Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 4, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/93/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110211760
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6110211760.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľky X. W., I.. XX. XX. XXXX, Z. Z., N.Á. X, v konaní zastúpenej Lion Law Partners s.r.o. so
sídlom Banská Bystrica, Komenského 14A, IČO: 36 862 461, proti odporcovi LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP č. 8, IČO: 36 038 351, v konaní zastúpený
Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Palárikova 14, IČO: 35 960
728, o náhradu škody spôsobenej na zdraví vo výške 340 000,-- Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 24 622,36 Eur, na účet
právneho zástupcu odporcu vedený vo VÚB, a.s., IBAN: M. XXXXXXXXXXXXXX, a to v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom zo dňa 31. 05. 2010 žiadala súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 340 000,-- Eur z titulu náhrady škody spôsobenú jej na zdraví.

Svoj návrh odôvodnila na tomto skutkovom základe. Uviedla, že dňa XX. XX. XXXX došlo medzi R.. O.
M.ajejmanželomakokupujúcimkuzavretiukúpnejzmluvy,ktoroutentonadobudoldosvojhovýlučného

vlastníctva rodinný dom so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele registra N. H. XXXX/X
a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, Katastrálneho úradu v Bratislave, pre obec Bratislava - mestská
časť Záhorská Bystrica. Túto skutočnosť mal súd overenú z kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX a tak
isto z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX. Navrhovateľka vo svojom návrhu ďalej uviedla, že v roku XXXX
začali tento rodinný dom užívať, avšak užívanie netrvalo dlhšie ako dva roky z nasledovných dôvodov.
Bezprostredne po kúpe tohto rodinného domu mal navštíviť jej manžela zamestnanec odporcu W. G. s
tým, že tento žiadal, aby mu rodinný dom predal a toto jej manžel odmietol. Navrhovateľka uviedla, že W.

G. vyvíjal množstvo aktivít obmedzujúcich jej manžela, ju samotnú a tak isto ich synov v užívaní domu
a pozemkov priliehajúcich k domu, šíril nepravdy a klamstvá na ich adresu u ostatných spoluobčanov
v Záhorskej Bystrici. V návrhu ďalej uviedla, že W. G. svoju činnosť proti jej manželovi v priebehu času
vystupňoval, v čase ich neprítomnosti v dome opakovane vstupoval na ich oplotený pozemok, na ktorom
je postavený ich rodinný dom, a to aj s poľovnou zbraňou. Pričom takéto vstupy odôvodňoval tým, že je
členom lesnej stráže s oprávnením vstupovať na všetky lesné pozemky a kontrolovať činnosť na nich.
Uviedla ďalej, že na ich pozemkoch W. G. parkoval služobné vozidlo, uskladňoval rôzne hnuteľné veci,

umiestnil koterec pre svojho psa, postavil včelín, čo znepríjemňovalo užívanie tohto domu.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že agresivita W. G. voči jej rodinne sa neustále stupňovala a stalo sa aj to,
že na bránke do ich domu našli zavesené vnútornosti z diviny s pripojeným lístkom s poznámkou „taktoskončíš aj ty“. V období od 10. 07. 2000 do 31. 07. 2000 došlo k odcudzeniu takmer celého vybavenia
a zariadenia ich rodinného domu, pričom jej manžel vyslovil podozrenie, že možným páchateľom je W.
G.. Tento sa mu mal neskôr vyhrážať, že ho zabije.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že o všetkých takýchto konaniach W. G. spolu so svojim manželom
oboznamovali najbližších priamych nadriadených W. G. a informovali ich o takýchto konaniach aj
písomne.

Navrhovateľka ďalej tvrdila, že bezprostredným dôsledkom takéhoto konania W. G., ktoré malo spočívať
vtom,žetentopočasdlhýchrokovbrániljejmanželovi,jejsamotnejatakistojejrodineriadneanerušene
užívať rodinný dom takým spôsobom, že oni mali z W. G. strach a dôvodné obavy o svoj život, zdravie
a majetok. Došlo koncom roku 1994 k zhoršeniu a následne postupom času k ďalšiemu zhoršovaniu
psychického zdravotného stavu, neskôr aj fyzického zdravotného stavu, vyvolanými obavami o život a
zdravie, jej samotnej, jej manžela a tak isto celej rodine, následkom psychického rozladenia, traumou,

stresmi a depresiami.

Navrhovateľka uviedla, že približne od rokov 2002 až 2003 došlo u nej ku všetkým závažným
ochoreniam, a to najmä odpadávaniu, depresívnemu syndrómu, nechuť do života, strata schopnosti
tešiť sa, smútok, stiesnenosť, plačlivosť, mentálna anorexia, ako dôsledok psychických príčin z vyššie

popísaných existenčných problémov ich rodiny. Navrhovateľka ďalej uviedla, že prvým závažným
problémomjejfyzickéhozdravotnéhostavuboloochoreniežlčníka,vrokoch1996až1998,pričomvroku
1996 mala tak isto zápal pečene a pankreasu. V roku 1998, kedy sa W. G. prisťahoval do stavby, ktorá je
vo vlastníctve odporcu a nachádza sa hneď vedľa ich domu, sa jej zdravotné problémy značne zhoršili,
začala mať problémy so zažívaním, objavili sa jej vredy na žalúdku, čoho výsledkom bola erozívna

antrumgastropatia, akútna gastroenteritída, peptický vred dvanástnika, teda choroby, ktoré sú spojené
s veľkými bolesťami brucha a ťažkosťami pri prijímaní a spracovaní potravy a následnej straty chuti do
jedla. K týmto problémom sa ďalej pripojila aj veľká hiátová hernia a následne zápal tenkého a hrubého
čreva. K týmto ochoreniam sa neskôr pripojilo zlyhávanie obličiek, keďže má chronickú chorobu obličiek
tretieho stupňa s vysokou hladinou kyseliny močovej, pričom tieto zažívacie ochorenia mali za následok

metabolický rozvrat, podvýživu, zlyhanie obličiek a viedli k strate detoxikačnej schopnosti jej pečene -
cirhóza pečene. V dôsledku podvýživy a nechutenstva začala trpieť osteoporózou.

V dôsledku týchto popísaných chorôb a zdravotných ťažkostí bola od 14. 02. 2010 do 13. 05. 2010
hospitalizovaná na oddelení intenzívnej starostlivosti Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.

Navrhovateľka sa teda domáhala náhrady škody v zmysle § 420 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka
s tým, že odporca zodpovedá za škodu spôsobenú na jej zdraví, pretože táto bola spôsobená pri
činnosti odporcu, resp. jeho odštepného závodu ako právnickej osoby W. G. ako tou osobou, ktorá
bola použitá odporcom resp. jeho odštepným závodom na uskutočňovanie činnosti odporcu resp. jej

odštepného závodu. Uviedla, že odporca resp. jeho právny predchodca od roku 1995 vedel, že W.
G. ako zamestnanec odporcu uskutočňuje vyššie v žalobe popísané konania, pričom poznal tak isto
následky takéhoto konania W. G. v tom zmysle, že dochádzalo k vzniku niekoľkých druhov škôd, okrem
iného aj škody na jej zdraví. Uviedla, že konanie W. G. proti nej a jej manželovi trvá viac už ako 10
rokov, pričom nepomáhajú ani sťažnosti, rokovania, či návrhy, ktoré smerovali voči odporcovi resp.

odštepnému závodu. V danom prípade činnosť W. G. bola taká, že tento konal cielene a s výslovnou
alebo tichou podporou odporcu, ktorý sa prezentoval ako zamestnanec odporcu ako člen lesnej stráže aj
pred orgánmi verejnej moci. Z tohto dôvodu navrhovateľka žiadala súd, aby vo svojom rozhodnutí priznal
jej právo na náhradu za bolesť vo výške 90 000,-- Eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 205 000,-- Eur a účelné náklady spojené s liečením vo výške 45 000,-- Eur. Spolu teda žiadala

zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 340 000,-- Eur.

Teda základom žalobného návrhu navrhovateľky bolo tvrdenie o tom, že konaním zamestnanca odporcu
a to W. G. došlo k takému zásahu do práv navrhovateľky a jej manžela, že tento užíval resp. sa
pohyboval po pozemkoch a nehnuteľnostiach bez ich povolenia, z jeho strany došlo k ohrozeniu ich

vlastníckeho práva tak, ako je zaručené v ústave Slovenskej republiky, pričom tento vystupoval ako
zamestnanec odporcu pri plnení jeho pracovných úloh a v danom prípade je tu daná zodpovednosť
v zmysle § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka, kedy za škodu zodpovedá odporca, pričom takétosprávanie jeho zamestnanca bolo spúšťačom zdravotných problémov, ktoré sú v priamej príčinnej
súvislosti so vzniknutou škodou.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že návrh navrhovateľky neuznáva, považuje žalobu za nedôvodnú
a po obsahovej stránke za nekonkrétnu a nedostatočnú pre rozhodnutie vo veci. Vo veci vzniesol
námietku premlčania, pričom ďalej uviedol, že odporca nie je nositeľom vecnej pasívnej legitimácie, o
ktorej sa v konaní rozhoduje. Odporca uviedol, že W.I. G. je u odporcu v pracovnom pomere od 09.
07. 1986 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28. 07. 1986 v rôznych pracovných zaradeniach, pričom

činnosti, ktoré odporca v zmysle predmetu činnosti tak ako je zapísané v obchodnom registri ako aj
W. G. v pracovnej dobe podľa pracovnej zmluvy a pracovnej náplne rozhodne nie sú činnosťami, ktoré
by navrhovateľke nielenže spôsobili ochorenia popísané v žalobe, ale s takýmito ochoreniami nemajú
žiadnu súvislosť. Miesto výkonu práce u W. G. nie je totožné s miestom jeho trvalého bydliska a nielen
W. G., ale aj iný pracovník odporcu žiadne práce doma nevykonáva a odporca takéto práce mu ani
neprikazoval a ani od neho nevyžadoval. Uviedol ďalej, že od 11. 03. 1998 W. G. býva na adrese v

Záhorskej Bystrici na základe nájomnej zmluvy, ktorú s ním uzavrel odporca a prenajal mu byt na dobu
neurčitú. Táto nehnuteľnosť zapísaná ako Lesovňa - rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve Slovenskej
republiky, v správe Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, ktorý je postavený na
parcele č. XXXX/X, ktorá je zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX a je vo vlastníctve W. W. F. X. W., t.
j. navrhovateľky. Skutočnosť, že vlastník stavby nie je vlastníkom pozemku, nie je v právnom poriadku

nijako výnimočne, stavba bola postavená legálne, pričom pozemok pod touto stavbou mal odporca až
do marca 1998 vo svojom vlastníctve. Až následne sa stali vlastníkom navrhovateľka a jej manžel.
Odporca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že spory a nezhody opisované navrhovateľkou v žalobe,
ktoré mali dlhodobo prebiehať medzi nimi a W.I. G. považuje za ich osobné spory, pričom odporca v
žiadnom prípade k takýmto údajným sporom príčinu nedal, nezúčastnil sa ich, dištancuje sa od nich a

v žiadnom prípade W. G. pri týchto sporoch nepoužil. Spory medzi W. G. a manželom navrhovateľky
nemajú žiadnu súvislosť s činnosťou odporcu a príčinou sú len zlé susedské vzťahy a ich osobná
neznášanlivosť. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka popisuje zhoršovanie zdravotného stavu už
od roku 1994, pričom k samotnej podstate ochorení tak ako ich popisuje, sa odporca vyjadriť nevie,
avšak vyvoláva pochybnosť tá skutočnosť, že sa svojich práv domáha s odstupom viacej ako 10 rokov.

Odporca ďalej uviedol, že nie sú splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pretože
nie je preukázaný skutok, ktorý mal príčinou vzniku škody a kto sa tohto skutku dopustil. Tak isto neboli
splnené ďalšie predpoklady vzniku škody a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu
svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Protiprávne konania rovnako tak aj ďalšie uvedené predpoklady

vzniku škody musia byť v konaní preukázané navrhovateľkou, ktorá tak v konaní neurobila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom W. W. ako svedka, manžela navrhovateľky, ktorý vo
svojom výpovedi uviedol, že detailne pozná situáciu, keďže je manželom navrhovateľky. Uviedol, že
túto nehnuteľnosť užívali od kúpy v roku 1994 do roku 1999. Vtedy neboli vlastníkmi pozemku pod

nehnuteľnosťou, ktorú v súčasnej dobe užíva W. G., bolo tam zriadené vecné bremeno a až následne
kúpili tieto pozemky pod týmto domom od lesného pozemkového spoločenstva, t. j. od urbáru. Uviedol,
že v súčasnej dobe tento dom neužívajú, pretože v roku 2000 bol vykradnutý, bol ukradnutý nábytok
a v podstate kompletné zariadenie, následne po tom čo vykonali kompletnú rekonštrukciu tohto domu.
Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že od roku 1998, kedy sa tam prisťahoval W. G., bol svedkom

toho, že asi trikrát v priebehu roku 1994 až 1998 W. G. buď preliezol plot, preskočil alebo si otvoril
bráničku tak, že vstúpil do tej časti, ktorá je vlastne pri ich dome a oplotená a pohyboval sa tam s nabitou
poľovnou zbraňou uvádzajúc, že on je členom lesnej stráže a má právo kontrolovať akékoľvek lesné
pozemky. Svedok ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že W. G. dával dlhodobo najavo tú skutočnosť, že
má záujem o ich nehnuteľnosti, pričom chcel dosiahnuť stav, aby tieto nehnuteľnosti neužívali, odišli

z nich, čo sa však aj stalo. Uviedol, že postavil na tomto pozemku úle, v roku 1996 našli na vstupnej
bránke sáčok s vnútornosťami zo zveriny s tým, že k nim bol pripojený lístok, na ktorom bolo uvedené
„takto skončíš aj ty“. Uviedol a predložil do súdneho spisu fotografiu, na ktorej mal byť zachytený W. G.
so zbraňou na ich pozemku.

Súd ďalej vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedka W. G., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že
od roku 1986 je zamestnancom Lesov Slovenskej republiky, odštepný závod Smolenice, pričom od roku
1990 resp. 1991 je zaradený ako vedúci lesného obvodu. Lesný obvod predstavuje Záhorskú Bystricu,
čo je teda jeho miestom výkonu práce. Uviedol, že jeho pracovnou náplňou je akýsi manažment alebostarostlivosť zvereného štátneho lesného majetku v rámci tohto lesného obvodu. Zabezpečuje úlohy,
ktoré sú určené v lesnom hospodárskom pláne, čo okrem iného zahŕňa aj ťažbu, odvoz dreva, správu
budov, drobných vodných tokov a podobne. Takáto lesná plocha, ktorú spravuje, predstavuje necelých

700 hektárov lesných plôch, lesných pozemkov. Svedok uviedol, že navrhovateľku videl na adrese jej
bydliskalenjedenkrátacelkovovživotejuvidelasilentrikrátaztohtodôvodujeťažkopopísaťjehovzťah
k nej. Uviedol, že od roku 1998 býva v rodinnom dome na základe nájomnej zmluvy, ktorú má spísanú so
svojim zamestnávateľom teda odporcom. Uviedol, že manžela navrhovateľky videl viackrát. Uviedol, že
on koterec pre psa nepostavil, tento len opravil a čo sa týka tvrdení ohľadne zavesených vnútorností zo

zveriny spolu s odkazom, o takejto skutočnosti nič nevie. Uviedol, že čo sa týka pohybu po pozemkoch
navrhovateľky, resp. jej manžela, tak on sa tam pohybuje len z dôvodu, že tam býva a musí mať teda
prístup, pričom on dovtedy nebol upozorňovaný na akýsi zákaz takéhoto vstupu. Uviedol, že s manželom
navrhovateľky hovoril naposledy niekedy v auguste roku 2002 a oni sú vlastníkmi týchto nehnuteľností
od januára roku 2003. Uviedol, že vzhľadom na takúto situáciu od roku 2011 musí vstupovať do svojho
bývania resp. vstupom k svojmu bývaniu dierou v plote. Uviedol, že pokiaľ on v tomto dome býval,

zdržiavala sa tam z tohto dôvodu a z tohto dôvodu sa aj po týchto pozemkoch pohyboval. Zdržiaval
sa tam teda len za týmto účelom, resp. keď bolo potrebné niečo na tejto nehnuteľnosti opraviť, resp.
odpísať stav vody alebo počkať na prípadného opravára, pokiaľ bolo potrebné takúto opravu vykonať.

Uviedol, že on je oprávnený držať a nosiť zbraň vzhľadom k tomu, že je vlastníkom oprávnenia aj na

držanie aj na nosenie zbrane pre poľovné účely. Pokiaľ ide do poľovného revíru, tak musí mať takúto
zbraň pri sebe. Uviedol, že má povolenie aj na inú zbraň pre súkromné účely, avšak toto povolenie sa
týka len držania zbrane. Uviedol, že na pozemkoch navrhovateľky resp. jej manžela nič neskladuje a
opätovne zdôraznil, že on koterec pre psa tam nepostavil. Uviedol, že teda navrhovateľku videl v živote
asi trikrát, pričom jedenkrát to bolo na schodoch ich domu, kedy tam sedela a fajčila, jedenkrát ju stretol

pri obchode a on ju vtedy ani nepoznal, ona sama ho oslovila, kedy chcela pomôcť ohľadne povolenia
pri výrube stromov. Uviedol, že tretíkrát ju videl sedieť v aute, keď prechádzal cez cestu. On sám sa
navrhovateľke nikdy nevyhrážal a ani sa nevie vyjadriť k jej zdravotnému stavu. Uviedol, že pokiaľ by on
mal záujem kúpiť nehnuteľnosti, ktoré teraz vlastnícky patria navrhovateľke resp. jej manželovi, mohol
tak urobiť už v minulosti, pretože o ich ponuke na predaj vedel už od roku 1992 a on tak v tomto období

neurobil, pričom navrhovateľka resp. jej manžel ju nadobudli až v roku 1994.

Navrhovateľka vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení uvádzala protiprávnosť konania odporcu, ktoré
malo spočívať v iniciovaní viacerých súdnych konaní, ktorých predmetom bolo riešenie vlastníckych a
užívacích vzťahov súvisiacich s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve resp. vo vlastníctve jej manžela a tak

isto objektu lesovne. Uvádzala, že na základe takýchto súdnych konaní bolo neoprávnene zasahované
do jej vlastnícky a ústavou garantovaných práv za obdobie viac ako 15 rokov, pričom zo skutkového
stavu vyplynulo, že tieto neoprávnené zásahy začali prenajatím objektu lesovne zamestnancovi odporcu
W. G.. Tento bez ich súhlasu a napriek upozorneniam neustále narúšal nedotknuteľnosť jeho obydlia,
neoprávnene zasahovali do ich súkromia, obmedzoval a narúšal ich súkromný a rodinný život,

čoho priamym dôsledkom bolo poškodenie zdravia navrhovateľky. Z tohto dôvodu navrhol právny
zástupca navrhovateľky vo veci vykonať dokazovanie a to formou znaleckého dokazovania znalcom z
odboru zdravotníctvo - farmácia, ktorý mal zodpovedať na otázky súvisiace s posúdením súčasného
zdravotného stavu navrhovateľky, určenia príčin vzniku ochorení navrhovateľky, vypracovania bodového
ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky a zároveň zistiť zdravotný

stav navrhovateľky v tom smere, či tento je možné považovať za trvalý a aká je prognóza jeho
vývoja. Ďalšie dokazovanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu nenavrhla a
právny zástupca navrhovateľky taktiež nežiadal vykonať výsluch navrhovateľky, ktorá vzhľadom na svoj
zdravotný stav sa nemohla zúčastniť súdneho pojednávania.

Odporca v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že medzi účastníkmi pokiaľ sa jedná o predmetný
spor, je ho potrebné považovať za výlučne susedský spor, pretože nebola preukázaná žiadna spojitosť
či súvislosť medzi konaním W. G. ako suseda navrhovateľky a jeho pracovným zaradením ako
zamestnanca odporcu. W. G. má nehnuteľnosť v nájme, ktorá rozhodne neslúži na výkon jeho
pracovných povinnosť ani s ním nijako nesúvisí, nakoľko predmetná nehnuteľnosť mu slúži na bývanie.

Z tohto dôvodu trval odporca na tom, že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore týkajúcom sa náhrady
škody na zdraví. Odporca zdôraznil, že počet súdnych konaní resp. návrhov na začatie súdneho konania
v žiadnom prípade neprevýšil počet, ktorý by mohol navrhovateľke privodiť tak závažnú ujmu ako
uvádza. Vylúčil akýkoľvek šikanózny charakter takéhoto postupu, pričom v zmysle Ústavy Slovenskejrepubliky, kedy sa každý môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde, nemôže sa jednať v danom prípade o neoprávnený zásah, kedy odporca vo
všetkých uvedených súdnych konaniach vykonával zásadne len svoje právo. Zároveň odporca poukázal

na konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7C/493/2013 o ochranu
osobnosti,kdenavrhovateľkasiuplatňujeobdobnýnárokspolusosvojimmanželom,pričomtakýtonávrh
bol zamietnutý z dôvodu, že nebolo preukázané, že by zo strany odporcu podaní m návrhu na súd došlo
k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľov, ktoré by boli spôsobilé privodiť im ujmu.
Nebolo teda preukázané, že odporca úmyselne a šikanóznym spôsobom podával voči navrhovateľom

návrhy na súd. Z tohto dôvodu žiadal odporca návrh navrhovateľky zamietnuť. Zároveň poukázal na to,
že v danom prípade nebol preukázaný vznik škody, ktorú si navrhovateľka uplatňuje ako náhradu za
bolesť, náhradu liečebných nákladov a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V konaní nebolo
preukázané, kedy vzniklo poškodenie zdravia a poukázal na to, že nárok navrhovateľky pokiaľ by bol
uplatnený v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb., ale i zákona č. 437/2004 Z. z., je premlčaný.

Podľa § 420 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych ustanovení konštatuje, že
podstatou súdnej ochrany v občianskom súdnom konaní je zabezpečenie práva na spravodlivý súdny
proces, ktorý vychádza zo zásad ustanovených v občianskom súdnom poriadku. Občiansky súdny
proces je možno pojmovo vnútorne rozdeliť do dvoch základných foriem a to rozhodovanie v sporoch

o právo medzi dvomi stranami, ktoré možno označiť ako konanie sporové a druhá forma je určená na
riešenie iných vzťahov ako sú spory medzi stranami, to znamená na úpravu právnych vzťahov, na ktoré
sa kladie zvlášť dôležitý záujem. Takéto konanie možno označiť za konanie nesporové. Konanie sporové
je ovládané zásadou prejednávacou, keď iniciatíva na zhromaždenie skutkového základu leží zásadne
na účastníkoch konania, pričom len konanie nesporové je ovládané zásadou vyšetrovacou.

Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v
súlade a to čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny stav
objektívnej reality sa dokazovaním nikde nemôže dosiahnuť. Súd sa k nej môže len priblížiť. Súd získava
poznatky určeným postupom v zmysle občianskeho súdneho poriadku, teda procesným dokazovaním.

Pre túto činnosť sú vždy nutné tvrdenia o týchto skutočnostiach. To vyplýva z toho, že v procese sa súdu
dokazuje pravdivosť tvrdenia o týchto skutočnostiach. O nich sa súd dozvedá z prednesov účastníkov
konania a z výsledku dokazovania.

Občiansky súdny poriadok ukladá povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti v § 79 ods.1 OSP tomu, kto

podáva návrh na začatie konania. V § 101 ods.1 je uložená povinnosť účastníkom konania úplne tvrdiť
potrebné skutočnosti.

Povinnosťtvrdiťadôkaznápovinnosťpostihujeúčastníkovvkonaníovládanomzásadouprejednávacou,
teda v konaní sporovom. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok.

Ak sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie inak napríklad z výsledku dokazovania, nebude môcť
potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia
návrh vo veci zamietnuť. Tento procesný dôsledok je procesnou ujmou navrhovateľa, ktorý nesplnil
tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že účastník v spore ovládanom zásadou prejednávacou
nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu sa nazýva v procesnej teórii jeho procesnou

zodpovednosťou. Tento procesný dôsledok sa označuje ako bremeno tvrdenia. Toto je možné vymedziť
ako procesný dôsledok, ktorý postihuje účastníka za to, že bude vykonané tvrdenie potrebné na
odôvodnenie návrhu účastníka urobeného v spornom konaní.

Ten kto má povinnosť tvrdenia, má aj povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa tieto

tvrdenia majú preukázať. Dôkazná povinnosť je teda nutným dôsledkom povinnosti tvrdenia. Ak nebude
potrebné tvrdenie preukázané, jeho návrh vo veci bude zamietnutý. Tento procesný dôsledok v spojení
s dôkaznou povinnosťou sa nazýva dôkazné bremeno.Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania. Súd je povinný vykonávať iba
navrhnuté dôkazy ak ich uzná za právne relevantné. Súd vychádza z výsledkov dokazovania, ktoré
navrhnú účastníci konania. Za takéhoto konštatovania súd dochádza k záveru, že navrhovateľka v

konaní neuniesla jednak bremeno tvrdení, ktoré mali byť rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci tak,
aby jej návrhu mohlo byť po vykonaní dokazovania vyhovené. Podľa názoru súdu v konaní neboli
preukázané, pretože neboli ani tvrdené, rozhodujúce okolnosti, na základe ktorých mal súd možnosť
posúdiť odôvodnenosť návrhu navrhovateľky.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané len tie skutočnosti, na základe tvrdení jednotlivých
účastníkov konania o tom, že manžel navrhovateľky zakúpil rodinný dom v roku 1994 v obci Záhorská
Bystrica. V priebehu času v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej odporcovi sa na základe nájomnej zmluvy
prisťahoval W. G.. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že činnosťou W. G. malo dôjsť v priebehu dlhej
doby poškodeniu jej zdravia, zostali nepreukázané a jej tvrdenia zostali len v rovine všeobecných
konštatovaní. V konaní nebolo tvrdené a nemohlo byť ani preukázané čo i len jedno konkrétne tvrdenie

o tom, že došlo k porušeniu právnej, či prípadnej zmluvnej povinnosti zo strany tohto subjektu. Takýmito
konkrétnymi tvrdeniami navrhovateľky boli len tie skutočnosti o tom, že W. G. sa mal pohybovať po
pozemkoch im vlastnícky patriacich a to aj s poľovnou zbraňou, že na dverách brány do ich rodinného
domu mal byť zavesený sáčok s vnútornosťami s výhražným odkazom a mali byť postavené na tomto
pozemku úle resp. koterec pre psa. Tieto okolnosti v konaní preukázané neboli, z výsluchu svedka W. G.

sa tieto okolnosti nepotvrdili, pričom žiaden iný dôkaz o týchto tvrdeniach navrhovateľka nepreukázala.
Takáto okolnosť nie je preukázaná ani fotografiou, ktorú predložila navrhovateľka o tom, že W.I. G. so
zbraňou sa mal nachádzať na pozemku navrhovateľky, resp. jej manžela.

Popoučenípodľa§120ods.4OSPnavrhovateľkaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcunenavrhla

žiadne dokazovanie a to ani jej výsluchom, pričom jediné dokazovanie, ktoré bolo navrhnuté v konaní
bolo vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia ohľadne najmä jej
zdravotného stavu v súčasnosti, prognózy jej zdravotného stavu do budúcnosti a bodové ohodnotenie
bolestného či sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd takéto dokazovanie vo veci nenariadil, pretože
v konaní neboli preukázané ďalšie základné atribúty pre prípadné priznanie práva na náhradu škody a

takéto dokazovanie by bolo v konaní za skutkového a dôkazného stavu nadbytočné.

Konštrukcia zodpovednosti za škodu v občianskom práve patrí k tým inštitútom, ktoré sú zásadne
dotvárané jednak teóriou a tak isto vydanou judikatúrou. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek
tomu, že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto sú definované právnou

teóriou a ich obsah je potom následne doplňovaný súdnou praxou. V danom prípade medzi takéto
predpoklady patrí porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, poprípade
zavinenie.

V tejto súvislosti súd uvádza, že protiprávny úkon sa skladá zo samotnej protiprávnosti a z úkonu, pričom

protiprávnosť úkonu je charakterizovaná ako rozpor s objektívnym právom teda právnym poriadkom
ako jednotnou kategóriou. Protiprávnosť môže byť výsledkom činnosti fyzickej alebo právnickej osoby,
ktorá spočíva buď v konaní alebo v opomenutí. Takýto úkon musí byť kvalifikovaný ako protiprávny
a požaduje sa, aby bolo porušením právnej povinnosti, ktorá bola určitému subjektu uložená. Právna
povinnosťvyplývabuďpriamozprávnychpredpisovalebozozmluvyalebozinýchprávnychskutočností.

Rozporprávnehoúkonusprávnympredpisomjedanýnielentam,kdetentoúkonpriamoprávnepredpisy
porušuje, ale aj tam, kde právne predpisy obchádza. Protiprávnosť úkonu sa teda nedá predpokladať a
poškodený má povinnosť túto v spore preukázať.

Vzhľadom k tomu, že spôsobenie škody je spoločensky nežiaduci jav, občiansky zákonník kladie

dôraz na predchádzanie škôd a teda prevenciu. Takáto generálna prevenčná povinnosť je vyjadrená
v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý stanoví, že každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Táto všeobecná
prevenčná povinnosť je záväznou právnou povinnosťou a jej nedodržanie je treba vykladať tak, že sa
jedná o chovanie, ktoré je v rozpore s právom a je teda chovaním protiprávnym.

V prejednávanej veci však súd konštatuje, že zo strany navrhovateľky takéto protiprávne konanie zo
strany odporcu preukázané nijakým spôsobom nebolo. V konaní nebolo preukázané, že by konaním
odporcu resp. jeho zamestnanca W. G. došlo pri plnení jeho pracovných povinností vyplývajúcich zpracovnej zmluvy resp. pracovnej náplne k takémuto konaniu, ktoré by bolo možné charakterizovať
ako konanie, ktoré vykonával v rámci plnenia svojich úloh ako zamestnanca vo vzťahu k navrhovateľke
resp. k ďalším príslušníkom jej rodiny. Súd si je vedomý toho, že vzťahy medzi navrhovateľkou a členmi

jej rodiny a W. G. nie sú bezproblémové v tom zmysle, že je pravdou, že medzi nimi dochádzalo k
určitým sporom tak ako to vyplynulo z konania, avšak žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by za
túto činnosť zodpovedal odporca v zmysle § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka. Súd musí prisvedčiť
tvrdeniam odporcu o tom, že v danom prípade sa jedná o spory susedské a preto konštatuje, že
navrhovateľka v konaní nepreukázala pasívnu vecnú legitimáciu odporcu v tomto konaní. Súd tak isto

konštatuje, že ani vedenie rôznych súdnych konaní medzi účastníkmi konania ohľadne vlastníckeho
práva či už k pozemkom resp. k budove označenej ako lesovňa, nemohli mať za následok tvrdené
porušenie právnej povinnosti. Súd v tejto súvislosti konštatuje a prisvedčuje záverom tak, ako boli tieto
zistené v konaní pod sp.zn. 7C/493/2013 zo dňa 05. 11. 2014, hoci toto konanie nie je právoplatne
skončené o tom , že v konaní nebolo preukázané, že by odporca zasiahol do práva na ochranu osobnosti
navrhovateľky a teda podávaním návrhov na začatie súdneho konania nemohlo dôjsť k porušeniu

právnych povinností. Odporca aj v tomto konaní legitímnym spôsobom si uplatňoval v súlade s ústavou
na súde nároky, o ktorých právo sa sporil a to primeraným spôsobom, čo nemohlo byť v rozpore s
oprávnenými záujmami navrhovateľky.

Ďalším nevyhnutným atribútom pri skúmaní práva na zodpovednosť za škodu je vznik škoda, ktorá je

predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Pojem škody je definovaný tak, že sa
jedná o majetkovú ujmu, teda ujmu ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Takáto majetková
ujma musí existovať a musí byť vyjadriteľná v peniazoch. Najmä v časti škody, ktorá mala spočívať
v účelných nákladoch spojených s liečením vo výške 45 000,-- Eur, navrhovateľka neposkytla žiadne
tvrdenia, ktoré by súd mohol v priebehu vykonaného dokazovania posúdiť ako dôvodné. Súd uznáva

možnosť zistenia skutkového stavu ako náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo
forme znaleckého dokazovania k tejto otázke, avšak vzhľadom k tomu, že neboli poskytnuté potrebné
tvrdenia o ďalších atribútoch pre priznanie náhrady škody, resp. tieto v konaní preukázané neboli, súd
k takémuto dokazovaniu nepristúpil ako k neefektívnemu.

Ďalším atribútom prípadnej zodpovednosti za náhradu škody je aj jednoznačné zistenie existencie
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou ako dôležitým
predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu. Takéto zistenie príčinnej súvislosti znamená, že je
treba z celého reťazca všeobecných príčin vysledovať len príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre
zodpovednosť za škodu. Je potrebné zistiť, či bola spôsobená škoda v zmysle občianskeho práva a

potom je potrebné zisťovať existenciu príčiny tejto škody. Takýmito skutočnosťami teda príčinami môže
byť protiprávny úkon určitým spôsobom kvalifikovaná škodová udalosť. Súd teda v konaní zisťuje, či
vzhľadom ku konkrétnej škode niektorá z týchto skutočností je príčinou vzniku škody a či túto skutočnú
škodu aj spôsobila. Príčinná súvislosť musí byť v konaní bezpečne preukázaná a nestačí iba jej
pravdepodobnosť, teda jedná sa o také príčiny vzniku škody, bez ktorých by škodlivý následok nebol

nastal a je ich treba posudzovať z hľadiska toho, či išlo o konanie alebo o opomenutie protiprávne.
Takáto dôkazná povinnosť je na strane poškodeného, v danom prípade navrhovateľky. Je teda možné
konštatovať, že predpokladom na úspešné uplatnenia nároku na náhradu škody je teda preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím
a následkom, teda vzniknutou škodou. Táto príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť

aj bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a to bremeno tvrdenia a dôkaznú povinnosť a
teda dôkazné bremeno v civilnom procese zaťažuje v zásade navrhovateľa. Vzťah medzi príčinou a
jej následkom musí byť pritom bezprostredný a bezpečne preukázaný. Samotná škoda ani samotné
porušenie právnej povinnosti teda ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a k tomu korelujúce právo
na jej náhradu. Príčinnú súvislosť taktiež nemožno zamieňať iba s časovou nadväznosťou a súvislosťou,

teda musí sa jednať o takú skutočnosť, bez ktorej by ku škodlivému následku nedošlo a teda musí byť
v konaní preukázané, že škoda by nenastala bez tejto príčiny.

Vzhľadom k tomu, že v konaní neboli splnené atribúty porušenia právnej povinnosti ani vzniku škody,
súd musí konštatovať, že ani príčinná súvislosť medzi týmito dvomi atribútmi pre náhradu škody nie je

splnená, a preto súd návrhu navrhovateľky vyhovieť aj z tohto dôvodu nemohol.

Súd teda na základe takto konštatovaného skutkového a právneho stavu mal za to, že navrhovateľka v
konaní nepreukázala jednotlivé základné atribúty pre danosť zodpovednosti odporcu za škodu tak, akoto má na mysli ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, a preto súd návrhu navrhovateľky z tohto
dôvodu vyhovieť nemohol, pretože ho považoval z právneho hľadiska za nedôvodný.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľka
v konaní úspešná nebola, preto právo na náhradu trov konania nemala. Naopak odporca úspešný v
konaní bol a preto mal právo na náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia, ktoré
bolo vyčíslené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. V zmysle § 10 ods.1 citovanej vyhlášky je základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1 103,81 Eur, kedy za tarifnú hodnotu sa považuje

výška peňažného plnenia vo výške 340 000,-- Eur. Právny zástupca odporcu si jednak uplatnil trovy
právneho zastúpenia a to za úkony právnej služby za rok 2012: príprava a prevzatie zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom 1 103,81 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + DPH, spolu 1 333,73 Eur, písomné
podanie na súd - vyjadrenie k žalobe 1 103,81 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + DPH, spolu 1 333,73
Eur, úkony právnej služby za rok 2013: príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
ďalšieho právneho zástupcu 1 103,81 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + DPH = 1 333,94 Eur, písomné

podanie na súd zo dňa 15. 04. 2013 vo výške 1 333,94 Eur, porada s klientom 1 333,94 Eur, účasť na
pojednávaní 1 333,94 Eur, porada s klientom 1 333,94 Eur, písomné podanie na súd - vyjadrenie k výzve
zo dňa 08. 11. 2013 vo výške 1 333,94 Eur. Úkony právnej služby za rok 2014: písomné podanie na
súd 1 103,81 Eur + 8,04 Eur + DPH = 1 334,22 Eur, písomné podanie na súd - 1 334,22 Eur, porada
s klientom 1 334,22 Eur, účasť na pojednávaní 1 334,22 Eur, porada s klientom 1 334,22 Eur, účasť

na pojednávaní 1 334,22 Eur. Úkony právnej služby za rok 2015: porada s klientom 1 103,81 Eur +
8,39 Eur + DPH = 1 334,64 Eur, písomné podanie na súd zo dňa 19. 12. 2014 1 334,64 Eur, účasť na
pojednávaní 1 334,64 Eur.
Zároveň právny zástupca odporcu si uplatnil právo na cestovné a to porada s klientom 27. 09. 2013
- amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,259 Eur bez DPH, vzdialenosť Bratislava -

Smolenice a späť = 156,40 km = 48,12 Eur bez DPH, spolu s DPH 57,74 Eur. Pojednávanie dňa 01. 10.
2013 - amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,245 Eur bez DPH, vzdialenosť Bratislava
- Banská Bystrica a späť = 422 km = 124,07 Eur bez DPH, spolu DPH 148,89 Eur, porada s klientom
dňa 15. 11. 2013 - amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,201 Eur bez DPH, vzdialenosť
Bratislava - Smolenice a späť = 156,40 km = 47,22 Eur DPH, spolu s DPH 56,66 Eur, porada s klientom

dňa 08. 09. 2014 amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,223 Eur bez DPH, vzdialenosť
Bratislava - Smolenice a späť = 156,40 km = 47,56 Eur bez DPH, spolu s DPH 57,07 Eur, pojednávanie
dňa 11. 09. 2014 - amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,223 Eur bez DPH, vzdialenosť
Bratislava - Banská Bystrica a späť = 422 km = 128,32 Eur bez DPH, spolu s DPH 153,99 Eur, porada
s klientom dňa 28. 11. 2014 - amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,160 Eur bez DPH,

vzdialenosť Bratislava - Smolenice a späť = 156,40 km = 46,58 Eur bez DPH, spolu s DPH 55,90 Eur,
pojednávanie dňa 02. 12. 2014 - amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,129 Eur bez
DPH, vzdialenosť Bratislava - Banská Bystrica a späť = 422 km = 124,39 Eur bez DPH, spolu s DPH
149,27 Eur, porada s klientom dňa 20. 03. 2015 - amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu
1,073 Eur bez DPH, vzdialenosť Bratislava - Smolenice a späť = 156,40 km = 122,05 Eur bez DPH, spolu

s DPH 146,46 Eur, pojednávanie dňa 04. 06. 2015 - amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu
1,142 Eur bez DPH, vzdialenosť Bratislava - Banská Bystrica a späť = 422 km = 124,94 Eur bez DPH,
spolu s DPH 149,92 Eur. Náhrada za stratu času v zmysle vyhlášky č. 17 ods.1 za čas strávený cestou
do miesta mimo sídla advokáta a späť vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu t. j. pre rok
2013 13,01 Eur, pre rok 2014 - 13,40 Eur, pre rok 2015 - 13,98 Eur za každú aj začatú polhodinu, cesta

Bratislava - Banská Bystrica a späť trvá 10 začatých polhodín a cesta Bratislava - Smolenice a späť trvá
4 začaté polhodiny. Dňa 27. 09. 2013, 15. 11. 2013, 08. 09. 2014, 28. 11. 2014 a 20. 03. 2015 advokát
strávil na ceste na poradu s klientom a späť spolu 20 začatých polhodín, t. j. 267,20 Eur bez DPH, spolu
s DPH 320,64 Eur. Dňa 01. 10. 2013, 11. 09. 2014, 02. 12. 2014, 04. 06. 2015 advokát strávil na ceste
na pojednávanie a späť spolu 40 začatých polhodín, t. j. 537,90 Eur bez DPH, spolu s DPH 645,48 Eur.

Trovy právneho zastúpenia potom celkom predstavujú sumu 22 680,34 Eur ako úkony právnej služby,
975,90 Eur ako cestovné a 966,12 Eur ako náhrada za stratu času, spolu 24 622,36 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.