Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 11, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 4T/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117010725
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117010725.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.7.2017 samosudca JUDr. Ladislav
Bujňák v trestnej veci obžalovaného E. Z., nar. X.X.XXXX v J., trvale bytom E., okres R., prechodne
bytom J., Z. Č.. XX, toho času vo výkone väzby v Ú. F. od XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
E. Z. - nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom E., okres R.,

prechodne bytom J., Z. Č.. XX, toho času vo výkone väzby v Ú.
F. od XX.XX.XXXX
je vinný, že

1/ dňa XX.XXXXXX si v čase okolo XX. XX P.. v F. na ulici Č. C. Č. X si prisadol na sedadlo spolujazdca
do OMV zn. Y. J. EVČ F. XXX D. k poškodenej - jeho bývalej družke B. V., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom E. X F., sediacej na sedadle vodiča, kde sa následne s vozidlom presunuli smerom k Botanickej

záhrade do slepej uličky na Č. L. v F., kde zotrvali cca 2 hodiny, pričom následne sa vyššie uvedeným
OMV presunuli späť na ulicu Č.U. C. Č. X, kde v čase okolo XX P.. - XX. XX P.. poškodená zazvonila
na bytový zvonček od vchodu dverí bloku, ktoré domovým zvončekom otvoril Z. F., následne spolu s
obžalovaným vošli do bloku a obžalovaný neoprávnene vstúpil do bytu č. X na prízemí, fyzicky napadol
poškodeného Z. F., ktorému vulgárne nadával, zhodil na neho drevenú poličku a opakovanej ho udieral
päsťami, pričom mu spôsobil povrchové poranenia tváre a oboch rúk s dobou liečenia do 7 dní, následne

poškodená nastúpila do svojho OMV zn. Y. J. a presunula sa na sídlisko Ť., pričom ju obžalovaný spolu
s G. R. nasledoval vo svojom OMV zn. P. A. bielej farby, EVČ: L. XXX H., ktoré riadil i napriek tomu,
že mal v tom čase vydaný zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na základe rozsudku OS J. sp. zn. XT
XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, na sídlisku Ť. si poškodená prisadla na miesto vodiča do jeho OMV zn. P.
A., ktorým sa presunuli do J. na ul. Z. Č.. XX, odkiaľ ju obžalovaný cca o XX.XX P.. dňa XX.XX.XXXX
odviezol na svojom OMV B.. P. A. do F.

2) dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX,XX P. na ulici U. v J. riadil osobné motorové vozidlo zn. C. K.,
striebornej farby, EVČ F.-XXXCY, aj napriek tomu, že mal v tom čase uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na základe rozsudku Okresného súdu J. pod sp.zn. XT XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX,
kde bol operatívnymi pracovníkmi OKP OR PZ F. voči nemu vykonaný služobný zákrok,
3) od presne nezistenej doby a na presne nezistených miestach v J. a inde do XX.XX P.. dňa
XX.XX.XXXX, v F. na ulici K. X u seba neoprávnene prechovával 1 ks zatavenú plastovú striekačku s

bielou kryštalickou látkou, pričom následnou expertízou F.-U. Ú. PZ v F. bolo zistené, že v predloženom
vrecku sa nachádzal biely kryštalický materiál o celkovej hmotnosti XXX H., obsahujúci XXX H. (XX,X
%) H., čo zodpovedá minimálne dvom bežným jednorazovým dávkam drogy, ktorá je schopná ovplyvniť
psychiku človeka, pričom H. je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok
teda
1/

-neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval-maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti
2/ maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie súdu

o zákaze činnosti
3/ neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú a psychotropnú látku

tým spáchal
1/

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona
2/ prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
3/ prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona

Za to sa odsudzuje

Podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.
zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 18( osemnásť ) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd ukladá obžalovanému ochranné liečenie patologického
hráčstva ambulantnou formou
Podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona súd ukladá zhabanie vecí a to : vreckový nožík, baseballová palica,
kovová golfová palica, kovová tyč, krátka guľová zbraň a 2 ks mobilný telefón zn. R. a zn. P., nakoľko
to vyžaduje bezpečnosť ľudí, resp. iný obdobný verejný záujem.

Podľa § 83 ods. 2 Tr. zákona vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu F. A. (ďalej len súdu) bola dňa X.X.XXXX doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry F. A. (ďalej len OP) (na č. l. 676) na obžalovaného E. Z. (ďalej len obžalovaný), ktorého OP
obžalovala zo skutkov tak, ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní (ďalej len HP) po výsluchu obžalovaného, svedkyne - poškodenej B. V.
(ďalej len poškodená), svedka - poškodeného Z. F. (ďalej len poškodený), ďalších svedkov, znalca,
prečítaním znaleckých posudkov,
listinných dôkazov a prehratím záznamov CD musel modifikovať a upraviť skutok v bode 1, nakoľko bolo
preukázané, že sa skutok v bode 1 stal tak, ako je to uvedené v tomto rozsudku.

Obžalovaný na HP (na č. l. 725) po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že je
vinný v bodoch 2 a 3 obžalobného návrhu, ktoré súd po súhlasom stanovisku OP a oboch poškodených
podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal s tým, že súd vykoná v bodoch 2 a 3 obžaloby OP len tie dôkazy
svedčiace o výške trestu, keďže poškodeným nevznikla konaním obžalovaného žiadne škoda.
Obžalovaný následne na HP (na č. l. 726) ku skutku v bode 1 obžalobného návrhu vypovedal,

tak, že poprel spáchanie tohto skutku. Vypovedal, že XX.XX.XXXX, presne si už nespomínal, asi v
dopoludňajších hodinách bol v L. vtedy dostal odkaz od kamaráta, ktorého prezývajú „L., ako sa volá
menom a priezviskom uviesť nevedel, ktorý mu povedal, že poškodená sa chce s ním stretnúť v F. na
ulici Č. C. Č.. X, a že tam bude okolo XX. XX P.. On z L. prišiel do F. asi o XX.XX P.. aj so svojim
kamarátom, ktorého prezývajú „G., volá sa G. R., na osobnom motorovom vozidle zn. P. A. XX, kde

spolu čakali, kým poškodená, ktorá prišla asi niečo po XX. XX P.. On vystúpil z auta, a keď ho videla, že
ide k nej, tak sa mu pozdravila, a on si sadol k nej do jej osobného motorového vozidla Y. J., EČ: F. XXX
D., (ďalej len OMV J.) kde mu povedala: „ahoj, a rada Ťa vidím“. Odtiaľ sa presunuli k L. B. Y. F., tam sa
spolu rozprávali o nich, o ich veciach, keďže predtým spolu cca rok a pol žili. Ona ho požiadala, že keď
chce, aby sa k nemu vrátila, tak musí zbiť Z. F. (poškodený), ktorý sa nachádza v byte v F., na Č. C. č. X.

On to od začiatku odmietal, lebo vedel, že je v podmienke a bál sa trestného stíhania. Asi o XX. XX - XX.XX P. prešla okolo nich policajná hliadka, pričom ich nekontrolovala, len okolo nich prešla, evidenčné
číslo policajného auta uviesť nevedel, pričom následne išli na benzínovú pumpu R., ako je C., kde on
ostal sedieť v aute, pričom šoférovala poškodená. On ostal sedieť v aute a poškodená si išla na pumpu

kúpiť vodu a cigarety pre neho, kde na tejto benzínovej pumpe bola asi 5 minút, potom išli na ulicu Č.
C., lebo si išiel pre jeho mobilný telefón, keďže nič pri sebe nemal, keďže všetko nechal vo svojom aute
zn. P. A.. Keď si zobral telefón, medzitým mu ešte poškodená hovorila, že sa idú porozprávať na kávu
do S. D. a kde si chce zahrať automaty. Následne znova s poškodenou na jej OMV J. odišli do S. D.,
kde sa zdržali asi do XX.XX P... Medzitým mal telefonát od C. V., s ktorým sa následne stretol za S. D.

pri polícii asi o XX. XX - XX. XX P... s ktorým tam niečo preberal, už sa nepamätá, presne čo.
Následne pristúpil na citové vydieranie poškodenej, t. j. že pôjdu na ul. Č. C. Č.. X, kde ona zazvoní
na zvonček, spoločne vojdú do bytu poškodeného a toho zbije. Do bytu vošli cca okolo XX. XX P..
spolu s poškodenou, keď poškodený otvoril, stál v zárubni vchodových dverí bytu, spoločne vyšli hore,
poškodený ho zbadal, začali sa hádať, následne vošli do bytu, kde sa začali naťahovať a biť. Nevedel
uviesť, či on ho udrel ako prvý, alebo poškodený jeho, začali sa biť, on zvalil poškodeného na posteľ,

kľakol si na neho, poškodený sa bránil rukami a kričal. Poškodená medzitým zavrela vchodové dvere,
sadla si na stoličku a pozerala sa, ako sa bijú. Poškodeného udrel asi trikrát do oblasti hlavy, tento sa
prestal brániť, ostal ležať. Videl, že má niečo rozbité na hlave, bola tam krv, pričom povedal poškodenej,
že nech privoláme záchranku, pričom ona vstala zo stoličky, chytila ho za ruku a povedala: „nie, tak mu
treba, poďme preč“. Potom vyšli von z bytu poškodeného, sadol si do svojho auta P. A., poškodená do

svojho OMV J. pričom mu povedala, aby išiel za ňou na Ť., kde OMV J. musí odviesť svojej matke. Keď
prišli na Ť. , poškodená tam zaparkovala OMV J. bolo cca XX.XX P.., on vystúpil zo svojho auta P. A.,
presadol si na sedadlo spolujazdca, „G. (G. R.) si sadol dozadu, poškodená si vybrala ešte svoje veci z
auta, sadla si za volant a „G.“ (G. R.) poprosila, či nehodí do schránky jej mami „techničák“ a kľúče od
OMV J., on meno na schránke nájsť nevedel, preto vystúpil z auta a on ich hodil do schránky s menom

matky poškodenej „V.“. Potom išli do J., na jeho osobnom motorovom vozidle zn. P. (ďalej len OMV P.
A.), ktoré šoférovala poškodená. Do J. prišli asi o XX. XX P.., išli na J. N. odviesť „G.“ (G. R.) domov,
kde ho čakali asi 15 minút pred bytovkou, lebo išiel mu požičať strojček na strihanie vlasov, keď mu
ho doniesol, následne sa presunuli asi o 500 metrov na ul. H. X. v J. do reštaurácie „H.“ (pizza), kde
poškodená zaparkovala na parkovisku OMV P. A. a išli si sadnúť k stolu hneď blízko baru. Objednali

si jesť a piť, pričom poškodená mala zapekanú bagetu a on cestoviny s kuracím mäsom, on pil kofolu,
poškodená červené víno. Medzitým išla na WC, kde bola asi 10 minút, potom boli asi raz fajčiť vonku
pred reštauráciou, v reštaurácii sa zdržali asi 30 minút, bolo už pred záverečnou, keďže záverečná je asi
o 00.00 hod., boli tam dlhšie, ešte po pol noci, lebo ešte vonku a keď fajčili, prichádzala policajná hliadka,
lebo oproti je obvodné oddelenie PZ, evidenčné číslo vozidla polície nevedel uviesť, jeden policajt z

hliadky, ktorého meno uviesť takisto nevedel, z videnia ho však pozná, sa s ním rozprával, ako sa má
a podobne, pričom oni následne zaparkovali policajné auto pred políciou. Následne zaplatil čašníčke,
ktorej meno uviesť nevedel, platil spolu cca XX U.. Poškodená ho čakala pri vchodových dverách, vyšiel
vonku, sadli OMV P. A. a odviezli sa na Z. XX v J. do jeho bytu. Šoféroval on, lebo poškodená pila víno.
Do bytu prišli cca niečo po polnoci, a zdržali sa až do 3 - 3.30 hod., pričom v jeho byte sa len rozprávali.

Bál sa, že ho poškodený (Z. F.) udá, že ho zbil, avšak poškodená mu hovorila a ubezpečovala ho, že
on ho neudá a následne jej prišli 2 sms správy na telefón, jedna bola „ďakujem“, od poškodeného (Z.
F.), ktorú mu hneď ukázala a druhá správa bola: „mám lekársku správu“. Obidve boli od poškodeného
(Z. F.), tieto správy mu ukazovala, keď boli ešte v jeho byte, kedy jej niekto volal, alebo písal, pričom
poškodená vyšla z bytu pred blok a vrátila sa naspäť. Kto jej volal, alebo s kým bola pred domom mu

nepovedala. Medzitým mu volal jeho kamarát J. E.Ý. z V. a to cca o XX. XX P.. už dňa XX.XX.XXXX,
že si potrebuje od neho požičať peniaze, následne s poškodenou nasadol do OMV P. A., šli po J. E.,
ktorý bol v J. v herni na ul. U.. E. si sadol k nim dozadu do OMV P. A., on ho poprosil, či nepôjde odviesť
so ním do F. poškodenú, lebo to už v minulosti robil viackrát a aj preto lebo sa bál šoférovať, lebo mal
zákaz činnosti. E. povedal, že nemôže šoférovať, lebo má vypité, tak sa odvážil šoférovať on do F. a keď

prišli spoločne všetci traja na Ť. na ul. P. pred bránu matky poškodenej, tam sa s poškodenou rozlúčil,
bolo cca XX. XX P.. dňa XX.XX.XXXX, kde sa dohodli, že keď si ona niečo ráno vybaví, tak sa mu ozve
a ešte ten deň XX.XX.XXXX sa stretnú. S E. odišiel na OMV P. A. do J.. Následne dňa XX.XX.XXXX o
XX.XX P.. prišiel na Obvodné oddelenie PZ F. - R. H. na ul. J., kde bol dohodnutý s policajtom, ktorého
meno uviesť nevedel, z toho dôvodu, že poškodená ho uviedla ako podozrivého z poškodzovania OMV

J. jej mamy, ktoré predtým niekto poškodil a ona to povedala na neho. Policajt ho k uvedenému vypočul,
kde uviedol, že žiadne auto matky poškodenej nepoškodil a odišiel domov do J..
Čo sa týka zbrane tak k tomu uviedol, že už si presne nepamätá čo povedal v prípravnom konaní (ďalej
len PK), pričom najprv si myslel, že zbraň nemá v OMV P. A., avšak „G.“ (G. R.) vypovedal, že keďmanipuloval so sedadlom tak vypadla v OMV P. A. a čo sa týka toho, že bola zbraň v OMV C. K., tak si
nebol istý, pretože tieto autá používal, niekedy tam zbraň mal, avšak určite vedel, že dňa XX.XX.XXXX
žiadnu zbraň pri sebe nemal. Túto zbraň mal väčšinou medzi predným sedadlom a stredovým panelom

po pravej strane sedadla vodiča, medzi sedadlom vodiča a odkladacím priestorom na spolujazdcovej
strane.
Vypovedal, že nie je pravda, že by sa poškodenej vyhrážal, v živote by jej neublížil, pričom ďalej
vypovedal, že po celý čas čo s ním bola z XX.. na XX.XX.XXXX mohla kedykoľvek odísť. Priznal, že
fyzicky napadol poškodeného v jeho byte, avšak len preto, lebo ho tam zavolala poškodená, ktorá ho

citovo vydierala, že má zbiť poškodeného. Poprel, že by poškodenému posielal nejaké výhražné sms-ky,
a neposielal ich ani poškodenej a zároveň priznal, že urobil chybu, keď sa nechal nahovoriť na fyzický
útok na poškodeného. Ako vošiel do bytu poškodeného, si už presne nepamätá, lebo sa to zomlelo
všetko rýchlo, vchodové dvere do bytu boli otvorené dokorán, poškodený stál vo dverách, poškodená
vošla prvá, začali sa hádať, v tom vošiel dnu on, ale je dosť možné že ho poškodený do bytu vtiahol.
K motívu prečo ho poškodená požiadala, aby fyzicky napadol poškodeného, vypovedal, že poškodená

vedela o tom, že je v podmienke, poslednú dobu sa mu vyhrážala cez sms správy, že ho dá zatvoriť,
že sa pozrie pravde do očí a pod. On jej veril, že je to naozaj tak, ako tvrdila a myslel si, že budú
znova spolu. Ďalej vypovedal, že poškodená ho volala do bytu poškodeného, lebo mu tvrdila, že byt je
prenajatý na jej meno, nevedel, aké vlastnícke právo má k tomuto bytu poškodený, alebo poškodená. V
závere vypovedal, že nie je pravda, že obmedzil poškodenú na osobnej slobode, a že sa jej nebezpečne

vyhrážal, resp. že porušil právo vstupu do cudzieho bytu.
Poškodená na HP (na č. l. 733) v úvode odmietla vypovedať, pričom sa odvolala na svoje výpovede
z PK, avšak následne po opätovnom upozornení že je povinná pred súdom vypovedať, na rozdiel od
výpovede obžalovaného vypovedala, že obžalovaný nastúpil do jej auta OMV J. a s agresívnym výrazom
v tvári jej prikázal, aby odišla preč, že sa idú porozprávať. Počas toho, ako sa spolu rozprávali, stále jej

vravel, že sa ešte na niečo pozrie a potom ju pustí. Vravel jej nech zazvoní, nech otvorí dvere vlastným
kľúčom, na čo mu odpovedala, že kľúče nemá, tak jej povedal, aby zazvonila, na čo to nechcela urobiť,
on vytiahol zbraň, a povedal miernym pokrikom nech zvoní. Keď potom zazvonila, vchodové dvere do
bytovky sa otvorili, ona ich potlačila a otvorila bránu a zo schodov bolo vidno do bytu, kde tam potom
v byte napadol poškodeného, pričom ona nevošla dnu do bytu. Poškodený ako ju zbadal vo dverách,

otočil sa a vošiel dnu do bytu, obžalovaného nevidel, keďže tento bol bokom, poškodený keď ju zbadal,
sa otočil vo dverách a vošiel do bytu, pričom dvere do bytu nechal otvorené, následne obžalovaný vbehol
do bytu, a už ďalej sa tam dial ten masaker, ako na neho zvalil tú skriňu, a ďalej nasledovala bitka.
Obžalovaný ju vtiahol tiež do bytu, pričom jej povedal, že: „ poď, tu sa budeš na to pozerať,“ a obžalovaný
poškodenému kričal: „že si pojebem matku, že teraz zdochne mu tu pod rukami“, a dookola mu nadával.

Neskôr ju nasilu donútil odniesť auto k jej matke na Ť. a následne ju stiahol do J. a až po prísľube, že
spolu opäť ostanú, vtedy ju odniesol do F.. Ona s ním ísť nechcela, ale obžalovaný povedal, že musí s
ním ísť do J. silou - mocou, nech ide odniesť mame auto na Ť., čo nechcela, ale išla, lebo vedela, že ju
nepustí a na Ť. išla tak, že obžalovaný išiel celý čas za ňou na svojom OMV P. A., išla schválne okľukou,
myslela si, že sa mu nejak stratí, keď prišla na Ť., tak kľúče od auta a papiere hodil do schránky jej

mami, pričom jej povedal, že takto to musí byť a posadil ju do OMV P. A. a išli do J.. Z auta nevystúpila
a ani od obžalovaného neodišla, pretože jej stále vravel, že nech nerobí žiadne hlúposti, stále dookola
opakoval, ako ho už poznala, tak vedela, čoho je schopný. Priznala, že sa zastavili aj v OC D. a išla
tam preto, lebo si myslela, že sa jej podarí nejako ujsť. Nevedela vysvetliť odkiaľ zrazu vzal obžalovaný
zbraň, ktorou ju mal ohrozovať pri vchode do bloku ul. Č. C. číslo X, ďalej vypovedala, že je pravdou, že

v OMV P. A. sedel svedok prezývaný „G.“ (G. R.) asi vo vzdialenosti 20 metrov.
Na otázku obhajcu, prečo sa nepokúsila počas bitky kričať, respektíve zavolať pomoc susedov, alebo
kohokoľvek, odpovedala, že si myslela, že to bude niekto počuť, ale evidentne to nikto nepočul, osobne
nepomohla poškodenému pri fyzickom útoku zo strany obžalovaného, nechcela sa na to pozerať, ale
podľa nej sa musela na to pozerať. Znova sa vyjadrila, že zbraň videla v rukách obžalovaného, keď

stáli pred bránou do vchodu bloku, keď mala zazvoniť do bytu poškodeného. Znova vypovedala ako išli
jednotlivými autami na sídlisko Ť., pričom autom neodišla na políciu pretože sa jej obžalovaný vyhrážal,
aby nerobila blbosti, že sa o ňu niekto postará a preto radšej robila to, čo jej povedal. Potvrdila, že spolu
s obžalovaným žila skoro rok a pol, pričom nebol týždeň, kedy by nedostala bitku a taktiež nevedela
uviesť, či bol za tieto fyzické napadnutia obžalovaný niekedy odsúdený alebo vyšetrovaný, alebo že

by to udala na polícii. Potvrdila výpoveď obžalovaného, že odišli do J. OMV P. A., keď odviezli „G.“ (G.
R.) a následne odišli do bytu obžalovaného v J. na ulici Z. XX. Nepotvrdila výpoveď obžalovaného, že
sa zastavili aj v reštaurácii „H.“, resp. nevedela si spomenúť, či sa boli niekde najesť ani potom, keď
jej bolo obhajcom prezentované, že počas vyšetrovania bola vykonaná lokalizácia mobilného telefónuobžalovaného, ktorá potvrdila, že v tejto reštaurácii boli. Následne potvrdila výpoveď obžalovaného, keď
vypovedala, že z bytu na Z. išli do F., pričom na rozdiel od výpovede obžalovaného vypovedala, že išli
len oni dvaja, t. j. že s nimi nebol J. E., pričom vypovedala, že ho ani nepozná a na otázku obhajcu, či

bola v minulosti stíhaná, respektíve odsúdená pre krivé obvinenie, alebo krivé svedectvo odpovedala,
že áno a to niekedy v roku XXXX, XXXX.
Na otázky obžalovaného prečo nehovorí pravdu a krivo ho obviňuje vypovedala, že hovorí pravdu, že
ho nepožiadala, aby zbil poškodeného, ďalej vypovedala, že sa spoznala s obžalovaným skrz kamaráta,
pričom obžalovaný tvrdil, že to bolo cez drogy, ktoré mala predávať. Ďalej stále zotrvala na tom, že si

nespomína, aby boli spolu s obžalovaným niekde v nejakej reštaurácii a teda nemohla si ani zavolať zo
svojho mobilného telefónu pomoc keď bola na WC tak, ako to tvrdil a pýtal sa jej na to obžalovaný. Na
otázku obžalovaného, že keď boli na Ť. na P. X, kto ostal v OMV P. A., keď on šiel odniesť „techničák“ a
kľúče jej mame a tieto hodil do schránky, tak v súlade s výpoveďou obžalovaného na HP odpovedala, že
„G.“ (G. R.) a prečo s ním neodišla, opäť zopakovala, že preto, lebo stále jej vravel: „ nech nerobí blbosti“.
Následne, keďže súd zistil závažné rozpory medzi výpoveďou obžalovaného a poškodenej, ako aj

na základe návrhu obhajcu na doplnenie dokazovania (na č. l. 720), bol nariadený procesný úkon
konfrontácie (na č. l. 741), pričom obe procesné strany zotrvali na svojich pôvodných výpovediach a
preto súd považuje tieto výpovede ako tvrdenie proti tvrdeniu.
Poškodený na HP( na č. l. 745) vypovedal (poškodený sa pri výpovedi zajakáva, respektíve má poruchu
reči, t. j. nevypovedá súvisle) , že ho napadol obžalovaný a to nielen jeho, ale aj jeho súčasnú priateľku

poškodenú. Podľa neho je to chorý človek, ktorý je chorobne žiarlivý, ktorý násilím prinútil poškodenú ,
aby ho vylákala von z bytu, aby otvorila dvere, čo on využil a napadol ho. Keď počul zvonenie, domácim
telefónom otvoril vchodovú bránu, nechal pootvorené aj bytové dvere, otočil sa smerom do bytu, chrbtom
kdverám,apočulkroky,akeďsaotočil,zbadalobžalovaného,ktorýhozačaludieraťtak,žehoudieraldo
rúk, tváre, hlavy, on nadstavil ruky a sa bránil. Nevedel, ako dlho to trvalo, ale odpadol, mal aj zranenia.

Obžalovaný do bytu vošiel strašne rýchlo, lebo od vchodovej brány po dvere bytu sú len jedny schody,
tento byt je v F. na ulici Č. C. Č. X, pričom tento byt nie je jeho, ani poškodenej, býval v ňom v podnájme.
Keď sa prebral, v byte nebol nikto, dvere do bytu boli pootvorené, všade bola krv. Začal upratovať,
hľadal telefón, ktorý bol úplne rozbitý, keď upratoval, zazvonil na domáci zvonček „kámoš“ E. P., ktorému
otvoril a tento mu požičal svoj mobilný telefón, do ktorého si preložil svoju kartu a snažil sa dovolať

poškodenej. Tejto sa nedovolal, lebo bola vypnutá. Následne o X.XX P.,. sa stretol s poškodenou na Ť.
pred blokom, kde býva spolu s matkou, povedala mu, čo sa vlastne stalo, a to že bola s obžalovaným na
jeho byte v J., kde bývali spolu, ulicu uviesť nevedel ako aj to, že so zbraňou v ruke v kuse do nej „hučal“
Ďalej vypovedal, že mu mal obžalovaný po spáchaní skutku poslať sms s textom: „ bude to pokračovať“,
alebo niečo také.

Na otázky obhajcu vypovedal, že poškodená musela konať pod hrozbou násilia zo strany obžalovaného,
lebo dobrovoľne by s ním nešla, pričom ona mu to nepovedala, ale on to vie. Po otvorení dverí bytu
nevidel nikoho, iba siluetu poškodenej, keď mu zazvonil domovový zvonček, nepýtal sa kto je tam,
lebo slúchadlo nefungovalo a či niekto je pred vchodom do bloku videl tak, že sa pozrel na priestor
pred bránou. Nevedel vypovedať, či sa mu snažila poškodená nejakým spôsobom pomôcť pri fyzickom

útoku zo strany obžalovaného, počul že niečo kričala. Počas fyzického útoku nevidel u obžalovaného
žiadnu zbraň, a vypovedal, že obžalovaný mal na neho kričať: „že ho zabije, že mu zničil celý život
a takéto veci, pričom kričali obaja jeden na druhého. Vypovedal, že nevie, prečo ho obžalovaný
fyzicky napadol, myslel si, že dôvodom fyzického útoku obžalovaného je jeho žiarlivosť, lebo poškodená
obžalovaného odmietla a nechcela s ním ďalej žiť. Rozmýšľal, aj nad tým, či s tým má niečo spoločné

aj poškodená, avšak nenapadol ho ani jeden dôvod, prečo by to urobila, nepoprel však, že poslal sms
správy poškodenej o 00:36 hod. s textom: „neverím“ následne o 05:17 hod. s textom: „ku mne ho
donesieš?“, „kde je?“ , pričom si myslel, že je možné, že s tým poškodená niečo má, preto jej napísal
vyššie uvedené sms správy a políciu nezavolal preto, lebo bol od krvi, umýval sa, a prečo tak neurobil
ihneď po fyzickom útoku uviesť nevedel. Nevedel ani to, že upratovaním odstraňoval možné prípadné

dôkazy. Trestné oznámenie išiel podať po dohode s poškodenou a jej matkou až na druhý deň, t. j.
asi po 24 hodinách a to preto, aby sa už nič také neopakovalo, keďže bol svedkom, keď raz na ceste
domov mali problém so zaparkovaním, a pri hľadaní miesta na parkovanie sa zrazu pred autom objavil
obžalovaný, ktorý tam blokoval auto a museli sa zamknúť v aute.
Na otázku obžalovaného, či pri výsluchu na HP nie je pod vplyvom návykových látok, keďže podľa neho,

keďjepoškodenýpodvplyvomnávykovýchlátok,takmáporuchureči,čopoškodenýpoprel.Obžalovaný
sa k výpovedi poškodeného vyjadril len v tom zmysle, že tohto pozná cca rok a pol až dva roky, keď k
nemu chodil kupovať drogy.Súd svedeckú výpoveď poškodeného hodnotí ako priamy dôkaz, svedčiaci o skutočnosti, že do jeho
bytu v F. na ulici Č. C. Č. X, ktorý má v užívaní, nedovolene vnikol obžalovaný, pričom ho fyzicky napadol
a spôsobil mu zranenia s dobou liečenia do 7 dní.

Svedok A.. C. V. (ďalej len svedok V.) tak v PK (na č. l. 170) ako aj na HP (na č. l. 779) využil svoje
právo a po poučení podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku nevypovedal, aby si svojou výpoveďou nespôsobil
trestné stíhanie sebe alebo blízkej osobe.
Na základe návrhu obhajcu obžalovaného doručeného na súd po výzve na doplnenie dokazovania (na
č. l. 720) tento navrhol, aby súd na HP neprečítal výpovede svedkov z PK G. R. a H. Ú., ktorých OP

navrhla len prečítať, ale aby boli títo na HP vypočutí, takisto žiadal vypočuť znalca J.. Ľ. L., čomu súd
vyhovel a tieto procesné úkony na HP vykonal.
Svedok G. R. (ďalej len svedok Semka) na HP (na č. l.784) potvrdil, že ho prezývajú „G.“. Ďalej
vypovedal, že bol s obžalovaným v F., išli za B. - poškodenou, stretli ju pred jej blokom, kde na ňu čakali,
v F., na ulici akej nevedel povedať. Obžalovaný išiel a nastúpil k nej do auta, bolo to červené VW J., čakal
ich v OMV P. A. bielej farby, evidenčné číslo nevedel povedať. Asi po 3 hodinách prišiel s poškodenou

na vyššie uvedenom červenom aute, prišiel si k nemu po peňaženku a mobil a potom zase išiel preč,
nevedel povedať kde. Potom sa zase vrátili asi o hodinu obaja vystúpili z auta a išli do bytu poškodenej.
Potom sa obžalovaný vrátil a išli pred blok , kde býva poškodenej mama na sídlisku Ť.. Tam boli vrátiť
kľúče od červeného auta a išli do J. na OMV P. A., pričom poškodená sedela s nimi a ona aj toto auto
šoférovala. Do J. sme prišli asi o 01. 00 hod. - 02. 00 hod., už si presne čas nepamätal, vysadili ho pred

jeho blokom a keďže obžalovaný chcel ešte strojček na vlasy, tak išiel domov a ho doniesol odovzdal
ho obžalovanému, a potom sa rozlúčili.
Následne opätovne vypovedal, že už si presné časy nepamätá, ale do F. s obžalovaným prišiel asi o 09.
00 hod. , ani nevedel presné časy kedy sa obžalovaný s poškodenou vrátili späť ani kedy prišli presne
do J., ani kedy prišiel domov. Keď sa obžalovaný vrátil po peňaženku a telefón, nevedel povedať, či bola

poškodená vystrašená, nevidel na nej žiadne negatívne známky a to ani následne keď vošli do bytu,
respektíve do vchodu domu, kde mala, podľa neho bývať poškodená. Nevedel povedať, ani kto zvonil
do bytu a kto prvý vošiel do bytu. V uvedený deň videl zbraň - pištoľ, ktorá bola zastrčená v sedadle
spolujazdca v OMV P. A., pričom táto zbraň bola po celý čas v tomto aute a nikto s ňou nemanipuloval.
Nepočul, že by sa obžalovaný akýmkoľvek spôsobom vyhrážal poškodenej a po celý čas čo bol on s

obžalovaným a s poškodenou nevidel na nej akýkoľvek strach, stres, respektíve iné negatívne prejavy.
Uvedené negatívne javy sa neprejavovali na poškodenej ani počas celej cesty z F. do J., kedy šoférovala
poškodená, táto sa s obžalovaným normálne rozprávala.
Na otázky obhajcu ďalej popísal ako došlo k vráteniu kľúčov a dokladov od OMV J., pričom uviedol,
že keď prišli na Ť., kde býva matka poškodenej, išiel vrátiť kľúče a doklady do poštovej schránky

mami poškodenej, ktoré mu dala poškodená, nevedel však túto schránku nájsť, preto následne vystúpil
obžalovaný a tieto kľúče a doklady do poštovej schránky išiel vhodiť on. Počas doby, kedy išiel
obžalovaný hodiť kľúče do poštovej schránky, poškodená sedela za volantom OMV P. A..
Ďalej opäť vypovedal, že poškodenú s obžalovaným čakali pred blokom asi pol hodinu, hodinu, keď ju
videl obžalovaný išiel k nej a nastúpil do jej auta, nevedel presne vypovedať o čom sa obžalovaný s

poškodenou rozprávali v aute cestou z F. do J., o jednotlivých presunoch OMV P. A., keď v ňom on sedel
rozhodoval obžalovaný a kto presne rozhodoval o odovzdávaní kľúčov si už nepamätal.
Súd hodnotí výpoveď svedka ako priamy dôkaz svedčiaci a potvrdzujúci časť výpovede obžalovaného
ohľadne pohybu obžalovaného a poškodenej ako aj skutočnosť, že to nebolo proti vôli poškodenej, i
keď s určitými časovými disproporciami, čo svedok odôvodnil tým, že si už jednotlivé časy nepamätá,

vzhľadom na odstup času.
Svedkyňa H. Ú. (ďalej len svedkyňa Ú.F.) na HP (na č. l. 789) vypovedala, že pracovala ako čašníčka
v reštaurácii H. v J., pričom taktiež uviedla, že presné dátumy a časy si už nepamätá, ale pamätá sa,
ako prišiel obžalovaný s priateľkou sa najesť, bolo to večer asi okolo siedmej, pol ôsmej hodiny, prišli
spolu, sadli si za jeden stôl, ona ich obslúžila, zdržali sa tam asi hodinku a pol, najedli sa, slečna mala

víno, on mal kávu a chodili spolu vonku fajčiť, následne obžalovaný, ktorý sedel počas jej výpovede na
hlavnom pojednávaní v pojednávacej miestnosti (ukázala na neho rukou), zaplatil účet a spolu odišli.
Ďalej vypovedala, že obžalovaného osobne nepozná, ale pár krát ho v tejto reštaurácii videla, so slečnou
bol tam prvý krát. Že mala v ten deň službu vie preto, lebo si v reštaurácii vedú zošit, kde sú uvedené
dátumy kedy a kto mal službu a podľa toho to zistili aj policajti, pričom ju k tomu čo vypovedala aj na HP

následne aj vypočuli. Už si veľmi nepamätala ako vyzerala slečna (teraz už vie že je to poškodená), ale
opísala ju ako osobu vyššiu, štíhlej postavy s čiernymi dlhšími vlasmi. Podľa nej sa jej obaja javili ako
priatelia, respektíve že spolu chodia, že sú pár. Podľa nej chodili spolu fajčiť vonku, keďže v reštaurácii
sa nefajčí a nepostrehla, že by niekto ostal sám pri stole a potvrdila skutočnosť, že vedľa reštaurácie H.je obvodné oddelenie polície. Znovu zopakovala akým spôsobom bol zistený deň kedy mala službu, čo
zistila polícia podľa knihy rozpisu služieb a potvrdila, že obžalovaného a poškodenú tam videla, avšak
časy kedy prišli, koľko sa zdržali v reštaurácii a kedy odišli si už presne nepamätala.

Súd následne požiadal svedkyňu Ú. aby nahliadla do listinných dôkazov - fotografií z kamerových
záznamov (na č. l. 758) z benzínovej pumpy R., a vyjadrila, či slečna - poškodená je tá osoba, ktorá
bola dňa XX.XX.XXXX vo večerných hodinách v reštaurácii H., keď mala službu, pričom svedkyňa Ú.
po nahliadnutí do desiatich farebných a dvoch čiernobielych fotografií vypovedala, že je to osoba -
poškodená, ktorá bola v predmetný deň v reštaurácii H. spolu s obžalovaným a ktorých obsluhovala.

Súd považuje výpoveď svedkyne za priamy dôkaz, svedčiaci a potvrdzujúci časť výpovede
obžalovaného ohľadne pobytu jeho a poškodenej v tejto reštaurácii, pričom časovú nepresnosť
respektíve presné časové rozpätia príchodu, pobytu a odchodu obžalovaného a poškodenej z
reštaurácie odôvodnila odstupom času ako aj tým, že nebolo jej povinnosťou sledovať týchto hostí,
nakoľko sa starala aj o ostatných hostí.
Znalec J.. Ľ. L. (ďalej len znalec L.) na otázky obhajcu k znaleckému posudku č. X/XXXX (na č. l.

221) vypovedal, že záznam o časovom intervale trvania vyšetrenia obžalovaného je zaznamenaný v
ÚVTOS F.Š., kde tento úkon vykonal, pričom sám odhadol že to bolo asi dve a pol hodiny. Následne
stručne vysvetlil ako trvá takéto vyšetrenie, a toto má niekoľko základných častí, zložiek, jednak sú
to anamnestické údaje, jednak sú to údaje týkajúce sa vyšetrovanej veci a hlavne sú tam potom
psychodiagnostické metódy, ktoré sú podľa jednotlivých typov zvolené tak, aby sa na otázky dalo podľa

ich výsledkov zodpovedať. Vysvetlil skutočnosti ohľadne kvalitatívnej analýzy pamäte, ďalej odpovedal
na otázku obhajcu či popis prežitých udalostí u obžalovaného potencionálne skreslený fabuláciami
a konfabuláciami sa dá určiť percentom, na čo znalec odpovedal, že výška, miera skreslenia sa dá
predpokladať, nakoľko vyšetrovaná osoba má alebo nemá sklon, alebo aký veľký sklon k tomu, aby
informácie o sebe účelovo skresľoval, väčšinou k tomu skresľovaniu dochádza vtedy, keď sa v určitej

špecifickej konfrontácii cíti byť ohrozený a poskytuje informácie, ktoré sú v jeho prospech priaznivé,
je to je obranná reakcia, ktorá v tomto prípade svedčí o tom, že tá informácia nie je skreslená, preto,
že by tam bola porucha pamäte a kvôli tomu si nezapamätal, ale kvôli tomu, že volí túto stratégiu na
odstránenie toho rizika. Obžalovaný dotazoval znalca otázkou, na ktorú mu nemal vôbec pri vyšetrení
povedať tak ako to znalec z znaleckom posudku zaznamenal a to že “on sa ale nevzdáva, že sa

jeho vzťah so B. napokon podarí vrátiť do doby, kedy to medzi nimi bolo veľmi dobré, verí tomu, že
majú obaja spolu ešte jednu šancu, ako aj na ďalšiu znalcom uvedenú otázku ohľadne predmetnej
zbrane, kedy mal podľa znalcovi povedať, že: „ išlo o obyčajnú poplašnú pištoľ, ktorou sa nikomu nedá
ublížiť, vzal ju iba so srandy, aby B. trošku vystrašil“, pričom znalec mu odpovedal, že táto otázka je
nezodpovedateľná. Taktiež obžalovaný poprel, že trvanie vyšetrenia znalcom v ÚVTOS malo trvať tak

ako to znalec už vyššie uviedol cca dve až dve a pol hodiny, toto malo podľa obžalovaného trvať iba 25
minút, kedy odpoveď znalca obžalovanému bola, že je to subjektívne vnímanie času obžalovaným a na
konkrétne otázky, ktoré mal položiť obžalovanému pri psychologickom vyšetrení ako znalec uviedol, že
on ako znalec zhŕňa informáciu tak, ako je v časti psychologického vyšetrenia, v zázname o anamnéze
aj o predmetnej udalosti, sú len tie informácie, ktoré dostal od obžalovaného, on tam žiadne informácie

nedáva, poskytuje, zaznamenáva informácie, ktoré má od obžalovaného, takže všetky tie informácie
tam zapísal, ktoré dostal od neho, na čo obžalovaný reagoval vyjadrením sa k výpovedi znalca, že
predmetné vyššie uvedené vety znalcovi nikdy nepovedal a nesúhlasil so závermi znalca.
Súd ešte pred výsluchom znalca tohto požiadal, aby sa vyjadril, či trvá na záveroch svojho znaleckého
posudku č. X/XXXX zo dňa X.X.XXXX (na č. l. 221 - 239), pričom znalec zotrval na výsledkoch svojho

znaleckého skúmania a to, že u osoby obžalovaného ide o nevyrovnanú, emočne instabilnú osobnosť s
početným psychopatickým črtami, úroveň jeho rozumových schopností a intelektu je na hranici slabšieho
priemeru a ľahkej duševnej zaostalosti s ich nevyrovnaným zastúpením a poklesom schopnosti sledovať
dynamické zmeny a primerane zohľadniť dôsledky vlastných rozhodnutí, jeho schopnosť vnímať, chápať
a riešiť bežné problémy je plne funkčná a zabezpečuje jeho bazálnu schopnosť adaptácie na okolité

prostredie, pamäťové schopnosti výkonovo korelujú s celkovou úrovňou rozumových schopností a
žiadna z hlavných zložiek pamäti (recepcia, retencia a reprodukcia) nevykazuje pokles ani úbytok, až
na subnormný výkon vo vizuálnej a logickej pamäti, jeho schopnosť zapamätať si aj reprodukovať
zapamätané a prežité udalosti je teda rozsahom v pásme slabšieho priemeru a postačuje na jeho
bazálnu mnestickú orientáciu v okolitom svete, kvalitatívna analýza pamäti ale vykázala prítomnosť

sklonu nahrádzať nezapamätané vymysleným, takže jeho popis prežitých udalostí je potenciálne
skreslený fabuláciami a konfabuláciami.
Ohľadne popisu štruktúry osobnosti obžalovaného, či má obžalovaný tendenciu reagovať agresívne v
konfliktných a záťažových situáciách znalec v znaleckom posudku skonštatoval, že temperamentovábáza osobnosti je cholerická so zníženou kontrolou správania v zložitejších situáciách, sociálna
orientácia je extrovertovaná, ašpirácie aj frustračná tolerancia ako schopnosť odolávať stresujúcim
situáciámsúznížené,vjehomotivačnýchštruktúrachdominujúegoistickéaegocentricképohnútky,čoje

naúkorprosociálnehosprávania,vykazujetiežsilnúpotrebukontrolovaťaovládaťinýchľudí,vočiktorým
potom vykazuje hostilné postoje a pri zníženej vedomej kontrole. Osobnosť je pomerne skromne až
simplexne štruktúrovaná, sebahodnotenie je výrazne idealizované snahou imponovať lepším dojmom a
popierať emočné problémy aj za cenu poskytovania účelovo skresľujúcich informácií o sebe, vyšetrením
pritom neboli zistené markery psychopatologickej poruchy ani choroby.

Výška jeho tzv. lží skóre, vďaka ktorému možno uviesť, že jeho sebahodnotenie je výrazne idealizované
snahou imponovať lepším dojmom a popierať emočné problémy, aj za cenu poskytovania účelovo
skresľujúcich a nepravdivých informácií o sebe. Jeho prosociálne väzby k osobe poškodenej sú
jednostranné a slúžia na uspokojovanie jeho potrieb a prianí.
Súd považuje výpoveď znalca ako aj závery znaleckého posudku za dôkazy svedčiace o osobe
obžalovaného, keďže znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo samotného vyšetrenia

obžalovaného, i keď tento s týmito závermi nesúhlasí, pričom okrem času vyšetrenia ktoré malo trvať
podľa neho cca len 25 minút, namietal i niektoré svoje vyjadrenia, ktoré mal povedať znalcovi tak, ako
sú vyššie uvedené.
Po predchádzajúcom súhlase prokurátora a obžalovaného boli prečítané výpovede svedkov a to:
Svedok J. E. (na č. l. 178 - 181)j, ktorý v PK vypovedal, že obžalovaného pozná asi 3 roky, stretávajú

sa sporadicky, presný dátum si už nepamätá, vtedy sa stretli vo večerných hodinách, presne nevedel
uviesť čas, stretli sa pred hernou H. v J.. Obžalovaný prišiel s priateľkou, ktorá mala čierne vlasy, jej
meno nevedel, predtým ju nevidel. Prišli na bielom aute, ktorého značku taktiež nevedel, šoféroval ho
obžalovaný, presadol si k nemu do auta dozadu, obžalovaného priateľka sedela vpredu na sedadle
spolujazdca a obžalovaný šoféroval. Do F. išli odniesť jeho priateľku do Ť., kde býva. Cestou sa nikde

nezastavili. Keď prišli do F., išli rovno do Ť., kde bývala jeho priateľka , nevedel kde presne to bolo.
Ona na mieste vystúpila, dali si s obžalovaným pusu a odišla domov. Potom sa spolu vrátili do J., išli k
obžalovanému na byt a on potom išiel domov. Cesta z J. do F. prebiehala normálne, normálne sa spolu
o niečom rozprávali, nehádali sa, priateľka obžalovaného sa mu počas cesty javila, že bola normálna ,
aj jeho sa pýtala ako sa má, bola komunikatívna. Nevedel povedať, či vyššie popísaná udalosť bola dňa

XX.XX.XXXX, resp. mohla byť dňa XX.XX.XXXX, nevedel uviesť, čo robil pred týždňom, ale pripustil,
že to mohlo byť v sobotu. keď viezli priateľku obžalovaného domov, mohlo byť po 23.00 až 00.30
hod. Poprel, že by počas cesty, pri stretnutí ním vyššie uvedený deň, sa javila poškodená, že je v
aute s obžalovaným proti svojej vôli, resp. nasilu. Podľa neho tam vôbec nebola proti svojej vôli, bola
šťastná, že tam je, normálne sa spolu rozprávali, aj sa posmiali, ani ju obžalovaný žiadnou zbraňou

neohrozoval, pričom videl , že tam bola nejaká pištoľ, nevedel či bola normálna, alebo atrapa položená v
aute, ako je ručná brzda, pričom sa priateľka obžalovaného počas jazdy mala s ňou hrať a keď sa opýtal
obžalovaného na čo mu je, povedal mu, že pre vlastnú ochranu. Nevedel, či má obžalovaný uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V bielom aute sa viezol prvý krát, obžalovaného priateľku
predtým nikdy nevidel, pozná ju len z videnia.

Súd považuje výpoveď svedka za priamy dôkaz svedčiaci a čiastočne potvrdzujúci výpoveď
obžalovaného ohľadne odvezenia poškodenej z J.Š. do F. v nočných respektíve ranných hodinách a o
tom, že poškodená nebola s obžalovaným proti svojej vôli pričom svedok si presne nepamätá časové
rozpätia vzhľadom na odstup času od skutočnosti, o ktorej vypovedal.
Svedok H. F. (ďalej len svedok F.) (na č. l. 188 - 192) v PK vypovedal, že obžalovaného pozná

asi 3-4 roky, Býval tam zväčša so B. - poškodenou, a nevedel presne ako to bolo. Pred tým ako
sa to stalo, teda XX.XX.XXXX sa s obžalovaným videl asi 1-2 dni predtým, teda svedkom žiadneho
konania obžalovaného dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX nebol. Po skutku, ktorý sa vyšetruje bol s
obžalovaným ráno dňa XX.XX.XXXX, teda prišiel k nemu na kávu okolo 10.00-11.00 hod. Poškodenú
pozná len zbežne, ona bola jeho priateľka tak ju akceptoval, nič zlé mu neurobila, aj teraz si občas

napíšu, stretnú sa na káve, Stretol sa s poškodenou asi tri dni po skutku, ktorý sa vyšetroval a až vtedy
sa dozvedel, čo sa stalo. To, že obžalovaného zobrali policajti vedel, lebo to bolo v správach, ale nevedel
dôvod prečo. Kto inicioval stretnutie nevedel, ale asi to bolo vzájomné. Poškodená mu povedala, čo sa
stalo zo svojho pohľadu, ukázala mu, čo vypovedala na polícii, a potom sa ho pýtala, či nevie niečo o
tom, čo je s obžalovaným, ale vzhľadom na to, že sa to dozvedel až od nej nevedel jej nič povedať.

Povedala mu, že teraz možno aj ľutuje, že bola na polícii, ale on sa jej nečudoval po tom, čo jej mal
obžalovaný spraviť. Kým bývali v jednom byte, tak mal o nich prehľad, ale obžalovaný bol čím ďalej
tým viac neznesiteľnejší, a aj preto sa od neho odsťahoval. Potom už toľko času spolu netrávili. Kým
býval u neho, mali normálny vzťah, kedy sa aj pohádali, ale nevšimol si nič také, čo by pasovalo na to,čo potom urobil obžalovaný. Čo sa týka ich vzťahu s poškodenou, povedal mu toho strašne veľa, jemu
vadilo každý deň niečo iné a jej takisto, boli v tomto smere rovnakí. Oni sa stretli takí dvaja, že ani jeden
z nich nechcel ustúpiť. Oni sa na seba sťažovali na tie isté veci. Obžalovaného videl 1-2 dni predtým

ako mal vyšetrované skutky urobiť a aj o deň na to, nevidel na ňom nič zvláštne. Nebol svedkom, že by
sa obžalovaný poškodenej niekedy nejakým spôsobom vyhrážal.
Videl na poškodenej strach po tom ako bola na polícii, vyjadrila sa, že nevedela, čo má robiť, nechcela
obžalovanému zle, ale nevedela, ako sa ho má zbaviť, aby pochopil, že sa rozišli. Informácie, ako
mal obžalovaný nasilu zobrať poškodenú do J. a predtým zbiť nejakého chlapca, mal od poškodenej,

ako aj zo zápisnice, ktorú spísala na polícii. Znovu vypovedal, že poškodená ľutovala, čo sa stalo
obžalovanému a rozmýšľala nad tým, že ho pôjde navštíviť do väzby, avšak nakoniec za ním nešla, ani
sa mu už viacej neozvala.

Súd považuje výpoveď svedka za priamy dôkaz svedčiaci ohľadne vzťahu medzi obžalovaným a
poškodenou, pričom svedok potvrdil, že o konaní obžalovaného sa dozvedel od poškodenej, respektíve

po prečítaní si zápisnice o výpovedi poškodenej na polícii.
Svedok E. P. (ďalej len svedok P.) (na č. l 184 - 187) v PK vypovedal, že obžalovaného nepozná,
poškodeného pozná asi 2-3 roky, sú kamaráti. Toho dna, dátum uviesť nevedel, bol s poškodeným cez
deň dohodnutý, že sa u neho doma, v byte na ul. Č. C. X, F. zastaví. Nevedel presne kedy k nemu prišiel,
ale mohlo byť okolo 23.00 hod., vtedy bol byt v poriadku, vtedy bola doma aj poškodená a potom do bytu

prišiel ešte raz v noci, večer, nevedel, koľko mohlo byť hodín, zazvonil na bránu, otvoril mu poškodený
a už ako mu otvoril dvere videl, že má rozbitú tvár, mal ju celú krvavú a byt bol rozbitý. Skoro všetko tam
bolo od krvi a skrinka bola na posteli rozbitá. Posteľ, prestieradlo, obliečky boli od krvi, krv bola aj na
podlahe a aj telefón bol od krvi. Povedal mu, že poškodenej bývalý priateľ, ale meno nevedel, keď otvoril
bránu, že vonku videl poškodenú, že vošla do bytu a on tam vletel, teda ten jej bývalý - obžalovaný a

začal ho biť a že poškodená potom s bývalým odišla. Pomohol mu preložiť kartu do jeho telefónu, lebo
jeho telefón bol rozbitý. Poškodený si zavolal, ale nevedel kam, čo hovoril už si nepamätal, ale niečo
v tom zmysle, že ho zbili.
Potom tam upratoval byt, trošku mu pomohol aj on, postieral dlážku a on išiel preč. Potom sa vrátil
do bytu ešte raz, lebo išli po poškodenú na Ť.C., bolo to v noci, ale čas nevedel. O tom, čo si o tom

poškodený myslí, že keď poškodená prišla s obžalovaným, či v tom aj ona nemá prsty povedal, že tomu
neverí, žeby to spravila. Či vie, čím sa poškodená živí uviedol, že ju pozná krátko. nevedel povedať čím
sa živí a od poškodeného vedel, že si ju „bývalý“ odchytil a a bola donútená, aby vylákala poškodeného
vonku, ale nevedel, kedy mu to povedal. Keď sa znova stretli, zdala sa mu normálna v pohode, pričom
v závere vypovedal ešte, že 2-3 týždne predtým ak sa toto stalo, boli všetci na aute pri M. a poškodená

tam zazrela svojho bývalého - obžalovaného , ona nechcela, aby ju videl, že je s poškodeným a preto išli
preč, vytratili sa. Poškodená povedala, že jej bývalý bol taký „magor žiarlivý“, že ťažko znášal rozchod.
Súd hodnotí výpoveď svedka ako priamy dôkaz svedčiaci len o tej skutočnosti, že videl aké zranenia
utrpel poškodený a v akom stave sa nachádzal byt, avšak o ostatných skutočnostiach sa dozvedel len
sprostredkovane od poškodeného resp. poškodenej.

Súd nevykonal dôkazy - výsluchy svedkov z PK svedka H. H. a G. H., ani tieto neprečítal, nakoľko sú to
dôkazy ku skutku 2 a 3 o ktorých obžalovaných vyhlásil, že je vinný.
Po predchádzajúcom súhlase obžalovaného a OP súd na HP prečítal len tie znalecké posudky F. - U. Ú.
v F. (ďalej len F.), ktoré majú byť dôkazy svedčiace o vine obžalovaného v bode 1 tohto rozsudku a to:
Znalecký posudok ČES: J..F.-F.-U.-XXXX/XXXX, odvetvie G. (na č. l. 205 - 207) z ktorého záveru je

zrejmé, že v byte na ulici Č. C. X Y. F. boli zaistené daktyloskopické stopy označené 3 a 4 s odtlačkami
obžalovanej osoby, t. j. obžalovaného.
Znalecký posudok ČES: J..F.-F.-U.-XXXX/XXXX, odvetvie F. L. (na č. l. 208 - 210), ktorý svedčí o tom, že
znaleckým skúmaním bola podrobená krátka expanzná zbraň nemeckej výroby, samonabíjacia pištoľa
W., J., kaliber X H., výrobné číslo J. XXXXXXXXX, pričom zbraň je charakterizovaná ako zbraň kategórie

G., ktorú môže nadobudnúť do vlastníctva právnická, alebo fyzická osoba staršia ako 18 rokov, a táto
nepodlieha povoľovaciemu konaniu, keďže ide o expanznú zbraň, pričom nebolo zistené, že by s ňou
bol spáchaný nejaký trestný čin. Pištoľ je konštruovaná na vystreľovanie chemicky dráždivých, alebo
paralizujúcich látok.

Znaleckýposudokč.X/XXXXJ..Ľ.L.-odborJ.(nač.l.244-262),ktorývypracovalnapoškodenú,pričom
zo záverov možno konštatovať, že osobnosť poškodenej je mierne akcentovaná, bez psychopatických
čŕt, tzv. lží skóre je v normorozsahu.Úroveň rozumových schopností je mierne superiórna s vyrovnaným zastúpením jednotlivých schopností
a jej schopnosť vnímať, chápať a riešiť aj zložité problémové situácie je plne funkčná jej pamäťové
schopnosti výkonovo korešpondujú s celkovou úrovňou rozumových schopností, jej popis prežitých

udalostí je bez fabulácií a konfabulácií.
Narovineafektívnehoprežívaniaasprávaniavykazujedepresívnusymptomatikuasklonkobsesívnemu
znovuprežívaniu nepríjemných udalostí s markermi schizoidnej utiahnutosti ako symptómami jej
emočnej reakcie na prežívanie silných stresujúcich situácií v pomerne dlhom časovom intervale,
celkove je jej emočné prežívanie teda poznamenané silne stresujúcimi zážitkami, ktoré najskôr spôsobili

symptomatológiu neurotického typu so zvýšenou intrapsychickou tenziou, pričom uvedené symptómy
nepredstavujú psychopatologickú poruchu ani chorobu, ale emočnú reakciu na stres.
Interpersonálne väzby poškodenej, najmä so zameraním sa k osobe obžalovaného možno na podklade
analýzy postojov menovanej k obžalovanému a profilu jej emočného prežívania posúdiť ako výrazne
negatívne, čo korešponduje so silným stresujúcimi zážitkami, ktoré opakovane v minulosti obžalovaný
u nej svojim správaním vyvolával, preto pri komplexnom posúdení ide o silne negatívne a aktívne

odmietavé postoje v rámci jej interpersonálnych väzieb k obvinenému, pričom znalec neodporúčal z
hľadiska psychologického vykonať procesný úkon konfrontácie s obžalovaným.
Znalecký posudok č. XX/XXXX E.. H.. E. N. - odvetvie J. (na č. l. 270 - 285), ktorý bol vypracovaný
na obžalovaného so závermi, že obžalovaný je závislý od pervitínu a jedná sa u neho o plne rozvinutú
psychickú formu závislosti, pričom znalec zistil u obžalovaného aj konzum respektíve experimentálne

užívanieinýchpsychoaktívnychlátok(alkoholu,marihuany,LSD,extázy,kokaínu),odtýchtonávykových
látok sa závislosť u obžalovaného nerozvinula. V čase spáchania skutku bol obžalovaný závislý od
pervitínu - jednalo sa o plne rozvinutú psychickú závislosť. Od iných psychoaktívnych látok obžalovaný v
čase spáchania skutku závislý nebol. Znalec nezistil indície pre vyšetrenie jeho duševného stavu, avšak
navrhol nariadiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie a liečenie patologického hráčstva

ambulantným spôsobom.
Znalecký posudok č. XX/XXXX A.. R. Š. - odbor U. (na č. l. 377 - 398) v ktorom sú popísané predmety
č. 1 až č. 4 - mobilné telefóny tam uvedených značiek a výrobných čísiel a to predmetov č. 1, č. 2, č. 3
ako mobilných telefónov obžalovaného, a predmet číslo 4 ako mobilný telefón poškodeného.
Vyššie uvedené znalecké posudky súd považuje za relevantné, keďže závery posudkov boli vykonané

na základe vlastného skúmania, respektíve po vykonaní vyšetrenia ako aj na základe príslušnej
zdravotnej respektíve inej odbornej dokumentácie.
Súdu obhajca obžalovaného spolu s návrhmi na doplnenie dokazovania (č. l. 720) predložil dňa
XX.X.XXXX aj USB - kľúč - video záznam o pohybe poškodenej dňa XX.XX.XXXX na čerpacej stanici
R., O. X. F., ktorý získal svojim konaním zo zákonne získaných nahrávok z priemyselnej kamery z tejto

čerpacej stanici políciou (č. l. 515), avšak z technických príčin nebolo možné na technike súdu prehrať
tento videozáznam, preto obhajoba dňa XX.X.XXXX predložila súdu okrem USB - kľúča aj 10 farebných
a 2 čiernobiele fotografie svedčiace o pohybe poškodenej na tejto čerpacej stanici dňa XX.XX.XXXX
(na č. l. 758), z ktorých jednoznačne vyplýva, že poškodená vošla nestrážene do priestorov čerpacej
stanice, kde sa voľne pohybovala a to v čase od XX:XX P.. do XX:XX P..

Súd považuje vyššie uvedené listinné dôkazy svedčiace o skutočnosti, že poškodená dňa XX.XX.XXXX
savpriebehuvyššieuvedenéhočasovéhorozpätia,t.j.takakovypovedalobžalovaný,samapohybovala

v priestoroch tejto čerpacej stanice a kde aj nakupovala za prítomnosti obsluhy tejto stanice.
Lekárske správy poškodeného Z. F. (na č. l. 477 - 487) svedčia o zraneniach poškodeného, pričom
tieto sú ľahké s dobou liečenia do 7 dní.
Zápisnica o prehliadke tela obvineného E. Z., fotodokumentácia (na č. l. 479 - 485) svedčí o skutočnosti,
že na tele obžalovaného neboli zistené žiadne stopy trestného činu, pričom v ohybe lakťa na ľavej ruke

boli nájdené stopy po vpichoch a bol vykonaný odber krvi a moču.
Zápisnica o vydaní vecí poškodenou (na č. l. 490) je o skutočnosti, že poškodená vydala jeden kus
mobilného telefónu zn. R. I.-J. XX,X H.
Zápisnica o obhliadke veci - mobilný telefón poškodeného Z. F., fotodokumentácia (na č. l. 494- 501)
svedčí o sms - správach medzi obžalovaným a poškodenými

ZápisnicaovydaníveciobvinenýmE.Z.,foto(nač.l.503- 507)jezápisnicouovydaníveci-4mobilných
telefónov v tejto zápisnici označených a vodičského preukazu na meno Y. Z..
Rozsudok OS J. sp. zn. XT XX/XXXX (na č. l. 518 - 519) svedčí o skutočnosti, že obžalovaný bol
Okresným súdom v J. odsúdený pre prečin krivej výpovede a prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona aprečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Tr. zákona k súhrnnému trestu vo výmere 3
roky so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov.
Z evidenčnej karty vodiča E. Z. (na č. l. 520 -522) vyplýva, že tento bol viackrát priestupkovo riešený

Otváracie hodiny reštaurácie H. (na č. l. 553) svedčia o skutočnosti okrem iného, že v tejto reštaurácii
v piatok, sobotu sú otváracie hodiny do 02. 00 hod. (žalovaný skutok sa stal z XX. na XX. XX. XXXX,
t. j. zo soboty na nedeľu)
ORT (na č. l. 775 - 776, resp. 799 - 800 zo dňa 3.7.2017) vyplýva, že obžalovaný bol doteraz 13x súdne
trestaný za rôznu trestnú činnosť a žalovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe

Výpis z ústrednej evidencie priestupkov (na č. l. 611 - 612) vypovedá o skutočnosti, že obžalovaný bol
viackrát priestupkovo riešený formou napomenutia aj peňažnej pokuty
Z obsahu charakteristiky z ÚVV a ÚVTOS F. (na č. l. 625 - 626, resp. 628- 629) vyplýva, že disciplinárne
potrestaný nebol, pracovne zaradený nebol a vo výkone trestu, resp. väzby sa správa slušne a
disciplinovane.
Správa o povesti obce E. (na č. l .633) svedčí o skutočnosti, že obžalovaný sa v tejto obci už dlhšiu

dobu nezdržiava.
Záznam - foto z lokalizácie reštaurácie H. (č. l. 801), ktorú na HP ako doplnok k dokazovaniu predložil
obhajca obžalovaného svedčí o pravdivosti výpovede obžalovaného, že reštaurácia H. (J.) sa nachádza
neďaleko OO PZ J. - R..
Uznesenie OR PZ, OKP F. ČVS: S. - XXX/X-Y.-F.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX (na č. l. 802 - 803) taktiež na

HP na doplnenie dokazovania predložil obhajca obžalovaného, ktoré má svedčiť o odmietnutí trestného
oznámenia obžalovaného na poškodenú z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona,
podľa ktorého mala poškodená zrežírovať a dohodnúť plán podľa ktorého mal obžalovaný „dať lekciu“
poškodenému.
Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie

skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivoivichsúhrnneakotopredpokladáustanovenie§2ods.12Tr.poriadku dospelsúdkzáveru,že
skutky sa stali tak, ako sú opísané vo výrokovej časti tohto rozsudku a tieto bez akýchkoľvek pochybností
spáchal obžalovaný.

Obžalovaný nepoprel spáchanie skutkov v bode 2 a 3 rozsudku a vyhlásil, že je vinný z ich spáchania,
čo súd na HP prijal. Súd teda vykonal dokazovanie len vo vzťahu k skutku 1 rozsudku a to len
ohľadne dôkazov svedčiacich o vine obžalovaného, nie však ku škode, keďže poškodeným konaním
obžalovaného žiadna nevznikla. O tom, že sa skutky mali stať tak, ako sú uvedené v bode 1 obžalobného

návrhu OP (na č. l. 766), t. j. že poškodená mala byť obmedzená na osobnej slobode resp. že sa jej
obžalovaný nebezpečne vyhrážal vypovedala len poškodená a čiastočne aj poškodený, avšak vedel
o tom len sprostredkovane od poškodenej a čiastočne i svedok F., ktorý sa taktiež dozvedel o týchto
skutočnostiach od poškodenej resp. po prečítaní si zápisnice o jej výpovedi na polícii.
Žiadny iný priamy dôkaz v zmysle zásad kontradiktórneho konania OP nenavrhla vykonať, aby bola aj

inak potvrdená výpoveď poškodenej ohľadne súdom vypustených skutkov.
Obžalovaný nepoprel, že vošiel do bytu poškodeného a tohto tam fyzicky napadol, a spôsobil mu
zranenia, ktoré sú uvedené v lekárskej správe.
Svedok Semka (G.) potvrdil výpoveď obžalovaného, že čakali spolu na poškodenú, že títo potom spolu
odišli na jej OMV J., zase sa vrátili a znovu odišli a že potom spolu vošli, podľa neho, do bytu poškodenej.

Avšak nepotvrdil, že by to bolo proti vôli poškodenej a ani skutočnosť, že by ju obžalovaný mal ohrozovať
zbraňou, keďže táto bola po celý čas v OMV P. A.. Potvrdil výpoveď obžalovaného v tom, že následne
všetci traja išli do J. a že vyššie uvedené OMV šoférovala poškodená a to bez akejkoľvek známky násilia,
pričom žiadne násilie zo strany obžalovaného nebolo ani pri vrátení kľúča a dokladov od auta na sídlisku
Ť..

Že poškodenej nebola obmedzená osobná sloboda a ani sa jej nikto nevyhrážal svedčí i výpoveď
svedkyne Ú.j, ktorá ich obsluhovala v reštaurácii H. v J., kde obžalovaný a poškodená spolu jedli a fajčili,
pričom ich považovala za pár. Poškodenú opoznala na listinných dôkazoch - fotografiách (na č. l. 758),
ktoré jej na HP boli súdom predložené, ktorú predtým stručne popísala, pričom potvrdila aj skutočnosť,
že vedľa reštaurácie je oddelenie polície.

Svedok E. taktiež potvrdil výpoveď obžalovaného v tom, že spolu s obžalovaným a poškodenou odišli z
J. do F. v nočných hodinách a na poškodenej nevidel známky násilia.Svedok F. nebol priamym svedkom konania obžalovaného a o skutočnostiach ohľadne skutku, o ktorom
vypovedal v PK sa dozvedel len od poškodenej, resp. po prečítaní si zápisnice o jej výsluchu na polícii,
ktorá však ľutovala, čo sa stalo obžalovanému.

Svedok P. potvrdil výpoveď poškodeného o tom, že bol fyzicky napadnutý obžalovaným.
U všetkých poškodených a svedkov a to aj tých, ktorí svedčia v prospech poškodenej, resp. v jej
neprospech, alebo v prospech alebo v neprospech obžalovaného, súd musí konštatovať, že ich časové
vnímanie je značne nepresné, čo však mohol spôsobiť odstup času od spáchania skutku, avšak v
podstatných skutočnostiach, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu, sú použiteľné ako dôkazy, ktoré

odôvodňovali rozhodnutie súdu, modifikovať, zmeniť a upraviť skutok v bode 1 rozsudku.
Že poškodená nebola ničím a nikým obmedzovaná a ani sa jej obžalovaný nevyhrážal svedčia aj
prečítanéaoboznámenélistinnédôkazyatopredovšetkýmfotografiezpriemyselnejkamerynačerpacej
stanici R. zabezpečené obhajcom z oficiálne a zákonne získanej dokumentácie políciou (na č. l. 515),
ktorá to však, podľa názoru obhajoby dôsledne nevyhodnotila a nezistila.
Na uvedených listinných dôkazoch (na č. l. 758), ktoré tvoria 10 farebných a 2 čiernobiele fotografie je

zachytená poškodená, ako sa v čase uvedenom na týchto 2 čiernobielych fotografiách voľne pohybuje
a nakupuje za účasti obsluhy tejto čerpacej stanice, t. j. podľa názoru súdu mohla a mala možnosť
minimálne obsluhu čerpacej stanice požiadať o pomoc.
To isté mohla vykonať i v čase prítomnosti v OC D. ako i v čase, keď išla k bydlisku svojej matky na
Ť., nakoľko mala pri sebe svoj mobilný telefón a takisto mohla, ak na nej boli páchané trestné činy

násilnej povahy tak, ako sú uvedené v obžalobnom návrhu tieto ohlásiť aj policajtom na policajnej stanici
v J., ktorá je vedľa reštaurácie H., t. j. poškodená v čase cca 12 hod. kedy bola s obžalovaným si
nenašla možnosť na privolanie pomoci, čo súd z pohľadu možností 21. storočia považuje za minimálne
nepravdepodobné.
Súd mal preto za jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku v bode 1 tohto rozsudku

tak, ako je tam tento popísaný.
O vine obžalovaného svedčí skutočnosť, že neoprávnene vnikol do bytu na ulici Č. C. Č. X v F., pričom
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa tak stalo na základe pozvania poškodených,
resp. poškodeného, ako užívateľa bytu. Výpoveď poškodenej, že ju obžalovaný s pištoľou priloženou
k hlave prinútil zazvoniť, aby poškodený otvoril byt nemôže byť pravda, keďže podľa výpovede svedka

R. (G.) bola zbraň po celý čas v OMV P. A.. Obžalovaný sa bránil tým, že vnikol do bytu poškodeného
na pozvanie poškodenej, avšak obžalovaný musel a mal vedieť, že neoprávnene, minimálne proti vôli
poškodeného vošiel do jeho bytu. Jeho vstup do bytu by bol legálny až vtedy, keby na takýto postup dali
súhlas obaja užívatelia bytu, t. j. poškodený a poškodená.
Poškodený poprel, že by povolil obžalovanému vojsť do bytu, ktorý užíval v čase, keď do bytu vošiel

obžalovaný stál poškodený chrbtom ku vchodu do bytu a o skutočnosti, že obžalovaný bol skutočne
v tomto byte svedčia jeho daktyloskopické stopy. O tejto skutočnosti, t. j. že obžalovaný bol v byte
poškodeného svedčí aj nepriamy dôkaz výpoveď svedka P..
Tak isto bolo preukázané, a to nielen priznaním obžalovaného, ale aj na základe výpovede poškodenej
a svedka E., že obžalovaný viedol OMV P. A. z J. do F. dňa XX.XX.XXXX i keď mal uložený trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá na základe rozsudku Okresného súdu v J. sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa
X.X.XXXX.
Znalec L. na HP v podstate len potvrdil a zotrval na záveroch svojich znaleckých posudkov poškodenej,
pričom u nej nekonštatoval vysoké lži skóre a obžalovaného osobu charakterizoval ako osobu
nevyrovnanú a emočne instabilnú, pričom jeho ďalší výsluch na HP sa viedol len ohľadne času a doby

ako aj spôsobu vykonávania vyšetrenia obžalovaného.
Znalec N. vypracoval znalecký posudok na obžalovaného so závermi, že tento je závislý od pervitínu,
a zistil u neho i expertimentálne užívanie iných psychotropných látok a v čase spáchania skutku bol
obžalovaný závislý na pervitíne, pričom nezistil indície na vyšetrenie jeho duševného stavu, avšak
navrhol nariadiť obžalovanému ochranné psychoprotitoxikomatické liečenie a liečenie patologického

hráčstva ambulantnou formou.
Znalec Š. vykonal analýzu zaistených mobilných telefónov, z ktorých je zrejmá vzájomná komunikácia
medzi obžalovaným a poškodenými, ktorá však podľa súdu neprekračuje rámec nezákonnej, resp.
protiprávnej komunikácie, ktorá by mal mať za následok vyvodzovať jednoznačný záver o obmedzovaní
osobnej slobody, resp. nebezpečného vyhrážania sa poškodenej. Na č. l. 495 je uvedená sms - správa,

ktorú dostal na svoj mobil poškodený a to od soboty od XX:XX P.. do nedele do XX:XX P.. kde je okrem
iného uvedené, „pištoľ som mala pri hlave“ a iné sms - správy, čo však vzhľadom na predchádzajúce
dôkazy nebolo možné, pričom súd konštatuje, že aj táto sms - komunikácia svedčí o skutočnosti, že
poškodená mala možnosť minimálne vo vyššie uvedenom časovom rozpätí cca 12 hodín komunikovať- telefonovať, t. j. privolať si pomoc, o čo nepožiadala nielen napríklad políciu, ale ani samotného
poškodeného.
Súd ďalej poukazuje, že sms správa v znení „druhú kolo ocakávaj v blískej budúcnosti ty pes“ je

zaznamenaná v čase XX:XX hod. dňa X.X.XXXX (na č. l. 495, resp. 499), čo je dátum zjavne z úplne
iného roku v akom sa mal stať žalovaný skutok.
Súd ďalej reagujúc na niektoré vyjadrenia OP v záverečnej reči musí uviesť, že predovšetkým dôkazy
ohľadne obmedzovania osobnej slobody, resp. nebezpečného vyhrážania sa poškodenej OP hodnotí,
značne v nadsadenom ponímaní, pričom jednotlivé konštrukcie súdom vypustených trestných činov sa

javia v záverečnej reči OP len v teoretickej rovine bez
podkladu reálne zisteného skutkového stavu konania jednotlivých procesných strán tak, ako to bolo
zistenénaHP.Súduvádza,žejenutné,abyorgányčinnévtrestnomkonanípostupovalivzmyslezásady
uvedenej v § 2 ods. 10 Tr. poriadku, t. j. okrem iného obstarávať a predkladať na HP v obžalobnom
návrhu dôkazy objasňujúce okolnosti svedčiace v prospech ako aj v neprospech obžalovaného.
Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že skutky uvedené v tomto rozsudku sa stali tak, ako je to v tomto

rozsudku uvedené, t. j. v bode 1, 2 a 3, pričom v bodoch 2 a 3 súd nevykonal dokazovanie, keďže
obžalovaný priznal vinu a tieto spáchal obžalovaný. Týmto svojim konaním porušil obžalovaný viacero
spoločnosťou chránených záujmov a to záujem spoločnosti chrániť rozhodnutia orgánov verejnej moci
a záujem spoločnosti chrániť osobnú slobodu, rozhodnutia orgánov verejnej moci a záujem spoločnosti
chrániť život a zdravie.

Podľa spôsobu konania obžalovaného, charakteru, intenzity, spôsobeného následku a intelektuálne
vyspelosti obžalovaného súd usudzuje že išlo o zavinené konanie vo forme priameho úmyslu podľa§
15 písm. a/ Tr. zákona.
Na základe týchto záverov súd konštatuje, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona tým, že bez súhlasu a proti vôli,

minimálne poškodeného vošiel do jeho bytu, ktorý mal v užívaní, prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a to tým, že opakovane riadil motorové vozidlá,
pričom mal súdom uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel a týchto skutkov
sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ako aj skutkovej podstaty prečinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona, keďže neoprávnene pre vlastnú potrebu prechovával psychotropnú látku
metamfetamín, ktorá je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach
a prípravkoch a neskorších predpisov zaradená do II. skupiny psychotropných látok.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutkov, význam spôsobeného
následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Bolo preukázané, že obžalovaný

spáchal viac skutkov, pričom toto považuje ako za priťažujúcu okolnosť, ako aj ďalšiu priťažujúcu
okolnosť, že obžalovaný už bol viac krát súdne trestaný. Poľahčujúcu okolnosť súd nezistil.
Súd po zvážení všetkých okolností rozhodných pre druh a výmeru trestu s prihliadnutím k zákonným
kritériám pri určovaní druhu a výmery trestu dospel k záveru, že pri prevahe priťažujúcich okolností
uvedených v ustanoveniach § 37 písm. h/ Tr. zákona, t. j., že obžalovaný spáchal viac trestných činov, a

písm. m/ že obžalovaný už bol odsúdený, t. j. že na nápravu páchateľa postačí úhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody pre skutok s najprísnejšou trestnou sadzbou, t. j. § 171 ods. 1 Tr. zákona vo výmere
18 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia, pričom súd mu
uložil i trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní troch rokov.
Na základe záverov znaleckého posudku z odboru J. uložil i ochranné protitoxikomanické liečenia

ambulantnou formou a ochranné liečenie patologického hráčstva ambulantnou formou, pričom mu uložil
i trest zhabania vecí, ktorých vlastníkom sa stáva štát.
Keďže poškodeným konaním obžalovaného nevznikla žiadna škoda, túto si riadne a včas neuplatnili,
súd sa touto otázkou nezaoberal.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice
I.