Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213223
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116213223.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
N.. B.. D. B., D.., U.. X.X.XXXX, F. R. U.. E. XXX/XX, L. U. G., právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Chlapík, s.r.o., Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 072, proti žalovanému: Slovenská republika
- Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, o zaplatenie 2.360,78 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 920,78 € s 5,05% úrokom z omeškania ročne od

31.8.2015 do zaplatenia, a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 17.5.2016, domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v
žalobe označeného žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.360,78 Eur spolu s úrokom z omeškania
5,05% ročne od 31.8.2015 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci podľa Zák.č. 514/2003 Z.z.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že uznesením OR PZ Čadca pod sp.zn. ČVS ORP-32/

OVK-CA-2011 zo dňa 8.2.2011 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne mu bolo vznesené obvinenie pre
prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 písm.c) Trestného zákona. Prokurátor Okresnej prokuratúry
Žilina podal dňa 21.6.2011 pod č.k. 4Pv 68/11-8 podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku na žalobcu
obžalobu pre vyššie uvedený prečin ohovárania. Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 17.12.2014
č.k. 35T 55/2011 žalobcu spod obžaloby oslobodil a v ten istý deň rozsudok nadobudol právoplatnosť,
nakoľko obžalovaný aj prokurátor sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania. Vzhľadom na závažnosť

obvinení a s tým súvisiace zachovanie práv žalobcu ako obvineného, žalobca v uvedenom prípade
splnomocnil k obhajobe a vykonávaniu úkonov v trestnom konaní spoločnosť Advokátska kancelária
JUDr. Chlapík, s.r.o.. V súvislosti s trestným konaním žalobcovi vznikla ujma (skutočná škoda)
spočívajúcavnákladochzazaplatenétrovyobhajobyvovýške920,78Eurazavypracovanieznaleckého
posudku vo výške 1.440 Eur. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zmysle § 15 ods.
Zák.č. 514/2003 Z.z. návrhom zo dňa 15.4.2015 žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, ktorý adresoval žalovanému, nakoľko je možné nepochybne a jednoznačne určiť ako orgán
konajúci za štát Generálnu prokuratúru SR podľa § 4 ods. 1 pís. f) citovaného zákona, keďže podľa §
4 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona je vzhľadom na priebeh trestného konania ( podanie obžaloby)
vylúčené ministerstvo vnútra a ministerstvo spravodlivosti. Žalovaný listom zo dňa 17.4.2015,žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody postúpil Okresnej prokuratúre Žilina. Následne
žalovaný listom zo dňa 25.8.2015 doručeným splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 31.8.2015

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odmietol ako nedôvodnú. Žalobca uviedol, že
svoj nárok považuje za opodstatnený, nakoľko podstata nároku na náhradu škody sa neviaže na(ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný
výsledok trestného stíhania. Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod
obžaloby oslobodený, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto

právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade
so zákonom, vynaložil náklady na trovy obhajoby. V danom prípade sú naplnené všetky predpoklady
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 19.7.2016, v ktorom

uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Nepopieral skutkové okolnosti ohľadom
vznesenia obvinenia, podania obžaloby a následného rozhodnutia súdu , ktorým žalobcu spod obžaloby
oslobodil. Poukazoval na to, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom verejnej moci v zmysle čl. 46 ods. 3 ústavy však nie je absolútnym,
pretože v zmysle č. 46 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie, t.j. náhrada škody sa neposkytuje automaticky každému,

voči komu orgán verejnej moci porušil jeho ochranu priznanú právnym poriadkom, ale iba tomu, u
ktorého sú splnené všetky predpoklady ustanovené v zákone č. 514/2003 Z.z. Žalobca sa domáha
náhrady škody podľa § 3 ods. 1 písm.a) zák.č. 514/2003 Z.z, v žalobe však presne a bez pochybnosti
nešpecifikuje, ktoré rozhodnutie považuje za nezákonné. Žalobcom uplatnený postup na náhradu
škody vychádza z predpokladu, že automaticky v každej veci, v ktorej bol obžalovaný spod obžaloby

rozhodnutím súdu oslobodený, vzniká obžalovanému nárok na náhradu škody. Takýto názor nepovažuje
žalovaný za správny. Ak súdy v niektorých svojich rozhodnutiach takýto názor prezentovali v minulosti,
upozornil na to, že uvedený názor súdov bol neskoršími rozhodnutiami relevantných súdnych orgánov
prelomený zásadným spôsobom. Ide predovšetkým o nález Ústavného súdu SR z 13.11.2013 sp.zn. II
ÚS163/2015.Trestnéstíhanieprotižalobcovibolovmeneštátuvedenélegitímne,pričomštátunemožno

uprieťlegitímnyzáujemnavedenítrestnéhostíhaniaprotikonkrétnejosobe,akjetudôvodnépodozrenie
zo spáchania trestného činu. V danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky nielen na
vznesenie obvinenia, ale aj na podanie obžaloby. Existujúce dve skupiny dôkazov iný postup ako
podanie obžaloby neumožňovali a konečné rozhodnutie bolo až vecou súdneho konania a dokazovania
pred súdom. Uznesenie o vznesení obvinenia a následné podanie bolo zákonné a dôvodné. Svedčí o

tom aj fakt, že súd po preskúmaní obžaloby nerozhodol niektorým spôsobom podľa § 241 ods. 1 písm.
a) až f) Trestného poriadku, ale sudca vo veci nariadil pojednávanie. Až po vykonanom dokazovaní na
hlavnom pojednávaní došlo k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby a to z dôvodu, že súd posúdil skutok
ako priestupok, no pre uplynutie prekluzívnej lehoty nebolo možné tento priestupok prejednať pred
správnym orgánom. V celom trestnom konaní žiadny orgán neoznačil uznesenie policajného orgánu

o vznesení obvinenia a ani iné rozhodnutie vo veci za nezákonné. Základný predpoklad (vecný) na
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody chýba. Akékoľvek odškodnenie za konanie, ktoré bolo
predmetom obžaloby a ktorého sa dopustil žalobca, by bolo na viac nepochybne v rozpore s dobrými
mravmi. Bolo by absurdným, aby štát za spoločensky neakceptovateľné konanie trestne stíhanému
zaplatil. Súd totiž v oslobodzujúcom rozsudku nekonštatuje, že by sa skutok, ktorý je žalobcovi kladený

za vinu, nestal, ani že by ho nespáchal. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie konštatoval, že
následok ktorý nastal v dôsledku konania žalobcu je možné kvalifikovať len ako priestupok.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne
podaním doručeným súdu dňa 8.9.2016, v ktorom uviedol, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva absencia

potrebnej znalosti obsahu a účelu Zák.č. 514/2003 Z.z. Táto zodpovednosť štátu podľa citovaného
zákona je objektívna, teda bez ohľadu na zavinenie, a nemožno sa jej zbaviť, ak bolo zasiahnuté do
základných práv občana. K tvrdeniu žalovaného, že uznesenie o vznesení obvinenia a následne podaná
obžaloba boli zákonné, zdôraznil, že v trestných veciach je princíp zákonnosti rozhodnutia príslušného
orgánu založený na výsledku trestného konania, teda nie na jeho začiatku. Ak došlo vznesením

obvinenia k trestnému stíhaniu na základe podozrenia z trestnej činnosti a súd oslobodí obvineného z
tohto skutku, má sa za to, že vznesené obvinenie nemalo vecné opodstatnenie a preukázalo sa, že je
nezákonné. Tieto závery súdnej praxe sú uvedené v žalobnom návrhu. Pokiaľ žalovaný argumentuje
tým,ženiekaždéoslobodeniesúduspodobžalobyzakladánároknanáhraduškodyakotoaplikujúsúdy,
poukazujúc na Nález II ÚS SR 163/2013, ako „prelomové“ rozhodnutie, k tomu uviedol, že tento nález

vôbec nerieši uplatnenie nároku na náhradu škody na základe oslobodzujúceho súdneho rozsudku.
Ak teda žalovaný zastáva názor, že v celom trestnom konaní nebolo uznesenie policajta o vznesení
obvinenia a ani iné rozhodnutie označené za nezákonné, opätovne zdôraznil, že z oslobodzujúceho
súdneho rozsudku vyplýva, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavonezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia a trestného stíhania. V tomto spočíva objektívna
zodpovednosť štátu za škodu pri výkone verejnej moci, ktorú podstatu žalovaný nechápe. V príkrom
rozpore s oslobodzujúcim rozsudkom v závere žalovaný uvádza, že akékoľvek odškodnenie žalobcu by

bolo v rozpore s dobými mravmi, lebo by bolo absurdným, aby štát, za spoločensky neakceptovateľné
konanie trestne stíhanému zaplatil. Ako sa ďalej žalovaný vyjadruje, súd v oslobodzujúcom rozsudku
nekonštatuje, že sa skutok nestal, ani že by ho nespáchal žalobca, pričom súd konštatoval, že konanie
žalobcu je možné kvalifikovať len ako priestupok. Do rámca tohto arogantného vyjadrenia žalovaného
zapadá aj obsah odmietnutia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorým

podaním žalovaný odmietla žiadosť žalobcu s nasledovným odôvodnením: „ Váš klient sa dopustil
protispoločenského konania, a to vulgárnym, hrubým a urážlivým správaním, značnou mierou ohrozil
povesť poškodeného u spoluobčanov, poškodil ho v zamestnaní a narušil jeho rodinné vzťahy“. K tomuto
stanovisku žalobca uviedol, že oslobodzujúci rozsudok bol zákonný, voči ktorému nedal ani prokurátor
v prvostupňovom konaní odvolanie. Naopak nezákonný bol postup orgánov činných v trestnom konaní
vrátane prokurátorského dozoru, ktorým bola žalobcovi spôsobená ako majetková ujma, tak i ujma

zásahom do jeho osobnostných práv.

5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 12.10.2016, v
ktorom v celom rozsahu odkázal na predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 12.7.2016. Zopakoval, že nárok
uplatnený žalobcom nemá oporu v Zák.č. 514/2003 Z.z. Nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné

rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo sa v danom
prípade nestalo. V trestnej veci, od ktorej si žalobca odvodzuje svoj nárok uplatnený v tomto konaní,
možno jednoznačne vysloviť, že v čase vznesenia obvinenia žalobcovi nešlo o žiadny svojvoľný postup
týchto orgánov, ale o jediný možný a zákonný postup pre zistenie trestnoprávnej zodpovednosti vo
vzťahu ku skutku, ktorý sa stal. Vznesenie obvinenia teda bolo jediné rozhodnutie, ktoré bolo v právnom

štáte možné od orgánov činných v trestnom konaní očakávať. Skutok, ktorý bol predmetom trestného
konania sa stal a je protiprávny. Vo vzťahu k vyčísleniu požadovanej náhrady škody uviedol, že mu nie sú
známe také prílohy žaloby, z ktorých by vyplývalo, že došlo k úkonu v bode 1/ vyčíslenia trov obhajoby.
V prípade požadovanej náhrady škody vo výške 1440 Eur z titulu zaplatenej odplaty za vyhotovenie
znaleckého posudku uviedol, že tento dôkaz trestný súd na hlavnom pojednávaní nevykonal, a to z

dôvodu, že na hlavnom pojednávaní zo dňa 12.12.2014 žalobca ani jeho obhajca netrvali na výsluchu
znalca. Ide o dôkaz, ktorý nebol použitý v trestnom konaní a na jeho výsledok nemal žiadny vplyv.
Znalecký posudok č. 18/2011 v trestnom konaní ako dôkaz nebol potrebný ani účelný.

6. Na pojednávaní dňa 18.1.2017 zotrvali sporové strany prostredníctvom svojich zástupcov na svojich

písomných vyjadreniach.

7. Právny zástupca žalobcu k namietanému znaleckému posudku zo strany žalovaného uviedol, že,
predmetný znalecký posudok žalobca zabezpečil v priebehu trestného konania nakoľko pri vznesení
obvinenia v rámci vyšetrovania boli zabezpečené aj zvukové záznamy z valného zhromaždenia, kt. sa

uskutočnilo v ten kritický deň. Tieto zvukové záznamy neboli tak kvalitne vyhotovené aby sa bežným
spôsobom dalo identifikovať, kto aké slová, aké výkriky, aké prípadné osočovania použil z radov
všetkých účastníkov tohto valného zhromaždenia, čiže táto zvuková nahrávka bola v podstate z hľadiska
dokazovania nepoužiteľná. Žalobca vzhľadom na to, že si nebol vedomý, že on by sa dopustil takých
osočovaní ako bolo voči nemu vznesené obvinenie, prevzal tieto zvukové nahrávky od vyšetrovateľa a

dal si kriminalistickým ústavom urobiť zvukovú expertízu, z ktorej zvukovej expertíze v rámci znaleckého
posudku je presne identifikované aké slová použil v priebehu tohto valného zhromaždenia. Tento
znalecký posudok už nemusel byť ale potom použitý ani súd ho ďalej nepoužil z dôvodu, že považoval
za žalobný návrh za neopodstatnený a spod obžaloby ho oslobodzoval a nebolo treba vykonávať ďalšie
dôkazy a teda dokazovanie cestou znaleckého posudku, v ktorom je presne identifikované aké výroky

žalobca na valnom zhromaždení použil. Ten znalecký posudok mal hlboký význam ak by súd bol iného
záveru, záveru že teda naplnil skutky, tak by boli trvali na vykonaní dôkazu znaleckým posudkom a z toho
dôvodu mal teda právo a tento znalecký posudok mal svoj význam v priebehu trestného konania. Trovy
práv. zastúpenia sú vyčíslené v súlade s úkonmi, ktoré práv. zástupca v tomto trestnom konaní urobil
a pokiaľ žalovaný namietal prvý úkon prevzatie a príprava obhajoby, žalobca si zvolil práv. zástupcu a

na zastupovanie udelil plnú moc a udelenie tejto plnej moci vlastne aj predstavuje prvý úkon a teda aj
prevzatie a príprava zastúpenia, inak by ho nemohol v trestnom konaní zastupovať a ani obhajovať,
vlastne to je podmienka aby aj súd aj orgány činné v trestnom konaní s ním mohli konať.8. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol vo vzťahu k znaleckému posudku, že je potrebné
posudzovať účelnosť týchto trov konania, nakoľko znalecký posudok ani vôbec nebol účelný ani
neprispel k výsledku trestného konania a nakoniec ani nebol vykonaný. Vyčíslené trovy obhajoby

nenamietal, namietal preukázanosť prvej porady a účelnosť vynaložených trov konania vo vzťahu k
znaleckému posudku.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak ako ho popisoval žalobca. Medzi
sporovými stranami nebolo sporné, že uznesením OR PZ Čadca pod sp.zn. ČVS ORP-32/OVK-CA-2011

zo dňa 8.2.2011 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin
ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 písm.c) Trestného zákona. Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina
podal dňa 21.6.2011 pod č.k. 4Pv 68/11-8 podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku na žalobcu obžalobu
pre vyššie uvedený prečin ohovárania. Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 17.12.2014 č.k. 35T
55/2011 žalobcu spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom a v ten istý deň rozsudok
nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný aj prokurátor sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania.

10. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že v trestnom konaní zastupoval žalobcu zvolený obhajca
Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o., ktorý si listom zo dňa 19.1.2015 vyčíslil voči žalobcovi trovy
obhajoby v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 35T 55/2011 v celkovej výške 920,78 Eur za špecifikované
úkony:

1.Prevzatie, príprava, prvá porada s klientom 72,98 Eur
2. 5.3.2013 písomné predloženie dôkazu 72,98 Eur
3. 22.3.2013 hlavné pojednávanie (9.00-12.00, 2 úkony) 137,97 Eur
4. 31.5.2013 hlavné pojednávanie (9.00-12.12, 2 úkony) 137,97 Eur
5. 4.10.2013 hlavné pojednávanie (9.00-12.55, 2 úkony) 128,26 Eur

6. 11.12.2014 hlavné pojednávanie (13.00-14.20) 68,15 Eur
7. 28.3.2014 hlavné pojednávanie (9.00-9.50) 68,15 Eur
8. 18.6.2014 hlavné pojednávanie (9.00-9.35) 68,15 Eur
9. 3.10.2014 hlavné pojednávanie (13.00-13.40) 68,15 Eur
10.12.12.2014 hlavné pojednávanie (13.00-13.40) 68,15 Eur

11. 17.12.2014 vyhlásenie rozsudku (11.00-11.30, 1 sadzby 30,05 Eur

11. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.2.2015 súd zistil, že Advokátska kancelária JUDr.
Chlapík, s.r.o. prijala od žalobcu sumu 920,78 Eur za trovy obhajoby sp.zn. 35T 55/2011.

12. Z príjmového pokladničného dokladu k ZP 18/2011 zo dňa 11.7.2011 vystaveného Ing. G. M., súd
zistil, že od žalobcu bola prijatá platba 1.440,- Eur, bez uvedenia dňa prijatia s uvedením zaúčtované v
denníku s vyúčtovaním 18/2011 a ako účel je uvedený Znalecký posudok č.18/2011.

13. Žalobca listom zo dňa 15.4.2015 adresovaným Generálnej prokuratúre SR požiadal o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2.360,78 Eur s poukázaním na to, že bolo voči nemu
vedené trestné stíhanie pre prečin ohovárania a rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 35T 55/2011
zo dňa 17.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2014 bol spod obžaloby oslobodený.
Vzhľadom na závažnosť obvinenia a s tým súvisiace zachovanie jeho práv ako obvineného splnomocnil
k obhajobe a vykonávaniu úkonov obhajoby advokáta JUDr. Dušana Chlapíka. Trestným konaním mu

vznikla ujma spočívajúca v nákladoch za obhajobu za účasť na vyšetrovacích úkonoch a súdnych
pojednávaniach a taktiež náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku. Za vykonanie úkonov
obhajoby podľa vyčíslenia advokátskej kancelárii uhradil sumu 920,78 Eur a rovnako uhradil poplatok
za vyhotovenie znaleckého posudku č. 18/2011 vypracovaného znalcom B.. G. M.. Zároveň k žiadosti
predložil výpočet úkonov obhajoby, doklad o zaplatení sumy 920,78 Eur za trovy obhajoby a doklad o

zaplatení sumy 1.440 Eur za vypracovanie znaleckého posudku. Zároveň požiadal, aby po predbežnom
prerokovaní žiadosti mu bola uvedená suma poukázaná na adresu bydliska.

14. Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 25.8.2015 adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu
oznámila, že žiadosť jeho klienta o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odmietla ako

nedôvodnú. Poukázala na to, že na jeho klienta bola podaná obžaloba pre prečin ohovárania podľa
§ 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. Zák., lebo počas zasadnutia valného zhromaždenia Pozemkového
spoločenstva urbariát Kysucké Nové Mesto, vedeného JUDr. G. V., verejne a vulgárne ho napadol. Spod
obžaloby bol oslobodený a pretože od spáchania skutku uplynuli 2 roky, nebolo možné postúpiť vecna prejednanie priestupku. Jeho klient sa dopustil protispoločenského konania a to vulgárnym, hrubým
a urážlivým správaním značnou mierou ohrozil povesť poškodeného u spoluobčanov, poškodil ho v
zamestnaní a narušil jeho rodinné vzťahy. Vzhľadom na zistené skutočnosti bola žiadosť jeho klienta

odložená.

15. Podľa § 1 ods. 1 písm.a) Zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

17. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

18. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní

19. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

20. Podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákona neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

21. Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutí, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobnej
nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa
§ 4 a 11.

22. Podľa § 16 ods. 4 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody, alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

23. Podľa § 17 ods. 1 Zák. č 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

24. Podľa § 18 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

25. Podľa § 18 ods. 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifnáodmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

26. Podľa § 25 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa ustanovenia § 3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, zároveň v zmysle § 151 CSP vychádzal z nesporných skutkových
tvrdení.Rozhodnutiebolovydanévsúladesustanovením§215ods.1CSP,podľaktoréhosúdrozhodne

na základe zisteného skutkového stavu.

30. Skutkové okolnosti v prejednávanej veci, neboli medzi sporovými stranami sporné. Medzi sporovými
stranami bol sporný právny základ nároku žalobcu, vynaložené náklady na znalecký posudok a úkon
obhajoby za prevzatie, prípravu a prvú poradu s klientom.

31. Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že uplatnený nárok odvodzoval od uznesenia o vznesení zo dňa
8.2.2011, označeného v žalobe, ktoré považoval za nezákonné.

32.Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázanéamedzisporovýmistranamianinebolo

sporné, že voči žalobcovi bolo dňa 8.2.2011 orgánom činným v trestnom konaní vznesené obvinenie
pre prečin ohovárania. .

33. Súd základ nároku žalobcu na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a)
Zákona č. 514/2003 Z.z.

34. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a
nezákonnýmrozhodnutím.Zodpovednosťštátu(ažnaprípadyhodnéosobitnéhozreteľa)jepodmienená

využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto
zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti.

35. Žalobca za skutok, ktorý mu bol kladený za vinu nebol právoplatne odsúdený, rozsudkom okresného
súdu Žilina uvedenom v bode 9. bol oslobodený, pretože skutok nie je trestným činom.

36. K uplatneniu práva na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia v danej veci
došlo na základe tej skutočnosti, že žalobca vo veci, pre ktorú mu bolo vznesené obvinenie, nebol
právoplatne odsúdený.

37. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím ( vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu
podľa Zákona č. 514/2003 Z. z.

38. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá,

aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej
osobe bola odčinená (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Cdo 15/2009). Systematickým
a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania
alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzaťz toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Skutočnosť,
že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata
nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v

trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Nárok na
náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím (uznesením o vznesení obvinenia). Táto zásada bola vyjadrená
už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom
v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medzi iným na

názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby,
má podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením
o vznesení obvinenia (R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie
zastavené,aleboten,ktobolspodobžalobyoslobodený,máprisplneníďalšíchzákonnýchpredpokladov
zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Na podstate týchto
právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zákona č.

58/1969 Zb., zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z.

39. Súd nevidel žiadny racionálny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného a preto postupoval pri
meritórnom rozhodnutí v súlade s ním.

40. Ten proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ktorý bol spod obžaloby oslobodený,
má teda podľa ust.§ 3 ods. 1 písm a) Zák. č.514/2003 Z.z. zásadne právo na náhradu škody,
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Pri uplatnení systematického výkladu § 3 ods. 1
písm a) zák. č. 514/2003 je možné dôjsť k záveru, že rovnaký význam (dôsledky) ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť, má aj zastavenie trestného

stíhania a oslobodenie spod obžaloby, ak k nemu došlo z určitých dôvodov, a to v podstate preto, že
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným nebol potvrdený, čo bolo preukázané aj v danej veci.
.
41. V danej veci je nepochybné, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený a došlo teda k splneniu
zákonnej podmienky pre možnosť uplatnenia náhrady škody, z titulu nezákonného rozhodnutia.

Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania.

42. Osoba, ktorá bola spod obžaloby oslobodená nesie materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia i keď
sa ukázalo nesprávne. Je potrebné na ňu hľadieť ako na osobu nevinnú. Ak v súvislosti s rozhodnutím

orgánu činného v trestnom konaní fyzická osoba vynaložila náklady ( trovy konania ) smerujúce k
odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu , súčasťou týchto
trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol
obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám.

43. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca si dôvodne zvolil obhajcu pre trestné konanie,
v ktorom bol žalobca v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený. V súvislosti s vydaním
predmetného uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia teda v súvislosti s rozhodnutím
orgánu činného v trestnom konaní žalobca vynaložil náklady na trovy obhajoby smerujúce k odstráneniu
nežiaducich právnych dôsledkov na žalobcu. Práve vznesenie obvinenia bolo výlučnou príčinou vzniku

trov spätých s obhajobou. Preto štát zodpovedá za vznik škody, ktorej sa v danom prípade nemôže
zbaviť. Škoda pozostáva z účelne vynaložených trov obhajoby, ktoré žalobca uhradil svojmu obhajcovi
dňa 18.2.2015 na základe písomného vyúčtovania vo výške 920,78 Eur, v ktorej obhajca presne
špecifikoval jednotlivé úkony, pričom vychádzal z vyhl.655/2004 Z.z., tieto vyčíslil v súlade s citovanou
vyhláškou , v dôsledku čoho došlo k zmenšeniu jeho majetkového prospechu . Žalovaný nenamietal, že

zvolenýobhajcažalobcuvtrestnomkonanízastupoval,nenamietalanifinančnévyčíslenietrovobhajoby,
namietal však úkon právnej pomoci prevzatie, príprava, prvá porada s klientom. Námietku žalovaného
týkajúcu sa úkonu prevzatie, príprava prvá porada s klientom súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko
bez prevzatia právneho zastúpenia a udelenia plnomocenstva by nemohol právny zástupca žalobcu v
trestnom konaní zastupovať. Udelenie plnomocenstva v sebe obsahuje podľa Vyhl. MS SR č.655/2004

prevzatie a prípravu zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, teda tento úkon
bol účtovaný dôvodne.. Škoda žalobcovi preukázateľne vznikla v súvislosti s vydaním nezákonného
rozhodnutia, teda je tu daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.44. Na základe vyššie uvedených skutočností a vysloveného právneho názoru súd žalobe žalobcu v
časti o zaplatenie 920,78 Eur ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

45. Pokiaľ si žalobca uplatňoval náhradu škody spočívajúcu v úhrade nákladov za vypracovanie
znaleckého posudku vo výške 1.440 Eur v tejto časti nepreukázal, že išlo o účelne vynaložené trovy v
súvislosti s trestným konaním, ktoré bolo voči nemu vedené. Žalobca nepopieral tvrdenia žalovaného, že
tento dôkaz trestný súd na hlavnom pojednávaní nevykonal, a to z dôvodu, že na hlavnom pojednávaní
žalobca ani jeho obhajca netrvali na výsluchu znalca. V konaní nebolo sporné, že išlo o dôkaz, ktorý

nebol použitý v trestnom konaní, znalecký posudok v trestnom konaní nebol oboznamovaný, znalec
ktorý ho vypracoval nebol vypočutý. Znalecký posudok teda neprispel k výsledku trestného konania, keď
na výsledok trestného konania nemal žiadny vplyv, nakoľko žalobca bol spod obžaloby oslobodený, z
dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie
1.440,- Eur zamietol.

46. V konaní bolo nesporné, že žalovaný žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 15.4.2015 oznámením listom zo dňa 25.8.2015, doručeným žalobcovi dňa 31.8.2015
odmietol. Dňom 31.8.2015 bol už žalovaný v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 16 ods.4 Zák.č. 514/203 Z.z. v omeškaní s plnením nároku na náhradu škody vo výške
920,78 Eur a žalobcovi vznikol nárok aj na zákonné úroky z omeškania za obdobie od 31.8.2015

do zaplatenia vo výške 5,05% , Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 3 NV SR 97/1995 Z.z. Súd
preto aj v časti úroku z omeškania zo sumy 920,78 Eur žalobe ako dôvodnej vyhovel.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 39% a neúspešný v rozsahu 61% čo predstavuje

úspech žalovaného, pričom čistý úspech žalovaného predstavuje 22%, súd však na strane žalovaného
nezistil vznik žiadnych trov konania preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).