Z. z. (lex generalis).

Zákonodarca mal v úmysle, aby konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto
zákonasadokončilipodľadoterajšíchpredpisovatýmsledovalochranuvšetkýchsubjektovvjednotnosti
právnej úpravy, na základe ktorej začali všetky konania tak, aby za účelom právnej istoty bola táto
právna úprava zachovaná počas celých týchto konaní, a to až do ich právoplatného ukončenia. Správny
orgán musí aplikovať prechodné ustanovenia tak, že bude postupovať podľa doterajších predpisov, t.j.

nebraťdoúvahypredkupnéprávoštátu.Vprípade,aknejakýprávnypredpisumožňujeviacerovýkladov,
správny je ten, ktorý v sebe zahŕňa náležitú ústavnú konformitu. Túto konformitu, resp. súlad možno v
danej veci vyabstrahovať z ust. čl. 20 Ústavy SR chrániaceho vlastníctvo (majetok).

V podanej žalobe žalobkyňa poukázala i na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. pod sp.

zn. 4Obo 20/2007, 5 Oboer 29/2013, 1 Sžr/15/2012, 6 Cdo 107/2011) Najvyššieho súdu ČR (sp. zn.
30 Cdo 2371/2010). Dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobkyňa nepovažovala za
dostatočné, bola toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné, nesprávne a teda i nezákonné.Žalobkyňa navrhla, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 02. 2016 zrušil z
dôvodov vyššie uvedených.

V. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07. 07. 2016 k podanej žalobe poukázal na odôvodnenie svojho

žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za vecne správne a zákonné.

Vo vzťahu k námietkam žalobkyne ohľadne predkupného práva štátu mal žalovaný za preukázané,
že dňa 08. 07. 2015 bol uznesením Vlády SR č. 401 schválený návrh na vydanie osvedčenia o
významnej investícii na realizáciu stavby, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území B.
(doplnené uznesením Vlády SR dňa 21. 07. 2015 návrhom na doplnenie uznesenie Vlády SR z dňa 08.

07. 2015). Uvedeným dňom teda vzniklo predkupné právo štátu. Bolo povinnosťou správneho orgánu
prvého stupňa postupovať pri rozhodovaní v konaní o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností
podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V čase rozhodovania o návrhu na vklad musel v zmysle §
31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť, pretože sa
jedná o právne významnú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Bolo teda potrebné

v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo, bez ohľadu na
to, či došlo k zápisu existujúceho zákonného predkupného práva do katastra nehnuteľností.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia k podanej žalobe žalovaný (rovnako ako v odôvodnení svojho žalobou
napadnutého rozhodnutia) citoval ust. § 39 a ust. § 40a Občianskeho zákonníka a zaoberal sa otázkou

absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Bol toho názoru, že právny úkon, ktorý nie je
v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nepochybne
odporuje zákonu a bolo potrebné posúdiť, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu.
Rozpor právneho úkonu s uvedenou právnou úpravou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov

uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo
iného osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, pričom v
predmetnej veci sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nakoľko bolo porušené predkupné
právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v predmetnej veci nemožno

uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka; štát totiž v predmetnej
právnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda ide o úplne odlišnú právnu skutkovú situáciu.
Podľažalovanéhovdanomprípadenebolomožnéaplikovať§603 Občianskehozákonníka.Jepotrebné
prihliadnuť aj na účel ustanovenia predkupného práva štátu, ktorým je usporiadanie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s významnou investíciou v nadväznosti na dohodu s vlastníkom

nehnuteľnosti, ktorý má záujem o prevod vlastníckeho práva.

12.Žalovanýnavrhol,abysúdpribraldokonaniaúčastníkakatastrálnehokonaniaC.L.aabyžalobkyňou
podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

13. Uznesením zo dňa 20. 12. 2016 č. k. 11S/55/2016-35 súd pribral do konania účastníka

administratívneho konania, a to C. L., ktorú následne vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote
písomne vyjadrila s tým, že ak tak neurobí, súd môže konať vo veci ďalej.

14. Právny zástupca pribratého účastníka konania vo vyjadrení zo dňa 26. 04. 2017 (doručenom
súdu dňa 04. 05. 2017) k podanej žalobe a vyjadreniu žalovaného zo dňa 07. 07. 2016 uviedol,

že sa plne stotožňuje s argumentáciou žalovaného. Uviedol, že sa nemožno stotožniť s názorom
žalobkyne, podľa ktorého nie je možné prihliadnuť na predkupné právo štátu vzniknuté po uzatvorení
zmluvy. Uviedol, že predkupné právo štátu vzniklo dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o
významnej investícii vládou, v tomto prípade uznesením Vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015.Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania všetkými zmluvnými stranami. Vecno -
právny účinok zmluvy, teda prevod vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam na kupujúceho
však nastáva až dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru

o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. V priebehu vkladového konania má
okresný úrad, katastrálny odbor povinnosť v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prihliadnuť
na všetky skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, pričom
rozhodujepodľaprávnychskutočnostíplatnýchvčaserozhodovaniaonávrhunavkladprávadokatastra
nehnuteľností. I podľa názoru právneho zástupcu pribratého účastníka bolo povinnosťou Okresného

úradu Nitra, katastrálneho odboru pri rozhodovaní o povolení vkladu predmetné vkladové konanie č. V
5545/2015 (správne malo byť č. 5654/2015) v zmysle § 31a písm. c/ katastrálneho zákona prerušiť a
vyzvať účastníkov na preukázanie neuplatnenia si zákonného predkupného práva štátom. Nie je pritom
podstatné, či predkupné právo vzniklo pred alebo po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Po nedoložení listiny stranami zastavil zákonne a dôvodne vkladové konanie
č. V 5654/2015. Argumentácia žalobkyne o opaku je preto nesprávna a neobstojí. Žiadal žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť.

15. Právny zástupca žalobkyne podal vyjadrenie zo dňa 05. 05. 2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa
07. 07. 2016. Uviedol, že z hľadiska právnej teórie rozoznávame zmluvné predkupné právo a zákonné
predkupné právo. Ak je predkupné právo dojednané ako vecné právo, má charakter absolútneho práva,

ktoré pôsobí erga omnes a jeho predmetom môžu byť len nehnuteľnosti. Z vecnoprávnej povahy
predkupného práva takisto vyplýva, že má účinky aj voči tretím osobám, ktoré vec nadobudli do
vlastníctva od povinnej osoby. Ak osoba povinná z predkupného práva vec scudzí bez toho, aby ju
predtým ponúkla osobe oprávnenej z predkupného práva, nemá to za následok neplatnosť právneho
úkonu, ale oprávnený sa môže od nadobúdateľa veci domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj. Štát

je subjektom verejného práva, vrchnostensky reguluje správanie sa subjektov nachádzajúcich sa na
jeho území a má mocenský monopol. Zároveň však vystupuje aj vo vzťahoch so súkromnoprávnou
povahou. V týchto vzťahoch nemá mať vrchnostenské oprávnenie, ale má byť postavený na roveň iných
súkromnoprávnych subjektov. Predkupné právo môže vzniknúť na základe zmluvného dojednania alebo
zo zákona. Spôsob vzniku t. j. zo zmluvy, či na základe zákona nijako nedefinuje obsah predkupného

práva. Opačný výklad by bol v rozpore so zásadou rovnosti pred zákonom. Správny orgán nesprávne
vec právne posúdil s tým, že ust. § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov je
potrebné vykladať vo väzbe na ust. § 30 ods. 5, písm. a/ tohto zákona. Správny orgán nesprávne právne
posúdil obsah a oprávnenia z predkupného práva. Obsahom predkupného práva je právo oprávnenej

osoby na kúpu, pokiaľ sa osoba povinná z predkupného práva rozhodne vec scudziť a previesť na
inú osobu. Osoba povinná z predkupného práva má povinnosť ponúknuť vec na predaj, pokým túto
svoju povinnosť poruší, má oprávnená osoba možnosť dovolať sa neplatnosti tohto právneho úkonu
alebo jej zostáva predkupné právo zachované voči nadobúdateľovi. I za preukázania, že štát svoje
predkupné právo nevyužil, zostalo by mu zachované voči nadobúdateľovi. Správny orgán neaplikoval

všetky relevantné všeobecne záväzné právne predpisy, predovšetkým Občiansky zákonník. Podľa
názoru žalobkyne bolo potrebné vychádzať z koncepcie a účelu inštitútu predkupného práva ako takého,
pretože zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a
o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzuje len spôsob vzniku predkupného
práva, ktoré je občianskoprávnym inštitútom a je komplexne vymedzený v Občianskom zákonníku,

pričom v tejto súvislosti právny zástupca žalobkyne poukázal na ust. § 853 Občianskeho zákonníka.

Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu je potrebné aj na zákonné predkupné právo vyplývajúce z ust.
§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aplikovať všeobecnú úpravu o

predkupnom práve podľa ustanovení § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Takýto názor žalobkyne
vychádza z judikatúry Ústavného súdu ČR (sp. zn. I.ÚS 156/05) a Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 22
Cdo 2821/2014) ohľadne predkupného práva. Vyššie citovaný zákon (t. j. zákon č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov) neobsahuje špecifickú úpravu predkupného práva a nie je dôvod odkloniť

sa od logických argumentov uvádzaných v judikátoch, v ktorých boli prejednávané skutkovo obdobné
veci. Správny orgán sa nesprávnym právnym posúdením veci nedôvodne postavil na stranu štátu, a
to konštatovaním, že predmetná zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným. V zmysle uvedenejargumentácie sa však jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade porušenia predkupného
práva štátu sa o rozpor právneho úkonu so zákonom v zmysle ust. § 39 0bčianskeho zákonníka nejedná.

16. Žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 03. 07. 2017 (k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 05. 05. 2017), v
ktorom uviedol, že trvá na svojom vyjadrení, ktoré v predmetnej veci podal. Na skutočnosť, či zmluva
odporuje zákonu je správny orgán povinný prihliadať podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
ktoré nie je možné vykladať v súvislosti so žalobcom poukazovaným ustanovením § 30 ods. 5, písm.
a/ katastrálneho zákona, nakoľko poznámka pod čiarou k tomuto ustanoveniu okrem toho, že nemá

záväzný charakter a zákony sú v danej poznámke uvedené len príkladmo, smeruje k zákonom, ktoré
vo svojich ustanoveniach obsahujú obmedzenia, resp. zákaz v nakladaní s nehnuteľnosťami. Dôvodom
prerušenia konania s výzvou, aby účastníci konania doložili listiny preukazujúce, že štát svoje predkupné
právo nevyužil, nebola snaha o konvalidáciu neplatného právneho úkonu, ale len dostatočné zistenie a
preukázanie skutočnosti, že došlo k porušeniu zákonnej povinnosti ponúknuť predmetnú nehnuteľnosť
na predaj štátu.

Právnyúkon,ktorýmpredávajúciopomeniesvojuzákonnúpovinnosťponúknuťpredmetnúnehnuteľnosť
na predaj štátu, ktorému zo zákona vzniklo predkupné právo, je nedovoleným právnym úkonom.

Pretože platná právna úprava nespája s porušením zákonného predkupného práva štátu ako následok

relatívnuneplatnosť,jenásledkomporušeniatejtozákonomstanovenejpovinnostiabsolútnaneplatnosť.
Predmetom ochrany je v danom prípade verejný záujem na rýchlom usporiadaní vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam, ktorých sa týka významná investícia. Žalovaný opätovne navrhol, aby súd podanú
žalobu zamietol.

17. Právny zástupca žalobkyne podal vyjadrenie zo dňa 13. 07. 2017 k vyjadreniu pribratého účastníka
zo dňa 26. 04. 2017 a zdôraznil, že povinnou z predkupného práva bola predávajúca - pribratý účastník.
Správny orgán predmetnú zmluvu nesprávne právne posúdil ako úkon absolútne neplatný. Z ust. § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka však vyplývajú odlišné nároky - možnosť oprávneného z predkupného
právadomáhaťsa,abybolavecponúknutánapredaj,alebooprávnenémuzpredkupnéhoprávazostane

toto právo zachované voči nadobúdateľovi. Predkupné právo je upravené v ustanoveniach § 602 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré možno označiť za všeobecnú právu úpravu predkupného práva, a
preto použiteľnú všade tam, kde zákonom ustanovené predkupné právo neobsahuje osobitnú právnu
úpravu. Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich a prípravy významných investícií
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neustanovuje žiadne osobitosti ohľadne

predkupného práva, preto je zrejmé jeho priame prepojenie na ustanovenie Občianskeho zákonníka. I
keby nepripadala do úvahy relatívna neplatnosť právneho úkonu, nemožno od toho odvodzovať, že sa
jedná o absolútnu neplatnosť, vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka
definuje osobitné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva. Považoval za nesprávne tvrdenie
pribratého účastníka, že zmluvné strany nerešpektovali ustanovenia zákona č 175/1999 Z. z. Povinným

z predkupného práva bol pribratý účastník, štátu by predkupné právo zostalo voči nadobúdateľovi
zachované, alebo by sa mohol domáhať, aby mu vec bola ponúknutá na predaj.

18. Žalovaný podal ďalšie vyjadrenie zo dňa 07. 08. 2017 k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 13. 07.
2017 a uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí erga omnes, teda aj voči kupujúcemu.

Schválenie návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou sa dňom zverejnenia považuje
za všeobecne známu skutočnosť, nakoľko týmto dňom vzniká zo zákona predkupné právo štátu
k dotknutým pozemkom a stavbám, ktorých sa významná investícia týka. Príslušný okresný úrad,
katastrálny odbor je povinný na túto skutočnosť prihliadať, a to až ku dňu povolenia vkladu. Podľa §
31 ods. 1 katastrálneho zákona a i ustálenej súdnej praxe, okresný úrad, katastrálny odbor rozhoduje

podľa skutkového stavu existujúceho v čase rozhodovania o povolení vkladu, z čoho vyplýva, že nie
je významné, či skutočnosti, ktoré bránia povoleniu vkladu, nastali až po uzavretí zmluvy, resp. až po
začatí vkladového konania.

19. Všetky vyššie uvedené vyjadrenia boli doručované účastníkom konania, resp. ich právnym

zástupcom s poukazom na ust. § 106 ods. 1, 2 SSP a po vyčerpaní postupu podľa tohto ustanovenia
im boli doručované na vedomie.20. Na pojednávaní v predmetnej veci sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobkyne a zástupkyňa
žalovaného. Právny zástupca pribratého účastníka konania sa pojednávania nezúčastnil.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v

znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP)
a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 05. 02. 2016 a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto na pojednávaní konanom
dňa 29. 11. 2017 rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

22. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016,
teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster")
je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto

nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak
mámaťúčinkyvecnéhopráva,akoajoprávachvyplývajúcichzosprávymajetkuštátu,zosprávymajetku
obcí,zosprávymajetkuvyššíchúzemnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnépráva
trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len
"poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto

zákona.

Podľa § 5 ods. 2 vyššie citovaného zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1
ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31b ods. 1 vyššie citovaného zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak
a) návrh nepodal účastník konania,
b) účastník konania odstúpil od zmluvy 10d) pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad,
c) už bol vo veci zamietnutý návrh na vklad z dôvodu uvedeného v § 31 ods. 1,d) účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci konania s tým súhlasili,
e) v určenej lehote nebol zaplatený správny poplatok,
f) účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh,

g) vo veci koná iný príslušný okresný úrad.

Podľa § 34 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej
dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj

práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu
alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho
územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 7)

_________________
7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
10d) § 48 Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 1 ods. 1, 12 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy

významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07.
2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu
stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o
významnej investícii.
Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to

a) usporiadanie vlastníckych vzťahov,
b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,
c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,
d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení,
e) iné obdobné prípravné činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie
návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku
podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje
náležitosti podľa § 2b ods. 2.

Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na
vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej
investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.
Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného
konania,1b)knávrhunazačatievyvlastňovaciehokonania2)aknávrhunazačatiestavebnéhokonania.

1c)
Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká
zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii
vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva.
Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d)

Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie
konanie.

Podľa § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou

tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

24.Podľa§3ods.1,2,4,5zák.č.71/1967Zb.osprávnomkonanívzneníneskoršíchpredpisovúčinnom
do 30. 06. 2016, teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci, správne orgány postupujú vkonaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými

osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom

konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali

neodôvodnené rozdiely.

Podľa§32ods.1,2,3vyššiecitovanéhozákona,správnyorgánjepovinnýzistiťpresneaúplneskutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické
osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

25. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 (teda v

čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa) obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny
orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto zákona bolo zrejmé, že zmluva sa
skúmala zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie zákona
z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na
vkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostíprihliadaťinaskutkovéaprávneskutočnosti,ktoréby

mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym
orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú
podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o
povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej

zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pričom
by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

26. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán
postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 05. 02. 2016 zamietol odvolanie žalobkyne

proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo
dňa13.11.2015atotorozhodnutie(ktorýmsprávnyorgánprvéhostupňapodľaust.§31bods.1,písm.f/
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva
na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 uzavretej

medzi predávajúcou C. L. a kupujúcou - žalobkyňou) potvrdil ako vecne správne.

27. S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci
viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v
čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 02. 2016.

28. Správnemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti (napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/16/2016, ku
ktorej je pripojený spis správneho orgánu prvého stupňa pod sp. zn. V 5113/2015) známe, že správnemu
orgánu prvého stupňa bola dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu, z ktorej vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo
dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s
názvom „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s.r.o.. Predmetná žiadosť bola

zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod sp. zn. Z 5113/2015 a tento spis bol predložený
správnemu súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/16/2016.

Prílohou tejto žiadosti bolo osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že
stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom

záujme.Vosvedčeníjeďalejuvedené,žepozemkynarealizáciuvýznamnejinvestícieocelkovejvýmere
7.329.253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území L., B., A., Y., P. a Y., z toho pozemky v katastrálnom
území B. sú vo výmere 2.255.622 m2.

Zuvedenéhopotomvyplýva,žespoukazomnaust.§3ods.5vyššiecitovanéhozákonavzneníúčinnom
od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má

realizovať významná investícia, teda i k pozemkom v katastrálnom území B.. Správny orgán prvého
stupňa (katastrálny odbor Okresného úradu Nitra) získal vedomosť o existencii tohto práva k pozemkom
v katastrálnom území B. najneskôr dňa 22. 07. 2015.
29. Zo spisu vedeného pod sp. zn. Z 5403/2015, ktorý súdu v konaní pod sp. zn. 11S/212/2016 predložil
na vyžiadanie správny orgán prvého stupňa bolo zistené, že Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu

odboru bola dňa 06. 08. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05. 08. 2015 o
zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na
ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613
zo dňa 22. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a
jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z

pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015 schválila návrh na
vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., Y., Y., A., P. a B. (medzi ktorými sú uvedené i pozemky
registra „E“ KN ako parc. č. XXXX/X).

Z uvedeného potom vyplýva, že dňa 22. 07. 2015 správny orgán prvého stupňa získal vedomosť o
existencii predkupného práva štátu k pozemkom v katastrálnom území B. (spis zn. Z 5113/2015) a dňa
06. 08. 2015 získal vedomosť tom, ku ktorým konkrétnym pozemkom v katastrálnom území B. toto
predkupné právo štátu vzniklo (Z 5403/2015).

30. Správny súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 02. 2016
vychádzal z toho, že dňa 14. 07. 2015 sa začalo katastrálne konanie pod sp. zn. V 5654/2015,
predmetom ktorého bol návrh predávajúcej C. L. a kupujúcej - žalobkyne zo dňa 13. 07. 2015 na
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07.
2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou (C. L.) a kupujúcou

(žalobkyňou), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom území B., evidované ako parcely
registra E KN, a to na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 561 m2, parc. č. XXXX/
X - orná pôda vo výmere 1.023 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 7 m2, parc. č. XXXX/X -
orná pôda vo výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X- orná pôda vo výmere 1.331 m2 všetko vo výlučnom
vlastníctve predávajúcej a na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 1.854 m2 v

spoluvlastníckom podiele predávajúcej 1.

31. V priebehu začatého katastrálneho konania vedeného pod sp. zn. V 5654/2015 (ktoré sa začalo dňa
14. 07. 2015), správny orgán prvého stupňa získal dňa 22. 07. 2015 vedomosť o tom, že k pozemkom
v katastrálnom území B. vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu, a to na základe žiadosti

Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu zaevidovanej
pod sp. zn. Z 5113/2015 (bod 27. rozsudku). Vedomosť o tom, ku ktorým konkrétnym pozemkom v
katastrálnom území B. vzniklo predkupné právo štátu, získal správny orgán prvého stupňa dňa 06.
08. 2015, kedy mu bola doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05. 08. 2015 o
zápis predkupného práva štátu zaevidovaná pod sp. zn. Z 5403/2015, prílohou ktorej bol už i zoznam

konkrétnych pozemkov v katastrálnom území B. (medzi ktorými sú uvedené i pozemky registra „E“ KN
ako parc. č. XXXX/X).32. Správny orgán prvého stupňa následne rozhodnutím zo dňa 06. 08. 2015 podľa ust. § 31a písm. a/
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní v znení neskorších predpisov prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností
z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, za ktorú považoval otázku odstúpenia predávajúcej od
kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 s tým, že musí obligatórne
skúmať, či odstúpenie od zmluvy je medzi jej účastníkmi sporné. Po predložení osvedčenej fotokópie
návrhu žalobkyne zo dňa 22. 09. 2015 na určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 11.

07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 a preukázaní, že žalobkyňa predmetný návrh dňa 23.
09. 2015 podala na Okresný súd Nitra a týmto dňom sa začalo súdne konanie, správny orgán prvého
stupňa vydal dňa 15. 10. 2015 ďalšie rozhodnutie, ktorým opätovne prerušil konanie vedené pod sp.
zn. V 5654/2015, a to podľa ust. § 31a písm. c/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
v spojení s ust. § 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a

účastníkovkatastrálnehokonaniavyzval,abydoložililistinupreukazujúcu,žeštátsvojepredkupnéprávo
vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa
prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyužil
s tým, že ak tento nedostatok v stanovenej lehote neodstránia, konanie bude zastavené podľa ust. §
31b katastrálneho zákona. Listinu so žiadaným obsahom (teda v tom zmysle, že štát svoje predkupné

právo nevyužil) účastníci konania nepredložili. Žalobkyňa sa v podaní zo dňa 27. 10. 2015 vyjadrila k
rozhodnutiu o prerušení konania tak, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva
predávajúcemu a kupujúci touto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje.

33. Rozhodnutím zo dňa 13. 11. 2015 správny orgán prvého stupňa zastavil konanie o návrhu na vklad

práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona z dôvodu, že
účastníci konania nepredložili v zmysle rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 15. 10. 2015 listinu
preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 5 zák. č.
175/1999 Z. z. nevyužil.

34. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 05. 02. 2016 potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 11. 2015 o zastavení konania.

35. Z ustanovenia § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06.

2016 (teda v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa) vyplývali pre katastrálny odbor
okresného úradu ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie patrilo okrem iného pri
rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie obsahuje odkaz napr. na zákon

č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky
súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa
teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ust. § 31 ods. 1 katastrálneho

zákona. Správny súd je toho názoru, že za skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností treba považovať i existenciu zákonného
predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností a tým sa odlišuje napr. od predkupného práva

spoluvlastníkov, ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisuje.

36. Na konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej
uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie a je preto povinnosťou správneho

orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom táto povinnosť trvá až do vydania
rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. § 3 ods. 5 a ust. § 32 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správny orgán je povinný zistiťpresneaúplneskutočnýstavveciazatýmúčelomsiobstaraťpotrebnépodkladyprerozhodnutie,pritom
nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

37. Správny orgán prvého stupňa sa vzhľadom na listiny predložené účastníkmi katastrálneho konania
správne zaoberal otázkou odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany predávajúcej, pričom mu bol
predložený i návrh zo dňa 22. 09. 2015, ktorým sa žalobkyňa ako kupujúca domáhala na Okresnom
súde Nitra určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07. 2015 v znení dodatku č. 1
zo dňa 30. 07. 2015. Žalobkyňa však neuviedla spisovú značku, pod ktorou by sa malo viesť predmetné

súdne konanie na Okresnom súde Nitra a v tomto smere ani správny orgán prvého stupňa nevykonal
žiadny úkon za účelom zistenia, pod akou spisovou značkou sa konanie vedie, či a akým spôsobom
bolo ukončené, resp. z predloženého administratívneho spisu vykonanie žiadneho úkonu nevyplýva.

38. Odstúpenie od kúpnej zmluvy považoval správny orgán prvého stupňa za predbežnú otázku, ako
to vyplýva z jeho rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 06. 08. 2015, v odôvodnení ktorého okrem

iného uviedol, že musí obligatórne skúmať, či je odstúpenie od zmluvy medzi jej účastníkmi sporné. Z
jeho rozhodnutia o zastavení konania zo dňa 13. 11. 2015 a ani z rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.
02. 2016 však nie je zrejmé, ako túto otázku správne orgány posúdili, resp. ako sa s otázkou odstúpenia
od zmluvy vysporiadali.

39. Správny orgán prvého stupňa sa správne zaoberal i existenciou zákonného predkupného práva
štátu (ktoré vzniklo priamo na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi C. L. (predávajúcou) a žalobkyňou
(kupujúcou). Pochybil však v tom smere, že účastníkov katastrálneho konania vyzval, aby predložili

listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to z dôvodu, že listinu s uvedeným
obsahom mu účastníci katastrálneho konania nemohli predložiť, lebo takouto listinou, resp. listinou so
žiadaným obsahom nedisponovali a ani nemohli disponovať, nakoľko neboli oprávnení takúto listinu
vystaviť a túto si mohli vyžiadať len od príslušného orgánu štátu. V tejto súvislosti ale správny súd dáva
do pozornosti správnych orgánov povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si

obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, z čoho vyplýva povinnosť a zároveň oprávnenie správneho
orgánu žiadať od príslušných štátnych orgánov oznámenie skutočností, ktoré majú význam pre konanie
a rozhodnutie.

40. Existencia predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o

niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov nie je samoúčelná. Úlohou vyššie citovaného zákona je okrem iného
upraviť zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú
významnou investíciou a k tomuto zjednodušeniu vlastníckych vzťahov má podľa názoru súdu prispieť
i existencia predkupného práva štátu, ktoré vzniká na základe zákona dňom schválenia návrhu na

vydanie osvedčenia o významnej investícii a zapisuje sa do katastra nehnuteľností, čím sa odlišuje napr.
od predkupného práva spoluvlastníkov a jeho trvanie je obmedzené zákonom. Už len skutočnosť, že
trvanie tohto predkupného práva je ohraničené zákonom stanovenou lehotou, je podľa názoru súdu
dôvodom toho, aby sa správny orgán s existenciou predkupného práva štátu zaoberal (skúmal napr.
trvanie tohto práva) a posudzoval ho ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv

na povolenie vkladu. Bolo teda potrebné v predmetnom katastrálnom konaní s konečnou platnosťou a
právne relevantným spôsobom zistiť, či si štát uplatňuje alebo neuplatňuje svoje zákonné predkupné
právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu a s touto otázkou sa mal správny orgán obrátiť
na príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený v predmetnej veci konať v mene Slovenskej republiky.

41. Zastaviť konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností môže správny orgán len z
dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 31b ods. 1 katastrálneho zákona. V danom prípade
bolo konanie zastavené z dôvodu podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona, teda z dôvodu,
že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh a
konkrétne pre nepredloženie listiny preukazujúcej, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Listinu so

žiadaným obsahom, teda, že štát svoje predkupné právo nevyužíva, resp. neuplatňuje, však účastníci
katastrálneho konania predložiť nemohli, nakoľko nemohli byť ani pôvodcami takejto listiny.42. Správny súd sa stotožňuje s tým, že pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo potrebné, resp.
nevyhnutné predloženie listiny preukazujúcej, či si štát svoje zákonné predkupné právo uplatňuje, resp.
neuplatňuje.Správnyorgánsivšakmaltakútolistinuvyžiadaťodorgánuoprávnenéhovyjadriťsavmene

Slovenskej republiky, či ako štát využíva, resp. nevyužíva svoje predkupné právo, na čo mu zákon dáva
dostatočné (rozsiahle) kompetencie. Vyhlásiť, či štát ne/využíva, resp. ne/uplatňuje svoje predkupné
právo môže len štát konajúci prostredníctvom orgánu, ktorý je na takéto vyhlásenie kompetentný
(poverený). Pokiaľ správny orgán skutočnosť, či štát využíva alebo nevyužíva svoje zákonné predkupné
právo nezisťoval u príslušného štátneho orgánu, (ktorý je oprávnený za štát konať a k tejto skutočnosti

sa vyjadrovať), ale u účastníkov kúpnej zmluvy a katastrálneho konania, jednoznačne pochybil. Súd v
tejto súvislosti poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžr/31/2012 zo
dňa 09. 04. 2013, ktorý riešil obdobnú právnu problematiku predkupného práva štátu a jeho uplatnenia,
resp. neuplatnenia.

43. Uplatnenie si predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam prevádzaným na základe kúpnej zmluvy

zo dňa 11. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou C. L.
a kupujúcou (žalobkyňou) by bolo podľa názoru správneho súdu dôvodom na vydanie meritórneho
rozhodnutiavpredmetnejveci,anienazastaveniekonaniapodľaust.§31bods.1,písm.f/katastrálneho
zákona.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené sa správny súd nestotožňuje s právnym názorom správnych orgánov,
že bol dôvod na postup podľa ust. 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona, teda na zastavenie konania
z dôvodu, že účastníci katastrálneho konania v určenej lehote nedoložili listinu preukazujúcu, že štát
svoje predkupné právo nevyužil, a teda neodstránili nedostatky návrhu a jeho príloh. Za týmto účelom sa
mal správny orgán obrátiť na príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený vyjadriť sa za Slovenskú republiku

k otázke ne/využitia, resp. ne/uplatnenia predkupného práva štátu.
Správny súd zdôrazňuje, že získavanie podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní je často krát
potrebné realizovať v súčinnosti s inými orgánmi štátu, prípadne právnickými a fyzickými osobami. Táto
skutočnosť je dôvodom, pre ktorý zákon týmto subjektom zakotvuje povinnosť súčinnosti pri získavaní
potrebných informácií a podkladov. Zákonodarca zakotvil túto zákonnú povinnosť s cieľom pomôcť

príslušnému správnemu orgánu pri zisťovaní skutočného stravu veci v správnom konaní. Predpokladom
je, aby si konajúci správny orgán tieto informácie žiadal a súčasne konkretizoval predmet a rozsah
žiadaných informácií. Podmienkou je to, že predmetom žiadosti môžu byť informácie, ktoré majú význam
pre konkrétne konanie a rozhodnutie. Účastníci správneho konania nemohli predložiť správnemu orgánu
listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil, nakoľko takúto listinu neboli oprávnení

vyhotoviť, ale mohli si ju len vyžiadať od príslušného orgánu štátu oprávneného konať v predmetnej veci
za Slovenskú republiku. Toto však bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa s poukazom na
základné pravidlá správneho konania a príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán prvého
stupňa teda pochybil, keď rozhodnutím zo dňa 13. 11. 2015 zastavil katastrálne konanie z dôvodu, že

účastníci konania nepredložili v stanovenej lehote žiadanú listinu, teda bol toho názoru, že neodstránili
nedostatky návrhu na vklad, príp. jeho príloh, pričom zároveň uviedol, že účastníci konania nepreukázali,
že štát svoje predkupné právo nevyužil.

45. Pochybenie prvostupňového správneho orgánu nenapravil ani žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa

05.02.2016,keďodvolanímnapadnutérozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňapotvrdilastotožnil
sa s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pričom uviedol, že zo spisového
materiálu vyplýva, že nedostatky podania vytknuté Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom v
rozhodnutí o prerušení konania č. V 5654/2015-23 zo dňa 15. 10. 2015 neboli účastníkmi konania
odstránené napriek tomu, že títo boli o následkoch včasného a úplného neodstránenia nedostatku

poučení.

46. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a z
podanej žaloby, súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 02. 2016 zrušil z dôvodu,
že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec mu vrátil na

ďalšie konanie, nakoľko bol toho názoru, že neboli splnené podmienky na to, aby žalovaný ako odvolací
správny orgán bez ďalšieho potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 11. 2015.47. K námietkam žalobkyne v podanej žalobe správny súd uvádza, že za celkom nedôvodnú považoval
námietku spočívajúcu v tom, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. dňa 11. 07. 2015 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 neexistovalo predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti.

K tejto námietke je potrebné uviesť, že správny orgán prvého stupňa je povinný vychádzať zo stavu
v čase svojho rozhodovania (v predmetnej veci dňa 13. 11. 2015) a v tomto čase už nepochybne
predkupné právo existovalo a správny orgán mal preveriť, či sa významná investícia bude realizovať
i na pozemkoch, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07. 2015 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015, nakoľko v kladnom prípade k týmto pozemkom vzniklo predkupné

právo štátu. Nemožno spochybniť oprávnenie a povinnosť (zároveň) správneho orgánu (v predmetnej
veci katastrálneho odboru) vyplývajúcu z ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a to prihliadať aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a zodpovednosť správneho
orgánu vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 5 a ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov (ktorý sa vzťahuje i na katastrálne konanie o návrhu na povolenie vkladu
vlastníckeho práva, nakoľko nie je ustanovené inak), teda zodpovednosť za spoľahlivo zistený stav veci,

z ktorého musí rozhodnutie správneho orgánu vychádzať a povinnosť zistiť presne a úplne skutočný
stav veci, v rámci ktorého je potrebné si obstarať i podklady pre rozhodnutie. Existencia zákonného
predkupnéhoprávaštátuknehnuteľnostiam,ktorébolipredmetomprevodunazákladekúpnejzmluvyzo
dňa 11. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 a jeho využitie, resp. uplatnenie zo strany štátu
(čo však musí byť právne relevantným spôsobom preukázané) je podľa názoru správneho súdu takou

skutkovou a právnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať (a má) vplyv na rozhodovanie v konaní o návrhu
na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a správny orgán sa s uplatnením tohto
práva (pokiaľ sa jeho reálne uplatnenie preukáže) pri svojom rozhodovaní musí vysporiadať.

48. Pokiaľ žalobca v súvislosti so vznikom predkupného práva štátu namietal existenciu pravej,

resp. nepravej retroaktivity, správny súd poukazuje na svoje zistenia vyplývajúce z predloženého
administratívneho spisu a zo spisov zn. Z 5113/2015 a zn. Z 5403/2015 uvedené vyššie v tomto
rozsudku, teda na skutočnosť, že na pozemkoch okrem iného i v katastrálnom území B., na ktorých sa
má realizovať významná investícia „Vybudovanie strategického parku“ vzniklo predkupné právo dňom
schválenia návrhu (t. j. dňom 08. 07. 2015) na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. O

existencii predkupného práva sa správny orgán prvého stupňa dozvedel dňa 22. 07. 2015 a dňa 06.
08. 2015 sa dozvedel o konkrétnych pozemkoch v katastrálnom území B., ku ktorým vzniklo predkupné
právo štátu. Podstatné však je to, že v čase, keď rozhodoval o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho
práva v predmetnej veci (t. j. dňa 13. 11. 2015), o existencii predkupného práva štátu vedel a bolo
jeho povinnosťou sa s touto skutočnosťou zákonným spôsobom vysporiadať. Námietka týkajúca sa

retroaktivity je teda právne celkom irelevantná.

49. Za nedôvodnú treba považovať i námietku žalobkyne týkajúcu sa prechodného ust. § 6b ods.
2 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a
o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého „konania začaté a

právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov“. Z
uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé a celkom jednoznačné, že toto prechodné ustanovenie sa
vzťahuje na konania podľa vyššie citovaného zákona, a teda nie konania podľa katastrálneho zákona.
Z textu dôvodovej správy k ust. § 6b vyššie citovaného zákona „navrhované znenie prechodných
ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej

investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred
účinnosťou navrhovaného zákona“, na ktorú poukazoval i žalovaný vyplýva, že zákonodarca mal na
zreteli konania v súvislosti s posudzovaním žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, teda
nie katastrálne konania.

50. K námietkam týkajúcim sa absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy správny súd
nepovažuje za potrebné sa v tomto štádiu konania vyjadrovať, nakoľko predmetom súdneho prieskumu
je procesné rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania (ktoré je však spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu). Pokiaľ správny orgán posudzoval pri rozhodovaní o zastavení katastrálneho
konania z dôvodu podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona, teda z dôvodu, že účastník

konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh, i otázku
absolútnej,resp.relatívnejneplatnostikúpnejzmluvy,podľanázorusúdupostupovalnadrámecdôvodov
svojho rozhodnutia.51. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný opätovne rozhodol o odvolaní žalobkyne proti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13. 11. 2015, ktoré rozhodnutie súd nezrušil
z dôvodu, že takýto návrh nebol súčasťou petitu žaloby žalobkyne (§ 191 ods. 3 SSP). Žalovaný

je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a v ďalšom konaní bude
teda jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 13. 11. 2015, pričom žalovaný svoje rozhodnutie riadne a v súlade s
požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Zároveň sa žalovaný v novom
rozhodnutí vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne vznesenými v podanej žalobe.

52. Žalovaný má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 59 zák. č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti
alebo hospodárnosti konania, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13.
11. 2015 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán prvého stupňa bude viazaný
právnym názorom žalovaného. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho

orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a
táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho
konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie
naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu.

53. Uvedené znamená, že bude potrebné posúdiť, či je návrh zo dňa 13. 07. 2015 na zápis vlastníckeho
práva a povolenie vkladu úplný a či obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a prílohy. V
neposlednom rade bude potrebné sa vysporiadať s otázkou odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany
predávajúcej, zistiť stav súdneho konania, ktoré sa malo začať na Okresnom súdu Nitra na základe
návrhu žalobkyne zo dňa 22. 09. 2015 o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07.

2015 a posúdiť, či a aký vplyv má deklarované odstúpenie od zmluvy, resp. i začaté súdne konanie na
stav katastrálneho konania v predmetnej veci vzhľadom na vznik a existenciu predkupného práva štátu k
pozemkom, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, pričom v tejto súvislosti bude potrebné
preveriť, či si štát svoje predkupné právo i reálne uplatnil, resp. využil a akým spôsobom. Správny súd je
toho názoru, že k uplatneniu, resp. neuplatneniu si zákonného predkupného práva štátu sa môže právne

relevantným spôsobom vyjadriť len príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený v predmetnej veci za štát
konať, a preto bude potrebné toto vyjadrenie si vyžiadať od príslušného orgánu štátu.

54. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške

náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

O trovách pribratého účastníka súdneho konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu
trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady

trov pre ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením zo dňa 20. 12. 2016 č.k. 11S/55/2016-35 pribral do
súdneho konania účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s
plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo
dňa 31. 03. 2017, aby sa pribratý účastník k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí,
správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).

55. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.